Mateus 20

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Síe ká Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul nzoɓri ká tusiri key na, ɗo munu ɓa nzoɓ wáa mbḭw munu ká tḭi tiɓie piɛɗ a fá̰a nzoɓri ha ri vǎa ɗaa peɗ ká wáa ɓe.
1 Jesus disse:
2 Báyḭi lɛ, ka siŋ tul ɓay ziŋ nzoɓ peɗri na, ɓay haŋa peɗ nam mbḭw lɛ, ka púo ri larike maa ɗi. Falɛ ku rɔɔ, a pɔŋ ri ha ri se wáa na ɓáy.
2 Ele combinou com eles o salário de costume, isto é, uma moeda de prata por dia, e mandou que fossem trabalhar na sua plantação.
3 Zaɗka síe so ndḭi báyḭi lɛ, ka tḭi a vaa ziŋ nzoɓ kḭri ká i kaw káa taŋ ɗáa peɗ.
3 Às nove horas, saiu outra vez, foi até a praça do mercado e viu ali alguns homens que não estavam fazendo nada.
4 Ka ɓaa ha ri mii: «Ì se wáa ɓi na, ɓo í vǎa ɗaa peɗ ká ɗi, lɛ, mì púo rì lari peɗ ɓaarì na ɓáy zaɗɛ.»
4 Então disse: “Vão vocês também trabalhar na minha plantação de uvas, e eu pagarei o que for justo.”
5 Lɛɛ, nzoɓkeri na i zɔl í se wáa na. Zaɗka síe ví ɗo law tul báyḭi lɛ, nzoɓ wáa na tḭi a ɗaa munu na rɔɓay, rɔɔ síe ká fɛrɛ sùo-ɛ na kara, ka ɗaa munu nda̰w.
5 — E eles foram. Ao meio-dia e às três horas da tarde o dono da plantação fez a mesma coisa com outros trabalhadores.
6 A zaɗka síe ɗaa nduo-ɛ ɓo tul vay puu dɛr báyḭi lɛ, ka tḭi na rɔɓay a vǎa ziŋ nzoɓ kḭri ká i ɗo káa gɔr a ɓaa ha ri mii: «Ɗaa mina rɔɔ ì ɗo zaɗ ni key ɓaŋguɔ ha̰ sa̰w síe kal rì gɔr hɔy taŋ ɗáa peɗ lɛ?»
6 Eram quase cinco horas da tarde quando ele voltou à praça. Viu outros homens que ainda estavam ali e perguntou: “Por que vocês estão o dia todo aqui sem fazer nada?”
7 I yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓuru kaw taŋ ɗáa peɗ, ɓay ḭi lɛ, nzoɓ mbḭw ha̰ ɓuru peɗ ya.» Ka yḭ̀i a ɓaa ha ri mii: «Munu zu lɛ, ì se wáa ɓi í vǎa ɗaa peɗ ká ɗi.»
7 — “É porque ninguém nos contratou!” — responderam eles.
8 Zaɗka, zaɗ ɓa láw na báyḭi lɛ, nzoɓ wáa na ɓaa ha̰ nzoɓ kɔ́rɔ fe ɓeri mii: «Mu ɗi nzoɓ peɗri na mú puɔ ri lari ɓari. Mu tii sa̰wke saa tul ɓari ká i ɗaa peɗ ká fal key, rɔɔ, mú tḭ́ike tul nzoɓ ha̰yri ká i ɗaa peɗ ká pola na ɓáy.»
8 — No fim do dia, ele disse ao administrador: “Chame os trabalhadores e faça o pagamento, começando com os que foram contratados por último e terminando pelos primeiros.”
9 Lɛɛ, ɓari ká i tii peɗ ɓáy síe ká ɗaa nduo-ɛ ɓo tul vay puu dɛr na i vi. Báyḭi lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, ziŋ lari peɗ nam mbḭw.
9 — Os homens que começaram a trabalhar às cinco horas da tarde receberam uma moeda de prata cada um.
10 Falɛ ku lɛ, nzoɓri ká i ɗaa peɗ ɓáy titire ɗɛkrɛ na laa ro i vi. Lɛɛ, i ker ká ɓil law-ri í ɓaa mii, ɓari zíŋ lari ŋgḭ-ŋgḭi wuruk wuruk kal tul-e taa kṵ-i ɓari na ku. Roo lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, ka ha̰ ni lari peɗ nam mbḭw na nda̰w.
10 Então os primeiros que tinham sido contratados pensaram que iam receber mais; porém eles também receberam uma moeda de prata cada um.
11 Zaɗka i ziŋ lari na báyḭi lɛ, i ŋgṵri sùo-ri í ɓaa ɓay ziŋ nzoɓ wáa na
11 Pegaram o dinheiro e começaram a resmungar contra o patrão,
12 í ɓaa mii: «Ɓari ká i ɗaa peɗ ká fal ɓuru key sa̰w síe mbḭw hɔy mǎa, mù puo ri maa kḭ ɓáy ɓuru ká ɓuru ɗaa peɗ ɓáy tiɓie piɛɗ hɔy, ɓúru ta̰a ká ɗi pɔɗɔ pɔɗɔ ká ɓisie biribiŋ lɛ?»
12 dizendo: “Estes homens que foram contratados por último trabalharam somente uma hora, mas nós aguentamos o dia todo debaixo deste sol quente. No entanto, o pagamento deles foi igual ao nosso!”
13 Báyḭi lɛ, nzoɓ wáa na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku mii: «Nzoɓ buɔ-i, mì ɗaa ɓa bukru ze ziŋ mù ya. Wa̰a, náa siŋ tul ɓay ká ɓay haŋa mì púo mù lari peɗ nam mbḭw ya lɛ woo?
13 — Aí o dono disse a um deles: “Escute, amigo! Eu não fui injusto com você. Você não concordou em trabalhar o dia todo por uma moeda de prata?
14 Munu zu lɛ, mu ya̰a lari peɗ ɓo, mú se zaɗ seɗ ɓo. Ɓe káʼa ɗaa peɗ ká fal key mgbaɗa na, mì hii ɓay púo ni maa kḭ ɓáy taa ɓo ku.
14 Pegue o seu pagamento e vá embora. Pois eu quero dar a este homem, que foi contratado por último, o mesmo que dei a você.
15 Wa̰a, mì ɗo ɓáy faa ká ɓay ɗáa fe ká law-i hii ɓáy lari ɓi na ya lɛ woo? Mase, mù ɗaa kpere ɓay ɓá ká mì ɓa nzoɓ law kere na lɛ?»
15 Por acaso não tenho o direito de fazer o que quero com o meu próprio dinheiro? Ou você está com inveja somente porque fui bom para ele?”
16 Falɛ lɛ, Zezu siŋ tul law ɓay na a ɓaa mii: «Nzoɓri ká i kɔ ri ɓa nzoɓ ká i ɗo fal na, síeke lɛ, i ɗoko pola, a nzoɓri ká i kɔ ri ɓa nzoɓri ká i ɗo pola laa lɛ, i yḭ́i í ɗo fal.»
16 E Jesus terminou, dizendo:
17 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na i se faa í tḭi zaɗ ká hil ɓa Zuruzalɛm. Báyḭi lɛ, seɗ ɓari ká faa ku na, ka fa̰a ri ɗo fi mbḭw a ɓaa ɓay ziŋ ri mii:
17 Quando Jesus estava subindo para Jerusalém, chamou os discípulos para um lado e falou com eles em particular, enquanto caminhavam. Ele disse:
18 «Ì laa key, náa séri ɓa Zuruzalɛm na ro vǎy. Ɓa zaɗ ká i pɔ́ŋ mì ɓi *Vu Nzoɓ ɓo nduo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ká ɗi. Ɓari na, i ɗáa ɓay huɗ ɓo tul-i,
18 — Escutem! Nós estamos indo para Jerusalém, onde o
19 a í pɔŋ mì ɓo nduo nzoɓri ká i tuu Ŋgɛrɛwṵru ya ha ri siɛ mì, í ndaka mì ɓáy ndoy dɔŋ, a í ɓer mì ɗo tul puu say huɗ. Ndeke ɗi nam sayke lɛ, mì tḭ́i saa luɔ huɗ.»
19 e o entregarão aos não judeus. Estes vão zombar dele, bater nele e crucificá-lo; mas no terceiro dia ele será ressuscitado.
20 Báyḭi lɛ, máa vu Zebederi na soro ɓáy vi-eri ɓa lakun Zezu, a ɗiŋ tul-e ká sa̰w ɓal-ɛ ɓay vbika ni fe.
20 Então a mãe dos filhos de Zebedeu chegou com os seus filhos perto de Jesus, curvou-se e pediu a ele um favor.
21 Lɛɛ, Zezu vbi ni ɓay mii: «Fe ḭi ze mù hii lɛ?» Lɛɛ, má̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Vu-iri ká tul-ri siɗi ká mù kɔ ri key na, síeke ká mù réke mbay na, mu ha̰ nzoɓ mbḭw ka káw tunduo hoɗo ɓo, a nzoɓ mbini ka káw tunduo gel ɓo laa.»
21 — O que é que você quer? — perguntou Jesus. Ela respondeu: — Prometa que, quando o senhor se tornar Rei, estes meus dois filhos sentarão à sua direita e à sua esquerda.
22 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ vi-eri na mii: «Fe ká ì vbi key na, ì kɔ ya hɔy. Sɛkɛ fe ká ɗo ɓil koɓo ká Ŋgɛrɛwṵru a haŋa mì nzɔ na wa̰a, ì maa ká ɓay nzɔkɔ nda̰w lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ṵ̀u! Ɓuru ma-maa.»
22 Jesus disse aos dois filhos dela: — Podemos! — responderam eles.
23 Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓa tusuɛ, sɛkɛ fe ɓi ká ɗo ɓil koɓo na ì kɔ́kɔ na kḭ. Roo lɛ, káw tunduo hoɗo ɓi, ɓáy káw tunduo gel ɓi na, ɓa ɓay ɓi ya. Zaɗkeri ku na ɗo ɓay tul nzoɓri ká Bǎa Ŋgɛrɛwṵru leke ɓay tul-ri.»
23 Então Jesus disse:
24 Zaɗka ɓie leɗ nduoɓal-ɛri ká tɔ̀ŋ duɔ na, i laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, law-ri sɛ ri ɓay tul yṵ kḭri ká tul-ri siɗi na.
24 Quando os outros dez discípulos ouviram isso, ficaram zangados com os dois irmãos.
25 Báyḭi lɛ, Zezu ɗi ri riw bele a ɓaa ha ri mii: «Ì kɔ nda̰w mii, mbayri ká i re mbay ká tul nzoɓri ká tusiri key na, i re tul puori ŋgɔ-ŋgɔŋ ha̰ nzoɓri hḭɛ bol nzaa-ri. A ɓari ká i ɓa nzoɓ rewpuori na kara, i ha̰ nzoɓri ɗaa fe ɓáy hṵrusuo.
25 Então Jesus chamou todos para perto de si e disse:
26 Roo lɛ, fe ká mini key na ɗo nun haŋa ni ka ɗo sakra ɓaarì ya. Zaɗka nzoɓ hii ɓay vika ɓa bawda nzoɓ ká sakra ɓaarì lɛ, ka ɗaa sùo-ɛ ɓa nzoɓ ɗáa peɗ ha rì.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, quem quiser ser importante, que sirva os outros,
27 Mase zaɗka nzoɓ mbḭw hii ɓay ɗoko pola ɗɛkrɛ ká sakra ɓaarì lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ni ka vi ɓa koy ɓaarì.
27 e quem quiser ser o primeiro, que seja o escravo de vocês.
28 Ɓe ze, ɓi *Vu Nzoɓ na mì víke tusiri key ɓay haŋa nzoɓri ɗaa peɗ ha̰ mì ya. Roo lɛ, mì vi ɓay ɗáa peɗ ha̰ nzoɓri a mí mbi sùo-i ha̰ huɗ ɓay púoke tul nzoɓri ŋgḭi ɓamba.»
28 Porque até o
29 Zaɗka Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i zɔl saa Zeriko na báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri se fal-ɛ ŋgḭi ɓamba tasiri.
29 Quando Jesus e os discípulos estavam saindo de Jericó, uma grande multidão seguia Jesus.
30 Lɛɛ, ra̰wri tul-ri siɗi kaw lafaa. Zaɗka i laa mii, Zezu ze kal vǎy na báyḭi lɛ, i tii sa̰w gúu fe ɓeleŋ ɓeleŋ mii: «Mbay, *vu bulu Daviɗ, kóɗ ŋguɔ hɔy mu kɔ nun síe ɓuru!»
30 Dois cegos, sentados na beira do caminho, ouviram alguém dizer que ele estava passando e começaram a gritar: — Senhor,
31 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri ɓaa ɓay ŋgɔ-ŋgɔŋ ziŋ ri ɓay gbṵ́ nzaa-ri. Roo lɛ, i guu fe mgba mgba ɓa pola pola rɔɓay mii: «Mbay, vu bulu Daviɗ, kóɗ ŋguɔ hɔy mu kɔ nun síe ɓuru!»
31 A multidão os repreendeu e mandou que calassem a boca, mas eles gritaram ainda mais: — Senhor, Filho de Davi, tenha pena de nós!
32 Lɛɛ, Zezu sìi ɓal-ɛ zik a ɗo a ɗi ri ha ri vi luo-ɛ a vbi ri ɓay mii: «Fe ḭi ze ì hii ɓay haŋa mì ɗaa ha rì lɛ?»
32 Então Jesus parou, chamou os cegos e perguntou:
33 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mu ɗaa ha̰ nun ɓuru kɔ-kɔ́m.»
33 — Senhor, queremos poder enxergar! — responderam eles.
34 Báyḭi lɛ, Zezu kɔ nun síe ɓari, a zaa nun-ri, lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy nun-ri na mgbuɗa gbɛrɛrɛ ha ri kɔ-kɔ́m a í se fal-ɛ.
34 Jesus teve pena dos cegos e tocou nos olhos deles. No mesmo instante eles puderam ver e então seguiram Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.