Marcos 9

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Rɔɓay ka ɓaa ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓari ká i ɗo zaɗ ni key na, i ti huka ya kpṵru ɓay kɔ́kɔ nam ká Ŋgɛrɛwṵru a ví réke mbay ɓáy hṵrusuo-ɛ na ɓáy nun-ri nda̰w rɔɔ í hu ɓáy.»
1 Jesus prosseguiu: “Eu lhes digo a verdade: alguns que estão aqui neste momento não morrerão antes de ver o reino de Deus vindo com grande poder!”.
2 Falɛ ká ɗaa nam yie na, Zezu ha̰ Piyɛr, Zak ɓáy Za̰a se ziŋ ni tul kuo ká gaŋ zeŋleŋ ká ɗo nzaa zaɗ a í kaw ɗi huo-ri. Báyḭi lɛ, ká zaɗɛ ku na, sùo Zezu fɛrɛ gbǎ̰y ká nun-ri.
2 Seis dias depois, Jesus levou consigo Pedro, Tiago e João até um monte alto, para estarem a sós. Ali, diante de seus olhos, a aparência de Jesus foi transformada.
3 Gari ɓeri ndṵy zḭriri zḭriri a puu kpa̰a kpa̰a. Nzoɓ mbḭw ká tusiri key ká maa ɓay wáa gari ha̰ ni puu ɗo munu na, tiya.
3 Suas roupas ficaram brancas e resplandecentes, muito mais claras do que qualquer lavandeiro seria capaz de deixá-las.
4 Báyḭi lɛ, *Eli ɓáy *Moyze tḭi ri mbuɗa í ɗo loko soro ziŋ Zezu.
4 Então Elias e Moisés apareceram e começaram a falar com Jesus.
5 Lɛɛ, Piyɛr mbi ɓay a ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɗo ndaɗ ɓamba ɓay haŋa náa káwri zaɗ ni key. Ha̰ ɓuru ɗaa hul puɗi ɓa say. Mbḭw ɓa taa ɓo, mbḭw ɓa taa Moyze, a mbḭwke laa lɛ, ɓa taa Eli.»
5 Pedro exclamou: “Rabi, é maravilhoso estarmos aqui! Vamos fazer três tendas: uma será sua, uma de Moisés e outra de Elias”.
6 Tusuɛke lɛ, ka kɔ ɓay ɓáa ya, ɓay ḭi lɛ, hḭɛ ɗaa ri zikiki.
6 Disse isso porque não sabia o que mais falar, pois estavam todos apavorados.
7 Báyḭi lɛ, síi mbam ví guɓa tul-ri gbukru, lɛ, ká ɓil síi mbamke ku na kusol mgba ɓeleŋ ká ɗi mii: «Ɓe key na ka ɓa Vu-i; mì kɔ ni ɓa nzoɓ nun-i. Ì laa ɓay ɓe!»
7 Então uma nuvem os cobriu, e uma voz que vinha da nuvem disse: “Este é meu Filho amado. Ouçam-no!”.
8 Zaɗɛ ku hɔy lɛ, leɗ nduoɓal Zezuri kɔ-kɔ́m rie ri gbuk, roo lɛ, i kɔ nzoɓ mbḭw mbǎa, ɓa Zezu huo-ɛ hɔy ze ɗo ziŋ ri.
8 De repente, quando olharam em volta, só Jesus estava com eles.
9 Zaɗka i ɗo ɗíra saa tul kuo na, Zezu mbi nzi-ɛ ha ri mii: «Feri ká ì kɔ key na, ì ɓaa ɓayke ha̰ nzoɓ mbḭw ya kpṵru maa ɓáy nam ká ɓi *Vu Nzoɓ mì tḭ́ike saa luɔ huɗ.»
9 Enquanto desciam o monte, Jesus ordenou que não contassem a ninguém o que tinham visto, até que o Filho do Homem tivesse ressuscitado dos mortos.
10 Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ɗaa vu mbom ɓo tul ɓay káʼa ɓaa ha ri na, roo lɛ, i ma̰y ɓay ziŋ kḭ mii: «Tḭ́i saa luɔ huɗ ká fal huɗ ɓe na wa̰a, ɓayke ɓaa mina zu lɛ?»
10 Eles guardaram segredo, mas conversavam entre si com frequência sobre o que ele queria dizer com “ressuscitar dos mortos”.
11 Falɛ ku lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri vbi ni ɓay mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓaa mii, “Ɗo nun haŋa Eli ka vi pola nda̰w rɔɔ, *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni na, ka vi ɓáy” lɛ?»
11 Então eles perguntaram a Jesus: “Por que os mestres da lei afirmam que é necessário que Elias volte antes que o Cristo venha?”.
12 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓa tusuɛ kḭ, ɗo nun haŋa Eli na ka vi pola nda̰w rɔɔ, ɓay léke feri riw bele ha̰ ni ɗo ɓáy zaɗɛ zeɓ zeɓ. Roo lɛ, mì vbika rì ɓay: “Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii, ɗo nun haŋa Vu Nzoɓ na a kɔ́kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba, a í tuŋ ni ŋgereŋ lɛ?”
12 Jesus respondeu: “De fato, Elias vem primeiro para restaurar tudo. Então por que as Escrituras dizem que é necessário o Filho do Homem sofrer muito e ser tratado com desprezo?
13 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu ká Eli na vi ro, lɛ, nzoɓri ɗara ni munu ká law-ri hii, munu ká mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɓayke pola se tul-e na.»
13 Eu, porém, lhes digo: Elias já veio e eles preferiram maltratá-lo, conforme as Escrituras haviam previsto”.
14 Zaɗka Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri ká say i vi ɗi ya ɓáy leɗ nduoɓal-ɛ ha̰wri báyḭi lɛ, i kɔ ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba ká i kiri leɗ nduoɓal-ɛ ha̰wri na, ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol ha̰nɛri ká i ɗo má̰y ɓáy ziŋ kḭ.
14 Ao voltarem para junto dos outros discípulos, viram que estavam cercados por uma grande multidão e que alguns mestres da lei discutiam com eles.
15 Zaɗka ruɔ nzoɓri kɔ Zezu na báyḭi lɛ, tuku ri a í ɗuu ɓa luo-ɛ ɓay híi soko ha̰ ni.
15 Quando a multidão viu Jesus, ficou muito admirada e correu para cumprimentá-lo.
16 Báyḭi lɛ, Zezu vbi leɗ nduoɓal-ɛ ha̰wri na mii: «Fe ḭi nda̰w rɔɔ ì má̰yke ɓay ziŋ kḭ munu lɛ?»
16 “Sobre o que discutem?”, perguntou Jesus.
17 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ruɔ nzoɓri ku na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mì vi ɓáy vu-i ha̰ mù, ɓay ḭi lɛ, temndaya ɗo tul-e a yɔklɔ ni ŋgḭi ɓamba ha̰ ni ta̰a ɓáa ɓay kpṵy.
17 Um dos homens na multidão respondeu: “Mestre, eu lhe trouxe meu filho, que está possuído por um espírito impuro que não o deixa falar.
18 Zaɗri riw bele ká temndaya mbi ni ká ɗi na, ka ɗaa ni nda siri gba̰y ha̰ mbii nzi-ɛ tḭi fǔka fǔka nda̰w, a sṵ sere ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r a ɓo kpamgbaŋ nda̰w pi. Ze mì koɗ leɗ nduoɓal-ari ɓay haŋa ri nii temndayake na, lɛ, faake mba ri.»
18 Sempre que o espírito se apodera dele, joga-o no chão, e ele espuma pela boca, range os dentes e fica rígido. Pedi a seus discípulos que expulsassem o espírito impuro, mas eles não conseguiram”.
19 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ruɔ nzoɓri mii: «Ɓaarì nzoɓ law ŋgɔ-ŋgɔri! Wa̰a, nam tɔ̀ŋ ɓa mina ɓáy rɔɔ ɓay haŋa mì kaw ziŋ rì rɔɓay lɛ? Nam tɔ̀ŋ ɓa mina ɓáy rɔɔ mì íki law-i ká tul-rì lɛ? Mgba leɗ na ɓa líe ha̰ mì.»
19 Jesus lhes disse: “Geração incrédula! Até quando estarei com vocês? Até quando terei de suportá-los? Tragam o menino para cá”.
20 Lɛɛ, i mgba leɗ na í séke ha̰ ni. Zaɗka temndaya mbi nun-ɛ a kɔ Zezu báyḭi lɛ, ka mgba leɗ na a laŋ ni yik yik, a ɗaa ni ɓo siri gbirik. Leɗ na giri siri mgbeleŋ mgbeleŋ, a mbii nzi-ɛ kara tḭi fǔka fǔka nda̰w pi.
20 Então o trouxeram. Quando o espírito impuro viu Jesus, causou uma convulsão intensa no menino e ele caiu no chão, contorcendo-se e espumando pela boca.
21 Báyḭi lɛ, Zezu vbi bǎa leɗ na a ɓaa mii: «Fe ni key na, ɗaa ni nam mina ro lɛ?» Lɛɛ, bǎa leɗ na ɓaa ha̰ ni mii: «Ɗaa ni ɓáy tɔ́y ɓe kḭ hɔy kpṵru tḭi timbɛɗɛ key.
21 Jesus perguntou ao pai do menino: “Há quanto tempo isso acontece com ele?”. “Desde que ele era pequeno”, respondeu o pai.
22 Ɓaŋguɔ na, temndaya na mbi ni ɓo huu nda̰w, ɓo mbii nda̰w ɓay ika ni. Roo lɛ, zaɗka hṵrusuo-ɔ maa ɗáa fe lɛ, mu kɔ nun síe ɓuru a mú sɔ ɓuru.»
22 “Muitas vezes o espírito o lança no fogo ou na água e tenta matá-lo. Tenha misericórdia de nós e ajude-nos, se puder.”
23 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mina rɔɔ mù ɓaa mii: “Zaɗka hṵrusuo-ɔ maa ɗáa fe lɛ,” na lɛ? Nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i lɛ, fe mbḭw ti mbaka ni ya.»
23 “Se puder?”, perguntou Jesus. “Tudo é possível para aquele que crê.”
24 Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, bǎa leɗ na rɛ ɓeleŋ a ɓaa mii: «Mì ɗaa law-i ɓo tul-a; mu sɔ mì ká tul mbika law-i ká ŋgḭi ya!»
24 No mesmo instante, o pai respondeu: “Eu creio, mas ajude-me a superar minha incredulidade”.
25 Zaɗka Zezu kɔ nzoɓri ká i ɗuu í nde tul ruɔ nzoɓri ká i kiri ni na báyḭi lɛ, ka yḭw temndaya na a ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓo temndaya ká mù haa leɗ key ha̰ ni ta̰a ɓáa ɓay kpṵy, a laa ɓay ya nda̰w key na, mì ɓaa ha̰ mù, tḭi ká tul leɗ na mú yḭ̀i mú vi mbǎa wṵ̌m.»
25 Quando Jesus viu que a multidão aumentava, repreendeu o espírito impuro, dizendo: “Espírito que impede este menino de ouvir e falar, ordeno que saia e nunca mais entre nele!”.
26 Lɛɛ, temndaya na laŋ ni yik yik a guu fe ɓeleŋ, a tḭi saa tul leɗ na, a pɔŋ ni naa siri kparak rìi nzoɓ ká hu-hu ha̰ nzoɓri ká i ŋgḭi ɓamba ɗo zaɗɛ na i ɓaa mii: «Ka hu-hu!»
26 O espírito gritou, causou outra convulsão intensa no menino e saiu dele. O menino parecia morto. Um murmúrio correu pela multidão: “Ele morreu”.
27 Ro, Zezu mgba nduo-ɛ a ura ni ha̰ ni ɗo siya zékre.
27 Mas Jesus o tomou pela mão e o ajudou a se levantar, e ele ficou em pé.
28 Zaɗka Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i rìi í se hula í ɗo huo-ri hɔy na báyḭi lɛ, i vbi ni ɓay mii: «Ɗaa mina nda̰w rɔɔ, ɓuru maa ɓay níi temndaya ni key na ya lɛ?»
28 Depois, quando Jesus estava em casa com seus discípulos, eles perguntaram: “Por que não conseguimos expulsar aquele espírito impuro?”.
29 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Kḭri temndaya ká mini key na, ɓáy faa nzaa ɓay kere kḭ hɔy ze nzoɓ a níike ni.»
29 Jesus respondeu: “Essa espécie só sai com oração”.
30 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri tḭi saa hula na ku í zɔl, í kal ɓáy kuɗu zaɗ ká Galele. Zezu hii ɓay haŋa nzoɓri kɔ zaɗ kaw ɓe ya,
30 Ao deixarem aquela região, viajaram pela Galileia. Jesus não queria que ninguém soubesse que ele estava lá,
31 ɓay ḭi lɛ, ka ɗo fére leɗ nduoɓal-ɛri fe. Ka ɓaa ha ri mii: «Ɓi *Vu Nzoɓ na, i mgbaka mì í pɔ́ŋ mì ɓo nduo nzoɓri, lɛ, i ika mì. Falɛ ɗaa nam say lɛ, mì tḭ́i saa luɔ huɗ.»
31 pois queria ensinar a seus discípulos. Ele lhes dizia: “O Filho do Homem será traído e entregue em mãos humanas. Será morto, mas três dias depois ressuscitará”.
32 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri laa sa̰w ɓayke na taŋ ya, a í ɗaa hḭɛ ká ɓay vbika ni.
32 Eles, porém, não entendiam essas coisas e tinham medo de lhe perguntar.
33 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tḭi Kapɛrnayum í rìi í se hula. Zaɗka i rìi hula na báyḭi lɛ, Zezu vbi ri ɓay mii: «Fe ḭi nda̰w rɔɔ ì ma̰y ɓayke ziŋ kḭ ká faa ku lɛ?»
33 Depois que chegaram a Cafarnaum e se acomodaram numa casa, Jesus perguntou a seus discípulos: “Sobre o que vocês discutiam no caminho?”.
34 Lɛɛ, i ɗo silili, ɓay ḭi lɛ, ká faa na i ma̰y ɓay ká sakra kḭ ɓay kɔ́kɔ wa̰a, nzoɓ ve ze ká sakra ɓari rɔɔ, ɓa ŋgɛrɛnzoɓ lɛ?
34 Eles não responderam, pois tinham discutido sobre qual deles era o maior.
35 Báyḭi lɛ, Zezu kaw siri a ɗi leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ ká hii ɓay ɗoko pola lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ni ka ɗo ɓa ɔ́rɔ fal, a ɓa nzoɓ ɗáa peɗ ha̰ nzoɓri riw bele.»
35 Jesus se sentou, chamou os Doze e disse: “Quem quiser ser o primeiro, que se torne o último e seja servo de todos”.
36 Falɛ ku lɛ, ka mgba leɗ mbḭw ká ndḭi munu, a ɗaa ni ɗo sakra ɓari, rɔɔ a mbi ni a mbuɔ ni a ɓaa ha ri mii:
36 Então colocou uma criança no meio deles, tomou-a nos braços e disse:
37 «Nzoɓ ká mgba leɗ mbḭw munu ká leɗ key na ɓa sùo-ɛ ɓay tul-i lɛ, ɓa ɓi kḭ sùo-i ze ka mgba mì ɓa sùo-ɛ ku. A nzoɓ ká mgba mì ɓa sùo-ɛ lɛ, ɓa ɓi hɔy ze ka mgba mì ya, roo lɛ, ka mgba nzoɓ ká píe mì vi na nda̰w.»
37 “Quem recebe uma criança pequena como esta em meu nome recebe a mim, e quem me recebe não recebe apenas a mim, mas também ao Pai, que me enviou”.
38 Za̰a mbi ɓay a ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɓuru kɔ nzoɓ mbḭw ká nii temndayari ɓáy riŋ-a, lɛ, ɓuru nzaa faa ɓay háa ni, ɓay ḭi lɛ, ka se-seɗ ziŋ naari ya.»
38 João disse a Jesus: “Mestre, vimos alguém usar seu nome para expulsar demônios; nós o proibimos, pois ele não era do nosso grupo”.
39 Roo lɛ, Zezu ɓaa mii: «Ì haa ni ya. Nzoɓ ká ɗaa fe saŋ ɓáy riŋ-i na, ti ɓáa ɓay ka̰aya ziŋ mì ɓa vaa ya,
39 “Não o proíbam!”, disse Jesus. “Ninguém que faça milagres em meu nome falará mal de mim a seguir.
40 ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ká ruu ziŋ naari ya na, ka ɓa nzoɓ fal ŋgaŋ naari.
40 Quem não é contra nós é a favor de nós.
41 A nzoɓ káʼa káa mbii tuŋguo tɔy mbḭw ha rì nzɔ, ɓay ɓáa ká ì ɓa nzoɓ *Krisi lɛ, mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓke ku na a zíŋ fe tunduo ɓe.»
41 Eu lhes digo a verdade: se alguém lhes der um simples copo de água porque vocês são seguidores do Cristo, essa pessoa certamente será recompensada.
42 «Nzoɓ ká ula leɗ mbḭw ká ndḭi mini ká sakra leɗri ká ɗo key ká i ɗaa law-ri ɓo tul-i na ha̰ ni ɗaa feya̰a lɛ, síŋ bawda tisaw ɗo sol nzoɓke a vbu ni ɓo maambii na ndaɗ mba haŋa ni kaw ɓáy kumnun a ula leɗ na.
42 “Mas, se alguém fizer um destes pequeninos que confiam em mim cair em pecado, seria melhor que lhe amarrassem ao pescoço uma grande pedra de moinho e fosse jogado ao mar.
43 Zaɗka ɓa nduo-ɔ ze ɗaa ha̰ mù ɗaa feya̰a lɛ, mu kuŋ ni ɓo ɓisuy. Séke ɓáy nduo mbḭw se zaɗ kumnun taa tusuɛke na, ndaɗ mba séke ɓáy nduo-ɔ siɗi bele se zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká ɓil huu ká ru-ruma ya ɓaŋguɔ.
43 Se sua mão o leva a pecar, corte-a fora. É melhor entrar na vida eterna com apenas uma das mãos que ser lançado no fogo inextinguível do inferno com as duas mãos.
44 [Ɓa zaɗ ká kayri hu ká ɗi ya nda̰w, huu kara ruma ká ɗi ya nda̰w ɓaŋguɔ.]
44 Lá os vermes nunca morrem e o fogo nunca se apaga.
45 A zaɗka ɓa ɓal-a ze ha̰ mù ɗaa feya̰a lɛ, mu kuŋ ni ɓo ɓisuy. Séke kpɛɗɛ ɓáy ɓal mbḭw se zaɗ káw kumnun taa tusuɛke na, ndaɗ mba séke ɓáy ɓal-a siɗi bele ha ri vbu mù ɓo zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká ɓil huu ká ru-ruma ya.
45 Se seu pé o leva a pecar, corte-o fora. É melhor entrar na vida eterna com apenas um pé que ser lançado no inferno com os dois pés.
46 [Ɓa zaɗ ká kayri hu ká ɗi ya nda̰w, huu kara ruma ká ɗi ya ɓaŋguɔ nda̰w.]
46 Lá os vermes nunca morrem e o fogo nunca se apaga.
47 Rɔɓay, zaɗka ɓa nun-a ze ɗaa ha̰ mù ɗaa feya̰a lɛ, mu ŋgókɗo ni mú naa ni. Séke ɓáy nun-a mbḭw da̰ru ha̰ Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-a na, ndaɗ mba séke ɓáy nun-ari siɗi bele ha ri vbu mù ɓo zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká ɓil huu ká ru-ruma ya.
47 E, se seu olho o leva a pecar, lance-o fora. É melhor entrar no reino de Deus com apenas um dos olhos que ter os dois olhos e ser lançado no inferno.
48 Ɓa zaɗ ká kayri hu ká ɗi ya nda̰w, huu kara ruma ká ɗi ya ɓaŋguɔ nda̰w.
48 Lá os vermes nunca morrem e o fogo nunca se apaga.
49 Kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká nzoɓri riw bele kɔ na ha ri ví ndǎɗke munu ká tom ɗaa ha̰ fe sṵm ndaɗ.
49 “Pois cada um será provado com fogo.
50 Tom na ɓa fe kere, roo lɛ, zaɗka ráake tḭi na wa̰a, fe ḭi ze ì ɗáake ha̰ ni yḭ̀i a raa ɓa kḭ ɓáy lɛ? Ndaɗ ɓay haŋa ɓaarì kḭ ze ì ɓa tom ráake, a í kaw ɗɛkɛkɛ ká sakra kḭ.»
50 O sal é bom para temperar, mas, se perder o sabor, como torná-lo salgado outra vez? Tenham entre vocês as qualidades do bom sal e vivam em paz uns com os outros.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.