Marcos 9

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Rɔɓay ka ɓaa ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓari ká i ɗo zaɗ ni key na, i ti huka ya kpṵru ɓay kɔ́kɔ nam ká Ŋgɛrɛwṵru a ví réke mbay ɓáy hṵrusuo-ɛ na ɓáy nun-ri nda̰w rɔɔ í hu ɓáy.»
1 E Jesus terminou, dizendo:
2 Falɛ ká ɗaa nam yie na, Zezu ha̰ Piyɛr, Zak ɓáy Za̰a se ziŋ ni tul kuo ká gaŋ zeŋleŋ ká ɗo nzaa zaɗ a í kaw ɗi huo-ri. Báyḭi lɛ, ká zaɗɛ ku na, sùo Zezu fɛrɛ gbǎ̰y ká nun-ri.
2 Seis dias depois, Jesus foi para um monte alto, levando consigo somente Pedro, Tiago e João. Ali, eles viram a aparência de Jesus mudar.
3 Gari ɓeri ndṵy zḭriri zḭriri a puu kpa̰a kpa̰a. Nzoɓ mbḭw ká tusiri key ká maa ɓay wáa gari ha̰ ni puu ɗo munu na, tiya.
3 A sua roupa ficou muito branca e brilhante, mais do que qualquer lavadeira seria capaz de deixar.
4 Báyḭi lɛ, *Eli ɓáy *Moyze tḭi ri mbuɗa í ɗo loko soro ziŋ Zezu.
4 E os três discípulos viram Elias e Moisés conversando com Jesus.
5 Lɛɛ, Piyɛr mbi ɓay a ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɗo ndaɗ ɓamba ɓay haŋa náa káwri zaɗ ni key. Ha̰ ɓuru ɗaa hul puɗi ɓa say. Mbḭw ɓa taa ɓo, mbḭw ɓa taa Moyze, a mbḭwke laa lɛ, ɓa taa Eli.»
5 Então Pedro disse a Jesus: — Mestre, como é bom estarmos aqui! Vamos armar três barracas: uma para o senhor, outra para Moisés e outra para Elias.
6 Tusuɛke lɛ, ka kɔ ɓay ɓáa ya, ɓay ḭi lɛ, hḭɛ ɗaa ri zikiki.
6 Pedro não sabia o que deveria dizer, pois ele e os outros dois discípulos estavam apavorados.
7 Báyḭi lɛ, síi mbam ví guɓa tul-ri gbukru, lɛ, ká ɓil síi mbamke ku na kusol mgba ɓeleŋ ká ɗi mii: «Ɓe key na ka ɓa Vu-i; mì kɔ ni ɓa nzoɓ nun-i. Ì laa ɓay ɓe!»
7 Logo depois, uma nuvem os cobriu, e dela veio uma voz, que disse: — Este é o meu Filho querido. Escutem o que ele diz!
8 Zaɗɛ ku hɔy lɛ, leɗ nduoɓal Zezuri kɔ-kɔ́m rie ri gbuk, roo lɛ, i kɔ nzoɓ mbḭw mbǎa, ɓa Zezu huo-ɛ hɔy ze ɗo ziŋ ri.
8 Aí os discípulos olharam em volta e viram somente Jesus com eles.
9 Zaɗka i ɗo ɗíra saa tul kuo na, Zezu mbi nzi-ɛ ha ri mii: «Feri ká ì kɔ key na, ì ɓaa ɓayke ha̰ nzoɓ mbḭw ya kpṵru maa ɓáy nam ká ɓi *Vu Nzoɓ mì tḭ́ike saa luɔ huɗ.»
9 Quando estavam descendo do monte, Jesus mandou que não contassem a ninguém o que tinham visto, até que o Filho do Homem ressuscitasse.
10 Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ɗaa vu mbom ɓo tul ɓay káʼa ɓaa ha ri na, roo lɛ, i ma̰y ɓay ziŋ kḭ mii: «Tḭ́i saa luɔ huɗ ká fal huɗ ɓe na wa̰a, ɓayke ɓaa mina zu lɛ?»
10 Eles obedeceram à ordem, mas discutiram entre si sobre o que queria dizer essa ressurreição.
11 Falɛ ku lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri vbi ni ɓay mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓaa mii, “Ɗo nun haŋa Eli ka vi pola nda̰w rɔɔ, *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni na, ka vi ɓáy” lɛ?»
11 Então perguntaram a Jesus: — Por que os
12 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓa tusuɛ kḭ, ɗo nun haŋa Eli na ka vi pola nda̰w rɔɔ, ɓay léke feri riw bele ha̰ ni ɗo ɓáy zaɗɛ zeɓ zeɓ. Roo lɛ, mì vbika rì ɓay: “Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii, ɗo nun haŋa Vu Nzoɓ na a kɔ́kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba, a í tuŋ ni ŋgereŋ lɛ?”
12 Ele respondeu:
13 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu ká Eli na vi ro, lɛ, nzoɓri ɗara ni munu ká law-ri hii, munu ká mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɓayke pola se tul-e na.»
13 Eu afirmo a vocês que Elias já veio, e o maltrataram como quiseram, conforme as Escrituras dizem a respeito dele.
14 Zaɗka Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri ká say i vi ɗi ya ɓáy leɗ nduoɓal-ɛ ha̰wri báyḭi lɛ, i kɔ ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba ká i kiri leɗ nduoɓal-ɛ ha̰wri na, ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol ha̰nɛri ká i ɗo má̰y ɓáy ziŋ kḭ.
14 Quando eles chegaram perto dos outros discípulos, viram uma grande multidão em volta deles e alguns mestres da Lei discutindo com eles.
15 Zaɗka ruɔ nzoɓri kɔ Zezu na báyḭi lɛ, tuku ri a í ɗuu ɓa luo-ɛ ɓay híi soko ha̰ ni.
15 Quando o povo viu Jesus, todos ficaram admirados e correram logo para o cumprimentarem.
16 Báyḭi lɛ, Zezu vbi leɗ nduoɓal-ɛ ha̰wri na mii: «Fe ḭi nda̰w rɔɔ ì má̰yke ɓay ziŋ kḭ munu lɛ?»
16 Jesus perguntou aos discípulos:
17 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ruɔ nzoɓri ku na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mì vi ɓáy vu-i ha̰ mù, ɓay ḭi lɛ, temndaya ɗo tul-e a yɔklɔ ni ŋgḭi ɓamba ha̰ ni ta̰a ɓáa ɓay kpṵy.
17 Um homem que estava na multidão respondeu: — Mestre, eu trouxe o meu filho para o senhor, porque ele está dominado por um espírito mau e não pode falar.
18 Zaɗri riw bele ká temndaya mbi ni ká ɗi na, ka ɗaa ni nda siri gba̰y ha̰ mbii nzi-ɛ tḭi fǔka fǔka nda̰w, a sṵ sere ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r a ɓo kpamgbaŋ nda̰w pi. Ze mì koɗ leɗ nduoɓal-ari ɓay haŋa ri nii temndayake na, lɛ, faake mba ri.»
18 Sempre que o espírito ataca o meu filho, joga-o no chão, e ele começa a espumar e a ranger os dentes; e ele está ficando cada vez mais fraco. Já pedi aos discípulos do senhor que expulsassem o espírito, mas eles não conseguiram.
19 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ruɔ nzoɓri mii: «Ɓaarì nzoɓ law ŋgɔ-ŋgɔri! Wa̰a, nam tɔ̀ŋ ɓa mina ɓáy rɔɔ ɓay haŋa mì kaw ziŋ rì rɔɓay lɛ? Nam tɔ̀ŋ ɓa mina ɓáy rɔɔ mì íki law-i ká tul-rì lɛ? Mgba leɗ na ɓa líe ha̰ mì.»
19 Jesus disse:
20 Lɛɛ, i mgba leɗ na í séke ha̰ ni. Zaɗka temndaya mbi nun-ɛ a kɔ Zezu báyḭi lɛ, ka mgba leɗ na a laŋ ni yik yik, a ɗaa ni ɓo siri gbirik. Leɗ na giri siri mgbeleŋ mgbeleŋ, a mbii nzi-ɛ kara tḭi fǔka fǔka nda̰w pi.
20 Quando o levaram, o espírito viu Jesus e sacudiu com força o menino. Ele caiu e começou a rolar no chão, espumando pela boca.
21 Báyḭi lɛ, Zezu vbi bǎa leɗ na a ɓaa mii: «Fe ni key na, ɗaa ni nam mina ro lɛ?» Lɛɛ, bǎa leɗ na ɓaa ha̰ ni mii: «Ɗaa ni ɓáy tɔ́y ɓe kḭ hɔy kpṵru tḭi timbɛɗɛ key.
21 Aí Jesus perguntou ao pai: O pai respondeu: — Ele está assim desde pequeno.
22 Ɓaŋguɔ na, temndaya na mbi ni ɓo huu nda̰w, ɓo mbii nda̰w ɓay ika ni. Roo lɛ, zaɗka hṵrusuo-ɔ maa ɗáa fe lɛ, mu kɔ nun síe ɓuru a mú sɔ ɓuru.»
22 Muitas vezes o espírito o joga no fogo e na água para matá-lo. Mas, se o senhor pode, então nos ajude. Tenha pena de nós!
23 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mina rɔɔ mù ɓaa mii: “Zaɗka hṵrusuo-ɔ maa ɗáa fe lɛ,” na lɛ? Nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i lɛ, fe mbḭw ti mbaka ni ya.»
23 Jesus respondeu:
24 Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, bǎa leɗ na rɛ ɓeleŋ a ɓaa mii: «Mì ɗaa law-i ɓo tul-a; mu sɔ mì ká tul mbika law-i ká ŋgḭi ya!»
24 Então o pai gritou: — Eu tenho fé! Ajude-me a ter mais fé ainda!
25 Zaɗka Zezu kɔ nzoɓri ká i ɗuu í nde tul ruɔ nzoɓri ká i kiri ni na báyḭi lɛ, ka yḭw temndaya na a ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓo temndaya ká mù haa leɗ key ha̰ ni ta̰a ɓáa ɓay kpṵy, a laa ɓay ya nda̰w key na, mì ɓaa ha̰ mù, tḭi ká tul leɗ na mú yḭ̀i mú vi mbǎa wṵ̌m.»
25 Quando Jesus viu que muita gente estava se juntando ao redor dele, ordenou ao espírito mau:
26 Lɛɛ, temndaya na laŋ ni yik yik a guu fe ɓeleŋ, a tḭi saa tul leɗ na, a pɔŋ ni naa siri kparak rìi nzoɓ ká hu-hu ha̰ nzoɓri ká i ŋgḭi ɓamba ɗo zaɗɛ na i ɓaa mii: «Ka hu-hu!»
26 O espírito gritou, sacudiu o menino e saiu dele, deixando-o como morto. Por isso todos diziam que ele havia morrido.
27 Ro, Zezu mgba nduo-ɛ a ura ni ha̰ ni ɗo siya zékre.
27 Mas Jesus pegou o menino pela mão e o ajudou a ficar de pé.
28 Zaɗka Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i rìi í se hula í ɗo huo-ri hɔy na báyḭi lɛ, i vbi ni ɓay mii: «Ɗaa mina nda̰w rɔɔ, ɓuru maa ɓay níi temndaya ni key na ya lɛ?»
28 Quando Jesus entrou em casa, os seus discípulos lhe perguntaram em particular: — Por que foi que nós não pudemos expulsar aquele espírito?
29 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Kḭri temndaya ká mini key na, ɓáy faa nzaa ɓay kere kḭ hɔy ze nzoɓ a níike ni.»
29 Jesus respondeu:
30 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri tḭi saa hula na ku í zɔl, í kal ɓáy kuɗu zaɗ ká Galele. Zezu hii ɓay haŋa nzoɓri kɔ zaɗ kaw ɓe ya,
30 Jesus e os discípulos saíram daquele lugar e continuaram atravessando a Galileia. Jesus não queria que ninguém soubesse onde ele estava
31 ɓay ḭi lɛ, ka ɗo fére leɗ nduoɓal-ɛri fe. Ka ɓaa ha ri mii: «Ɓi *Vu Nzoɓ na, i mgbaka mì í pɔ́ŋ mì ɓo nduo nzoɓri, lɛ, i ika mì. Falɛ ɗaa nam say lɛ, mì tḭ́i saa luɔ huɗ.»
31 porque estava ensinando os discípulos. Ele lhes dizia:
32 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri laa sa̰w ɓayke na taŋ ya, a í ɗaa hḭɛ ká ɓay vbika ni.
32 Eles não entendiam o que Jesus dizia, mas tinham medo de perguntar.
33 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tḭi Kapɛrnayum í rìi í se hula. Zaɗka i rìi hula na báyḭi lɛ, Zezu vbi ri ɓay mii: «Fe ḭi nda̰w rɔɔ ì ma̰y ɓayke ziŋ kḭ ká faa ku lɛ?»
33 Jesus e os discípulos chegaram à cidade de Cafarnaum. Quando já estavam em casa, Jesus perguntou aos doze discípulos:
34 Lɛɛ, i ɗo silili, ɓay ḭi lɛ, ká faa na i ma̰y ɓay ká sakra kḭ ɓay kɔ́kɔ wa̰a, nzoɓ ve ze ká sakra ɓari rɔɔ, ɓa ŋgɛrɛnzoɓ lɛ?
34 Mas eles ficaram calados porque no caminho tinham discutido sobre qual deles era o mais importante.
35 Báyḭi lɛ, Zezu kaw siri a ɗi leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ ká hii ɓay ɗoko pola lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ni ka ɗo ɓa ɔ́rɔ fal, a ɓa nzoɓ ɗáa peɗ ha̰ nzoɓri riw bele.»
35 Jesus sentou-se, chamou os doze e lhes disse:
36 Falɛ ku lɛ, ka mgba leɗ mbḭw ká ndḭi munu, a ɗaa ni ɗo sakra ɓari, rɔɔ a mbi ni a mbuɔ ni a ɓaa ha ri mii:
36 Aí segurou uma criança e a pôs no meio deles. E, abraçando-a, disse aos discípulos:
37 «Nzoɓ ká mgba leɗ mbḭw munu ká leɗ key na ɓa sùo-ɛ ɓay tul-i lɛ, ɓa ɓi kḭ sùo-i ze ka mgba mì ɓa sùo-ɛ ku. A nzoɓ ká mgba mì ɓa sùo-ɛ lɛ, ɓa ɓi hɔy ze ka mgba mì ya, roo lɛ, ka mgba nzoɓ ká píe mì vi na nda̰w.»
37 — Aquele que, por ser meu seguidor, receber uma criança como esta estará também me recebendo. E quem me receber não recebe somente a mim, mas também aquele que me enviou.
38 Za̰a mbi ɓay a ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɓuru kɔ nzoɓ mbḭw ká nii temndayari ɓáy riŋ-a, lɛ, ɓuru nzaa faa ɓay háa ni, ɓay ḭi lɛ, ka se-seɗ ziŋ naari ya.»
38 João disse: — Mestre, vimos um homem que expulsa demônios pelo poder do nome do senhor, mas nós o proibimos de fazer isso porque ele não é do nosso grupo.
39 Roo lɛ, Zezu ɓaa mii: «Ì haa ni ya. Nzoɓ ká ɗaa fe saŋ ɓáy riŋ-i na, ti ɓáa ɓay ka̰aya ziŋ mì ɓa vaa ya,
39 Jesus respondeu:
40 ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ká ruu ziŋ naari ya na, ka ɓa nzoɓ fal ŋgaŋ naari.
40 Porque quem não é contra nós é por nós.
41 A nzoɓ káʼa káa mbii tuŋguo tɔy mbḭw ha rì nzɔ, ɓay ɓáa ká ì ɓa nzoɓ *Krisi lɛ, mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓke ku na a zíŋ fe tunduo ɓe.»
41 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem der um copo de água a vocês, porque vocês são de Cristo, com toda a certeza receberá a sua recompensa.
42 «Nzoɓ ká ula leɗ mbḭw ká ndḭi mini ká sakra leɗri ká ɗo key ká i ɗaa law-ri ɓo tul-i na ha̰ ni ɗaa feya̰a lɛ, síŋ bawda tisaw ɗo sol nzoɓke a vbu ni ɓo maambii na ndaɗ mba haŋa ni kaw ɓáy kumnun a ula leɗ na.
42 Jesus continuou:
43 Zaɗka ɓa nduo-ɔ ze ɗaa ha̰ mù ɗaa feya̰a lɛ, mu kuŋ ni ɓo ɓisuy. Séke ɓáy nduo mbḭw se zaɗ kumnun taa tusuɛke na, ndaɗ mba séke ɓáy nduo-ɔ siɗi bele se zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká ɓil huu ká ru-ruma ya ɓaŋguɔ.
43 Se uma das suas mãos faz com que você peque, corte-a fora! Pois é melhor você entrar na vida eterna com uma só mão do que ter as duas e ir para o inferno, onde o fogo nunca se apaga.
44 [Ɓa zaɗ ká kayri hu ká ɗi ya nda̰w, huu kara ruma ká ɗi ya nda̰w ɓaŋguɔ.]
44 [Ali os vermes que devoram não morrem, e o fogo nunca se apaga.]
45 A zaɗka ɓa ɓal-a ze ha̰ mù ɗaa feya̰a lɛ, mu kuŋ ni ɓo ɓisuy. Séke kpɛɗɛ ɓáy ɓal mbḭw se zaɗ káw kumnun taa tusuɛke na, ndaɗ mba séke ɓáy ɓal-a siɗi bele ha ri vbu mù ɓo zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká ɓil huu ká ru-ruma ya.
45 Se um dos seus pés faz com que você peque, corte-o fora! Pois é melhor você entrar na vida eterna aleijado do que ter os dois pés e ser jogado no inferno.
46 [Ɓa zaɗ ká kayri hu ká ɗi ya nda̰w, huu kara ruma ká ɗi ya ɓaŋguɔ nda̰w.]
46 [Ali os vermes que devoram não morrem, e o fogo nunca se apaga.]
47 Rɔɓay, zaɗka ɓa nun-a ze ɗaa ha̰ mù ɗaa feya̰a lɛ, mu ŋgókɗo ni mú naa ni. Séke ɓáy nun-a mbḭw da̰ru ha̰ Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-a na, ndaɗ mba séke ɓáy nun-ari siɗi bele ha ri vbu mù ɓo zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká ɓil huu ká ru-ruma ya.
47 Se um dos seus olhos faz com que você peque, arranque-o! Pois é melhor você entrar no
48 Ɓa zaɗ ká kayri hu ká ɗi ya nda̰w, huu kara ruma ká ɗi ya ɓaŋguɔ nda̰w.
48 Ali os vermes que devoram não morrem, e o fogo nunca se apaga.
49 Kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká nzoɓri riw bele kɔ na ha ri ví ndǎɗke munu ká tom ɗaa ha̰ fe sṵm ndaɗ.
49 — Pois todas as pessoas serão
50 Tom na ɓa fe kere, roo lɛ, zaɗka ráake tḭi na wa̰a, fe ḭi ze ì ɗáake ha̰ ni yḭ̀i a raa ɓa kḭ ɓáy lɛ? Ndaɗ ɓay haŋa ɓaarì kḭ ze ì ɓa tom ráake, a í kaw ɗɛkɛkɛ ká sakra kḭ.»
50 O sal é uma coisa útil; mas, se perder o gosto, como é que vocês poderão lhe dar gosto de novo? Tenham sal em vocês mesmos e vivam em paz uns com os outros.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.