Marcos 8
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Ɓil sewke ku na, ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba mbṵ kḭ ɓa kḭ rɔɓay ká luo Zezu, roo lɛ, fe sṵm tiya. Báyḭi lɛ, Zezu ɗi leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa ha ri mii:
1 Pouco tempo depois, ajuntou-se outra vez uma grande multidão. Como eles não tinham nada para comer, Jesus chamou os discípulos e disse:
2 «Mì kɔ nun síe nzoɓri key, ɓay ḭi lɛ, ɓa nam say ro i ɗo ziŋ mì a í ti ɓáy fe sṵm ya.
2 — Estou com pena dessa gente porque já faz três dias que eles estão comigo e não têm nada para comer.
3 Zaɗka mì ha ri zɔl taŋ sṵŋa fe lɛ, i líe kɔn ká faa, ɓay ḭi lɛ, ruɔkeri ká sakra ɓari ku na i uru faa ɗi ɗi.»
3 Se eu os mandar para casa com fome, eles vão cair de fraqueza pelo caminho, pois alguns vieram de longe.
4 Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ɓaa ha̰ ni mii: «Úwaa! Zaɗ ha̰a nda̰w rɔɔ ɓuru séke ɗi ɓay zíŋ fe sṵm ha̰nɛ ha̰ nzoɓri sṵ mbaa ɓil-ri ká ɓil law kɔr key lɛ?»
4 Os discípulos perguntaram: — Como vamos encontrar, neste lugar deserto, comida que dê para toda essa gente?
5 Báyḭi lɛ, Zezu vbi ri mii: «Maapa ɓa mina ze ì ɗǒke lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa tɔnɔ say.»
5 — Quantos pães vocês têm? — perguntou Jesus. — Sete! — responderam eles.
6 Ro, Zezu mbi nzi-ɛ ha̰ ruɔ nzoɓri kaw siri. Falɛ lɛ, ka ya̰a maapa ká tɔnɔ say na a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ a haw a ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ɓay haŋa ri leke ruɔ nzoɓri na. Lɛɛ, i ya̰a í leke ri na.
6 Aí Jesus mandou o povo sentar-se no chão. Depois pegou os sete pães e deu graças a Deus. Então os partiu e os entregou aos discípulos, e eles os distribuíram ao povo.
7 I ɗo ɓáy vu sḭ̀i ha̰nɛri nda̰w. Báyḭi lɛ, Zezu ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓay tul sḭ̀ikeri na, a ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ɓay haŋa ri leke nzoɓri na rɔɓay.
7 Eles tinham também alguns peixinhos. Jesus deu graças a Deus por eles e mandou que os discípulos os distribuíssem.
8 Lɛɛ, nzoɓri riw bele sṵ mbaa ɓil-ri siɓ siɓ maa ɓáy zaɗ kɔn ɓari. A ɓie maapakeri ɓáy sḭiri ká saɗ na, leɗ nduoɓal-ɛri fa̰a mbaa buɗu ɓa tɔnɔ say.
8 Todos comeram e ficaram satisfeitos; e os discípulos ainda encheram sete cestos com os pedaços que sobraram.
9 Nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ na, i maa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ niŋ (4.000). Falɛ ku rɔɔ Zezu pɔŋ faa ha ri zɔl, lɛ,
9 As pessoas que comeram eram mais ou menos quatro mil. Jesus mandou o povo embora,
10 ká zaɗɛ ku hɔy, ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri na, i hil í kaw ɓil tuo í se ɓa tusiri Dalamanuta.
10 e, logo depois, subiu no barco com os seus discípulos, e foi para a região de Dalmanuta.
11 Farizi ha̰nɛri vi luo Zezu í tii sa̰w má̰y ɓay ziŋ ni ɓay nzáake nzi-ɛ. Ze í vbi ni ɓay haŋa ni ka ɗaa fe saŋ mbḭw ha̰ ɓari kɔ mii, hṵrusuo-ɛ na uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru.
11 Alguns fariseus chegaram e começaram a falar com Jesus. Eles queriam conseguir alguma prova contra ele e por isso pediram que ele fizesse um milagre para mostrar que o seu poder vinha mesmo de Deus.
12 Báyḭi lɛ, Zezu ya̰a bawda ɔ̰mi fɔ̰n a ɓaa mii: «Ɓay ḭi kḭ rɔɔ, nzoɓri ká timbɛɗɛ key vbi ɓay kɔ́kɔ fe saŋ lɛ? Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ, fe saŋ mbḭw mini kara mì ti haŋa rì kɔ ya!»
12 Jesus deu um grande suspiro e disse:
13 Falɛ ku lɛ, ka pɔŋ ri a hil a kaw ɓil tuo ziŋ leɗ nduoɓal-ɛri í yḭ̀i a í se ɓa nzaa maambii ká fi kɛlu.
13 Então Jesus foi embora. Ele subiu no barco e voltou para o lado leste do lago.
14 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri yḭiŋra fa̰a maapa na sɛl. I ɗo ɓáy maapa mbḭw munu hɔy ká ɓil tuo.
14 Os discípulos haviam esquecido de levar pão e só tinham um pão no barco.
15 Lɛɛ, Zezu baka ri a ɓaa mii: «I nzɛ ɓáy sùo-rì! Ì kɔ́rɔ sùo-ri ká tul fe fére ka̰aya *Fariziri ɓáy nzoɓ Eroɗri ká ɗo munu ɓa fe hew fe na.»
15 Jesus chamou a atenção deles, dizendo:
16 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri tii sa̰w má̰y ɓay ká sakra kḭ, ɓay ḭi lɛ, i ɗo ɓáy maapa ya.
16 Aí os discípulos começaram a dizer uns aos outros: — Ele está dizendo isso porque não temos pão.
17 Munu ká Zezu kɔ fe ká i ɓaa ɓayke na, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì ma̰y ɓay ká sakra kḭ mii, ì ɗo ɓáy maapa ya lɛ? Wa̰a, ì kɔ ya ɓáy lɛ woo? Ì kɔ táŋke ya ɓáy lɛ? Nun-rì mgbuɗa ká ɗi ya ɓáy dɔrɔ zu lɛ?
17 Jesus ouviu o que eles estavam dizendo e perguntou:
18 — ausente —
18 Vocês têm olhos e não enxergam? Têm ouvidos e não escutam? Não lembram
19 — ausente —
19 dos cinco pães que eu parti para cinco mil pessoas? Quantos cestos cheios de pedaços vocês recolheram? Eles responderam: — Doze.
20 Zezu vbi ri rɔɓay mii: «Zaɗka mì haw maapa ɓa tɔnɔ say ɓay tul nzoɓri ká isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ niŋ (4.000) na wa̰a, ì fa̰a ɓie mbaa buɗu dɔrɔrɔ dɔrɔrɔ ɓa mina lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa tɔnɔ say.»
20 Jesus perguntou outra vez: Eles responderam: — Sete.
21 Báyḭi lɛ, Zezu vbi ri rɔɓay mii: «Wa̰a, ì kɔ ya ɓáy lɛ woo?»
21 Então Jesus perguntou:
22 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tḭi Besayda. Lɛɛ, nzoɓri sùu nzoɓ ra̰w mbḭw munu ká ɗi, i víke ha̰ Zezu í koɗ ni ɓay haŋa ni ka zaa ni ɓo a vaa.
22 Depois Jesus e os discípulos chegaram ao povoado de Betsaida. Algumas pessoas trouxeram um cego e pediram a Jesus que tocasse nele.
23 Báyḭi lɛ, ka mgba nduo ra̰w na a tḭ́ike ni saa ɓil puɔ a séke nzaa zaɗ. Falɛ lɛ, ka ɗaa mbii sa̰mi ɗo nun ra̰w na, a ɗaa nduo-ɛri ɓo tul-e a vbi ni mii: «Mù kɔ fe lɛ?»
23 Ele pegou o cego pela mão e o levou para fora do povoado. Então cuspiu, passou a saliva nos olhos do homem, pôs a mão sobre ele e perguntou:
24 Lɛɛ, ra̰w na ura nun-ɛ ɓa siya a ɓaa mii: «Mì kɔ nzoɓri, roo lɛ, i rìi puuri ká se-seɗ.»
24 O homem olhou e disse: — Vejo pessoas; elas parecem árvores, mas estão andando.
25 Falɛ ku rɔɓay lɛ, Zezu ɗaa nduo-ɛri ɓa kḭ ɓo tul nun nzoɓ ra̰w na. Báyḭi lɛ, ra̰w na kɔ-kɔ́m ɓa sikɗa, lɛ, nun-ɛ na taŋ ha̰ ni kɔ zaɗ ɓáy kere kaɗ kaɗ.
25 Jesus pôs outra vez as mãos sobre os olhos dele. Dessa vez o cego olhou firme e ficou curado; aí começou a ver tudo muito bem.
26 Falɛ ku ká ɓay haŋa ra̰w na ka zɔ́l na báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se ɓil puɔ ya.»
26 Em seguida, Jesus mandou o homem para casa e ordenou:
27 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri, i zɔl ɓa vu puori ká ɗo ɗi ya ɓáy ŋgɛrɛpuo Sezare-Filiɓ. Zaɗka i se faa ɓáy na báyḭi lɛ, Zezu vbi ri ɓay mii: «Wa̰a, nzoɓri ɓaa ɓay mina ze se tul-i lɛ?»
27 Depois Jesus e os seus discípulos foram para os povoados que ficam perto de Cesareia de Filipe. No caminho, ele lhes perguntou:
28 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Nzoɓ ha̰nɛri ɓaa mii, mù ɓa Za̰a Batis. Nzoɓ kḭri ɓoɗ ɓaa mii, mù ɓa *Eli. Nzoɓ ha̰wri rɔɓay ɓaa mii, mù ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu.»
28 Os discípulos responderam: — Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias; e outros, que é um dos
29 Báyḭi lɛ, Zezu vbi ri mii: «A ɓaarì kḭ na wa̰a, ì ɓaa mii, mì ɓa nzoɓ ve lɛ?» Piyɛr yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni vi.»
29 — E vocês? Quem vocês dizem que eu sou? — perguntou Jesus. — O senhor é o
30 Ɓe nu ku ro, Zezu baka ri ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓay haŋa ri ɓaa ɓayke na ha̰ nzoɓ mbḭw ya.
30 Então Jesus proibiu os discípulos de contarem isso a qualquer pessoa.
31 Falɛ ku lɛ, Zezu tii sa̰w fére leɗ nduoɓal-ɛri fe mii: «Ɓi *Vu Nzoɓ na, ɗo nun haŋa mì kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba. Ŋgɛrɛ Ziɓri ɓáy *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri na i túŋ mì ŋgereŋ a í i mì, a ndeke ɗi nam sayke lɛ, mì tḭ́i saa luɔ huɗ.»
31 Jesus começou a ensinar os discípulos, dizendo: — O
32 Zezu ɓaa ɓayke ta-taŋ ha ri. Lɛɛ, Piyɛr mgba ni a tḭ́ike ŋgereŋ ɓa nzaa zaɗ a tii sa̰w ɓáa ɓay ziŋ ni ɓay tul ɓayri káʼa ɓaa na.
32 Jesus dizia isso com toda a clareza. Então Pedro o levou para um lado e começou a repreendê-lo.
33 Báyḭi lɛ, Zezu fɛrɛ nun-ɛ a kɔ leɗ nduoɓal-ɛri a yḭw Piyɛr mii: «Satan, mu zɔ́l ká lakun-i ɗi ɗi ɓa lew, ɓay ḭi lɛ, kér ɓay ɓo na ɗo ɓa kér ɓay nzoɓri hɔy ɓo, ɗo ɓa kér ɓay taa Ŋgɛrɛwṵru ya.»
33 Jesus virou-se, olhou para os discípulos e repreendeu Pedro, dizendo:
34 Falɛ ku lɛ, Zezu ɗi ruɔ nzoɓri ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ ká hii ɓay séke fal-i lɛ, ka pɔ́ŋ sùo-ɛ yaklak ha̰ mì, a mbi puu say huɗ ɓe, a soɓ a séke fal-i.
34 Aí Jesus chamou a multidão e os discípulos e disse:
35 Tusuɛke lɛ, nzoɓ ká hii ɓay kɔ́rɔ kumnun ɓe na, kumnun taa tusuɛke na, ka ti zíŋ ya. Roo lɛ, nzoɓ káʼa pɔ́ŋ sùo-ɛ yɔɗ ɓay tul-i, mase ɓay tul Ɓay Kere na, a zíŋ kumnun taa tusuɛke.
35 Pois quem põe os seus próprios interesses em primeiro lugar nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo por minha causa e por causa do
36 A zaɗka nzoɓ ziŋ feri ká tusiri key riw bele, rɔɔ a ziŋ kumnun taa tusuɛke ya na wa̰a, ɓa feziŋa ḭi kḭ zu lɛ woo!
36 O que adianta alguém ganhar o mundo inteiro, mas perder a vida verdadeira?
37 Fe ḭi nda̰w rɔɔ, nzoɓ a máa ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru a súoke kumnun taa tusuɛke na lɛ?
37 Pois não há nada que poderá pagar para ter de volta essa vida.
38 Tusuɛke lɛ, nzoɓ ká ɗaa sahoy ɓay tul-i, ɓáy tul ɓay ɓiri ká nun nzoɓri ká timbɛɗɛ key ká i pɔŋ Ŋgɛrɛwṵru í ɗaa fe ka̰aya na, ɓi Vu Nzoɓ na, síeke ká mì vika ɓáy riŋ ɗika ká Bǎa ha̰ mì ɓáy leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri ká nulue na, mì ɗáa sahoy ɓay tul nzoɓke nda̰w.»
38 Portanto, se nesta época de incredulidade e maldade alguém tiver vergonha de mim e dos meus ensinamentos, então o Filho do Homem, quando vier na
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.