Marcos 2
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Namri kal ká falɛ ku ndḭi rɔɔ, Zezu yḭ̀i a se Kapɛrnayum na ɓáy. Lɛɛ, zaɗka nzoɓri laa mii ka ɗo puɔ na báyḭi lɛ,
1 Dias depois, Jesus entrou de novo em Cafarnaum, e logo se ouviu dizer que ele estava em casa.
2 ruɔ nzoɓri mbṵ kḭ ŋgḭi ɓamba tasiri ká luo-ɛ ha̰ zaɗ tɔkɔ ɓal ká faa hul ká kɛlɛ kara tiya. Lɛɛ, Zezu ka-káa Ɓay Kere ha ri.
2 Muitos se reuniram ali, a ponto de não haver lugar nem mesmo junto à porta. E Jesus anunciava-lhes a palavra.
3 Báyḭi lɛ, nzoɓ ha̰nɛri i víke ɓáy nzoɓ mbḭw ká sùo-ɛ hu wǔɔ luo Zezu; wa̰rari ɓa niŋ ze i soɓ ni.
3 Trouxeram-lhe, então, um paralítico, carregado por quatro homens.
4 Zaɗka i tḭi luo-ɛ na báyḭi lɛ, i ziŋ faa ká ɓay séke ɓáy nzoɓ suosɛrɛm na ha̰ ni ya ɓay tul ruɔ nzoɓri. Ze í hil tul hul ká siya í vuo maa ɓáy zaɗ káw Zezu. Ɓáy faa ká i vuo na, i ɗǐrake nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na ɓáy híi ɓe za̰a ɓo pol Zezu.I ɗira nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na ɓo pol Zezu.|src="lb00305c.tif" size="span" loc="Mrk 2.4-12" copy="Louise Bass" ref="2.4"
4 E, não podendo aproximar-se de Jesus, por causa da multidão, removeram o telhado no ponto correspondente ao lugar onde Jesus se encontrava e, pela abertura, desceram o leito em que o paralítico estava deitado.
5 Zaɗka Zezu kɔ law-ri ká i ɗaa ɓo tul-e na munu báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na mii: «Vu-i, feya̰a ɓori na mì nda bumake ziŋ mù ro.»
5 Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico:
6 Nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol ha̰nɛri ká i kaw zaɗɛ nda̰w na, zaɗka i laa ɓay ká Zezu ɓaa na báyḭi lɛ, i ker ɓay ká ɓil law-ri mii:
6 Alguns escribas estavam sentados ali e pensavam em seu coração:
7 «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, leɗban key na ɓaa ɓay munu a tḭ̌irike riŋ Ŋgɛrɛwṵru lɛ woo? Nzoɓ ve ze maa ɓay ndáka buma tul feya̰a nzoɓri lɛ? Ɓa Ŋgɛrɛwṵru huo-ɛ hɔy ya lɛ woo!»
7 — Como ele se atreve a falar assim? Isto é blasfêmia! Quem pode perdoar pecados, a não ser um, que é Deus?
8 Zaɗka i ɗo kér ɓayke munu hɔy lɛ, ká zaɗɛ ku na Zezu kɔ kér ɓay ɓari a ɓaa ha ri mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ kér ɓay ká mini key na ɗo ɓil law-rì lɛ?
8 E Jesus, percebendo imediatamente em seu espírito que eles assim pensavam, disse-lhes:
9 Ɓay ha̰a ze ɓáake sɛ ya ɓay ɓáa ha̰ nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na lɛ? “Mì nda buma feya̰a ɓori na ziŋ mù,” mase, “Úru siya mú mbi híi ɓo mú se-seɗ” lɛ?
9 O que é mais fácil? Dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados”, ou dizer: “Levante-se, tome o seu leito e ande”?
10 Roo lɛ, mì hii ɓay haŋa rì kɔ, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì ɗo ɓáy hṵrusuo ká tusiri key ɓay ndáka buma ká tul feya̰a nzoɓri!»
10 Mas isto é para que vocês saibam que o Filho do Homem tem autoridade sobre a terra para perdoar pecados. E disse ao paralítico:
11 Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ nzoɓ ká sùo-ɛ hu wǔɔ na mii: «Mì ɓaa ha̰ mù, úru siya mú mbi hii ɓo a mú se puɔ!»
11 — Eu digo a você: Levante-se, pegue o seu leito e vá para casa.
12 Ká zaɗɛ ku hɔy lɛ, leɗban na uru siya, a mbi hii ɓe, a zɔl ká nun ruɔ nzoɓri. Zɔ́li ɓe na tuku nzoɓri riw bele ha ri pisi Ŋgɛrɛwṵru í ɓaa mii: «Fe ká ɗo mini key na, ɓuru kɔ ba mbḭw ya mgbaŋ!»
12 Ele se levantou e, no mesmo instante, pegando o leito, retirou-se à vista de todos, a ponto de todos se admirarem e darem glória a Deus, dizendo: — Jamais vimos coisa assim!
13 Falɛ ku lɛ, Zezu yḭ̀i ɓa kḭ a se nzaa kporombii ká Galele. Lɛɛ, ruɔ nzoɓri vi luo-ɛ, a lɛ, ka fere ri fe.
13 De novo, Jesus foi para junto do mar, e toda a multidão vinha ao encontro dele, e ele os ensinava.
14 Kali ɓe na báyḭi lɛ, ka kɔ Levi ká ɓa vu Alfe kaw hul ya̰aŋa larimbuo. Lɛɛ, ka ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se fal-i!» Báyḭi lɛ, Levi na uru siya a se fal-ɛ.
14 Quando ia passando, viu Levi, filho de Alfeu, sentado na coletoria e lhe disse: Ele se levantou e o seguiu.
15 Falɛ ku lɛ, Zezu se hul Levi a kaw nzaa fe sṵm ziŋ ni. Lɛɛ, *nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓri ká soro ɓay ɓari mgba ndaya ká *Fariziri ɗi ri ɓa nzoɓ feya̰ari na, i ŋgḭi ɓamba kaw nzaa fe sṵm ziŋ Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri ká i se fal Zezu ŋgḭi ɓamba na, ruɔkeri ɓa kḭri nzoɓri ká mini key.
15 Achando-se Jesus à mesa, na casa de Levi, estavam junto com ele e com os seus discípulos muitos publicanos e pecadores; porque estes eram muitos e também o seguiam.
16 Zaɗka *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ká i ɓa Fariziri na, i kɔ Zezu kaw nzaa fe sṵm ziŋ nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓri ká Fariziri ɗi ri ɓa nzoɓ feya̰ari na báyḭi lɛ, i vbi leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ka sṵ fe ziŋ nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓri ká soro ɓay ɓari mgba ndaya mini key lɛ?»
16 Os escribas dos fariseus, vendo Jesus comer em companhia dos pecadores e publicanos, perguntavam aos discípulos dele: — Por que ele come e bebe com os publicanos e pecadores?
17 Báyḭi lɛ, Zezu laa ɓay ɓari na a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓri ká sùo-ri ɗo ɓáy kere ɓáy na, i se síe nzoɓ haŋa sa̰wpuu váa nzoɓ ya. Roo lɛ, nzoɓ suosɛrɛmri ze se síe nzoɓ haŋa sa̰wpuu. Mì vi ɓay ɗika nzoɓri ká i ker mii, ɓari ɓa nzoɓ ɗáa fe ɓáy zaɗɛri na ya, roo lɛ, mì vi ɓay tul nzoɓri ká i kɔ sùo-ri ɓa nzoɓ feya̰ari.»
17 Tendo ouvido isto, Jesus lhes respondeu:
18 Ká sewke ku na, leɗ nduoɓal Za̰a Batisri ɓáy leɗ nduoɓal *Fariziri i saŋ sùo-ri í sṵ fe ya. Báyḭi lɛ, nzoɓri ví vbi Zezu ɓay mii: «Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, leɗ nduoɓal Za̰ari ɓáy leɗ nduoɓal Fariziri saŋ sùo-ri, a pɔŋ leɗ nduoɓal-ari mǎa i ɗaa munu ya lɛ?»
18 Ora, os discípulos de João e os fariseus estavam jejuando. Algumas pessoas foram perguntar a Jesus: — Por que os discípulos de João e os discípulos dos fariseus jejuam, mas os seus discípulos não jejuam?
19 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Nam ká nzoɓ ya̰a má̰y fie na, zaɗka nzoɓ má̰y fie na ɗo ziŋ ri kɔɓ ɓáy lɛ, nzoɓri káʼa ɗi ri vi zaɗ suoriya ya̰aŋa kḭ na, i sáŋ sùo-ri í sṵ fe ya mina lɛ? Munu ya mgbaŋ! Zaɗka nzoɓ má̰y fie ɗo ziŋ ri kɔɓ rɔɓay na, i ti sáŋ sùo-ri ya.
19 Jesus respondeu:
20 Roo lɛ, namri káʼa ví vuku na, i náa nzoɓ má̰y fie ká sakra ɓari; namke na ku nda̰w rɔɔ, i sáŋ sùo-ri ɓáy.
20 No entanto, virão dias em que o noivo lhes será tirado, e então, naquele dia, eles vão jejuar.
21 «Nzoɓ mbḭw ti kúŋ gari fie a sa̰a ɗo tul tá̰w gari ya. Zaɗka nzoɓ ɗaa munu lɛ, nzaa gari fieke na, a haŋa tá̰w gari na gɔɗɔ tir tir ha̰ gɔ́ɗɔ garike ku na mba taa pola ku rɔɓay.
21 Ninguém costura um remendo de pano novo em roupa velha; porque o remendo novo tira um pedaço da roupa velha, e o buraco fica ainda maior.
22 Rɔɓay nzoɓ mbḭw ti áŋ him fie zuɔ tá̰w ɓɔl huɔri ya. Zaɗka nzoɓ ɗaa munu lɛ, him na a lóŋ a fuo ɓɔl huɔri na, ha̰ him nda̰w, ɓɔl nda̰w na ɓa fe ká ɓiɛ siɗi bele. Munu zu lɛ, ndaɗ ɓay áŋ him fie zuɔ ɓɔl huɔ fieri.»
22 E ninguém põe vinho novo em odres velhos, porque, se fizer isso, o vinho romperá os odres e se perdem tanto o vinho como os odres. Mas põe-se vinho novo em odres novos.
23 Nam mbḭw munu ká ɓa *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i saka ɓáy ɓil wáa fe payri. Lɛɛ, ɓáy seɗ ɓari ku na, leɗ nduoɓal-ɛri tii sa̰w háw tul fe pay na ɓay sṵŋa.
23 Aconteceu que, num sábado, Jesus atravessava as searas, e os seus discípulos, ao passar, começaram a colher espigas.
24 Báyḭi lɛ, *Fariziri kɔ munu ro í vbi Zezu mii: «Mu kɔ, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ leɗ nduoɓal-ari ɗaa fe ká *bol kusol naari haa faa ɗáake ká síe nam mgbaka ta̰ram na lɛ?»
24 Então os fariseus disseram a Jesus: — Olhe! Por que eles estão fazendo o que não é lícito aos sábados?
25 — ausente —
25 Ele lhes respondeu:
26 — ausente —
26 Como entrou na Casa de Deus, no tempo do sumo sacerdote Abiatar, e comeu os pães da proposição, os quais só aos sacerdotes era lícito comer, e ainda deu esses pães aos seus companheiros?
27 Zezu ɓaa ha ri na rɔɓay mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɗaa nam mgbaka ta̰ram ɓo ɓay tul nzoɓri, ɓo nzoɓ ɗo ɓay tul nam mgbaka ta̰ram ya.
27 E Jesus acrescentou:
28 Munu zu lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na, nam mgbaka ta̰ram kara mì ɓa mbayke.»
28 Assim, o Filho do Homem é senhor também do sábado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.