Marcos 10
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARIB
1 Zezu uru ká zaɗɛ ku a se ɓa kuɗu zaɗ ká Zude ká nzaa baa Zurdɛ̰ fi kɛlu. Ruɔ nzoɓri mbṵ kḭ ɓa kḭ rɔɓay ká luo-ɛ. Lɛɛ, ka tii sa̰w fére ri fe munu káʼa ɗaa ɓaŋguɔ na.
1 Levantando-se Jesus, partiu dali para os termos da Judéia, e para além do Jordão; e do novo as multidões se reuniram em torno dele; e tornou a ensiná-las, como tinha por costume.
2 Báyḭi lɛ, Farizi ha̰nɛri soro ɓa lakun-ɛ ɓay nzáa nzi-ɛ ze í vbi ni ɓay mii: «Ká ɓil *bol kusol naari na wa̰a, wa̰ra nzoɓ ɗo ɓáy faa ká ɓay níi má̰y ɓe lɛ?»
2 Então se aproximaram dele alguns fariseus e, para o experimentarem, lhe perguntaram: É lícito ao homem repudiar sua mulher?
3 Lɛɛ, Zezu yḭ̀i a vbi ri mii: «Bol kusol ḭi ze *Moyze ha rì lɛ?»
3 Ele, porém, respondeu-lhes: Que vos ordenou Moisés?
4 I yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Moyze pɔŋ faa ha̰ nzoɓ ɓay haŋa ni ka ɗaa mbeɗe níi má̰y ɓe na nda̰w rɔɔ a nii ni zɔ́l ɓáy.»
4 Replicaram eles: Moisés permitiu escrever carta de divórcio, e repudiar a mulher.
5 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓay tul law ŋgɔŋɔ ɓaarì ze Moyze mbíke bol kusol na ku a ɗáake mbeɗe ha rì.
5 Disse-lhes Jesus: Pela dureza dos vossos corações ele vos deixou escrito esse mandamento.
6 Roo lɛ, zaɗka Ŋgɛrɛwṵru ɗaa feri riw bele ɓáy tiikake lew hɔy na, ka ɗaa wa̰ra nzoɓ ɓáy má̰y nzoɓ zeɓ.
6 Mas desde o princípio da criação, Deus os fez homem e mulher.
7 “Sa̰wke mini ze, wa̰ra nzoɓ a pɔ́ŋ bi-ɛ ɓáy mi-ɛ ɓay káw ziŋ má̰y ɓe,
7 Por isso deixará o homem a seu pai e a sua mãe, {e unir-se-á à sua mulher,}
8 lɛ, ɓari siɗi bele reɓ na, i ví ɓa nzoɓ ká mbḭw.” Ɓe mini ze, i ɓa nzoɓ ká siɗi mbǎa, roo lɛ, i ɓa nzoɓ ká mbḭw.
8 e serão os dois uma só carne; assim já não são mais dois, mas uma só carne.
9 Munu zu lɛ, nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru siŋ ri zuɔ kḭ na, ndaɗ ɓay haŋa nzoɓ ka wál sakra ɓari ya.»
9 Porquanto o que Deus ajuntou, não o separe o homem.
10 Falɛ ká Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i yḭ̀i í se hula na, leɗ nduoɓal-ɛri vbi ni ɓayri ɓa kḭ se tul ɓay káʼa ɓaa ha̰ nzoɓri na ku.
10 Em casa os discípulos interrogaram-no de novo sobre isso.
11 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Zaɗka nzoɓ nii má̰y ɓe zɔl, rɔɔ a ya̰a má̰y kḭ lɛ, ka ɗaa ka̰aya ziŋ má̰y ɓe na a ɗaa nun pie.
11 Ao que lhes respondeu: Qualquer que repudiar sua mulher e casar com outra comete adultério contra ela;
12 Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, má̰y nzoɓ ká zɔl saa hul wa̰ra, rɔɔ a ya̰a wa̰ra kḭ lɛ, ka ɗaa nun pie nda̰w.»
12 e se ela repudiar seu marido e casar com outro, comete adultério.
13 Nzoɓri vi ɓáy leɗri ha̰ Zezu ɓay haŋa ni ka ɗaa nduo-ɛ ɓo tul-ri, roo lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri haa ri.
13 Então lhe traziam algumas crianças para que as tocasse; mas os discípulos o repreenderam.
14 Zaɗka Zezu kɔ munu na báyḭi lɛ, law-ɛ sɛ ni a ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri na mii: «Ì ála leɗri ha ri vi luo-i ɓo, ì haa ri ya, ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul ɓari ká i ɗo munu ká leɗri key.
14 Jesus, porém, vendo isto, indignou-se e disse-lhes: Deixai vir a mim as crianças, e não as impeçais, porque de tais é o reino de Deus.
15 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ká ya̰a Ŋgɛrɛwṵru ɓa law-ɛ ha̰ ni re mbay ká tul-e munu ká leɗ na ya lɛ, ka ti ɗoko sakra nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-ri na ya wṵ̌m.»
15 Em verdade vos digo que qualquer que não receber o reino de Deus como criança, de maneira nenhuma entrará nele.
16 Falɛ ku lɛ, ka fa̰a leɗri na a mbuɔ ri ɗo nduo-ɛ, rɔɔ a ɗaa nduo-ɛ ɓo tul-ri.
16 E, tomando-as nos seus braços, as abençoou, pondo as mãos sobre elas.
17 Zaɗka Zezu se faa ɓáy na báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw munu ɗuu a vǎa huku pol-e a vbi ni mii: «Mbay kere, ha̰a ḭi ze mì ɗáa rɔɔ ɓay zíŋke kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na lɛ?»
17 Ora, ao sair para se pôr a caminho, correu para ele um homem, o qual se ajoelhou diante dele e lhe perguntou: Bom Mestre, que hei de fazer para herdar a vida eterna?
18 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓay ḭi rɔɔ mù ɗi mì ɓa nzoɓ kere lɛ? Ŋgɛrɛwṵru kḭ huo-ɛ hɔy ze ɓa nzoɓ kere ɓo, nzoɓ kḭ mbḭw mini ká nde ni nde na, tiya.
18 Respondeu-lhe Jesus: Por que me chamas bom? ninguém é bom, senão um que é Deus.
19 Mu kɔ bol kusolri ká Ŋgɛrɛwṵru ha̰ nzoɓri ká ɓaa mii: “Mù ti ika nzoɓ ya, mù ti ɗáa nun pie ya, mù ti ri-riiɓa ya, mù ti kúɗ ɓay zuɔ nzaa nzoɓ ya, mù ti úla nzoɓ mú ya̰a fe ɓe ya, rɔɔ mù ɗáa vu mbom ɓo tul bǎa-ka ɓáy máa-ŋa.”»
19 Sabes os mandamentos: Não matarás; não adulterarás; não furtarás; não dirás falso testemunho; a ninguém defraudarás; honra a teu pai e a tua mãe.
20 Báyḭi lɛ, nzoɓ na ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, bol kusolkeri ku na, ɓáy kuban ɓi kḭ hɔy mì ɗo tul-e riw bele tḭi vuri.»
20 Ele, porém, lhe replicou: Mestre, tudo isso tenho guardado desde a minha juventude.
21 Lɛɛ, Zezu ḭri ni a hii ni a ɓaa ha̰ ni mii: «Fe mbḭw puo mù. Mu se mú vǎa hie fe ɓori riw bele ká mù ɗǒke na, ɓo mú pɔ́ŋ larike ha̰ nzoɓ kṵkuri. Munu nda̰w rɔɔ, mù ɗoko ɓáy feziŋa taa tusuɛkeri ká nulue. Falɛ ro lɛ, mu yḭ̀i mú se fal-i ɓáy.»
21 E Jesus, olhando para ele, o amou e lhe disse: Uma coisa te falta; vai vende tudo quanto tens e dá-o aos pobres, e terás um tesouro no céu; e vem, segue-me.
22 Zaɗka nzoɓ na laa ɓay ká Zezu ɓaa munu na báyḭi lɛ, ka siŋ tunun-ɛ mbiɗ mbiɗ a zɔl mgbiriŋ, ɓay ḭi lɛ, ka ɗo ɓáy feziŋari ŋgḭi ɓamba.
22 Mas ele, pesaroso desta palavra, retirou-se triste, porque possuía muitos bens.
23 Báyḭi lɛ, Zezu kɔ-kɔ́m rie fal-ɛ gbuk a ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ɗo ŋgɔŋ ɓamba ɓay haŋa nzoɓ feziŋari ɗiŋ tul-ri ha̰ Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-ri!»
23 Então Jesus, olhando em redor, disse aos seus discípulos: Quão dificilmente entrarão no reino de Deus os que têm riquezas!
24 Ɓayri káʼa ɓaa na yɔklɔ kér ɓay leɗ nduoɓal-ɛri. Roo lɛ, Zezu ɓaa na rɔɓay mii: «Vu-iri, ɗo ŋgɔŋ ɓamba ɓay haŋa nzoɓ ka ha̰ Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-e!
24 E os discípulos se maravilharam destas suas palavras; mas Jesus, tornando a falar, disse-lhes: Filhos, quão difícil é {para os que confiam nas riquezas} entrar no reino de Deus!
25 Haŋa zambal nduo luɔ zɔy a tḭi ká nun-ɛ na ɗo ŋgɔŋ ɓamba tasiri. Roo lɛ, haŋa nzoɓ feziŋa ɗiŋ tul-e ha̰ Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-e na, ɗo ŋgɔŋ ɓamba tasiri kal ɗi rɔɓay.»
25 É mais fácil um camelo passar pelo fundo de uma agulha, do que entrar um rico no reino de Deus.
26 Ɓayri ká Zezu ɓaa na, tuku leɗ nduoɓal-ɛri ha ri kaw yer í vbi kḭ ɓay mii: «A munu ku waa, nzoɓ ve ze a máa ɓay zíŋ pam na ɓáy lɛ?»
26 Com isso eles ficaram sobremaneira maravilhados, dizendo entre si: Quem pode, então, ser salvo?
27 Zezu ḭri ri a ɓaa ha ri mii: «Ɓa fe ká mba nzoɓri, roo lɛ, mba Ŋgɛrɛwṵru ya, ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru na fe ká mba ni mba na, mbḭw tiya.»
27 Jesus, fixando os olhos neles, respondeu: Para os homens é impossível, mas não para Deus; porque para Deus tudo é possível.
28 Báyḭi lɛ, Piyɛr mbi ɓay a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu kɔ, ɓuru na ɓuru pɔŋ feri riw bele ɓay séke fal-a.»
28 Pedro começou a dizer-lhe: Eis que nós deixamos tudo e te seguimos.
29 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ. Nzoɓ ká pɔŋ hul ɓe, mase yṵ-ɛri ɓáy tini-ɛri, mase bi-ɛ ɓáy mi-ɛ, mase vi-eri, mase wáa ɓe ɓay tul-i, mase ɓay tul Ɓay Kere na lɛ,
29 Respondeu Jesus: Em verdade vos digo que ninguém há, que tenha deixado casa, ou irmãos, ou irmãs, ou mãe, ou pai, ou filhos, ou campos, por amor de mim e do evangelho,
30 Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ni kḭri isɔɗ sɔɗ kal tul-e taa ha̰y ká vuri key. A haŋa ni hulri nda̰w, yṵ-ɛri nda̰w, tini-ɛri nda̰w, mí-ɛri nda̰w, vi-eri nda̰w, wáari nda̰w, rɔɔ ɓáy ɗáa nun tuɔ síeri kara nda̰w ká ɓil sew ká náa káwri ɗi timbɛɗɛ key. Falɛ lɛ, ká ɓil sew káʼa ví vuku na, káʼa haŋa ni kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ.
30 que não receba cem vezes tanto, já neste tempo, em casas, e irmãos, e irmãs, e mães, e filhos, e campos, com perseguições; e no mundo vindouro a vida eterna.
31 Roo lɛ, nzoɓri ŋgḭi ɓamba ká i ɗo pola timbɛɗɛ key na, i ɗoko fal. A nzoɓri ká i ɗo fal timbɛɗɛ key na, i ɗoko pola.»
31 Mas muitos que são primeiros serão últimos; e muitos que são últimos serão primeiros.
32 Zaɗka Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i se faa í tḭi zaɗ ká hil ɓa Zuruzalɛm na, ka se pol-ri, lɛ, law leɗ nduoɓal-ɛri tɔ, a nzoɓri ká i tɔŋ fal-ri na kara hḭɛ ɗaa ri nda̰w. Báyḭi lɛ, ka fa̰a leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na a ɗǒke fi mbḭw a ɓaa ɓay feri káʼa tḭi tul-e na ha ri
32 Ora, estavam a caminho, subindo para Jerusalém; e Jesus ia adiante deles, e eles se maravilhavam e o seguiam atemorizados. De novo tomou consigo os doze e começou a contar-lhes as coisas que lhe haviam de sobrevir,
33 mii: «Ì laa key, náa séri ɓa Zuruzalɛm na ro vǎy. Ɓa zaɗ ká i pɔ́ŋ mì ɓi *Vu Nzoɓ na ɓo nduo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ká ɗi. Ɓari na i ɗáa ɓay huɗ ɓo tul-i í pɔŋ mì ɓo nduo nzoɓri ká i tuu Ŋgɛrɛwṵru ya.
33 dizendo: Eis que subimos a Jerusalém, e o Filho do homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas; e eles o condenarão à morte, e o entregarão aos gentios;
34 Ɓari key na i síɛ mì, í sa̰-sa̰mi zuɔ nun-i, í ndaka mì ɓáy ndoy dɔŋ a í i mì. Falɛ ká ndeke ɗi nam sayke lɛ, mì tḭ́i saa luɔ huɗ.»
34 e hão de escarnecê-lo e cuspir nele, e açoitá-lo, e matá-lo; e depois de três dias ressurgirá.
35 Falɛ lɛ, vu Zebederi ká ɓa Zak ɓáy Za̰a, i soro ɓa lakun Zezu í ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, fe ká ɓuru vbika mù key na, ɓuru hii ɓay haŋa mù ɗaa feke ha̰ ɓuru.»
35 Nisso aproximaram-se dele Tiago e João, filhos de Zebedeu, dizendo-lhe: Mestre, queremos que nos faças o que te pedirmos.
36 Lɛɛ, Zezu vbi ri mii: «Wa̰a, fe ḭi ze ì hii ɓay haŋa mì ɗaa ha rì lɛ?»
36 Ele, pois, lhes perguntou: Que quereis que eu vos faça?
37 I ɓaa ha̰ ni mii: «Síeke ká mù káw ɓa mbay ɓáy riŋ ɗika na, mu ha̰ ɓuru káw lakun-a, nzoɓ mbḭw ka káw tunduo hoɗo ɓo, a nzoɓ mbini ka káw tunduo gel ɓo laa.»
37 Responderam-lhe: Concede-nos que na tua glória nos sentemos, um à tua direita, e outro à tua esquerda.
38 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Fe ká ì vbi key na, ì kɔ ya hɔy. Sɛkɛ fe ká ɗo ɓil koɓo ká Ŋgɛrɛwṵru a haŋa mì nzɔ na wa̰a, ì maa ká ɓay nzɔkɔ nda̰w, mase ì maa ká ɓay nduo ɓil-e ká i ɗáa mì nduo ɗi na nda̰w lɛ?»
38 Mas Jesus lhes disse: Não sabeis o que pedis; podeis beber o cálice que eu bebo, e ser batizados no batismo em que eu sou batizado?
39 Lɛɛ, i ɓaa ha̰ ni mii: «Ṵ̀u! Ɓuru ma-maa.» Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓa tusuɛ kḭ, ɓaarì na, fe sɛkɛ ká ɗo ɓil koɓo ká mì nzɔkɔ na ì nzɔkɔ nda̰w, a í nduo ɓil kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká i ɗáa mì nduo ɗi na nda̰w.
39 E lhe responderam: Podemos. Mas Jesus lhes disse: O cálice que eu bebo, haveis de bebê-lo, e no batismo em que eu sou batizado, haveis de ser batizados;
40 Roo lɛ, káw tunduo hoɗo ɓi, mase káw tunduo gel ɓi na, ɓa ɓay ɓi ya. Zaɗkeri ku na ɗo ɓay tul nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru leke ɓay tul-ri.»
40 mas o sentar-se à minha direita, ou à minha esquerda, não me pertence concedê-lo; mas isso é para aqueles a quem está reservado.
41 Zaɗka ɓie leɗ nduoɓal-ɛri ká tɔ̀ŋ duɔ na, i laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, law-ri sɛ ri ká tul Zak ɓáy Za̰a.
41 E ouvindo isso os dez, começaram a indignar-se contra Tiago e João.
42 Báyḭi lɛ, Zezu ɗi ri riw bele a ɓaa ha ri mii: «Ì kɔ nda̰w, nzoɓri ká i kɔ ri ɓa mbay nzoɓri ká tusiri key na, i re tul puori ŋgɔ-ŋgɔŋ ha̰ nzoɓri hḭɛ bol nzaa-ri. A ɓari ká i ɓa nzoɓ rewpuori na kara i ha̰ nzoɓri ɗaa fe ɓáy hṵrusuo.
42 Então Jesus chamou-os para junto de si e lhes disse: Sabeis que os que são reconhecidos como governadores dos gentios, deles se assenhoreiam, e que sobre eles os seus grandes exercem autoridade.
43 Roo lɛ, fe ká mini key na ì ha̰ ni ɗo sakra ɓaarì ya. Zaɗka nzoɓ hii ɓay vika ɓa bawda nzoɓ ká sakra ɓaarì lɛ, ka ɗaa sùo-ɛ ɓa nzoɓ ɗáa peɗ ha rì.
43 Mas entre vós não será assim; antes, qualquer que entre vós quiser tornar-se grande, será esse o que vos sirva;
44 Mase zaɗka nzoɓ mbḭw hii ɓay ɗoko pola ɗɛkrɛ ká sakra ɓaarì lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ni ka vi ɓa koy ɓaarì riw bele.
44 e qualquer que entre vós quiser ser o primeiro, será servo de todos.
45 Tusuɛke lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na mì vi tusiri key ɓay haŋa nzoɓri ɗaa peɗ ha̰ mì ya. Roo lɛ, mì vi ɓay ɗáa peɗ ha̰ nzoɓri a mí mbi sùo-i ha̰ huɗ ɓay púoke tul nzoɓri ŋgḭi ɓamba.»
45 Pois também o Filho do homem não veio para ser servido, mas para servir, e para dar a sua vida em resgate de muitos.
46 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri tḭi ŋgɛrɛpuo Zeriko. Zaɗka i ɗo kál Zeriko ɓáy ruɔ nzoɓri na báyḭi lɛ, ra̰w mbḭw ká ɓa vu Time ká riŋ-ɛ ɓa Batime kaw lafaa a gɔŋ fe.
46 Depois chegaram a Jericó. E, ao sair ele de Jericó com seus discípulos e uma grande multidão, estava sentado junto do caminho um mendigo cego, Bartimeu filho de Timeu.
47 Zaɗkaʼa laa mii, ɓa Zezu ká Nazarɛɗ ze ɗo kali ku na báyḭi lɛ, ka tii sa̰w gúu fe ɓeleŋ mii: «Zezu *vu bulu Daviɗ, kóɗ ŋguɔ hɔy mu kɔ nun síe ɓi!»
47 Este, quando ouviu que era Jesus, o nazareno, começou a clamar, dizendo: Jesus, Filho de Davi, tem compaixão de mim!
48 Lɛɛ, nzoɓri ŋgḭi ɓamba i gbṵ ni ɓay haŋa ni ka pɔ́ŋ nzi-ɛ. Roo lɛ, ka guu fe mgba mgba ɓa pola pola rɔɓay mii: «Vu bulu *Daviɗ, mu kɔ nun síe ɓi!»
48 E muitos o repreendiam, para que se calasse; mas ele clamava ainda mais: Filho de Davi, tem compaixão de mim.
49 Báyḭi lɛ, Zezu sìi ɓal-ɛ zik a ɗo a ɓaa mii: «Ɗi ni ha̰ mì.» Lɛɛ, i ɗi Batime nzoɓ ra̰w na í ɓaa ha̰ ni mii: «Siŋ law-a mú úru siya, Zezu ɗi mù!»
49 Parou, pois, Jesus e disse: Chamai-o. E chamaram o cego, dizendo-lhe: Tem bom ânimo; levanta-te, ele te chama.
50 Báyḭi lɛ, ra̰w na vbu maagari ɓe gbukra ɓo siri, a zo zakra zakra a se ɓa luo Zezu.
50 Nisto, lançando de si a sua capa, de um salto se levantou e foi ter com Jesus.
51 Lɛɛ, Zezu vbi ni mii: «Fe ḭi ze mù hii ɓay haŋa mì ɗaa ha̰ mù lɛ?» Báyḭi lɛ, ra̰w na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mu ɗaa ha̰ mì kɔ-kɔ́m ɓa kḭ rɔɓay.»
51 Perguntou-lhe o cego: Que queres que te faça? Respondeu-lhe o cego: Mestre, que eu veja.
52 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se ɓáy kere, law-a ká mù ɗaa ɓo tul-i na vaa mù ro.» Ká zaɗɛ ku hɔy lɛ, ka kɔ-kɔ́m a mbi faa fal Zezu na.
52 Disse-lhe Jesus: Vai, a tua fé te salvou. E imediatamente recuperou a vista, e foi seguindo pelo caminho.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.