Lucas 4
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Yḭ́i Zezu saa mbii Zurdɛ̰ na báyḭi lɛ, Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y, a nda faa pol-e ha̰ ni se ɓil law kɔr.
1 Jesus, cheio do Espírito Santo, voltou do rio Jordão e foi levado pelo Espírito ao deserto.
2 Lɛɛ, ká ɓil namri ká síŋ niŋ na, ŋgɛrɛtemndaya lie law-ɛ ká ɗi. Ɓil namkeri ku na, munu ká mbii fe sṵm tɔɗɔ ɓo ɓil-e ya wṵ̌m, kpṵru maa ɓáy ɔ́rɔ ɓie nam na báyḭi lɛ, kɔn piri law-ɛ.
2 Ali ele foi tentado pelo Diabo durante quarenta dias. Nesse tempo todo ele não comeu nada e depois sentiu fome.
3 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛtemndaya na ɓaa ha̰ ni mii: «Zaɗka mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru lɛ, mu mbi nzaa-a ha̰ tisaw key na, ka fɛ́rɛ vi ɓa maapa ha̰ mu sṵ náa kɔ.»
3 Então o Diabo lhe disse: — Se você é o Filho de Deus, mande que esta pedra vire pão.
4 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «I ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii: “Fe sṵm kḭ mbḭw hɔy ze, nzoɓ a káwke ɓáy kumnun ya, roo lɛ, ɓayri riw bele ká tḭi saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na ze, nzoɓ a káwke ɓáy kumnun taa tusuɛke.”»
4 Jesus respondeu:
5 Falɛ ku báyḭi lɛ, ŋgɛrɛtemndaya na sùu ni a séke tul kuo ká siya. Ká zaɗɛ ku hɔy, ka kiɛ ni puoruori riw bele ká tusiri key ha̰ ni kɔ
5 Aí o Diabo levou Jesus para o alto, mostrou-lhe num instante todos os reinos do mundo
6 — ausente —
6 e disse: — Eu lhe darei todo este poder e toda esta riqueza, pois tudo isto me foi dado, e posso dar a quem eu quiser.
7 — ausente —
7 Isto tudo será seu se você se ajoelhar diante de mim e me adorar.
8 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «I ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii: “Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓo na, ɓe huo-ɛ kḭ hɔy ze mù húku pol-e mú ruo ni, a mú mbi sùo-ɔ ha̰ ni.”»
8 Jesus respondeu:
9 Rɔɓay, ŋgɛrɛtemndaya na sùu ni se Zuruzalɛm a ha̰ ni ɗo tul *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká siya zeŋleŋ nda̰w rɔɔ, a ɓaa ha̰ ni mii: «Zaɗka mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru lɛ, mu zo ɓo siri náa kɔ,
9 Depois o Diabo o levou a Jerusalém e o colocou na parte mais alta do Templo e disse: — Se você é o Filho de Deus, jogue-se daqui,
10 ɓay ḭi lɛ, mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii: “Ŋgɛrɛwṵru a mbika nzi-ɛ ha̰ leɗ nzaapeɗ ɓeri ká nulue ha ri kɔrɔ mù.”
10 pois as Escrituras Sagradas afirmam: “Deus mandará que os seus anjos cuidem de você.
11 Rɔɓay, i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii: “I ya̰aŋa mù ɓáy nduo-ri za̰n ɓay haŋa tisaw mbḭw kara ka nda ɓal-a ya.”»
11 Eles vão segurá-lo com as suas mãos, para que nem mesmo os seus pés sejam feridos nas pedras.”
12 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «I ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii, “Ŋgɛrɛmbay Ŋgɛrɛwṵru ɓo na, mù ti líe law-ɛ ya.”»
12 Então Jesus respondeu:
13 Falɛ ká ŋgɛrɛtemndaya nzaara faari kḭrɛ ɓoɗ ɓoɗ riw bele ká ɓay líe law Zezu na báyḭi lɛ, ka pɔŋ ni a zɔl a ɓaa mii: «Nam kḭ ɗo ku, náa kɔ́kɔ ziŋ kḭ ɓáy.»
13 Quando o Diabo acabou de tentar Jesus de todas as maneiras, foi embora por algum tempo.
14 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a se kuɗu zaɗ ká Galele, lɛ, hṵrusuo Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y. Lɛɛ, nzoɓri lo soro ɓay ɓe ká kuɗu zaɗke na ku riw bele.
14 Jesus voltou para a região da Galileia, e o poder do Espírito Santo estava com ele. As notícias a respeito dele se espalhavam por toda aquela região.
15 Ka fere nzoɓri fe ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri ɓoɗ ɓoɗ káʼa se ɗi, lɛ, nzoɓri riw bele pisi ni.
15 Ele ensinava nas sinagogas e era elogiado por todos.
16 Zezu yḭ̀i a se Nazarɛɗ, ɓa puo ká i hɔl ni ká ɗi. Ká ɓil *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, ka nduo a se ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓari munu káʼa ɗaa ɓaŋguɔ kpaɗara na. Ka uru siya ɓay kḭiŋa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru,
16 Jesus foi para a cidade de Nazaré, onde havia crescido. No sábado, conforme o seu costume, foi até a sinagoga . Ali ele se levantou para ler as Escrituras Sagradas ,
17 lɛ, i mbi mbeɗe Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ha̰ ni. Ka hina ɓil mbeɗeke na ku yɛ̌rɛrɛ, a nzaara zaɗ kḭiŋake a ziŋ. Báyḭi lɛ, ɓay káʼa kḭi na ze ɗo key:
17 e lhe deram o livro do profeta Isaías. Ele abriu o livro e encontrou o lugar onde está escrito assim:
18 «Tem Ŋgɛrɛmbay ɗo tul-i;
18 “O Senhor me deu o seu Espírito.
19 Ka píe mì ɓay haŋa mì ka-káa mbiimbam
19 e anunciar que chegou o tempo
20 Zaɗka Zezu kḭi ɓay na ɔ báyḭi lɛ, ka kaa mbeɗe na nḭm ɗo ɗi, a zuɗa ha̰ nzoɓ kɔ́rɔ hul mbṵ́ kḭ na, a yḭ̀i a kaw siri ɓay fére nzoɓri fe. Lɛɛ, nzoɓri riw bele ká i kaw ɓil hul mbṵ́ kḭ ku na, i mbṵ kɔ́m yim ɓa luo-ɛ.
20 Jesus fechou o livro, entregou-o para o ajudante da sinagoga e sentou-se. Todas as pessoas ali presentes olhavam para Jesus sem desviar os olhos.
21 Falɛ ku báyḭi lɛ, ka tii sa̰w ɓáa ɓay ha ri mii: «Vuri key na, ɓay ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru key na, feke tḭi a ɗo ɓáy zaɗɛ ro. Feke ɗo munu maa ɓáy ɓay ká ì laa ɓáy kḭiŋake ku.»
21 Então ele começou a falar. Ele disse:
22 Ɓari riw bele ká i ɗo ɗi a í laa ɓay ɓe na, i ɓaa ɓay ɓe ɓáy kere. Ɓay kere ká tḭi saa nzi-ɛ na tuku ri riw bele ha ri ɓaa mii: «Wa̰a ɓe key na, ka ɓa vu Zezeɓ ya lɛ woo?»
22 Todos começaram a elogiar Jesus, admirados com a sua maneira agradável e simpática de falar, e diziam: — Ele não é o filho de José?
23 Lɛɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Má̰yke tiya, ɓaarì na, ì séke kpṵru í ɓaa sim ɓay ɓáa nzoɓri na ha̰ mì mii: “Ɓo nzoɓ haŋa sa̰wpuu váa nzoɓ na, mu vaa sùo-ɔ sùo-ɔ ha̰ ɓuru kɔ!” Ì ɓáa ha̰ mì rɔɓay mii: “Fe saŋri riw bele ká mù ɗaa ká Kapɛrnayum ká i ɓaa ɓayke ha̰ ɓuru laa na, ɓe ze mù ɗaa ká sa̰w puo ɓo nda̰w key!”»
23 Então Jesus disse:
24 Báyḭi lɛ, Zezu yḭ̀i a ɓaa na rɔɓay mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ká i ya̰a ɓay ɓe ɓáy kere ká sa̰w puo ɓe na, mbḭw tiya.
24 E continuou:
25 Mì ɓaa ha rì: sew ká *Eli ɓáke nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru rɔɓay, ká mbam tɔ ya ɓa mbiimbam say ɓáy few yie ha̰ kɔn luye lie gbiɓ ɓo puoruori riw bele na, má̰y síeri ŋgḭi ɓamba ɗo tusiri *Izarayɛl.
25 Eu digo a vocês que, de fato, havia muitas viúvas em Israel no tempo do profeta Elias, quando não choveu durante três anos e meio, e houve uma grande fome em toda aquela terra.
26 Ze munu hɔy kara Ŋgɛrɛwṵru pie Eli se luo má̰ykeri na ya, roo lɛ, ka pie ni se luo má̰y síe mbḭw munu ká kaw vu puo ká riŋ-ɛ ɓa Sereɓta ká tusiri Sido̰n.
26 Porém Deus não enviou Elias a nenhuma das viúvas que viviam em Israel, mas somente a uma viúva que morava em Sarepta, perto de Sidom.
27 Rɔɓay, sewke ká Elize ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na, nzoɓ kpḭriri ŋgḭi ɓamba ɗo tusiri Izarayɛl. Lɛɛ, kpḭri na duo ká sùo nzoɓ mbḭw mini ká sakra ɓari nzoɓ kpḭriri na ku ya. Roo lɛ, ɓa Naaman ká ɓa nzoɓ ká tusiri Siri huo-ɛ hɔy ze, kpḭri na duo ká sùo-ɛ.»
27 Havia também muitos leprosos em Israel no tempo do profeta Eliseu, mas nenhum deles foi curado. Só Naamã, o sírio, foi curado.
28 Lɛɛ, ɓari riw bele ká i kaw hul mbṵ́ kḭ na, zaɗka i laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, law-ri fa̰a ri puu-u,
28 Quando ouviram isso, todos os que estavam na sinagoga ficaram com muita raiva.
29 í uru gbaw í ɗaa so tul-e, a í nii ni tḭi saa ɓil puo ɓari na, a í se ziŋ ni kpṵru se tul kuo ká puo ɓari ɗo ɗi na ɓay súru ni saa suku ɓa siri ha̰ ni lie.
29 Então se levantaram, arrastaram Jesus para fora da cidade e o levaram até o alto do monte onde a cidade estava construída, para o jogar dali abaixo.
30 Roo lɛ, Zezu kal ká sakra ɓari ku hiyaw a zɔl.
30 Mas ele passou pelo meio da multidão e foi embora.
31 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu se Kapɛrnayum, puo ká kuɗu zaɗ ká Galele. Ká ɓil *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, ka fere nzoɓri fe ká ɗi.
31 Então Jesus foi para Cafarnaum, uma cidade da região da Galileia. Ali ele ensinava o povo nos sábados.
32 Fe káʼa fere ri na tuku ri ha ri kaw silili, ɓay ḭi lɛ, ɓay ɓe na ɗo ɓáy hṵrusuo ká uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru.
32 Eles estavam muito admirados com a sua maneira de ensinar, pois Jesus falava com autoridade.
33 Ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ na, nzoɓ mbḭw munu temndaya ɗo tul-e. Ka tii sa̰w ɗáa fe ɓa siya ɓǒkoko ɓǒkoko mii:
33 Havia um homem na sinagoga que estava dominado por um demônio. O homem gritou:
34 «Ɔ́y! Ɓo Zezu ká Nazarɛɗ, ɓay ḭi kḭ gbaɗ rɔɔ mù nzáake fal ɓuru lɛ? Wa̰a, mù vi ɓay ɓíɛ ɓuru lɛ woo? Mù ɓa ve lɛ na, mì kɔ ta-taŋ: mù ɓa nzoɓ ká mù taŋ kaɗaŋ ká Ŋgɛrɛwṵru pie mù vi!»
34 — Ei, Jesus de Nazaré! O que você quer de nós? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem é você: é o Santo que Deus enviou!
35 Báyḭi lɛ, Zezu yḭw temndaya na a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu mgba nzaa-a ɗo ɗi; mú tḭi ká tul leɗban na key!» Báyḭi lɛ, temndaya na mbi ni nda siri gbirik ká nun ruɔ nzoɓri riw bele, rɔɔ a tḭi ká tul-e taŋ ɗáa sɛkɛ mbḭw ziŋ ni,
35 Então Jesus ordenou ao demônio: Em frente de todos, o demônio atirou o homem no chão e saiu dele sem lhe causar nenhum ferimento.
36 a ha̰ nzoɓri riw bele ká i kaw zaɗɛ na, feke tuku ri, ha ri ɓaa ɓay ká sakra kḭ ɓa lie ɓa lew mii: «Kḭri ɓay ni key na wa̰a, ɗo mina zu lɛ? Zezu na mbi nzi-ɛ ɓáy wa̰ra, ɓáy hṵrusuo ha̰ temndayari, lɛ, i tḭi í ɗuu!»
36 Todos ficaram espantados e diziam uns para os outros: — Que tipo de palavras são essas? Este homem, com autoridade e poder, expulsa os espíritos maus, e eles vão embora.
37 Báyḭi lɛ, soro ɓay ɓe ya̰a zaɗri riw bele ká kuɗu zaɗke ku.
37 E as notícias a respeito de Jesus se espalharam por toda aquela região.
38 Tḭ́i Zezu saa *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri na ku báyḭi lɛ, ka se ɓil hul Simo̰n. Lɛɛ, máa fay Simo̰n na, suosɛrɛm sùo zaŋa sɛ ni, a ha̰ sùo-ɛ mbi huu biɗ biɗ naa ɗi. Lɛɛ, i vbi Zezu ɓay haŋa ni vaa ni.
38 Jesus saiu da sinagoga e foi até a casa de Simão. A sogra de Simão estava doente, com febre alta; e contaram isso a Jesus.
39 Ro, ka soro sùo-ɛ ɓa lakun má̰y na a ɗiŋ ɓa tul-e, a mbi nzi-ɛ a yḭw suosɛrɛm sùo zaŋa na. Báyḭi lɛ, suosɛrɛmke huo ni, a pɔŋ ni kaw ɓáy kere. Zaɗɛ ku hɔy lɛ, máa fay Simo̰n na uru siya a ɗaa fe sṵm ha ri sṵ.
39 Aí ele foi, parou ao lado da cama dela e deu uma ordem à febre. A febre saiu da mulher, e, no mesmo instante, ela se levantou e começou a cuidar deles.
40 Zaɗka síe riŋ sḭ̌w na báyḭi lɛ, nzoɓri riw bele ká i ɗo ɓáy nzoɓ suosɛrɛmri ká kḭrɛ ɓoɗ ɓoɗ na, i fa̰a ri í séke luo Zezu. Lɛɛ, ka ɗaa nduo-ɛ ɓo tul-ri mbḭw mbḭw a vaa ri.
40 Depois de anoitecer , todos os que tinham amigos enfermos, com várias doenças, os levaram a Jesus. Ele pôs as suas mãos sobre cada um deles e os curou.
41 Temndayari kara tḭi saa tul nzoɓ sɛmri ŋgḭi ɓamba nda̰w í guu fe ɓeleŋ ɓeleŋ í ɓaa mii: «Ɓo na mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru!» Roo lɛ, Zezu yḭw ri a haa ri faa ɓáa ɓay, ɓay ḭi lɛ, ɓari temndayari na ì kɔ nda̰w, ɓe na, ka ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na.
41 Os demônios saíram de muitas pessoas, gritando: — Você é o Filho de Deus! Eles sabiam que Jesus era o
42 Zaɗka nzaaruo sil na báyḭi lɛ, Zezu tḭi saa ɓil puɔ, a se ɓa zaɗ ká ɗo ɓisuy kɔlɔk. Lɛɛ, ruɔ nzoɓri tii sa̰w nzáara ni. Zaɗka i ziŋ ni na báyḭi lɛ, i hii ɓay kúŋ ni kaw ziŋ ri káʼa mgbaka a zɔl ká lakun-ri.
42 Quando amanheceu, Jesus saiu da cidade e foi para um lugar deserto. Mas a multidão começou a procurá-lo, e, quando o encontraram, eles não queriam deixá-lo ir embora.
43 Roo lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɗo nun haŋa mì se tul puo kḭri nda̰w, ɓay ka-káa Ɓay Kere ká se tul Ŋgɛrɛwṵru ká re mbay ká tul nzoɓri na. Sa̰wke mini ze, Ŋgɛrɛwṵru píe mì ɓayke.»
43 Mas Jesus disse:
44 Falɛ ku báyḭi lɛ, ka se a ka-káa ɓay ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri ɓoɗ ɓoɗ ká kuɗu zaɗ ká Zude.
44 E ele anunciava a mensagem nas sinagogas de todo o país.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.