Marcos 8
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARA
1 Ɓil sewke ku na, ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba mbṵ kḭ ɓa kḭ rɔɓay ká luo Zezu, roo lɛ, fe sṵm tiya. Báyḭi lɛ, Zezu ɗi leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa ha ri mii:
1 Naqueles dias, quando outra vez se reuniu grande multidão, e não tendo eles o que comer, chamou Jesus os discípulos e lhes disse:
2 «Mì kɔ nun síe nzoɓri key, ɓay ḭi lɛ, ɓa nam say ro i ɗo ziŋ mì a í ti ɓáy fe sṵm ya.
2 Tenho compaixão desta gente, porque há três dias que permanecem comigo e não têm o que comer.
3 Zaɗka mì ha ri zɔl taŋ sṵŋa fe lɛ, i líe kɔn ká faa, ɓay ḭi lɛ, ruɔkeri ká sakra ɓari ku na i uru faa ɗi ɗi.»
3 Se eu os despedir para suas casas, em jejum, desfalecerão pelo caminho; e alguns deles vieram de longe.
4 Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ɓaa ha̰ ni mii: «Úwaa! Zaɗ ha̰a nda̰w rɔɔ ɓuru séke ɗi ɓay zíŋ fe sṵm ha̰nɛ ha̰ nzoɓri sṵ mbaa ɓil-ri ká ɓil law kɔr key lɛ?»
4 Mas os seus discípulos lhe responderam: Donde poderá alguém fartá-los de pão neste deserto?
5 Báyḭi lɛ, Zezu vbi ri mii: «Maapa ɓa mina ze ì ɗǒke lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa tɔnɔ say.»
5 E Jesus lhes perguntou: Quantos pães tendes? Responderam eles: Sete.
6 Ro, Zezu mbi nzi-ɛ ha̰ ruɔ nzoɓri kaw siri. Falɛ lɛ, ka ya̰a maapa ká tɔnɔ say na a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ a haw a ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ɓay haŋa ri leke ruɔ nzoɓri na. Lɛɛ, i ya̰a í leke ri na.
6 Ordenou ao povo que se assentasse no chão. E, tomando os sete pães, partiu-os, após ter dado graças, e os deu a seus discípulos, para que estes os distribuíssem, repartindo entre o povo.
7 I ɗo ɓáy vu sḭ̀i ha̰nɛri nda̰w. Báyḭi lɛ, Zezu ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓay tul sḭ̀ikeri na, a ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ɓay haŋa ri leke nzoɓri na rɔɓay.
7 Tinham também alguns peixinhos; e, abençoando-os, mandou que estes igualmente fossem distribuídos.
8 Lɛɛ, nzoɓri riw bele sṵ mbaa ɓil-ri siɓ siɓ maa ɓáy zaɗ kɔn ɓari. A ɓie maapakeri ɓáy sḭiri ká saɗ na, leɗ nduoɓal-ɛri fa̰a mbaa buɗu ɓa tɔnɔ say.
8 Comeram e se fartaram; e dos pedaços restantes recolheram sete cestos.
9 Nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ na, i maa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ niŋ (4.000). Falɛ ku rɔɔ Zezu pɔŋ faa ha ri zɔl, lɛ,
9 Eram cerca de quatro mil homens. Então, Jesus os despediu.
10 ká zaɗɛ ku hɔy, ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri na, i hil í kaw ɓil tuo í se ɓa tusiri Dalamanuta.
10 Logo a seguir, tendo embarcado juntamente com seus discípulos, partiu para as regiões de Dalmanuta.
11 Farizi ha̰nɛri vi luo Zezu í tii sa̰w má̰y ɓay ziŋ ni ɓay nzáake nzi-ɛ. Ze í vbi ni ɓay haŋa ni ka ɗaa fe saŋ mbḭw ha̰ ɓari kɔ mii, hṵrusuo-ɛ na uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru.
11 E, saindo os fariseus, puseram-se a discutir com ele; e, tentando-o, pediram-lhe um sinal do céu.
12 Báyḭi lɛ, Zezu ya̰a bawda ɔ̰mi fɔ̰n a ɓaa mii: «Ɓay ḭi kḭ rɔɔ, nzoɓri ká timbɛɗɛ key vbi ɓay kɔ́kɔ fe saŋ lɛ? Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ, fe saŋ mbḭw mini kara mì ti haŋa rì kɔ ya!»
12 Jesus, porém, arrancou do íntimo do seu espírito um gemido e disse: Por que pede esta geração um sinal? Em verdade vos digo que a esta geração não se lhe dará sinal algum.
13 Falɛ ku lɛ, ka pɔŋ ri a hil a kaw ɓil tuo ziŋ leɗ nduoɓal-ɛri í yḭ̀i a í se ɓa nzaa maambii ká fi kɛlu.
13 E, deixando-os, tornou a embarcar e foi para o outro lado.
14 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri yḭiŋra fa̰a maapa na sɛl. I ɗo ɓáy maapa mbḭw munu hɔy ká ɓil tuo.
14 Ora, aconteceu que eles se esqueceram de levar pães e, no barco, não tinham consigo senão um só.
15 Lɛɛ, Zezu baka ri a ɓaa mii: «I nzɛ ɓáy sùo-rì! Ì kɔ́rɔ sùo-ri ká tul fe fére ka̰aya *Fariziri ɓáy nzoɓ Eroɗri ká ɗo munu ɓa fe hew fe na.»
15 Preveniu-os Jesus, dizendo: Vede, guardai-vos do fermento dos fariseus e do fermento de Herodes.
16 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri tii sa̰w má̰y ɓay ká sakra kḭ, ɓay ḭi lɛ, i ɗo ɓáy maapa ya.
16 E eles discorriam entre si: É que não temos pão.
17 Munu ká Zezu kɔ fe ká i ɓaa ɓayke na, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì ma̰y ɓay ká sakra kḭ mii, ì ɗo ɓáy maapa ya lɛ? Wa̰a, ì kɔ ya ɓáy lɛ woo? Ì kɔ táŋke ya ɓáy lɛ? Nun-rì mgbuɗa ká ɗi ya ɓáy dɔrɔ zu lɛ?
17 Jesus, percebendo-o, lhes perguntou: Por que discorreis sobre o não terdes pão? Ainda não considerastes, nem compreendestes? Tendes o coração endurecido?
18 — ausente —
18 Tendo olhos, não vedes? E, tendo ouvidos, não ouvis? Não vos lembrais
19 — ausente —
19 de quando parti os cinco pães para os cinco mil, quantos cestos cheios de pedaços recolhestes? Responderam eles: Doze!
20 Zezu vbi ri rɔɓay mii: «Zaɗka mì haw maapa ɓa tɔnɔ say ɓay tul nzoɓri ká isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ niŋ (4.000) na wa̰a, ì fa̰a ɓie mbaa buɗu dɔrɔrɔ dɔrɔrɔ ɓa mina lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa tɔnɔ say.»
20 E de quando parti os sete pães para os quatro mil, quantos cestos cheios de pedaços recolhestes? Responderam: Sete!
21 Báyḭi lɛ, Zezu vbi ri rɔɓay mii: «Wa̰a, ì kɔ ya ɓáy lɛ woo?»
21 Ao que lhes disse Jesus: Não compreendeis ainda?
22 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tḭi Besayda. Lɛɛ, nzoɓri sùu nzoɓ ra̰w mbḭw munu ká ɗi, i víke ha̰ Zezu í koɗ ni ɓay haŋa ni ka zaa ni ɓo a vaa.
22 Então, chegaram a Betsaida; e lhe trouxeram um cego, rogando-lhe que o tocasse.
23 Báyḭi lɛ, ka mgba nduo ra̰w na a tḭ́ike ni saa ɓil puɔ a séke nzaa zaɗ. Falɛ lɛ, ka ɗaa mbii sa̰mi ɗo nun ra̰w na, a ɗaa nduo-ɛri ɓo tul-e a vbi ni mii: «Mù kɔ fe lɛ?»
23 Jesus, tomando o cego pela mão, levou-o para fora da aldeia e, aplicando-lhe saliva aos olhos e impondo-lhe as mãos, perguntou-lhe: Vês alguma coisa?
24 Lɛɛ, ra̰w na ura nun-ɛ ɓa siya a ɓaa mii: «Mì kɔ nzoɓri, roo lɛ, i rìi puuri ká se-seɗ.»
24 Este, recobrando a vista, respondeu: Vejo os homens, porque como árvores os vejo, andando.
25 Falɛ ku rɔɓay lɛ, Zezu ɗaa nduo-ɛri ɓa kḭ ɓo tul nun nzoɓ ra̰w na. Báyḭi lɛ, ra̰w na kɔ-kɔ́m ɓa sikɗa, lɛ, nun-ɛ na taŋ ha̰ ni kɔ zaɗ ɓáy kere kaɗ kaɗ.
25 Então, novamente lhe pôs as mãos nos olhos, e ele, passando a ver claramente, ficou restabelecido; e tudo distinguia de modo perfeito.
26 Falɛ ku ká ɓay haŋa ra̰w na ka zɔ́l na báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se ɓil puɔ ya.»
26 E mandou-o Jesus embora para casa, recomendando-lhe: Não entres na aldeia.
27 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri, i zɔl ɓa vu puori ká ɗo ɗi ya ɓáy ŋgɛrɛpuo Sezare-Filiɓ. Zaɗka i se faa ɓáy na báyḭi lɛ, Zezu vbi ri ɓay mii: «Wa̰a, nzoɓri ɓaa ɓay mina ze se tul-i lɛ?»
27 Então, Jesus e os seus discípulos partiram para as aldeias de Cesareia de Filipe; e, no caminho, perguntou-lhes: Quem dizem os homens que sou eu?
28 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Nzoɓ ha̰nɛri ɓaa mii, mù ɓa Za̰a Batis. Nzoɓ kḭri ɓoɗ ɓaa mii, mù ɓa *Eli. Nzoɓ ha̰wri rɔɓay ɓaa mii, mù ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu.»
28 E responderam: João Batista; outros: Elias; mas outros: Algum dos profetas.
29 Báyḭi lɛ, Zezu vbi ri mii: «A ɓaarì kḭ na wa̰a, ì ɓaa mii, mì ɓa nzoɓ ve lɛ?» Piyɛr yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni vi.»
29 Então, lhes perguntou: Mas vós, quem dizeis que eu sou? Respondendo, Pedro lhe disse: Tu és o Cristo.
30 Ɓe nu ku ro, Zezu baka ri ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓay haŋa ri ɓaa ɓayke na ha̰ nzoɓ mbḭw ya.
30 Advertiu-os Jesus de que a ninguém dissessem tal coisa a seu respeito.
31 Falɛ ku lɛ, Zezu tii sa̰w fére leɗ nduoɓal-ɛri fe mii: «Ɓi *Vu Nzoɓ na, ɗo nun haŋa mì kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba. Ŋgɛrɛ Ziɓri ɓáy *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri na i túŋ mì ŋgereŋ a í i mì, a ndeke ɗi nam sayke lɛ, mì tḭ́i saa luɔ huɗ.»
31 Então, começou ele a ensinar-lhes que era necessário que o Filho do Homem sofresse muitas coisas, fosse rejeitado pelos anciãos, pelos principais sacerdotes e pelos escribas, fosse morto e que, depois de três dias, ressuscitasse.
32 Zezu ɓaa ɓayke ta-taŋ ha ri. Lɛɛ, Piyɛr mgba ni a tḭ́ike ŋgereŋ ɓa nzaa zaɗ a tii sa̰w ɓáa ɓay ziŋ ni ɓay tul ɓayri káʼa ɓaa na.
32 E isto ele expunha claramente. Mas Pedro, chamando-o à parte, começou a reprová-lo.
33 Báyḭi lɛ, Zezu fɛrɛ nun-ɛ a kɔ leɗ nduoɓal-ɛri a yḭw Piyɛr mii: «Satan, mu zɔ́l ká lakun-i ɗi ɗi ɓa lew, ɓay ḭi lɛ, kér ɓay ɓo na ɗo ɓa kér ɓay nzoɓri hɔy ɓo, ɗo ɓa kér ɓay taa Ŋgɛrɛwṵru ya.»
33 Jesus, porém, voltou-se e, fitando os seus discípulos, repreendeu a Pedro e disse: Arreda, Satanás! Porque não cogitas das coisas de Deus, e sim das dos homens.
34 Falɛ ku lɛ, Zezu ɗi ruɔ nzoɓri ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ ká hii ɓay séke fal-i lɛ, ka pɔ́ŋ sùo-ɛ yaklak ha̰ mì, a mbi puu say huɗ ɓe, a soɓ a séke fal-i.
34 Então, convocando a multidão e juntamente os seus discípulos, disse-lhes: Se alguém quer vir após mim, a si mesmo se negue, tome a sua cruz e siga-me.
35 Tusuɛke lɛ, nzoɓ ká hii ɓay kɔ́rɔ kumnun ɓe na, kumnun taa tusuɛke na, ka ti zíŋ ya. Roo lɛ, nzoɓ káʼa pɔ́ŋ sùo-ɛ yɔɗ ɓay tul-i, mase ɓay tul Ɓay Kere na, a zíŋ kumnun taa tusuɛke.
35 Quem quiser, pois, salvar a sua vida perdê-la-á; e quem perder a vida por causa de mim e do evangelho salvá-la-á.
36 A zaɗka nzoɓ ziŋ feri ká tusiri key riw bele, rɔɔ a ziŋ kumnun taa tusuɛke ya na wa̰a, ɓa feziŋa ḭi kḭ zu lɛ woo!
36 Que aproveita ao homem ganhar o mundo inteiro e perder a sua alma?
37 Fe ḭi nda̰w rɔɔ, nzoɓ a máa ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru a súoke kumnun taa tusuɛke na lɛ?
37 Que daria um homem em troca de sua alma?
38 Tusuɛke lɛ, nzoɓ ká ɗaa sahoy ɓay tul-i, ɓáy tul ɓay ɓiri ká nun nzoɓri ká timbɛɗɛ key ká i pɔŋ Ŋgɛrɛwṵru í ɗaa fe ka̰aya na, ɓi Vu Nzoɓ na, síeke ká mì vika ɓáy riŋ ɗika ká Bǎa ha̰ mì ɓáy leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri ká nulue na, mì ɗáa sahoy ɓay tul nzoɓke nda̰w.»
38 Porque qualquer que, nesta geração adúltera e pecadora, se envergonhar de mim e das minhas palavras, também o Filho do Homem se envergonhará dele, quando vier na glória de seu Pai com os santos anjos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.