Lucas 4
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC
1 Yḭ́i Zezu saa mbii Zurdɛ̰ na báyḭi lɛ, Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y, a nda faa pol-e ha̰ ni se ɓil law kɔr.
1 Cheio do Espírito Santo, voltou Jesus do Jordão e foi levado pelo Espírito ao deserto,
2 Lɛɛ, ká ɓil namri ká síŋ niŋ na, ŋgɛrɛtemndaya lie law-ɛ ká ɗi. Ɓil namkeri ku na, munu ká mbii fe sṵm tɔɗɔ ɓo ɓil-e ya wṵ̌m, kpṵru maa ɓáy ɔ́rɔ ɓie nam na báyḭi lɛ, kɔn piri law-ɛ.
2 onde foi tentado pelo demônio durante quarenta dias. Durante este tempo ele nada comeu e, terminados estes dias, teve fome.
3 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛtemndaya na ɓaa ha̰ ni mii: «Zaɗka mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru lɛ, mu mbi nzaa-a ha̰ tisaw key na, ka fɛ́rɛ vi ɓa maapa ha̰ mu sṵ náa kɔ.»
3 Disse-lhe então o demônio: Se és o Filho de Deus, ordena a esta pedra que se torne pão.
4 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «I ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii: “Fe sṵm kḭ mbḭw hɔy ze, nzoɓ a káwke ɓáy kumnun ya, roo lɛ, ɓayri riw bele ká tḭi saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na ze, nzoɓ a káwke ɓáy kumnun taa tusuɛke.”»
4 Jesus respondeu: Está escrito: Não só de pão vive o homem, mas de toda a palavra de Deus {Dt 8,3}.
5 Falɛ ku báyḭi lɛ, ŋgɛrɛtemndaya na sùu ni a séke tul kuo ká siya. Ká zaɗɛ ku hɔy, ka kiɛ ni puoruori riw bele ká tusiri key ha̰ ni kɔ
5 O demônio levou-o em seguida a um alto monte e mostrou-lhe num só momento todos os reinos da terra,
6 — ausente —
6 e disse-lhe: Dar-te-ei todo este poder e a glória desses reinos, porque me foram dados, e dou-os a quem quero.
7 — ausente —
7 Portanto, se te prostrares diante de mim, tudo será teu.
8 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «I ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii: “Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓo na, ɓe huo-ɛ kḭ hɔy ze mù húku pol-e mú ruo ni, a mú mbi sùo-ɔ ha̰ ni.”»
8 Jesus disse-lhe: Está escrito: Adorarás o Senhor teu Deus, e a ele só servirás {Dt 6,13}.
9 Rɔɓay, ŋgɛrɛtemndaya na sùu ni se Zuruzalɛm a ha̰ ni ɗo tul *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká siya zeŋleŋ nda̰w rɔɔ, a ɓaa ha̰ ni mii: «Zaɗka mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru lɛ, mu zo ɓo siri náa kɔ,
9 O demônio levou-o ainda a Jerusalém, ao ponto mais alto do templo, e disse-lhe: Se és o Filho de Deus, lança-te daqui abaixo;
10 ɓay ḭi lɛ, mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii: “Ŋgɛrɛwṵru a mbika nzi-ɛ ha̰ leɗ nzaapeɗ ɓeri ká nulue ha ri kɔrɔ mù.”
10 porque está escrito: Ordenou aos seus anjos a teu respeito que te guardassem.
11 Rɔɓay, i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii: “I ya̰aŋa mù ɓáy nduo-ri za̰n ɓay haŋa tisaw mbḭw kara ka nda ɓal-a ya.”»
11 E que te sustivessem em suas mãos, para não ferires o teu pé nalguma pedra {Sl 90,11s.}.
12 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «I ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii, “Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓo na, mù ti líe law-ɛ ya.”»
12 Jesus disse: Foi dito: Não tentarás o Senhor teu Deus {Dt 6,16}.
13 Falɛ ká ŋgɛrɛtemndaya nzaara faari kḭrɛ ɓoɗ ɓoɗ riw bele ká ɓay líe law Zezu na báyḭi lɛ, ka pɔŋ ni a zɔl a ɓaa mii: «Nam kḭ ɗo ku, náa kɔ́kɔ ziŋ kḭ ɓáy.»
13 Depois de tê-lo assim tentado de todos os modos, o demônio apartou-se dele até outra ocasião.
14 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a se kuɗu zaɗ ká Galele, lɛ, hṵrusuo Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y. Lɛɛ, nzoɓri lo soro ɓay ɓe ká kuɗu zaɗke na ku riw bele.
14 Jesus então, cheio da força do Espírito, voltou para a Galiléia. E a sua fama divulgou-se por toda a região.
15 Ka fere nzoɓri fe ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri ɓoɗ ɓoɗ káʼa se ɗi, lɛ, nzoɓri riw bele pisi ni.
15 Ele ensinava nas sinagogas e era aclamado por todos.
16 Zezu yḭ̀i a se Nazarɛɗ, ɓa puo ká i hɔl ni ká ɗi. Ká ɓil *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, ka nduo a se ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓari munu káʼa ɗaa ɓaŋguɔ kpaɗara na. Ka uru siya ɓay kḭiŋa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru,
16 Dirigiu-se a Nazaré, onde se havia criado. Entrou na sinagoga em dia de sábado, segundo o seu costume, e levantou-se para ler.
17 lɛ, i mbi mbeɗe Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ha̰ ni. Ka hina ɓil mbeɗeke na ku yɛ̌rɛrɛ, a nzaara zaɗ kḭiŋake a ziŋ. Báyḭi lɛ, ɓay káʼa kḭi na ze ɗo key:
17 Foi-lhe dado o livro do profeta Isaías. Desenrolando o livro, escolheu a passagem onde está escrito {61,1s.}:
18 «Tem Ŋgɛrɛmbay ɗo tul-i;
18 O Espírito do Senhor está sobre mim, porque me ungiu; e enviou-me para anunciar a boa nova aos pobres, para sarar os contritos de coração,
19 Ka píe mì ɓay haŋa mì ka-káa mbiimbam
19 para anunciar aos cativos a redenção, aos cegos a restauração da vista, para pôr em liberdade os cativos, para publicar o ano da graça do Senhor.
20 Zaɗka Zezu kḭi ɓay na ɔ báyḭi lɛ, ka kaa mbeɗe na nḭm ɗo ɗi, a zuɗa ha̰ nzoɓ kɔ́rɔ hul mbṵ́ kḭ na, a yḭ̀i a kaw siri ɓay fére nzoɓri fe. Lɛɛ, nzoɓri riw bele ká i kaw ɓil hul mbṵ́ kḭ ku na, i mbṵ kɔ́m yim ɓa luo-ɛ.
20 E enrolando o livro, deu-o ao ministro e sentou-se; todos quantos estavam na sinagoga tinham os olhos fixos nele.
21 Falɛ ku báyḭi lɛ, ka tii sa̰w ɓáa ɓay ha ri mii: «Vuri key na, ɓay ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru key na, feke tḭi a ɗo ɓáy zaɗɛ ro. Feke ɗo munu maa ɓáy ɓay ká ì laa ɓáy kḭiŋake ku.»
21 Ele começou a dizer-lhes: Hoje se cumpriu este oráculo que vós acabais de ouvir.
22 Ɓari riw bele ká i ɗo ɗi a í laa ɓay ɓe na, i ɓaa ɓay ɓe ɓáy kere. Ɓay kere ká tḭi saa nzi-ɛ na tuku ri riw bele ha ri ɓaa mii: «Wa̰a ɓe key na, ka ɓa vu Zezeɓ ya lɛ woo?»
22 Todos lhe davam testemunho e se admiravam das palavras de graça, que procediam da sua boca, e diziam: Não é este o filho de José?
23 Lɛɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Má̰yke tiya, ɓaarì na, ì séke kpṵru í ɓaa sim ɓay ɓáa nzoɓri na ha̰ mì mii: “Ɓo nzoɓ haŋa sa̰wpuu váa nzoɓ na, mu vaa sùo-ɔ sùo-ɔ ha̰ ɓuru kɔ!” Ì ɓáa ha̰ mì rɔɓay mii: “Fe saŋri riw bele ká mù ɗaa ká Kapɛrnayum ká i ɓaa ɓayke ha̰ ɓuru laa na, ɓe ze mù ɗaa ká sa̰w puo ɓo nda̰w key!”»
23 Então lhes disse: Sem dúvida me citareis este provérbio: Médico, cura-te a ti mesmo; todas as maravilhas que fizeste em Cafarnaum, segundo ouvimos dizer, faze-o também aqui na tua pátria.
24 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a ɓaa na rɔɓay mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ká i ya̰a ɓay ɓe ɓáy kere ká sa̰w puo ɓe na, mbḭw tiya.
24 E acrescentou: Em verdade vos digo: nenhum profeta é bem aceito na sua pátria.
25 Mì ɓaa ha rì: sew ká *Eli ɓáke nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru rɔɓay, ká mbam tɔ ya ɓa mbiimbam say ɓáy few yie ha̰ kɔn luye lie gbiɓ ɓo puoruori riw bele na, má̰y síeri ŋgḭi ɓamba ɗo tusiri *Izarayɛl.
25 Em verdade vos digo: muitas viúvas havia em Israel, no tempo de Elias, quando se fechou o céu por três anos e meio e houve grande fome por toda a terra;
26 Ze munu hɔy kara Ŋgɛrɛwṵru pie Eli se luo má̰ykeri na ya, roo lɛ, ka pie ni se luo má̰y síe mbḭw munu ká kaw vu puo ká riŋ-ɛ ɓa Sereɓta ká tusiri Sido̰n.
26 mas a nenhuma delas foi mandado Elias, senão a uma viúva em Sarepta, na Sidônia.
27 Rɔɓay, sewke ká Elize ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na, nzoɓ kpḭriri ŋgḭi ɓamba ɗo tusiri Izarayɛl. Lɛɛ, kpḭri na duo ká sùo nzoɓ mbḭw mini ká sakra ɓari nzoɓ kpḭriri na ku ya. Roo lɛ, ɓa Naaman ká ɓa nzoɓ ká tusiri Siri huo-ɛ hɔy ze, kpḭri na duo ká sùo-ɛ.»
27 Igualmente havia muitos leprosos em Israel, no tempo do profeta Eliseu; mas nenhum deles foi limpo, senão o sírio Naamã.
28 Lɛɛ, ɓari riw bele ká i kaw hul mbṵ́ kḭ na, zaɗka i laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, law-ri fa̰a ri puu-u,
28 A estas palavras, encheram-se todos de cólera na sinagoga.
29 í uru gbaw í ɗaa so tul-e, a í nii ni tḭi saa ɓil puo ɓari na, a í se ziŋ ni kpṵru se tul kuo ká puo ɓari ɗo ɗi na ɓay súru ni saa suku ɓa siri ha̰ ni lie.
29 Levantaram-se e lançaram-no fora da cidade; e conduziram-no até o alto do monte sobre o qual estava construída a sua cidade, e queriam precipitá-lo dali abaixo.
30 Roo lɛ, Zezu kal ká sakra ɓari ku hiyaw a zɔl.
30 Ele, porém, passou por entre eles e retirou-se.
31 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu se Kapɛrnayum, puo ká kuɗu zaɗ ká Galele. Ká ɓil *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, ka fere nzoɓri fe ká ɗi.
31 Desceu a Cafarnaum, cidade da Galiléia, e ali ensinava-os aos sábados.
32 Fe káʼa fere ri na tuku ri ha ri kaw silili, ɓay ḭi lɛ, ɓay ɓe na ɗo ɓáy hṵrusuo ká uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru.
32 Maravilharam-se da sua doutrina, porque ele ensinava com autoridade.
33 Ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ na, nzoɓ mbḭw munu temndaya ɗo tul-e. Ka tii sa̰w ɗáa fe ɓa siya ɓǒkoko ɓǒkoko mii:
33 Estava na sinagoga um homem que tinha um demônio imundo, e exclamou em alta voz:
34 «Ɔ́y! Ɓo Zezu ká Nazarɛɗ, ɓay ḭi kḭ gbaɗ rɔɔ mù nzáake fal ɓuru lɛ? Wa̰a, mù vi ɓay ɓíɛ ɓuru lɛ woo? Mù ɓa ve lɛ na, mì kɔ ta-taŋ: mù ɓa nzoɓ ká mù taŋ kaɗaŋ ká Ŋgɛrɛwṵru pie mù vi!»
34 Deixa-nos! Que temos nós contigo, Jesus de Nazaré? Vieste para nos perder? Sei quem és: o Santo de Deus!
35 Báyḭi lɛ, Zezu yḭw temndaya na a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu mgba nzaa-a ɗo ɗi; mú tḭi ká tul leɗban na key!» Báyḭi lɛ, temndaya na mbi ni nda siri gbirik ká nun ruɔ nzoɓri riw bele, rɔɔ a tḭi ká tul-e taŋ ɗáa sɛkɛ mbḭw ziŋ ni,
35 Mas Jesus replicou severamente: Cala-te e sai deste homem. O demônio lançou-o por terra no meio de todos e saiu dele, sem lhe fazer mal algum.
36 a ha̰ nzoɓri riw bele ká i kaw zaɗɛ na, feke tuku ri, ha ri ɓaa ɓay ká sakra kḭ ɓa lie ɓa lew mii: «Kḭri ɓay ni key na wa̰a, ɗo mina zu lɛ? Zezu na mbi nzi-ɛ ɓáy wa̰ra, ɓáy hṵrusuo ha̰ temndayari, lɛ, i tḭi í ɗuu!»
36 Todos ficaram cheios de pavor e falavam uns com os outros: Que significa isso? Manda com poder e autoridade aos espíritos imundos, e eles saem?
37 Báyḭi lɛ, soro ɓay ɓe ya̰a zaɗri riw bele ká kuɗu zaɗke ku.
37 E corria a sua fama por todos os lugares da circunvizinhança.
38 Tḭ́i Zezu saa *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri na ku báyḭi lɛ, ka se ɓil hul Simo̰n. Lɛɛ, máa fay Simo̰n na, suosɛrɛm sùo zaŋa sɛ ni, a ha̰ sùo-ɛ mbi huu biɗ biɗ naa ɗi. Lɛɛ, i vbi Zezu ɓay haŋa ni vaa ni.
38 Saindo Jesus da sinagoga, entrou na casa de Simão. A sogra de Simão estava com febre alta; e pediram-lhe por ela.
39 Ro, ka soro sùo-ɛ ɓa lakun má̰y na a ɗiŋ ɓa tul-e, a mbi nzi-ɛ a yḭw suosɛrɛm sùo zaŋa na. Báyḭi lɛ, suosɛrɛmke huo ni, a pɔŋ ni kaw ɓáy kere. Zaɗɛ ku hɔy lɛ, máa fay Simo̰n na uru siya a ɗaa fe sṵm ha ri sṵ.
39 Inclinando-se sobre ela, ordenou ele à febre, e a febre deixou-a. Ela levantou-se imediatamente e pôs-se a servi-los.
40 Zaɗka síe riŋ sḭ̌w na báyḭi lɛ, nzoɓri riw bele ká i ɗo ɓáy nzoɓ suosɛrɛmri ká kḭrɛ ɓoɗ ɓoɗ na, i fa̰a ri í séke luo Zezu. Lɛɛ, ka ɗaa nduo-ɛ ɓo tul-ri mbḭw mbḭw a vaa ri.
40 Depois do pôr-do-sol, todos os que tinham enfermos de diversas moléstias lhos traziam. Impondo-lhes a mão, os sarava.
41 Temndayari kara tḭi saa tul nzoɓ sɛmri ŋgḭi ɓamba nda̰w í guu fe ɓeleŋ ɓeleŋ í ɓaa mii: «Ɓo na mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru!» Roo lɛ, Zezu yḭw ri a haa ri faa ɓáa ɓay, ɓay ḭi lɛ, ɓari temndayari na ì kɔ nda̰w, ɓe na, ka ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na.
41 De muitos saíam os demônios, aos gritos, dizendo: Tu és o Filho de Deus. Mas ele repreendia-os severamente, não lhes permitindo falar, porque sabiam que ele era o Cristo.
42 Zaɗka nzaaruo sil na báyḭi lɛ, Zezu tḭi saa ɓil puɔ, a se ɓa zaɗ ká ɗo ɓisuy kɔlɔk. Lɛɛ, ruɔ nzoɓri tii sa̰w nzáara ni. Zaɗka i ziŋ ni na báyḭi lɛ, i hii ɓay kúŋ ni kaw ziŋ ri káʼa mgbaka a zɔl ká lakun-ri.
42 Ao amanhecer, ele saiu e retirou-se para um lugar afastado. As multidões o procuravam e foram até onde ele estava e queriam detê-lo, para que não as deixasse.
43 Roo lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɗo nun haŋa mì se tul puo kḭri nda̰w, ɓay ka-káa Ɓay Kere ká se tul Ŋgɛrɛwṵru ká re mbay ká tul nzoɓri na. Sa̰wke mini ze, Ŋgɛrɛwṵru píe mì ɓayke.»
43 Mas ele disse-lhes: É necessário que eu anuncie a boa nova do Reino de Deus também às outras cidades, pois essa é a minha missão.
44 Falɛ ku báyḭi lɛ, ka se a ka-káa ɓay ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri ɓoɗ ɓoɗ ká kuɗu zaɗ ká Zude.
44 E andava pregando nas sinagogas da Galiléia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.