Marcos 15

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ɓáy tiɓie piɛɗ hɔy, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, rɔɔ ɓáy kuɗu nzoɓ kúŋ sal ɓay luye ká luo Ziɓri bele na, i mbṵ kḭ ɓay mbika nzaa-ri ɓay ɗáa fe ziŋ Zezu. Báyḭi lɛ, i ha ri mgba ni í siŋ ni í séke ni ha̰ Pilaɗ.
1 Assim que amanheceu, os chefes dos sacerdotes se reuniram com os líderes dos judeus, e com os mestres da Lei, e com todo o Conselho Superior e fizeram os seus planos. Eles amarraram Jesus, e o levaram, e entregaram a Pilatos.
2 Ro, Pilaɗ vbi Zezu mii: «Ɓo kḭ ze, mù ɓa mbay Ziɓri kɛ́lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓe kḭ ze mù ɓaa ku.»
2 Pilatos perguntou: — Você é o rei dos judeus?
3 Falɛ lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɗaa ɓayri ŋgḭi ɓamba zuɔ tul-e.
3 E os chefes dos sacerdotes faziam muitas acusações contra ele.
4 Báyḭi lɛ, Pilaɗ yḭ̀i a vbi ni ɓay rɔɓay mii: «Mù ti yḭ́iŋra ɓáy ɓay ya lɛ? Ɓayri riw bele ká i ɗaa ɓo tul-a key na wa̰a, mù la-laa kḭ zu lɛ?»
4 Então Pilatos fez outra pergunta: — Você não vai responder? Veja quantas acusações estão fazendo contra você!
5 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay mbḭw ha̰ ni ya, ha̰ ɓayke ku na tuku Pilaɗ ha̰ ni kaw yer.
5 Porém Jesus não disse mais nada, e Pilatos ficou muito admirado com isso.
6 Ká ɓil mbiimbamri mbḭw mbḭw riw bele na, zaɗka *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy vi báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri vǎa vbi Pilaɗ ha̰ ni tina nzoɓ mbḭw ká hul sal ha ri.
6 Em toda Festa da Páscoa , o Governador costumava soltar um dos presos, a pedido do povo.
7 A lɛ, sewke ku na, nzoɓ mbḭw riŋ-ɛ ɓa Barabas naa hul sal ɓáy nzoɓri ká i tḭ̀i ká tul nzoɓ rewpuori, a í i nzoɓ mbḭw.
7 Naquela ocasião um homem chamado Barrabás estava preso na cadeia junto com alguns homens que tinham matado algumas pessoas numa revolta.
8 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri se luo Pilaɗ, a í tii sa̰w vbika ni feri káʼa ɗaa ɓaŋguɔ ha ri na.
8 A multidão veio e começou a pedir que, como era o costume, Pilatos soltasse um preso.
9 Lɛɛ, Pilaɗ yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Wa̰a, ì hii ɓay haŋa mì tina Zezu, mbay ɓaarì Ziɓri na ha rì lɛ?»
9 Então ele perguntou: — Vocês querem que eu solte para vocês o rei dos judeus?
10 Ka vbi ri munu, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ nda̰w, ɓa fe ɗáa sere ze *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri pɔ̌ŋke Zezu nduo nduo-ɛ.
10 Ele sabia muito bem que os chefes dos sacerdotes tinham inveja de Jesus e que era por isso que o haviam entregado a ele.
11 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri na, i suru tigba̰a ruɔ nzoɓri ɓay haŋa ri koɗ Pilaɗ ha̰ ni ka tína Barabas ze ka ha̰ ɓari.
11 Mas os chefes dos sacerdotes atiçaram o povo para que pedisse a Pilatos que, em vez de soltar Jesus, ele soltasse Barrabás.
12 Lɛɛ, Pilaɗ mbi ɓay a vbi ruɔ nzoɓri ɓa kḭ mii: «Wa̰a, ha̰a ḭi ze ì hii ɓay haŋa mì ɗaa ziŋ nzoɓ ká ì ɗi ni ɓa mbay Ziɓri na lɛ?»
12 Pilatos falou outra vez com o povo. Ele perguntou: — O que vocês querem que eu faça com este homem que vocês chamam de rei dos judeus?
13 Báyḭi lɛ, i ɗaa fe ɓáy nzaa-ri ɓa kḭ gɔ̌m í ɓaa mii: «Ɓer ni ɗo tul puu say huɗ!»
13 E eles gritaram: — Crucifica!
14 Lɛɛ, Pilaɗ vbi ri mii: «A ku wa̰a, ka̰aya ḭi rɔɔ ka ɗaa lɛ?» Báyḭi lɛ, i guu fe ɓáy nzaa-ri gǔrum mgba mgba ɓa siya mii: «Ɓer ni ɗo tul puu say huɗ!»
14 — Que crime ele cometeu? — perguntou Pilatos. Mas eles gritaram ainda mais alto: — Crucifica! Crucifica!
15 Munu ká Pilaɗ hii ɓay ɗáa fe ha̰ sùo ruɔ nzoɓri rii ri na, ka tina Barabas ha ri, a ha̰ nzoɓ yṵm ɓeri nda Zezu ɓáy ndoy dɔŋ raɗ raɗ. Falɛ ku nda̰w rɔɔ, a pɔŋ ni ha ri vǎa ɓer ni ɗo tul puu say huɗ ɓáy.
15 Então Pilatos, querendo agradar o povo, soltou Barrabás, como eles haviam pedido. Depois mandou chicotear Jesus e o entregou para ser crucificado.
16 Nzoɓ yṵmri na i séke ɓáy Zezu ká ɓil boro mbay nzoɓ réke tul puo na, a í ɗi kuɗu nzoɓ yṵmri riw bele na mbṵ kḭ ziŋ ri ká ɗi.
16 Aí os soldados levaram Jesus para o pátio interno do Palácio do Governador e reuniram toda a tropa.
17 I nduo ni maagari mbay ká sḭ̀i hola hola. I kaŋ ŋgatukru ɓa taguɓa mbay rɔɔ í mbi guɓa tul-e.
17 Depois vestiram em Jesus uma capa vermelha e puseram na cabeça dele uma coroa feita de ramos cheios de espinhos.
18 Falɛ ku rɔɔ i tii sa̰w hii soko ha̰ ni mii: «Soko woo, mbay Ziɓri!»
18 E começaram a saudá-lo, dizendo: — Viva o Rei dos Judeus!
19 Ro í zɔɗ tul-e ɓáy ŋgasikri raɗ raɗ, í sa̰-sa̰mi toɓ toɓ zuɔ nun-ɛ; í huku siri ká pol-e, í ɗiŋ tul-ri munu ká i kǎwke pol mbay.
19 Batiam na cabeça dele com um bastão, cuspiam nele e se ajoelhavam, fingindo que o estavam adorando.
20 Zaɗka i siɛ ni kpṵru maa ri na báyḭi lɛ, i naa maagari mbay ká sḭ̀i hola hola na, í yḭ̀i í nduo ni gari ɓeri nda̰w rɔɔ, í tḭ́ike ni ɓa nzaa zaɗ ɓay ɓér ni ɗo tul puu say huɗ.
20 Depois de terem caçoado dele, tiraram a capa vermelha e o vestiram com as suas próprias roupas. Em seguida o levaram para fora a fim de o crucificarem.
21 Nzoɓ mbḭw, puo ɓe ɗo Sirɛ̰n, riŋ-ɛ ɓa Simo̰n, ka ɓa bǎa Alezandere ɓáy Rufusi, uru saa puo ɓisuy a ɗo kali ɓáy faa na ku. Báyḭi lɛ, nzoɓ yṵmri mgba ni í haa ni ya̰a puu say huɗ Zezu na a soɓ.
21 No caminho, os soldados encontraram um homem chamado Simão, que vinha do campo para a cidade. Esse Simão, o pai de Alexandre e Rufo, era da cidade de Cirene. Os soldados obrigaram Simão a carregar a cruz de Jesus
22 Lɛɛ, i séke ni ɓa zaɗ ká riŋ-ɛ ɓa Gɔlgota, má̰rake lɛ ɓaa mii, zaɗ tuŋguo tul.
22 e levaram Jesus para um lugar chamado Gólgota. (Gólgota quer dizer “Lugar da Caveira”.)
23 Ká zaɗɛ ku na, i hii ɓay haŋa ni him ká i zukri ɓáy fe zóŋke ká i ɗi ɓa mir na ha̰ ni nzɔ. Roo lɛ, ka nzɔ ya.
23 Queriam dar a ele vinho misturado com um calmante chamado mirra , mas ele não bebeu.
24 Falɛ ku lɛ, i ɓer ni ɗo tul puu say huɗ, a í leke kḭ gari ɓeri í ɗaa dḭi dḭi ɓay kɔ́kɔ fe ká nzoɓ ha̰a ha̰a a zíŋ.
24 Em seguida os soldados o crucificaram e repartiram as suas roupas entre si, tirando a sorte com dados, para ver qual seria a parte de cada um.
25 Sa̰w síe ká i ɓérke ni ɗo tul puu say huɗ na, maa ɓáy síe ká uru ndḭi ɓa siya.
25 Eram nove horas da manhã quando crucificaram Jesus.
26 Mbeɗe huɗ ká i ɓer ɗo tul-e na, kiɛ nzoɓri ɓay huɗ ká i ɗaa ɓo tul-e. Mbeɗeke ku na ɓaa mii: «Mbay Ziɓri.»
26 Puseram em cima da cruz uma tabuleta onde estava escrito como acusação contra ele: “O Rei dos Judeus”.
27 I ɓer dɔmbirimri siɗi ɗo tul puu say huɗri nda̰w ká lakun Zezu. Nzoɓ mbini ɗo tul puu say huɗ kḭ ká tunduo hoɗo ɓe, a nzoɓ mbḭɛ laa lɛ, ɗo tul puu say huɗ kḭ ká tunduo gel ɓe.
27 Com Jesus, crucificaram também dois ladrões: um à sua direita e o outro à sua esquerda.
28 [Ɓe munu rɔɔ, ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii: «Nzoɓri kḭi ni ɗo sakra dɔmbirimri.»]
28 [Assim se cumpriu o que as Escrituras Sagradas dizem: “Ele foi tratado como se fosse um criminoso.”]
29 Nzoɓri ká i kal ká zaɗɛ ku na, i raɗ ni í téke tul-ri ɓoko ɓoko í ɓaa mii: «Hɛ̰ɛ! Ɓo ká mù hii gbúr *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, a nam say hɔy lɛ, mù mbúo kḭ ɗo zaɗɛ na,
29 Os que passavam por ali caçoavam dele, balançavam a cabeça e o insultavam assim: — Ei, você que disse que era capaz de destruir o Templo e tornar a construí-lo em três dias!
30 mu ya̰a sùo-ɔ ɓo kḭ, a mú ɗì saa tul puu say huɗ na ku ha̰ ɓuru kɔ!»
30 Pois desça da cruz e salve-se a si mesmo!
31 Ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, i siɛ ni faa mbḭw munu na nda̰w ká sakra kḭ mii: «Ka ya̰a nzoɓ ha̰wri, roo lɛ, ka maa ɓay ya̰aŋa sùo-ɛ ɓe kḭ ya!
31 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei também caçoavam dele, dizendo: — Ele salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo!
32 Ndaɗ ɓay haŋa ɓe *Krisi, mbay *Izarayɛl na, ka ɗì saa tul puu say huɗ na timbɛɗɛ key ha̰ ɓuru kɔ! Zaɗka ɓuru kɔ ro lɛ, ɓe rɔɔ ɓuru ɗáa law ɓuru ɓo tul-e ɓáy!» A nzoɓri ká i ɓer ri ɗo tul puu say huɗ ká lakun Zezu na, i raɗ ni nda̰w.
32 Vamos ver o Messias , o Rei de Israel, descer agora da cruz e então creremos nele! E os ladrões que foram crucificados com Jesus também o insultavam.
33 Ɓáy síe ká ɗo law tul na, fe guɓa nun síe ha̰ zaɗ ɗo gbukru kpṵru maa ɓáy síe ká fɛrɛ sùo-ɛ.
33 Ao meio-dia começou a escurecer, e toda a terra ficou três horas na escuridão.
34 Síe ká fɛrɛ sùo-ɛ na báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ɓay ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ mii: «Eloy, Eloy, lama sabatani!» Ɓáy nzaa ɓay naari lɛ, ɓaa mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɓi! Ŋgɛrɛwṵru ɓi! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ mù pɔŋ mì lɛ?»
34 Às três horas da tarde Jesus gritou bem alto:
35 Nzoɓ ha̰nɛri ká i ɗo zaɗɛ ká i laa kusol-e ká mgba ɓeleŋ na i ɓaa mii: «Ì laa! Ka ɗi *Eli!»
35 Algumas pessoas que estavam ali ouviram isso e disseram: — Escutem! Ele está chamando Elias!
36 Báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku ɗuu a vǎa ɗoŋ mbii fe sṵ́uke zuɔ vay gari ká nzɔ mbii nzɔ, a siŋ ɗo nzaa ŋgasikri, rɔɔ a zuɗa ha̰ Zezu ɓay haŋa ni ka nzɔ a ɓaa mii: «Ì giyaŋ náa kɔ́ri! Wa̰a, Eli na a ví ɗíra ni saa tul puu say huɗ na lɛ?»
36 Alguém correu e molhou uma esponja em vinho comum, pôs na ponta de um bastão, deu para Jesus beber e disse: — Esperem! Vamos ver se Elias vem tirá-lo da cruz!
37 Báyḭi lɛ, Zezu ɗaa fe ɓeleŋ, lɛ, law-ɛ ví tuo.
37 Aí Jesus deu um grito forte e morreu.
38 Ɓe nu ku lɛ, gari ká kúŋ ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na saka tǎr saa siya kpṵru mgba siri gbaa.
38 Então a cortina do Templo se rasgou em dois pedaços, de cima até embaixo.
39 Zaɗka ŋgɛrɛnzoɓ yṵm ká ɗo pol Zezu káʼa kɔrɔ ni na kɔ kḭri huɗ ká Zezu hu na báyḭi lɛ, ka ɓaa mii: «Leɗban key na ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru ɓa tusuɛ kḭ!»«Leɗban key na ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru ɓa tusuɛ kḭ!»|src="cn01844C.tif" size="span" loc="15.33-41" copy="David C. Cook" ref="15.39"
39 O oficial do exército romano que estava em frente da cruz, vendo Jesus morrer daquele modo, disse: — De fato, este homem era o Filho de Deus!
40 Má̰y ha̰nɛri i ɗo zaɗɛ ku nda̰w, i ɗo ɗi ɗi í kɔ feri ká kal na ɗeke. Ká sakra ɓari ku na, Mari ká puo ɓe ɗo Madala nda̰w, Mari máa Zoze ɓáy Zak ká ɓa leɗ kuban nda̰w, rɔɔ Salome nda̰w pi.
40 Algumas mulheres também estavam ali, olhando de longe. Entre elas estavam Maria Madalena, Salomé e Maria, que era mãe de José e de Tiago, o mais moço.
41 Ɓari na ze i se fal Zezu í ɗaa peɗ ha̰ ni ɓáy namri káʼa ɗǒke kuɗu zaɗ ká Galele na. Má̰y kḭri ŋgḭ-ŋgḭi ká i uru saa Galele í se ziŋ Zezu kpṵru se ŋgɛrɛpuo Zuruzalɛm na, i ɗo zaɗɛ ku nda̰w.
41 Essas mulheres tinham acompanhado e ajudado Jesus quando ele estava na Galileia. Além dessas, estavam ali muitas outras mulheres que tinham ido com ele para Jerusalém.
42 Nam ká Zezu hu na ɓa nam ká ɗo pol *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri, ká i lěkeke fe sṵm ɓay tul namke na. Munu ká zaɗ ɓa láw ro na báyḭi lɛ,
42 — ausente —
43 Zezeɓ ká puo ɓe ɗo Arimate na vi. Ɓe na ka ɓa ŋgɛrɛ Ziɓri ká ɓil kuɗu nzoɓ kúŋ sal ɓay luye, ká i hḭɛ ni ɓamba. Ɓe kara ka giyaŋ nam ká Ŋgɛrɛwṵru a ví réke mbay ká tusiri key na nzokɗo. Báyḭi lɛ, ka mgba sùo-ɛ ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓa wa̰ra nzoɓ, a se luo Pilaɗ a vbi ni huɗ Zezu ɓay vóro.
43 — ausente —
44 Zaɗka Pilaɗ laa mii, Zezu hu-hu na báyḭi lɛ, tuku ni, ze a ɗi ŋgɛrɛnzoɓ yṵm a vbi ni mii: «Zezu na hu bole ɗi ɗi ro lɛ?»
44 Pilatos ficou admirado quando soube que Jesus já estava morto. Chamou o oficial romano e perguntou se fazia muito tempo que Jesus tinha morrido.
45 Zaɗkaʼa laa ɓay ká nzaa ŋgɛrɛnzoɓ yṵm ká ɓaa ha̰ ni mii, Zezu hu ro na báyḭi lɛ, ka pɔŋ faa ha̰ Zezeɓ mbi huɗ na.
45 Depois de receber a informação do oficial, Pilatos entregou a José o corpo de Jesus.
46 Báyḭi lɛ, Zezeɓ se a vǎa hie gari pie ká ndaɗ ɓamba a víke a ɗira huɗ Zezu saa tul puu say huɗ a kǎarike ni. Falɛ ku lɛ, ka mbi a vǎa ɗaa ɓo huo tisaw ká i kpɛrɛ ɓa luɔ huɗ ɓa tá̰w, rɔɔ a ha ri giri bawda maa tisaw, a mbǐike diɓ ɗo ɗi.
46 José comprou um lençol de linho, tirou o corpo da cruz e o enrolou no lençol. Em seguida pôs o corpo num túmulo cavado na rocha e rolou uma grande pedra para fechar a entrada do túmulo.
47 Lɛɛ, Mari ká puo ɓe ɗo Madala ɓáy Mari máa Zoze na, i kɔ zaɗ ká i ɗaa huɗ Zezu na ɓo ɗi.
47 Maria Madalena e Maria, a mãe de José, estavam olhando e viram onde o corpo de Jesus foi colocado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.