Lucas 3
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Fekeri ku na ɗo ɓáy mbiimbam duɔ falɛ ndeɓeke ká Mbay Tibɛr Sezar réke mbay ká tusiri Rɔm kɔɓ rɔɓay. Sewke ku na, Po̰s Pilaɗ ɓáke nzoɓ réke tul puori ká kuɗu zaɗ ká Zude. *Eroɗ re tul puori ká kuɗu zaɗ ká Galele. Yṵ-ɛ Filiɓ re tul puori ká tusiri Iture ɓáy Tarakonik. A Lizaniyas laa lɛ, re mbay ká tusiri Abilɛn.
1 Fazia quinze anos que Tibério era o Imperador romano. Nesse tempo Pôncio Pilatos era o governador da Judeia, Herodes governava a Galileia, o seu irmão Filipe governava a região da Itureia e Traconites, e Lisânias era o governador de Abilene.
2 Ká sakra Ziɓri laa lɛ, Anasi ɓáy Kayif i ɓa *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri. Sewke ku na Ŋgɛrɛwṵru ha̰ ɓay tɔɗɔ ɓo suku Za̰a ká ɓa vu Zakari ká ɗo ɓil law kɔr.
2 E Anás e Caifás eram os Grandes Sacerdotes . Foi nesse tempo que a mensagem de Deus foi dada, no deserto, a João, filho de Zacarias.
3 Lɛɛ, Za̰a tii sa̰w séke ɓáy puori riw bele ká kiri mbii Zurdɛ̰ a ka-káa ha̰ nzoɓri mii: «Ì suo kér ɓay ɓaarì ɓo, í ɗaa tul-rì nduo mbii, lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a ndáka buma ká tul feya̰a ɓaarì ziŋ rì.»
3 E João atravessou toda a região do rio Jordão, anunciando esta mensagem: — Arrependam-se dos seus pecados e sejam batizados, que Deus perdoará vocês.
4 Ɓe mini ze, ha̰ ɓay ká Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa pola ɗo ɓil mbeɗe ɓe na, ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii:
4 Isso aconteceu como o profeta Isaías tinha escrito no seu livro: “Alguém está gritando no deserto: Preparem o caminho para o Senhor passar! Abram estradas retas para ele!
5 Kporori riw bele na i léke maa kḭ gba̰y gba̰y;
5 Todos os vales serão aterrados, e todos os morros e montes serão aplanados. Os caminhos tortos serão endireitados, e as estradas esburacadas serão consertadas.
6 Lɛɛ, nzoɓri riw bele i kɔ́kɔ faa ká Ŋgɛrɛwṵru leke
6 E todos verão a salvação que Deus dá.”
7 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri vi luo Za̰a ɓay haŋa ni ka ɗaa tul-ri nduo mbii, lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì mḭiri kuɔtɔlri! A ve ze fere rì ɗúu hɛrɛ Ŋgɛrɛwṵru káʼa tḭ́i ɓáy nam kúŋ sal ɓay na lɛ?
7 As multidões iam se encontrar com João para serem batizadas por ele. Ele dizia a todos: — Ninhada de cobras venenosas! Quem disse que vocês escaparão do terrível castigo que Deus vai mandar?
8 Ì ɗaa peɗ ká ɗo ɓáy zaɗɛ ká kiɛ súo kér ɓay ɓaarì na nda̰w rɔ! Ì ɓaa sùo-rì hɔy mii: “Ɓuru ɓa vu bulu Abaraham” na munu ya, ɓay ḭi lɛ, mì ɓaa ha rì: tisawri ká ɗo key hɔy kara, Ŋgɛrɛwṵru maa ɓay fɛ́rɛ ri ha ri vi ɓa vu bulu Abarahamri!
8 Façam coisas que mostrem que vocês se arrependeram dos seus pecados. E não digam uns aos outros: “Nós somos descendentes de Abraão.” Pois eu afirmo a vocês que até destas pedras Deus pode fazer descendentes de Abraão!
9 Timbɛɗɛ key hɔy kara, tikal ɗo sa̰w puuri ro. Puu ha̰a ha̰a ká lie ndaya lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a kúŋ ni ɓáy sa̰wke nzɛɗ a vbu ni ɓo huu.»
9 O machado já está pronto para cortar as árvores pela raiz. Toda árvore que não dá frutas boas será cortada e jogada no fogo.
10 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri vbi ni ɓay mii: «A munu ku wa̰a, ɓuru ɗáa mina ɓáy sùo ɓuru lɛ woo?»
10 Então o povo perguntava: — O que devemos fazer?
11 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Nzoɓ ká ɗo ɓáy gari ndúo ɗo sùo-ɛ ɓa siɗi lɛ, ka wál mbḭw a ha̰ yṵ-ɛ ha̰y ká tike ya. A nzoɓ ká ɗo ɓáy fe sṵm na, ndaɗ ɓay haŋa ni ka ɗaa faa mbḭw munu na nda̰w.»
11 Ele respondia: — Quem tiver duas
12 Báyḭi lɛ, nzoɓ ya̰aŋa larimbuo ha̰nɛri laa ro, i vi luo Za̰a ɓay haŋa ni ka ɗaa tul-ri nduo mbii, ze í vbi ni mii: «Mbay, a ɓuru na wa̰a, ɓuru ɗáa mina ɓáy sùo ɓuru lɛ woo?»
12 Alguns cobradores de impostos também chegaram para serem batizados e perguntaram a João: — Mestre, o que devemos fazer?
13 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ì ya̰a fe kḭ ka kal tul fe ká *bol kusol fere rì na ya.»
13 — Não cobrem mais do que a lei manda! — respondeu João.
14 Báyḭi lɛ, nzoɓ yṵmri laa ro i ví vbi ni ɓay mii: «A ɓuru na wa̰a, ɓuru ɗáa mina ɓáy sùo ɓuru lɛ woo?» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì na, ì ya̰a fe nzoɓ ɓáy hṵrusuo ya nda̰w, í ɗaa ɓay gɔɓ ka ɓo tul nzoɓ ya nda̰w. Fe ká i púoke rì ká ɓa fe tunduo ɓaarì na, ì ɗaa law-rì ka ɓo ɗi ɓo, ì nzaa kḭ ka nde tul-e ya.»
14 Alguns soldados também perguntavam: — E nós, o que devemos fazer? E João respondia: — Não tomem dinheiro de ninguém, nem pela força nem por meio de acusações falsas. E se contentem com o salário que recebem.
15 Lɛɛ, nzoɓri riw bele ká i ɗo zaɗɛ ku na, i ɗaa law-ri nzokɗo te tul Za̰a í ker í ɓaa mii, kɔ ya lɛ, Za̰a ze ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na.
15 As esperanças do povo começaram a aumentar, e eles pensavam que talvez João fosse o Messias .
16 Báyḭi lɛ, Za̰a mbi ɓay a ɓaa ha ri riw bele mii: «Ɓi na, mbii ze mì ɗaa tul-rì nduo ɗi, roo lɛ, nzoɓ káʼa ví fal-i vuku na, hṵrusuo-ɛ kal tul-i pavbaɗ. Mì maa ɓay hina sal dikɔn ká ɓal-ɛ ya. Ɓe na, a ɗáa rì nduo ɓil Tem Law Pie ɓáy huu.
16 Mas João disse a todos: — Eu batizo vocês com água, mas está chegando alguém que é mais importante do que eu, e não mereço a honra de desamarrar as correias das sandálias dele. Ele os batizará com o Espírito Santo e com fogo.
17 Fe vɛkɛ naŋ ɗo nduo-ɛ kɛk, kaʼa vɛkɛke naŋ ɓe na taŋ peɗeɗe, a fa̰a pa̰rɛ a ɗaa zuɔ ɓil pul ɓe. Roo lɛ, mbṵyke na, kaʼa nzúŋ ɓáy huu ká sɛ a ru-ruma ya ɓaŋguɔ.»
17 Com a pá que tem na mão, ele vai separar o trigo da palha. Guardará o trigo no seu depósito, mas queimará a palha no fogo que nunca se apaga.
18 Ɓe mini ze, Za̰a ɓaa ɓay ɓáy nzaa ɓoko kḭri ɓoɗ ɓoɗ ŋgḭi ɓamba, a káake káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri.
18 João anunciava de muitas maneiras diferentes a boa notícia ao povo e apelava a eles para que mudassem de vida.
19 Báyḭi lɛ, Za̰a yḭw Eroɗ nzoɓ réke tul puori ká kuɗu zaɗ ká Galele, ɓay ḭi lɛ, ka ya̰a Eroɗiade ká ɓa má̰y yṵ-ɛ, a ɗaa fe ka̰ayari ŋgḭi ɓamba ɓoɗ ɓoɗ nda̰w.
19 Mas falou contra o governador Herodes porque ele havia casado com Herodias, a esposa do irmão do próprio Herodes. E também porque ele tinha feito muitas outras coisas más.
20 Lɛɛ, Eroɗ ɗaa fe ka̰aya kḭ mbḭw rɔɓay nde tul-e taa ha̰wri, a ha ri mgba Za̰a ɓo hul sal.
20 Então Herodes fez uma coisa ainda pior: mandou pôr João na cadeia.
21 Falɛ ká Za̰a ɗaa tul nzoɓri nduo mbii riw bele na, Zezu kara ha̰ ni ɗaa tul-e nduo mbii nda̰w. Zaɗka Zezu ɗo ɓil mbii kɔɓ a ɗo ɗáa nzaa ɓay kere na báyḭi lɛ, nulue mgbuɗa ɓoloŋ
21 Depois do batismo de todo aquele povo, Jesus também foi batizado. E, quando Jesus estava orando, o céu se abriu,
22 ha̰ Tem Law Pie ɗì zà̰a munu ká bɛɗɛ pie a ví mgba tul-e kɔkrɔ a kaw ɗi. Báyḭi lɛ, kusol nzoɓ mgba ɓeleŋ ká nulue mii: «Mù ɓa vu-i; mì kɔ mù ɓa nzoɓ nun-i. Ɓa ɓo na ze sùo-i rii mì ɓamba ká tul-a.»
22 e o Espírito Santo desceu na forma de uma pomba sobre ele. E do céu veio uma voz, que disse: — Tu és o meu Filho querido e me dás muita alegria.
23 Zaɗka Zezu tii sa̰w ɗáa peɗ na, ka ɗaa mbiimbam maa síŋ sayri munu. Ká ɓil kér ɓay nzoɓri lɛ, i ɓaa mii, ka ɓa vu Zezeɓ. Zezeɓ ɓa vu Heli,
23 Jesus começou o seu trabalho quando tinha mais ou menos trinta anos de idade. Ele era, conforme pensavam, filho de José, que era filho de Eli,
24 Heli ɓa vu Mataɗ, Mataɗ ɓa vu Levi, Levi ɓa vu Mɛlsi, Mɛlsi ɓa vu Zanay, Zanay ɓa vu Zezeɓ,
24 filho de Matate, filho de Levi, filho de Melqui, filho de Janai, filho de José,
25 Zezeɓ ɓa vu Matatiyas, Matatiyas ɓa vu Amos, Amos ɓa vu Nayum, Nayum ɓa vu Esli, Esli ɓa vu Nagay, Nagay ɓa vu
25 filho de Matatias, filho de Amós, filho de Naum, filho de Esli, filho de Nagai,
26 Mat, Mat ɓa vu Matatiyas, Matatiyas ɓa vu Semey, Semey ɓa vu Zosɛk, Zosɛk ɓa vu Zoda,
26 filho de Maate, filho de Matatias, filho de Semei, filho de José, filho de Jodá,
27 Zoda ɓa vu Yohana, Yohana ɓa vu Reza, Reza ɓa vu Zorobabɛl, Zorobabɛl ɓa vu Salasiyɛl, Salasiyɛl ɓa vu Neri, Neri ɓa vu
27 filho de Joanã, filho de Resa, filho de Zorobabel, filho de Salatiel, filho de Neri,
28 Mɛlsi, Mɛlsi ɓa vu Adi, Adi ɓa vu Kosam, Kosam ɓa vu Elmadam, Elmadam ɓa vu Ɛr, Ɛr ɓa vu
28 filho de Melqui, filho de Adi, filho de Cosã, filho de Elmadã, filho de Er,
29 Zezu, Zezu ɓa vu Eliyezɛr, Eliyezɛr ɓa vu Zorim, Zorim ɓa vu Mataɗ, Mataɗ ɓa vu Levi, Levi ɓa vu
29 filho de Josué, filho de Eliézer, filho de Jorim, filho de Matate, filho de Levi,
30 Simeo̰n, Simeo̰n ɓa vu Zuda, Zuda ɓa vu Zezeɓ, Zezeɓ ɓa vu Zonam, Zonam ɓa vu Eliyakim, Eliyakim ɓa vu
30 filho de Simeão, filho de Judá, filho de José, filho de Jonã, filho de Eliaquim,
31 Meleya, Meleya ɓa vu Mena, Mena ɓa vu Matata, Matata ɓa vu Natan, Natan ɓa vu *Daviɗ, Daviɗ ɓa vu
31 filho de Meleá, filho de Mená, filho de Matatá, filho de Natã, filho de Davi,
32 Zese, Zese ɓa vu Obɛɗ, Obɛɗ ɓa vu Boaz, Boaz ɓa vu Salmo̰n, Salmo̰n ɓa vu Naason, Naason ɓa vu
32 filho de Jessé, filho de Obede, filho de Boaz, filho de Sala, filho de Nasom,
33 Aminadaɓ, Aminadaɓ ɓa vu Admḭn, Admḭn ɓa vu Arni, Arni ɓa vu Esrɔm, Esrɔm ɓa vu Farɛs, Farɛs ɓa vu Zuda, Zuda ɓa vu
33 filho de Aminadabe, filho de Admim, filho de Arni, filho de Esrom, filho de Peres, filho de Judá,
34 *Zakoɓ, Zakoɓ ɓa vu Izak, Izak ɓa vu *Abaraham, Abaraham ɓa vu Tara, Tara ɓa vu Nakɔr, Nakɔr ɓa vu
34 filho de Jacó, filho de Isaque, filho de Abraão, filho de Tera, filho de Naor,
35 Seruk, Seruk ɓa vu Rago, Rago ɓa vu Falɛk, Falɛk ɓa vu Ebɛr, Ebɛr ɓa vu Sala, Sala ɓa vu
35 filho de Serugue, filho de Reú, filho de Pelegue, filho de Éber, filho de Selá,
36 Kaynam, Kaynam ɓa vu Arfazaɗ, Arfazaɗ ɓa vu Sɛm, Sɛm ɓa vu *Noe, Noe ɓa vu Lamɛk, Lamɛk ɓa vu
36 filho de Cainã, filho de Arpaxade, filho de Sem, filho de Noé, filho de Lameque,
37 Matusala, Matusala ɓa vu Enok, Enok ɓa vu Zarɛɗ, Zarɛɗ ɓa vu Maleleyɛl, Maleleyɛl ɓa vu Kaynan, Kaynan ɓa vu
37 filho de Matusalém, filho de Enoque, filho de Jarede, filho de Maalalel, filho de Cainã,
38 Enos, Enos ɓa vu Sɛɗ, Sɛɗ ɓa vu *Adam, Adam ɓa vu Ŋgɛrɛwṵru.
38 filho de Enos, filho de Sete, filho de Adão, filho de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.