Mateus 16
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Báyḭi lɛ, *Fariziri ɓáy *Sadusiri vi luo Zezu ɓay nzáa nzi-ɛ, ze í vbi ni ɓay haŋa ni ka ɗaa fe saŋ mbḭw ha̰ ɓari kɔ mii, hṵrusuo-ɛ na uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru.
1 Alguns fariseus e alguns saduceus foram falar com Jesus. Eles queriam alguma prova contra ele e por isso pediram que ele fizesse um milagre para mostrar que o seu poder vinha mesmo de Deus.
2 [Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì na, láw lɛ ì ɓaa mii, “Ruo na zaɗ a ɗoko ndaɗ ɓamba, ɓay ḭi lɛ, tumbam ɓa sḭ́ɛ.”
2 Mas Jesus respondeu:
3 A tiɓie piɛɗ laa lɛ, ì ɓaa mii, “Vuri key na mbam a tɔ́kɔ, ɓay ḭi lɛ, tumbam sḭ̀i ɗo wuo a ɗo guu.” Ɓaarì na, ì kɔ faa ndáy sa̰w ɓay ká se tul feri ká ɗo tumbam, roo lɛ, sa̰w ɓay ká se tul feri ká ɗo ɓil sewri key na, ì maa ɓay ndáy sa̰wke ya.]
3 E, de manhã, cedo, dizem: “Vai chover porque o céu está vermelho-escuro.” Olhando o céu, vocês sabem como vai ser o tempo. E como é que não sabem explicar o que querem dizer os sinais desta época?
4 Nzoɓri ká timbɛɗɛ ká i ɓa nzoɓ law ndayari ká í ɗo tul Ɓay Ŋgɛrɛwṵru ya na, i vbi fe saŋ ze ɓay kɔ́kɔ! Roo lɛ, fe saŋ kḭ ɓoɗ ká ɓay ɗáa nde tul-e taa ha̰y ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ká tul *Zonas na, tiya.» Falɛ ku lɛ, ka pɔŋ ri a zɔl.
4 Como o povo de hoje é mau e sem fé! Vocês estão me pedindo um milagre, mas o milagre de Jonas é o único sinal que lhes será dado. Então ele saiu e foi embora.
5 Leɗ nduoɓal Zezuri tuo mbii í se fi kɛlu. Zaɗka i ɗo séke ɓa nzaa kporo ká fi kɛlu na báyḭi lɛ, i kɔ í ɓaa mii, ɓari yḭiŋra fá̰a maapa na sɛl.
5 Quando os discípulos atravessaram para o lado leste do lago, esqueceram de levar pão.
6 Báyḭi lɛ, Zezu baka ri mii: «Ì nzɛ ɓáy sùo-rì! Ì kɔ́rɔ sùo-ri ká tul fe hew fe *Fariziri ɓáy *Sadusiri.»
6 Jesus disse:
7 Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri tii sa̰w ɓáa ɓay ká sakra kḭ mii: «Ka ɓaa ɓay munu ɓay tul maapa ká náa yḭiŋrari fá̰ake.»
7 Aí os discípulos começaram a dizer uns aos outros: — Ele está dizendo isso porque não trouxemos pão.
8 Ro, Zezu kɔ kér ɓay ɓari na a vbi ri mii: «Ɓaarì nzoɓri ká mbika law ɓaarì ndḭi hɔy! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì ma̰y ɓay ká sakra kḭ se tul maapa ká ì yḭiŋra fá̰ake na lɛ?
8 Jesus ouviu o que eles estavam dizendo e perguntou:
9 Wa̰a, ì kɔ ya ɓáy lɛ woo? Ì ker se tul maapa ká ndeɓe ká mì haw mí ha̰ wa̰rari ɓa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ ndeɓe na ya lɛ woo? Mase ɓie ká tɔ̀ŋ na wa̰a, i fa̰a mbaa buɗu ɓa mina lɛ?
9 Ainda não entenderam? Não lembram dos cinco pães que eu parti para cinco mil homens? Quantos cestos vocês encheram?
10 Rɔɓay, maapa ká tɔnɔ say ká mì haw, mí ha̰ wa̰rari ɓa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ niŋ ká ɓie tɔ̀ŋ ká i fa̰a mbaa buɗu wuruk wuruk na wa̰a, ì ker se ɗi ya hɔy lɛ?
10 E aqueles sete pães para quatro mil homens? Quantos cestos vocês encheram?
11 Wa̰a ɗaa mina nda̰w rɔɔ, ì ker í ɓaa mii, ɓay tul maapa ze mì ɓáake ɓay ziŋ rì lɛ? Mì ɓaa mii: “Ì nzɛ ɓáy sùo-rì ɓay tul fe hew fe Fariziri ɓáy Sadusiri.”»
11 Vocês não entendem que eu não estou falando a respeito de pães? Tenham cuidado com o fermento dos fariseus e dos saduceus!
12 Ɓe nu ku rɔɔ, leɗ nduoɓal-ɛri laa ɓay ɓe na taŋ ɓáy. Ka ɓaa ha ri ɓay haŋa ri nzɛ ɓáy sùo-ri ɓay tul fe fére Fariziri ɓáy Sadusiri ká ɗo munu ɓa fe hew fe.
12 Então os discípulos entenderam que ele não estava dizendo que tivessem cuidado com o fermento usado no pão, mas com os ensinamentos dos fariseus e dos saduceus.
13 Zezu tḭi tusiri ká ɗo lakun ŋgɛrɛpuo ká riŋ-ɛ ɓa Sezare-Filiɓ. Báyḭi lɛ, ka vbi leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Wa̰a, nzoɓri ɓaa ɓay mina ze se tul-i ɓi *Vu Nzoɓ lɛ?»
13 Jesus foi para a região que fica perto da cidade de Cesareia de Filipe. Ali perguntou aos discípulos:
14 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Nzoɓ ha̰nɛri ɓaa mii, mù ɓa Za̰a Batis; nzoɓ kḭri ɓoɗ ɓaa mii, mù ɓa *Eli, a nzoɓ kḭri rɔɓay ɓaa mii, mù ɓa Zeremi, mase ɓa nzoɓ kḭ ká ya̰a ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru.»
14 Eles responderam: — Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias; e outros, que é Jeremias ou algum outro
15 Báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a vbi ri mii: «A ɓaarì kḭ na wa̰a, ì ɓaa mii, mì ɓa nzoɓ ve lɛ?»
15 — E vocês? Quem vocês dizem que eu sou? — perguntou Jesus.
16 Lɛɛ, Simo̰n Piyɛr yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni vi; mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru, Nzoɓ Káw Ɓáy Kumnun.»
16 Simão Pedro respondeu: — O senhor é o
17 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha̰ ni mii: «Simo̰n, vu *Zonas, suoriya ɓa taa ɓo. Ɓa nzoɓ ze ha̰ nun-a taŋ ká tul tusuɛ ɓay na key ya, roo lɛ, ɓa Bǎa ká kaw nulue ze mgbuɗa nun-a ká ɗi.
17 Jesus afirmou:
18 Mì ɓaa ha̰ mù ta-taŋ: ɓo na mù ɓa Piyɛr, má̰ra riŋke ɓa tisaw. Ɓáy faa hṵrusuo-i na, mù ɗáa ha̰ nzoɓri ŋgḭi ɓamba í ɗáake law-ri ɓo tul-i. Nzoɓ mbika lawkeri ká i mbṵ tul kḭ riw bele na, ɗo ɓa hul ɓi ká mì mbuo ɗo tul tisawke na. Ze ɓa na huɗ hɔy kara, ti ɗoko ɓáy hṵrusuo háw yṵm ká tul-e ya.
18 Portanto, eu lhe digo: você é Pedro, e sobre esta pedra construirei a minha Igreja, e nem a morte poderá vencê-la.
19 Nzoɓri ká mì re mbay ká tul-ri na, mì ha̰ mù hṵrusuo ndáka faa pol-ri munu ɓa nzoɓ ká kɔrɔ lakerere mbay ɗo nduo-ɛ. Fe ká mù haa faake ká tusiri key na, a ɓá fe ká Ŋgɛrɛwṵru haa faake ká nulue ro, a fe ká mù pɔŋ faake ká tusiri key laa lɛ, a ɓá fe ká Ŋgɛrɛwṵru pɔŋ faake ká nulue nda̰w pi.»
19 Eu lhe darei as chaves do
20 Báyḭi lɛ, Zezu baka leɗ nduoɓal-ɛri ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓay haŋa ri ɓaa ha̰ nzoɓ mbḭw mii, ɓeri ɓa Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni vi na ya.
20 Então Jesus ordenou que os discípulos não contassem a ninguém que ele era o Messias.
21 Úru saa síeke ku na, Zezu tii sa̰w ɓáa ɓay ta-taŋ ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ɗo nun haŋa mì se Zuruzalɛm, a mí kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba ká nduo ŋgɛrɛ Ziɓri nda̰w, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri nda̰w pi. I ika mì, a ndeke ɗi nam sayke lɛ, mì tḭ́i saa luɔ huɗ mí kaw ɓáy kumnun.»
21 Daí em diante, Jesus começou a dizer claramente aos discípulos: — Eu preciso ir para Jerusalém, e ali os líderes judeus, os chefes dos sacerdotes e os
22 Báyḭi lɛ, Piyɛr mgba ni a tḭ́ike ŋgereŋ ɓa nzaa zaɗ, a tii sa̰w ɓáa ɓay ziŋ ni mii: «Mbay, fe key na ka tḭi tul-a ya! Ŋgɛrɛwṵru ka kɔ́rɔ mù!»
22 Então Pedro o levou para um lado e começou a repreendê-lo, dizendo: — Que Deus não permita! Isso nunca vai acontecer com o senhor!
23 Roo lɛ, Zezu fɛrɛ kɔ́m ɓa luo-ɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Satan, mu zɔ́l ká lakun-i ɗi ɗi ɓa lew! Ɓo na, mù ɗaa puu ɓo faa ha̰ mì, ɓay ḭi lɛ, kér ɓay ɓo na ɗo ɓa kér ɓay nzoɓri hɔy ɓo, ɗo ɓa kér ɓay taa Ŋgɛrɛwṵru ya.»
23 Jesus virou-se e disse a Pedro:
24 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Nzoɓ ká hii ɓay séke fal-i lɛ, ka pɔ́ŋ sùo-ɛ yaklak ha̰ mì a mbi puu say huɗ ɓe a soɓ a séke fal-i.
24 E Jesus disse aos discípulos:
25 Tusuɛke lɛ, nzoɓ ká hii kɔ́rɔ kumnun ɓe kḭ sùo-ɛ na, kumnun taa tusuɛke na, ka ti zíŋ ya. A roo lɛ, nzoɓ ká pɔŋ sùo-ɛ yɔɗ ɓay tul-i lɛ, a zíŋ kumnun taa tusuɛke na.
25 Pois quem põe os seus próprios interesses em primeiro lugar nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo por minha causa terá a vida verdadeira.
26 A zaɗka nzoɓ ziŋ feri ká tusiri key riw bele, rɔɔ a ziŋ kumnun taa tusuɛke ya na wa̰a, ɓa feziŋa ḭi kḭ zu lɛ woo! Mase fe ḭi ɗo ɗi ku ká nzoɓ a máa ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru a súoke kumnun taa tusuɛke na lɛ?
26 O que adianta alguém ganhar o mundo inteiro, mas perder a vida verdadeira? Pois não há nada que poderá pagar para ter de volta essa vida.
27 Tusuɛke lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì vika ɓáy riŋ ɗika Bǎa ɓáy leɗ nzaapeɗ ɓeri ká nulue mbḭw hɔy. Nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, mì púo ni maa ɓáy peɗ ɗáa ɓeri.
27 Pois o
28 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓari ká i ɗo zaɗ ni key na, i ti huka ya kpṵru ɓay kɔ́kɔ mì ɓi Vu Nzoɓ ká mì ví réke mbay na ɓáy nun-ri nda̰w rɔɔ í hu ɓáy.»
28 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: estão aqui algumas pessoas que não morrerão antes de verem o Filho do Homem vir como Rei.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.