Marcos 15

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ɓáy tiɓie piɛɗ hɔy, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, rɔɔ ɓáy kuɗu nzoɓ kúŋ sal ɓay luye ká luo Ziɓri bele na, i mbṵ kḭ ɓay mbika nzaa-ri ɓay ɗáa fe ziŋ Zezu. Báyḭi lɛ, i ha ri mgba ni í siŋ ni í séke ni ha̰ Pilaɗ.
1 De manhã bem cedo, os principais sacerdotes, os líderes do povo e os mestres da lei — todo o alto conselho — se reuniram para discutir o que fariam em seguida. Então amarraram Jesus, o levaram e o entregaram a Pilatos.
2 Ro, Pilaɗ vbi Zezu mii: «Ɓo kḭ ze, mù ɓa mbay Ziɓri kɛ́lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓe kḭ ze mù ɓaa ku.»
2 Pilatos lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
3 Falɛ lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɗaa ɓayri ŋgḭi ɓamba zuɔ tul-e.
3 Os principais sacerdotes o acusaram de vários crimes,
4 Báyḭi lɛ, Pilaɗ yḭ̀i a vbi ni ɓay rɔɓay mii: «Mù ti yḭ́iŋra ɓáy ɓay ya lɛ? Ɓayri riw bele ká i ɗaa ɓo tul-a key na wa̰a, mù la-laa kḭ zu lɛ?»
4 e Pilatos perguntou: “Você não vai responder? O que diz de todas essas acusações?”.
5 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay mbḭw ha̰ ni ya, ha̰ ɓayke ku na tuku Pilaɗ ha̰ ni kaw yer.
5 Mas, para surpresa de Pilatos, Jesus não disse coisa alguma.
6 Ká ɓil mbiimbamri mbḭw mbḭw riw bele na, zaɗka *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy vi báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri vǎa vbi Pilaɗ ha̰ ni tina nzoɓ mbḭw ká hul sal ha ri.
6 A cada ano, durante a festa da Páscoa, era costume libertar um prisioneiro, qualquer um que a multidão escolhesse.
7 A lɛ, sewke ku na, nzoɓ mbḭw riŋ-ɛ ɓa Barabas naa hul sal ɓáy nzoɓri ká i tḭ̀i ká tul nzoɓ rewpuori, a í i nzoɓ mbḭw.
7 Um dos prisioneiros era Barrabás, um revolucionário que havia cometido assassinato durante uma revolta.
8 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri se luo Pilaɗ, a í tii sa̰w vbika ni feri káʼa ɗaa ɓaŋguɔ ha ri na.
8 A multidão foi a Pilatos e pediu que ele libertasse um prisioneiro, como de costume.
9 Lɛɛ, Pilaɗ yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Wa̰a, ì hii ɓay haŋa mì tina Zezu, mbay ɓaarì Ziɓri na ha rì lɛ?»
9 Pilatos perguntou: “Querem que eu solte o ‘rei dos judeus’?”.
10 Ka vbi ri munu, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ nda̰w, ɓa fe ɗáa sere ze *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri pɔ̌ŋke Zezu nduo nduo-ɛ.
10 (Pois havia percebido que os principais sacerdotes tinham prendido Jesus por inveja.)
11 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri na, i suru tigba̰a ruɔ nzoɓri ɓay haŋa ri koɗ Pilaɗ ha̰ ni ka tína Barabas ze ka ha̰ ɓari.
11 Nesse momento, os principais sacerdotes instigaram a multidão a pedir a libertação de Barrabás em vez de Jesus.
12 Lɛɛ, Pilaɗ mbi ɓay a vbi ruɔ nzoɓri ɓa kḭ mii: «Wa̰a, ha̰a ḭi ze ì hii ɓay haŋa mì ɗaa ziŋ nzoɓ ká ì ɗi ni ɓa mbay Ziɓri na lɛ?»
12 Pilatos lhes perguntou: “Então o que farei com este homem que vocês chamam de ‘rei dos judeus’?”.
13 Báyḭi lɛ, i ɗaa fe ɓáy nzaa-ri ɓa kḭ gɔ̌m í ɓaa mii: «Ɓer ni ɗo tul puu say huɗ!»
13 “Crucifique-o!”, gritou a multidão.
14 Lɛɛ, Pilaɗ vbi ri mii: «A ku wa̰a, ka̰aya ḭi rɔɔ ka ɗaa lɛ?» Báyḭi lɛ, i guu fe ɓáy nzaa-ri gǔrum mgba mgba ɓa siya mii: «Ɓer ni ɗo tul puu say huɗ!»
14 “Por quê?”, quis saber Pilatos. “Que crime ele cometeu?” Mas a multidão gritou ainda mais alto: “Crucifique-o!”.
15 Munu ká Pilaɗ hii ɓay ɗáa fe ha̰ sùo ruɔ nzoɓri rii ri na, ka tina Barabas ha ri, a ha̰ nzoɓ yṵm ɓeri nda Zezu ɓáy ndoy dɔŋ raɗ raɗ. Falɛ ku nda̰w rɔɔ, a pɔŋ ni ha ri vǎa ɓer ni ɗo tul puu say huɗ ɓáy.
15 Para acalmar a multidão, Pilatos lhes soltou Barrabás. Então, depois de mandar açoitar Jesus, entregou-o aos soldados romanos para que fosse crucificado.
16 Nzoɓ yṵmri na i séke ɓáy Zezu ká ɓil boro mbay nzoɓ réke tul puo na, a í ɗi kuɗu nzoɓ yṵmri riw bele na mbṵ kḭ ziŋ ri ká ɗi.
16 Os soldados levaram Jesus para o palácio do governador (lugar conhecido como Pretório) e chamaram todo o regimento.
17 I nduo ni maagari mbay ká sḭ̀i hola hola. I kaŋ ŋgatukru ɓa taguɓa mbay rɔɔ í mbi guɓa tul-e.
17 Vestiram Jesus com um manto vermelho, teceram uma coroa de espinhos e a colocaram em sua cabeça.
18 Falɛ ku rɔɔ i tii sa̰w hii soko ha̰ ni mii: «Soko woo, mbay Ziɓri!»
18 Então o saudavam, zombando: “Salve, rei dos judeus!”.
19 Ro í zɔɗ tul-e ɓáy ŋgasikri raɗ raɗ, í sa̰-sa̰mi toɓ toɓ zuɔ nun-ɛ; í huku siri ká pol-e, í ɗiŋ tul-ri munu ká i kǎwke pol mbay.
19 Batiam em sua cabeça com uma vara, cuspiam nele e ajoelhavam-se, fingindo adorá-lo.
20 Zaɗka i siɛ ni kpṵru maa ri na báyḭi lɛ, i naa maagari mbay ká sḭ̀i hola hola na, í yḭ̀i í nduo ni gari ɓeri nda̰w rɔɔ, í tḭ́ike ni ɓa nzaa zaɗ ɓay ɓér ni ɗo tul puu say huɗ.
20 Quando se cansaram de zombar dele, tiraram o manto vermelho e o vestiram com suas roupas. Então o levaram para ser crucificado.
21 Nzoɓ mbḭw, puo ɓe ɗo Sirɛ̰n, riŋ-ɛ ɓa Simo̰n, ka ɓa bǎa Alezandere ɓáy Rufusi, uru saa puo ɓisuy a ɗo kali ɓáy faa na ku. Báyḭi lɛ, nzoɓ yṵmri mgba ni í haa ni ya̰a puu say huɗ Zezu na a soɓ.
21 Um homem chamado Simão, de Cirene, passava ali naquele momento, vindo do campo. Os soldados o obrigaram a carregar a cruz. (Simão era pai de Alexandre e Rufo.)
22 Lɛɛ, i séke ni ɓa zaɗ ká riŋ-ɛ ɓa Gɔlgota, má̰rake lɛ ɓaa mii, zaɗ tuŋguo tul.
22 Levaram Jesus a um lugar chamado Gólgota (que quer dizer “Lugar da Caveira”).
23 Ká zaɗɛ ku na, i hii ɓay haŋa ni him ká i zukri ɓáy fe zóŋke ká i ɗi ɓa mir na ha̰ ni nzɔ. Roo lɛ, ka nzɔ ya.
23 Ofereceram-lhe vinho misturado com mirra, mas ele recusou.
24 Falɛ ku lɛ, i ɓer ni ɗo tul puu say huɗ, a í leke kḭ gari ɓeri í ɗaa dḭi dḭi ɓay kɔ́kɔ fe ká nzoɓ ha̰a ha̰a a zíŋ.
24 Então os soldados o pregaram na cruz. Depois, dividiram as roupas dele e tiraram sortes para decidir quem ficava com cada peça.
25 Sa̰w síe ká i ɓérke ni ɗo tul puu say huɗ na, maa ɓáy síe ká uru ndḭi ɓa siya.
25 Eram nove horas da manhã quando o crucificaram.
26 Mbeɗe huɗ ká i ɓer ɗo tul-e na, kiɛ nzoɓri ɓay huɗ ká i ɗaa ɓo tul-e. Mbeɗeke ku na ɓaa mii: «Mbay Ziɓri.»
26 Uma tabuleta anunciava a acusação feita contra ele: “O Rei dos Judeus”.
27 I ɓer dɔmbirimri siɗi ɗo tul puu say huɗri nda̰w ká lakun Zezu. Nzoɓ mbini ɗo tul puu say huɗ kḭ ká tunduo hoɗo ɓe, a nzoɓ mbḭɛ laa lɛ, ɗo tul puu say huɗ kḭ ká tunduo gel ɓe.
27 Dois criminosos foram crucificados com ele, um à sua direita e outro à sua esquerda.
28 [Ɓe munu rɔɔ, ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii: «Nzoɓri kḭi ni ɗo sakra dɔmbirimri.»]
28 Assim, cumpriram-se as Escrituras que diziam: “Ele foi contado entre os rebeldes”.
29 Nzoɓri ká i kal ká zaɗɛ ku na, i raɗ ni í téke tul-ri ɓoko ɓoko í ɓaa mii: «Hɛ̰ɛ! Ɓo ká mù hii gbúr *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, a nam say hɔy lɛ, mù mbúo kḭ ɗo zaɗɛ na,
29 O povo que passava por ali gritava insultos e sacudia a cabeça em zombaria. “Olhe só!”, gritavam. “Você disse que destruiria o templo e o reconstruiria em três dias.
30 mu ya̰a sùo-ɔ ɓo kḭ, a mú ɗì saa tul puu say huɗ na ku ha̰ ɓuru kɔ!»
30 Pois bem, salve a si mesmo e desça da cruz!”
31 Ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, i siɛ ni faa mbḭw munu na nda̰w ká sakra kḭ mii: «Ka ya̰a nzoɓ ha̰wri, roo lɛ, ka maa ɓay ya̰aŋa sùo-ɛ ɓe kḭ ya!
31 Os principais sacerdotes e os mestres da lei também zombavam de Jesus. “Salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo!”, diziam.
32 Ndaɗ ɓay haŋa ɓe *Krisi, mbay *Izarayɛl na, ka ɗì saa tul puu say huɗ na timbɛɗɛ key ha̰ ɓuru kɔ! Zaɗka ɓuru kɔ ro lɛ, ɓe rɔɔ ɓuru ɗáa law ɓuru ɓo tul-e ɓáy!» A nzoɓri ká i ɓer ri ɗo tul puu say huɗ ká lakun Zezu na, i raɗ ni nda̰w.
32 “Que esse Cristo, o rei de Israel, desça da cruz agora mesmo para que vejamos e creiamos nele!” Até os homens crucificados com Jesus o insultavam.
33 Ɓáy síe ká ɗo law tul na, fe guɓa nun síe ha̰ zaɗ ɗo gbukru kpṵru maa ɓáy síe ká fɛrɛ sùo-ɛ.
33 Ao meio-dia, desceu sobre toda a terra uma escuridão que durou três horas.
34 Síe ká fɛrɛ sùo-ɛ na báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ɓay ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ mii: «Eloy, Eloy, lama sabatani!» Ɓáy nzaa ɓay naari lɛ, ɓaa mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɓi! Ŋgɛrɛwṵru ɓi! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ mù pɔŋ mì lɛ?»
34 Por volta das três da tarde, Jesus clamou em alta voz: “ Eloí, Eloí, lamá sabactâni? ”, que quer dizer: “Meu Deus, meu Deus, por que me abandonaste?”.
35 Nzoɓ ha̰nɛri ká i ɗo zaɗɛ ká i laa kusol-e ká mgba ɓeleŋ na i ɓaa mii: «Ì laa! Ka ɗi *Eli!»
35 Alguns dos que estavam ali, ouvindo isso, disseram: “Ele está chamando Elias”.
36 Báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku ɗuu a vǎa ɗoŋ mbii fe sṵ́uke zuɔ vay gari ká nzɔ mbii nzɔ, a siŋ ɗo nzaa ŋgasikri, rɔɔ a zuɗa ha̰ Zezu ɓay haŋa ni ka nzɔ a ɓaa mii: «Ì giyaŋ náa kɔ́ri! Wa̰a, Eli na a ví ɗíra ni saa tul puu say huɗ na lɛ?»
36 Um deles correu, ensopou uma esponja com vinagre e a ergueu num caniço para que ele bebesse. “Esperem!”, disse ele. “Vamos ver se Elias vem tirá-lo daí.”
37 Báyḭi lɛ, Zezu ɗaa fe ɓeleŋ, lɛ, law-ɛ ví tuo.
37 Então Jesus clamou em alta voz e deu o último suspiro.
38 Ɓe nu ku lɛ, gari ká kúŋ ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na saka tǎr saa siya kpṵru mgba siri gbaa.
38 A cortina do santuário do templo se rasgou em duas partes, de cima até embaixo.
39 Zaɗka ŋgɛrɛnzoɓ yṵm ká ɗo pol Zezu káʼa kɔrɔ ni na kɔ kḭri huɗ ká Zezu hu na báyḭi lɛ, ka ɓaa mii: «Leɗban key na ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru ɓa tusuɛ kḭ!»«Leɗban key na ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru ɓa tusuɛ kḭ!»|src="cn01844C.tif" size="span" loc="15.33-41" copy="David C. Cook" ref="15.39"
39 Quando o oficial romano que estava diante dele viu como ele havia morrido, exclamou: “Este homem era verdadeiramente o Filho de Deus!”.
40 Má̰y ha̰nɛri i ɗo zaɗɛ ku nda̰w, i ɗo ɗi ɗi í kɔ feri ká kal na ɗeke. Ká sakra ɓari ku na, Mari ká puo ɓe ɗo Madala nda̰w, Mari máa Zoze ɓáy Zak ká ɓa leɗ kuban nda̰w, rɔɔ Salome nda̰w pi.
40 Algumas mulheres observavam de longe. Entre elas estavam Maria Madalena, Maria, mãe de Tiago, o mais jovem, e de José, e Salomé.
41 Ɓari na ze i se fal Zezu í ɗaa peɗ ha̰ ni ɓáy namri káʼa ɗǒke kuɗu zaɗ ká Galele na. Má̰y kḭri ŋgḭ-ŋgḭi ká i uru saa Galele í se ziŋ Zezu kpṵru se ŋgɛrɛpuo Zuruzalɛm na, i ɗo zaɗɛ ku nda̰w.
41 Eram seguidoras de Jesus e o haviam servido na Galileia. Também estavam ali muitas mulheres que foram com ele a Jerusalém.
42 Nam ká Zezu hu na ɓa nam ká ɗo pol *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri, ká i lěkeke fe sṵm ɓay tul namke na. Munu ká zaɗ ɓa láw ro na báyḭi lɛ,
42 Tudo isso aconteceu na sexta-feira, o dia da preparação, antes do sábado. Ao entardecer,
43 Zezeɓ ká puo ɓe ɗo Arimate na vi. Ɓe na ka ɓa ŋgɛrɛ Ziɓri ká ɓil kuɗu nzoɓ kúŋ sal ɓay luye, ká i hḭɛ ni ɓamba. Ɓe kara ka giyaŋ nam ká Ŋgɛrɛwṵru a ví réke mbay ká tusiri key na nzokɗo. Báyḭi lɛ, ka mgba sùo-ɛ ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓa wa̰ra nzoɓ, a se luo Pilaɗ a vbi ni huɗ Zezu ɓay vóro.
43 José de Arimateia foi corajosamente a Pilatos e pediu o corpo de Jesus. (José era um membro respeitado do conselho dos líderes do povo e esperava a chegada do reino de Deus.)
44 Zaɗka Pilaɗ laa mii, Zezu hu-hu na báyḭi lɛ, tuku ni, ze a ɗi ŋgɛrɛnzoɓ yṵm a vbi ni mii: «Zezu na hu bole ɗi ɗi ro lɛ?»
44 Surpreso com o fato de Jesus já estar morto, Pilatos chamou o oficial romano e perguntou se fazia muito tempo que ele havia morrido.
45 Zaɗkaʼa laa ɓay ká nzaa ŋgɛrɛnzoɓ yṵm ká ɓaa ha̰ ni mii, Zezu hu ro na báyḭi lɛ, ka pɔŋ faa ha̰ Zezeɓ mbi huɗ na.
45 O oficial confirmou que Jesus estava morto, e Pilatos disse a José que podia levar o corpo.
46 Báyḭi lɛ, Zezeɓ se a vǎa hie gari pie ká ndaɗ ɓamba a víke a ɗira huɗ Zezu saa tul puu say huɗ a kǎarike ni. Falɛ ku lɛ, ka mbi a vǎa ɗaa ɓo huo tisaw ká i kpɛrɛ ɓa luɔ huɗ ɓa tá̰w, rɔɔ a ha ri giri bawda maa tisaw, a mbǐike diɓ ɗo ɗi.
46 José comprou um lençol de linho, desceu o corpo de Jesus da cruz, envolveu-o no lençol e colocou-o num túmulo escavado na rocha. Então rolou uma grande pedra na entrada do túmulo.
47 Lɛɛ, Mari ká puo ɓe ɗo Madala ɓáy Mari máa Zoze na, i kɔ zaɗ ká i ɗaa huɗ Zezu na ɓo ɗi.
47 Maria Madalena e Maria, mãe de José, viram onde o corpo de Jesus tinha sido sepultado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.