Marcos 11

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tɔ̀ŋ ɗi ya ɓáy ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm, a í ɗo ɗi ya ɓáy vu puori ká riŋ-ri ɓa Befaze ɓáy Betani ká ɗo lakun kuo Oliviye. Báyḭi lɛ, ká zaɗɛ ku na Zezu pie leɗ nduoɓal-ɛri siɗi ha ri se pola
1 Quando Jesus e os discípulos estavam chegando a Jerusalém, foram até o monte das Oliveiras, que fica perto dos povoados de Betfagé e Betânia. Então Jesus enviou dois discípulos na frente,
2 a ɓaa ha ri mii: «Ì se puo ká ɗo pol-rì ku. Zaɗka ì tḭ́i ɗi lɛ, zaɗɛ ku hɔy ì zíŋ vu maasoɓa mbḭw ká i taa ni ɗo ɗi ká nzoɓ kaw tul-e ba mbḭw ya rɔɓay, lɛ, ì hína ni í víke ha̰ mì.
2 com a seguinte ordem:
3 Zaɗka nzoɓ vbi rì mii: “Ɓay ḭi rɔɔ ì ɗaa munu lɛ,” lɛ, ì ɓaa ha̰ ni mii: “Ŋgɛrɛmbay ze se síeke; ndḭi hɔy lɛ a píeke ha̰ mù ɓáy.”»
3 Se alguém perguntar por que vocês estão fazendo isso, digam que o Mestre precisa dele, mas o devolverá logo.
4 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ká siɗi na, i zɔl í vǎa ziŋ vu maasoɓa ká i síŋ ni ɗo faa hul ká kɛlɛ ká lakun faa na í hina ni.
4 Eles foram e acharam o jumentinho na rua, amarrado perto da porta de uma casa. Quando estavam desamarrando o animal,
5 Nzoɓ ha̰nɛri ká i ɗo ɗi na, i vbi ri ɓay mii: «Fe ḭi ze ì ɗaa munu lɛ? Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì hina vu maasoɓa na key lɛ?»
5 algumas pessoas que estavam ali perguntaram: — O que é que vocês estão fazendo? Por que estão desamarrando o jumentinho?
6 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri munu ká Zezu ɓaa ha ri pola na. Ro, nzoɓkeri ku na ala ri ha ri zɔ̌lke,
6 Eles responderam como Jesus havia mandado, e então aquelas pessoas deixaram que os dois discípulos levassem o animal.
7 lɛ, i se ɓáy vu maasoɓa na ha̰ Zezu, í laɓa maagari ɓari zuɔ tul-e, lɛ, Zezu hil a kaw ɗi.
7 Eles levaram o jumentinho a Jesus e puseram as suas capas sobre o animal. Em seguida, Jesus o montou.
8 Báyḭi lɛ, nzoɓri ŋgḭi ɓamba i laɓa maagari ɓari zuɔ faa ká pol-e ɓay haŋa ni ka se tul-e a kál, a nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i laɓa nzaa tɔy vay puuri ká i kuɗ ká ɓil wáa.
8 Muitas pessoas estenderam as suas capas no caminho, e outras espalharam no caminho ramos que tinham cortado nos campos.
9 Ɓari ká i se pol Zezu ɓáy ɓari ká i se fal-ɛ na, i guu fe gǔrum gǔrum ɓáy nzaa-ri ɓa siya mii:
9 Tanto os que iam na frente como os que vinham atrás começaram a gritar: — Que Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor!
10 Ndaɗ ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka sá̰m fe zuɔ tul nzoɓ
10 Que Deus abençoe o Reino de Davi, o nosso pai, o Reino que está vindo! Hosana a Deus nas alturas do céu!
11 Zezu tḭi Zuruzalɛm a kal a rìi ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru. Ka kɔ-kɔ́m rie fal-ɛ gbuk a ŋga̰a feri riw bele ká kal na. Falɛ ku lɛ, ka tḭi a se ɓa Betani ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ fal-ɛ siɗi na, ɓay ḭi lɛ, síe ti mbǎa ro.
11 Jesus entrou em Jerusalém, foi até o Templo e olhou tudo em redor. Mas, como já era tarde, foi para o povoado de Betânia com os doze discípulos.
12 Nzaaruo kḭ ká ɓa tiɓie na, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tḭi saa Betani í se faa, lɛ, kɔn sɛ ni.
12 No dia seguinte, quando eles estavam voltando de Betânia, Jesus teve fome.
13 Lɛɛ, ka mbi nun-ɛ a kɔ puu nzum mbḭw munu ɓáy vayke ka ɗo lew. Ka se sa̰w-ɛ ɓay zíŋ lereke ha̰nɛ ɓay sṵŋa. Zaɗkaʼa se sa̰w-ɛ na báyḭi lɛ, lereke mbḭw tiya; ɓa vayke hɔy, ɓay ḭi lɛ, ɓa few líeke ya ɓáy.
13 Viu de longe uma figueira cheia de folhas e foi até lá para ver se havia figos. Quando chegou perto, encontrou somente folhas porque não era tempo de figos.
14 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ puu nzum na mii: «Nzoɓ mbḭw ti sṵŋa lere ɓo mbǎa mgbaŋ.» Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri laa ɓay káʼa ɓaa na.
14 Então disse à figueira: E os seus discípulos ouviram isso.
15 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tḭi Zuruzalɛm, lɛ, ka rìi a se ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi a tii sa̰w níi nzoɓ ɗáɓ fe híeri ɓáy ɓari ká i se ɗi ɓay híe fe na. Ka kira tutakra ɓari nzoɓ kṵu kḭ lariri ɓáy kariŋgaw nzoɓ híe ka̰y bɛɗɛri zuɔ nza̰ri nza̰ri.
15 Quando Jesus e os discípulos chegaram a Jerusalém, ele entrou no pátio do Templo e começou a expulsar todos os que compravam e vendiam naquele lugar. Derrubou as mesas dos que trocavam dinheiro e as cadeiras dos que vendiam pombas.
16 Ka ala faa ha̰ nzoɓ mbḭw kal ɓáy soɓa ɓe ká ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na ya.
16 E não deixava ninguém atravessar o pátio do Templo carregando coisas.
17 Falɛ ku rɔɔ, ka fere nzoɓri fe a ɓaa mii: «Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ta-taŋ ká ɓil mbeɗe ɓe mii: “Hul ɓi na i ɗika ɓa hul ɗáa nzaa ɓay kere nzoɓri ká sa̰w puo ɓari ɓoɗ ɓoɗ riw bele,” roo lɛ, ɓaarì na ì fɛrɛ ni ɓa pṵy nzoɓ riiɓari.»
17 E ele ensinava a todos assim:
18 Zaɗka *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, i nzaa faa ɓay ika Zezu. Tusuɛke lɛ, hḭɛ ɗaa ri, ɓay ḭi lɛ, fe káʼa fere ruɔ nzoɓri na tuku ri riw bele ha ri kaw yer.
18 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei ouviram isso e começaram a procurar um jeito de matar Jesus. Mas tinham medo dele porque o povo admirava os seus ensinamentos.
19 Zaɗka zaɗ ɓa láw na báyḭi lɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i tḭi saa ŋgɛrɛpuo na ku í zɔl.
19 De tardinha, Jesus e os discípulos saíram da cidade.
20 Nzaaruo kḭ ká Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i ɗo kal faa ɓa tiɓie piɛɗ na, i kɔ puu nzum na huɔ wǔɔ tḭi sa̰w-ɛ.
20 No dia seguinte, de manhã cedo, Jesus e os discípulos passaram perto da figueira e viram que ela estava seca desde a raiz.
21 Báyḭi lɛ, law Piyɛr ker se tul ɓay ká Zezu ɓaa ha̰ puu nzum pola na a ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, mu kɔ-kɔ́m mú kɔ! Puu nzum ká mù faɗ ni na huɔ wǔɔ ɗo ku!»
21 Então Pedro lembrou do que havia acontecido e disse a Jesus: — Olhe, Mestre! A figueira que o senhor amaldiçoou ficou seca.
22 Lɛɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ. Ì ɗaa law-rì ka ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru!
22 Jesus respondeu:
23 Zaɗka nzoɓ ɓaa ha̰ kuo key na mii: “Mu mṵu ká zaɗ ni key a mú zo ɓo maambii,” rɔɔ nzoɓke ma̰y ɓay ká ɓil law-ɛ ya, a ɗaa law-ɛ ɓo tul fe káʼa ɓaa ɓayke na lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ni feke na.
23 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: vocês poderão dizer a este monte: “Levante-se e jogue-se no mar.” Se não duvidarem no seu coração, mas crerem que vai acontecer o que disseram, então isso será feito.
24 Sa̰wke mini ze, mì ɓaa ha rì: feri riw bele ká ì vbi ɓáy nzaa ɓay kere na, ndaɗ ɓay ɗáa law-rì ɓo ɗi í ɓaa mii, ì ziŋ feke na ro, lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa rì feke na.
24 Por isso eu afirmo a vocês: quando vocês orarem e pedirem alguma coisa, creiam que já a receberam, e assim tudo lhes será dado.
25 Rɔɓay, zaɗka ì ɗo siya í ɗaa nzaa ɓay kere, rɔɔ ì kɔ ká ì ɗo ɓáy ɓay ziŋ nzoɓ lɛ, ndaɗ ɓay haŋa rì nda buma ka ziŋ ni. Ɓe nda̰w rɔɔ, Bǎa ɓaarì ká kaw nulue na, a ndáka buma ká tul fe ka̰aya ɓaarì na ziŋ rì nda̰w ɓáy.
25 E, quando estiverem orando, perdoem os que os ofenderam, para que o Pai de vocês, que está no céu, perdoe as ofensas de vocês.
26 [Roo lɛ, zaɗka ì nda buma ziŋ nzoɓri ká i ɗaa ka̰aya ziŋ rì na ya lɛ, Bǎa ɓaarì ká nulue na ti ndáka buma ziŋ rì ká tul fe ka̰aya ɓaarì na ya nda̰w pi.»]
26 [Se não perdoarem os outros, o Pai de vocês, que está no céu, também não perdoará as ofensas de vocês.]
27 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i yḭ̀i í se Zuruzalɛm ɓa kḭ rɔɓay. Zaɗka Zezu ha̰ari ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi na báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, rɔɔ ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri nda̰w na, i vi luo-ɛ
27 Depois voltaram para Jerusalém. Quando Jesus estava andando pelo pátio do Templo, chegaram perto dele os chefes dos sacerdotes, os mestres da Lei e os líderes dos judeus que estavam ali
28 í vbi ni ɓay mii: «A ve ze mbi nzaa ha̰ mù nda̰w rɔɔ mù ɗáake fe niri key lɛ? Mase, nzoɓ ve ze ha̰ mù faa ɗáake lɛ?»
28 e perguntaram: — Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu autoridade para fazer isso?
29 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì vbika rì ɓay mbḭw hɔy ɓay kɔ́kɔ. Zaɗka ì yḭiŋra ɓáy ɓayke ha̰ mì lɛ, mì kíɛ rì nzoɓ ká mbi nzaa ha̰ mì ɗáake fe niri key na.
29 Jesus respondeu:
30 Ɗáa tul nzoɓri nduo mbii ká Za̰a ɗaa na wa̰a, uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru mase, uru saa luo nzoɓri hɔy lɛ? Ì yḭ́iŋra ɓáy ɓayke ha̰ mì laa.»
30 Respondam: quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas?
31 Báyḭi lɛ, i tii sa̰w má̰y ɓay ká sakra kḭ mii: «Náa ɓáari mina ro lɛ? Zaɗka náa yḭiŋrari ɓáy ɓay ha̰ ni mii, uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru lɛ, a yḭ́i a vbi naari mii, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ náa ɗáari law naari ɓo tul ɓay ká Za̰a ɓaa na ya lɛ?
31 Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
32 A zaɗka náa yḭiŋrari mii, uru saa luo nzoɓri lɛ, a ɗoko mina lɛ?» Tusuɛke lɛ, i ɗaa hḭɛ ruɔ nzoɓri, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri riw bele kɔ Za̰a ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru tusuɛke.
32 Mas, se dissermos que foram pessoas, ai de nós! Eles estavam com medo do povo, pois todos achavam que, de fato, João era
33 Báyḭi lɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ Zezu mii: «Ɓuru kɔ ya.» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Munu zu lɛ, nda-ndaɗ! Ɓi hɔy kara, mì ti kíɛ rì nzoɓ ká mbi nzaa ha̰ mì ɗáake fe niri key na ya nda̰w.»
33 Por isso responderam: — Não sabemos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.