Mateus 18

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ká ɓil sa̰w síeke ku na leɗ nduoɓal Zezuri soro ɓa lakun-ɛ í vbi ni ɓay mii: «Ká sakra nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-ri na wa̰a, nzoɓ ve ze ɓa ŋgɛrɛnzoɓ lɛ?»
1 Neste momento os discípulos aproximaram-se de Jesus e perguntaram-lhe: Quem é o maior no Reino dos céus?
2 Báyḭi lɛ, Zezu ɗi leɗ mbḭw ká ndḭi munu ha̰ ni ví ɗo sikɗa ɓari
2 Jesus chamou uma criancinha, colocou-a no meio deles e disse:
3 a ɓaa mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗka ì suo kér ɓay ɓaarì a í ɗiŋ tul-rì ɓay ɗoko munu ká leɗri ká ndḭi key na ya lɛ, ì ti ɗoko sakra nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-ri na ya.
3 Em verdade vos declaro: se não vos transformardes e vos tornardes como criancinhas, não entrareis no Reino dos céus.
4 Nzoɓ ká ɗiŋ tul-e munu ká leɗ ká ndḭi key na lɛ, nzoɓke na ku ze, i kɔ́kɔ ni ɓa nzoɓ ká mba tul kṵ-ɛri ká *puoruo Ŋgɛrɛwṵru.
4 Aquele que se fizer humilde como esta criança será maior no Reino dos céus.
5 A nzoɓ ká mgba leɗ mbḭw, munu ká leɗ key na ɓa sùo-ɛ ɓay tul-i lɛ, ka mgba mì ɓi kḭ sùo-i zu.»
5 E o que recebe em meu nome a um menino como este, é a mim que recebe.
6 Roo lɛ, nzoɓ ká ula leɗ mbḭw ká ndḭi mini ká sakra leɗri ká ɗo key ká i ɗaa law-ri ɓo tul-i na ha̰ ni ɗaa feya̰a lɛ, síŋ bawda tisaw ɗo sol nzoɓke a vbu ni ha̰ ni riŋ a ɓo tigba̰a maambii na, ndaɗ mba haŋa ni kaw ɓáy kumnun a ula leɗ na.
6 Mas, se alguém fizer cair em pecado um destes pequenos que crêem em mim, melhor fora que lhe atassem ao pescoço a mó de um moinho e o lançassem no fundo do mar.
7 Kɔ́kɔ sɛkɛ fe minake ze ɗo ɓay tusiri key, ɓay tul feri ká ɗo ɗi a ɗaa ha̰ nzoɓri ɗaa feya̰a na lɛ! Ɓa tusuɛ, fekeri na a ɗoko ɓaŋguɔ. Roo lɛ, kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa nzoɓ ká ɗo ɓa ŋguɗ puu ká ɗaa ha̰ nzoɓri ɗáake feya̰a.
7 Ai do mundo por causa dos escândalos! Eles são inevitáveis, mas ai do homem que os causa!
8 Zaɗka ɓa nduo-ɔ mase ɓal-a ze ɗaa ha̰ mù ɗaa feya̰a lɛ, mu kuŋ ni gbaɗ mú vbu biŋ ɓo ɓisuy. Séke ɓáy nduo-ɔ mbḭw, mase ɓáy ɓal-a mbḭw se zaɗ kumnun taa tusuɛke na, ndaɗ mba séke ɓáy nduo siɗi bele, mase ɓal-a siɗi bele ha ri vbu mù ɓo ɓil huu ká ru-ruma ya ɓaŋguɔ.
8 Por isso, se tua mão ou teu pé te fazem cair em pecado, corta-os e lança-os longe de ti: é melhor para ti entrares na vida coxo ou manco que, tendo dois pés e duas mãos, seres lançado no fogo eterno.
9 A ze ɓo, ɓa nun-a ze ɗaa ha̰ mù ɗaa feya̰a laa lɛ, mu ŋgókɗo ni mú naa ni a mú vbu ni biŋ ɓo ɓisuy. Séke ɓáy nun-a mbḭw da̰ru se zaɗ kumnun taa tusuɛke na, ndaɗ mba séke ɓáy nun-ari siɗi bele ha ri vbu mù ɓo zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká ɓil huu ká ru-ruma ya.
9 Se teu olho te leva ao pecado, arranca-o e lança-o longe de ti: é melhor para ti entrares na vida cego de um olho que seres jogado com teus dois olhos no fogo da geena.
10 Ì nzɛ ɓáy sùo-rì nda̰w rɔ! Ì ḭ́m leɗ mbḭw mini ká sakra kṵ-ɛri key na ya, ɓay ḭi lɛ, mì ɓaa ha rì ta-taŋ: leɗ nzaapeɗri ká nulue ká i kɔ-kɔ́m ɓa tul-ri na, i ɗo pol Bǎa ká nulue ɓáy namri riw bele ɓay tul-ri.
10 Guardai-vos de menosprezar um só destes pequenos, porque eu vos digo que seus anjos no céu contemplam sem cessar a face de meu Pai que está nos céus.
11 [Ɓi *Vu Nzoɓ na, mì vi tusiri key ɓay ya̰aŋa nzoɓri ká i ze-zee.]
11 {Porque o Filho do Homem veio salvar o que estava perdido.}
12 Wa̰a, ì ker mina ká ɓil law-rì lɛ? Zaɗka nzoɓ mbḭw ɗo ɓáy baɗu ɓa isɔɗ mbḭw, rɔɔ mbḭw ví zee ká sakra kṵ-ɛri lɛ, ka ti pɔ́ŋ ha̰yri ká síŋ tɔnɔ mbḭw pa̰rɛ tɔnɔ mbḭw ku ɗo tul kuo, ɓay vǎa nzáa taa ha̰y ká zee na ku ya lɛ woo?Kaʼa nzáa baɗu mbḭw ká zee.|src="bk00005c.tif" size="span" loc="Mat. 18.9-15" copy="Horace Knowles" ref="18.12"
12 Que vos parece? Um homem possui cem ovelhas: uma delas se desgarra. Não deixa ele as noventa e nove na montanha, para ir buscar aquela que se desgarrou?
13 Mì ɓaa ha rì ɓa tusuɛ: zaɗkaʼa ziŋ baɗu ɓe ká zee mbḭw na lɛ, ɓa fe suoriya ɓe ŋgḭi ɓamba tasiri mba tul nzoɓ ha̰wri ká síŋ tɔnɔ mbḭw pa̰rɛ tɔnɔ mbḭw ká i zee ya na.
13 E se a encontra, sente mais júbilo do que pelas noventa e nove que não se desgarraram.
14 Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, Bǎa ɓaarì ká kaw nulue na, ka hii ɓay haŋa leɗ mbḭw ká ndḭi ká sakra kṵ-ɛri key na ka zee ya.
14 Assim é a vontade de vosso Pai celeste, que não se perca um só destes pequeninos.
15 «Zaɗka yṵ-ɔ ɗaa ka̰aya ziŋ mù lɛ, mu se mú vǎa ziŋ ni, ɓo ɓáy kḭ siɗi kḭ hɔy, lɛ, mu kíɛ ni ka̰aya káʼa ɗaa ziŋ mù na. A ze ɓo, zaɗka yṵ-ɔ na laa ɓay ɓo lɛ, mu ya̰a ni ɓa yṵ-ɔ ro zu.
15 Se teu irmão tiver pecado contra ti, vai e repreende-o entre ti e ele somente; se te ouvir, terás ganho teu irmão.
16 Ze ɓo, zaɗkaʼa hii ɓay láa ɓay ɓo na ya lɛ, mu yḭ̀i mú vǎa nzaa nzoɓ kḭ mbḭw mase siɗi munu ha ri se ziŋ mù, ɓay haŋa ɓo, ɓayri riw bele ká i léke na, i léke ká nun nzoɓ ɓay nasikeri siɗi mase sayri munu.
16 Se não te escutar, toma contigo uma ou duas pessoas, a fim de que toda a questão se resolva pela decisão de duas ou três testemunhas.
17 Zaɗkaʼa hii ɓay láa ɓay ɓari ya lɛ, mu vǎa ɓaa ɓayke ká zaɗ mbṵ́ kḭ nzoɓ mbika lawri. A ze ɓo, zaɗkaʼa hii ɓay láa ɓay ɓari na ya rɔɓay laa lɛ, mù kɔ ni ɓa nzoɓ ká tuu Ŋgɛrɛwṵru ya, mase ɓa nzoɓ ndaya munu ká nzoɓ ya̰aŋa larimbuo.
17 Se recusa ouvi-los, dize-o à Igreja. E se recusar ouvir também a Igreja, seja ele para ti como um pagão e um publicano.
18 «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: feri riw bele ká ì haa faake ká tusiri key na, a ɓá fe ká Ŋgɛrɛwṵru a háa faake ká nulue nda̰w, a feri riw bele ká i pɔŋ faake ká tusiri key laa lɛ, a ɓá fe ká Ŋgɛrɛwṵru pɔŋ faake ká nulue nda̰w pi.
18 Em verdade vos digo: tudo o que ligardes sobre a terra será ligado no céu, e tudo o que desligardes sobre a terra será também desligado no céu.
19 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ na rɔɓay mii: zaɗka nzoɓri siɗi ká sakra ɓaarì zuɔ ziŋ kḭ ɓay tul fe ḭi ḭi ká tusiri key ɓay ɗáake nzaa ɓay kere lɛ, Bǎa ká kaw nulue na, a haŋa rì feke.
19 Digo-vos ainda isto: se dois de vós se unirem sobre a terra para pedir, seja o que for, consegui-lo-ão de meu Pai que está nos céus.
20 Tusuɛke lɛ, zaɗ ká nzoɓri siɗi, mase say i zuɔ ziŋ kḭ ká ɗi ɓáy riŋ-i lɛ, ɓi na mì ɗo ziŋ ri mbḭw hɔy.»
20 Porque onde dois ou três estão reunidos em meu nome, aí estou eu no meio deles.
21 Báyḭi lɛ, Piyɛr soro ɓa lakun Zezu a vbi ni ɓay mii: «Mbay, wa̰a, zaɗka yṵ-i ɗaa ka̰aya ziŋ mì lɛ, mì ndáka buma ziŋ ni faa ɓal ba mina lɛ? Wa̰a, a séke kpṵru faa ɓal ba tɔnɔ say lɛ?»
21 Então Pedro se aproximou dele e disse: Senhor, quantas vezes devo perdoar a meu irmão, quando ele pecar contra mim? Até sete vezes?
22 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ṵ́-uu munu ya. Mì ɓaa ha̰ mu: Kpṵru faa ɓal ba tɔnɔ say hɔy ya, roo lɛ, kpṵru faa ɓal ba síŋ tɔnɔ say ba tɔnɔ say.
22 Respondeu Jesus: Não te digo até sete vezes, mas até setenta vezes sete.
23 «Síe ká Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul nzoɓri na, kaʼa ɗáa fe munu ɓa mbay ká hii kḭiŋa bol feri ká nzoɓ peɗ ɓeri kpaa.
23 Por isso, o Reino dos céus é comparado a um rei que quis ajustar contas com seus servos.
24 Zaɗkaʼa tii sa̰w kḭiŋa bol feri na báyḭi lɛ, i mgba nzoɓ peɗ ɓe mbḭw munu ká mbɔl ɓe ɗo tul-e ɓa sak isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ duɔ ká mba kḭiŋa.
24 Quando começou a ajustá-las, trouxeram-lhe um que lhe devia dez mil talentos.
25 Munu káʼa maa púo mbɔl ɓe na ya báyḭi lɛ, mbay tul-e na mbi nzi-ɛ ɓay haŋa ri mgba ni í hie ni, má̰y ɓe nda̰w, vi-eri nda̰w, feziŋa ɓeri riw bele nda̰w, rɔɔ ɓay pɔ́ŋ larike í púoke mbɔl na ɓáy.
25 Como ele não tinha com que pagar, seu senhor ordenou que fosse vendido, ele, sua mulher, seus filhos e todos os seus bens para pagar a dívida.
26 Báyḭi lɛ, nzoɓ peɗ na ví huku pol-e gburuk a koɗ ni mii: “Mu ha̰ law-a ká huo mù lɔm ká tul-i, lɛ, mbɔl ɓori ká ɗo tul-i na, mì púo mù ŋgiɗ ŋgiɗ bele ɓáy.”
26 Este servo, então, prostrou-se por terra diante dele e suplicava-lhe: Dá-me um prazo, e eu te pagarei tudo!
27 Lɛɛ, mbay tul-e na kɔ nun síe ɓe a naa mbɔl ká tul-e a pɔŋ ni se zaɗ seɗ ɓe.
27 Cheio de compaixão, o senhor o deixou ir embora e perdoou-lhe a dívida.
28 «Falɛ ká nzoɓ peɗ na tḭi ká zaɗɛ na ku báyḭi lɛ, ka vǎa dar bǎw peɗ ɓe mbḭw munu gbukru ká mbɔl ɓe ɗo tul-e ɓa nun lari ká ndḭi hɔy. Lɛɛ, ka ví mgba sol-e a fṵu veɗe a ɓaa ha̰ ni mii: “Mu púo mì mbɔl ɓi ká ɗo tul-a na!”
28 Apenas saiu dali, encontrou um de seus companheiros de serviço que lhe devia cem denários. Agarrou-o na garganta e quase o estrangulou, dizendo: Paga o que me deves!
29 Báyḭi lɛ, bǎw peɗ ɓe na huku siri gburuk ká pol-e a koɗ ni mii: “Mu ha̰ law-a ka huo mù lɔm ká tul-i, lɛ, mì púo mù mbɔl ɓo na ɓáy.”
29 O outro caiu-lhe aos pés e pediu-lhe: Dá-me um prazo e eu te pagarei!
30 Lɛɛ, ka hii puu ɓayke ya, a mgba ni ɓo hul sal kpṵru maa ɓáy haŋa ni puo mbɔl ká ɗo tul-e na.
30 Mas, sem nada querer ouvir, este homem o fez lançar na prisão, até que tivesse pago sua dívida.
31 «Zaɗka bǎw peɗ ɓe ha̰wri kɔ fe ká kal na báyḭi lɛ, i ɗaa síe ŋgḭi ɓamba tasiri ha ri se í vǎa kḭi fal feri riw bele ká kal na ha̰ mbay tul-ri.
31 Vendo isto, os outros servos, profundamente tristes, vieram contar a seu senhor o que se tinha passado.
32 Báyḭi lɛ, mbay tul-ri na ɗi nzoɓ peɗ ɓe na ha̰ ni vi a ɓaa ha̰ ni mii: “Ɓo nzoɓ peɗ ká mù mgbɔr ɓamba! Ɓi na, mì naa ɓay mbɔl ɓi na ká tul-a riw bele ɓa fal, ɓay ḭi lɛ, mù koɗ mì ɓay haŋa mì ɗaa munu ziŋ mù.
32 Então o senhor o chamou e lhe disse: Servo mau, eu te perdoei toda a dívida porque me suplicaste.
33 A ɓo na wa̰a, mù maa ɓay kɔ́kɔ nun síe bǎw peɗ ɓo na munu ká mì ɗaa ziŋ mù na ku ya lɛ woo?”
33 Não devias também tu compadecer-te de teu companheiro de serviço, como eu tive piedade de ti?
34 Lɛɛ, law mbay tul-e na fa̰a ni gbururu gbururu ha ri mgba ni í vbu ni ɓo hul sal ká nduo nzoɓ píri nzoɓri kpṵru maa ɓáy haŋa ni puo mbɔl ká tul-e na ŋgiɗ bele nda̰w rɔ!
34 E o senhor, encolerizado, entregou-o aos algozes, até que pagasse toda a sua dívida.
35 «Ɓe ze, ɓaarì hɔy kara, nzoɓ ha̰a ha̰a ká sakra ɓaarì ká nda buma ɓáy ɓil wa̰ra law-ɛ riw bele ziŋ yṵ-ɛ ya lɛ, Bǎa ká kaw nulue na, a ɗáa faa mbḭw munu ká mbay ɗaa ziŋ nzoɓ peɗ ɓe na nda̰w pi.»
35 Assim vos tratará meu Pai celeste, se cada um de vós não perdoar a seu irmão, de todo seu coração.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.