Lucas 24

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Tiɓie piɛɗ ká nzaaruo síe dimasi ɗo ɗi ya ɓay sil na, má̰yri na tḭi í se ɓa tupal ɓáy numri ká i zuu ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy na.
1 No domingo bem cedo, as mulheres foram ao túmulo, levando os perfumes que haviam preparado.
2 Zaɗka i tḭi tupal na báyḭi lɛ, i kɔ maa tisaw ká i mbǐike nzaa luɔ huɗ na giri ɓo fi mbḭw.
2 Elas viram que a pedra tinha sido tirada da entrada do túmulo.
3 Lɛɛ, i rìi í se ɗi, lɛ, i kɔ huɗ Ŋgɛrɛmbay Zezu na ya.
3 Porém, quando entraram, não acharam o corpo do Senhor Jesus
4 Zaɗka i kɔ ɓay ɓáa mbǎa na, nzoɓri siɗi, gari ɓari ndṵy zḭriri zḭriri tḭi ri,
4 e não sabiam o que pensar. De repente, apareceram diante delas dois homens vestidos com roupas muito brilhantes.
5 ha̰ hḭɛ ɗaa ri ŋgḭi ɓamba ha ri ɗiŋ tul-ri ɓa siri. Báyḭi lɛ, nzoɓkeri ɓaa ha ri mii: «Ɓay ḭi rɔɔ ì nzaa nzoɓ ká kaw ɓáy kumnun ká sakra nzoɓ huɗeri lɛ?
5 E elas ficaram com medo, e se ajoelharam, e encostaram o rosto no chão. Então os homens disseram a elas: — Por que é que vocês estão procurando entre os mortos quem está vivo?
6 Zezu ti zaɗ ni ya; ka tḭi saa luɔ huɗ a kaw ɓáy kumnun. Ì kér se tul ɓay káʼa ɓaa ha rì ɓáy ɗol ɓe káʼa ɗǒke kuɗu zaɗ ká Galele na.
6 Ele não está aqui, mas foi ressuscitado. Lembrem que, quando estava na Galileia, ele disse a vocês:
7 Ka ɓaa mii: ɓeri *Vu Nzoɓ na, ɗo nun haŋa ri pɔŋ ɓeri ha̰ nzoɓ feya̰ari mgba ɓeri, í ɓer ɓeri ɗo tul puu say huɗ. Ndeke ɗi nam sayke lɛ, ɓeri tḭ́i saa luɔ huɗ.»
7 “O Filho do Homem precisa ser entregue aos pecadores, precisa ser crucificado e precisa ressuscitar no terceiro dia”.
8 Báyḭi lɛ, má̰yri na i ker se tul ɓay ká Zezu ɓaa ha ri pola na.
8 Então as mulheres lembraram das palavras dele
9 Zaɗka i yḭ̀i saa tupal na ku báyḭi lɛ, i ɓaa ɓayke ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ mbḭw ɓáy nzoɓ ha̰wri ká i ɗo ziŋ ri na riw bele.
9 e, quando voltaram do túmulo, contaram tudo isso aos onze apóstolos e a todos os outros.
10 Má̰yri ká i ɓaa ɓayke ha̰ *nzoɓ ndáy nzaapeɗri na, ɓa Mari ká puo ɓe ɗo Madala, Za̰ni nda̰w, Mari máa Zak nda̰w, rɔɔ ɓáy má̰y ha̰wri ká i ɗo zaɗɛ ziŋ ri ku nda̰w pi.
10 Essas mulheres eram Maria Madalena, Joana e Maria, mãe de Tiago. Estas e as outras mulheres que foram com elas contaram tudo isso aos apóstolos.
11 Roo lɛ, ɓari nzoɓ ndáy nzaapeɗri na, i laa ɓay ɓáa má̰yri na ɓa lɔm hɔy, ze í ɗaa law-ri ɓo tul ɓay ɓari na ya.
11 Mas eles acharam que o que as mulheres estavam dizendo era tolice e não acreditaram.
12 Báyḭi lɛ, Piyɛr uru siya a ɗuu a se tupal na, a duu kɔ́m ɓa ɓil luɔ huɗ na, lɛ, ka kɔ gari ká i kǎarike Zezu hɔy zuɔ ɗi. Falɛ ku lɛ, ka yḭ̀i a se puɔ, lɛ, law-ɛ nzaa ni ɓay tul fe ká kal na.
12 Porém Pedro se levantou e correu para o túmulo. Abaixou-se para olhar e viu somente os lençóis de linho e nada mais. Aí voltou para casa, admirado com o que havia acontecido.
13 Namke ku hɔy, leɗ nduoɓal-ɛri siɗi se ɓa puo ká riŋ-ɛ ɓa Emayus. Puoke ku na ɗi ɓáy Zuruzalɛm maa sal faa duɔ falɛ siɗi.
13 Naquele mesmo dia, dois dos seguidores de Jesus estavam indo para um povoado chamado Emaús, que fica a mais ou menos dez quilômetros de Jerusalém.
14 I ɗo loko soro feri riw bele ká kal na.
14 Eles estavam conversando a respeito de tudo o que havia acontecido.
15 Zaɗka i ɗo ɓáa ɓayri na ku, í má̰yke kḭ báyḭi lɛ, Zezu kḭ sùo-ɛ soro ɓa lakun ri a se ziŋ ri.
15 Enquanto conversavam e discutiam, o próprio Jesus chegou perto e começou a caminhar com eles,
16 I kɔ ni kḭ, roo lɛ, fe guɓa nun-ri gbiɓli ha ri kɔ ni ɓa Zezu ya.
16 mas alguma coisa não deixou que eles o reconhecessem.
17 Báyḭi lɛ, Zezu vbi ri ɓay a ɓaa mii: «Soro ḭi rɔpiɛ tɔɗɔ law-ri rɔɔ, i lo í séke faa mini key lɛ?» Zaɗka i laa vbiw ɓe na báyḭi lɛ, i sìi ɓal-ri zik í ta̰a, í ɗo ɓáy kér ɓay.
17 Então Jesus perguntou: Eles pararam, com um jeito triste,
18 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ká riŋ-ɛ ɓa Kiliopas ɓaa ha̰ ni mii: «Nzoɓri riw bele ká ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm key laa ɓay key, wa̰a ɓo mù ɗo ha̰a rɔɔ, mú laa ɓay feri ká kal ká ɓil namri ká síe ni key ya lɛ?»
18 e um deles, chamado Cleopas, disse: — Será que você é o único morador de Jerusalém que não sabe o que aconteceu lá, nestes últimos dias?
19 Lɛɛ, Zezu vbi ri mii: «Ɓay ḭiri lɛ?» Lɛɛ, i ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓay feri ká kal ká tul Zezu ká Nazarɛɗ káʼa ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru, ká ɗo ɓáy hṵrusuo ɗáa fe nda̰w, ɓáa ɓay ká nun Ŋgɛrɛwṵru ɓáy nun nzoɓri riw bele nda̰w na.
19 — O que foi? — perguntou ele. Eles responderam: — O que aconteceu com Jesus de Nazaré. Esse homem era
20 Ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ naari Ziɓri pɔŋ ni ha ri ɗaa ɓay huɗ ɓo tul-e í ɓer ni ɗo tul puu say huɗ.
20 Os chefes dos sacerdotes e os nossos líderes o entregaram para ser condenado à morte e o crucificaram.
21 Ɓe ze ɓuru ɗaa law ɓuru te ɗi nzokɗo mii, kaʼa tína leɗ Izarayɛlri saa nduo nzoɓ tul ŋga̰ni ɓururi. Fekeri kal ɓa nam say ro vuri.
21 E a nossa esperança era que fosse ele quem iria libertar o povo de Israel. Porém já faz três dias que tudo isso aconteceu.
22 — ausente —
22 Algumas mulheres do nosso grupo nos deixaram espantados, pois foram de madrugada ao túmulo
23 — ausente —
23 e não encontraram o corpo dele. Voltaram dizendo que viram anjos e que estes afirmaram que ele está vivo.
24 Nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓuru key na i se tupal na, lɛ, i ziŋ feri riw bele munu ká má̰yri ɓaa na, roo lɛ, ɓe Zezu na i kɔ ni ɓáy nun-ri ya.»
24 Alguns do nosso grupo foram ao túmulo e viram que realmente aconteceu o que as mulheres disseram, mas não viram Jesus.
25 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ law tiyari! Ɗaa mina ì ɗaa law-ri ɓo tul ɓayri riw bele ká *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa na vaa ya lɛ woo!
25 Então Jesus lhes disse:
26 Ɗo nun haŋa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na, ka kɔ sɛkɛ fe mini key nda̰w rɔɔ, a ziŋ riŋ ɗika ká luo Ŋgɛrɛwṵru na. Wa̰a, ì kɔ ya lɛ woo!»
26 Pois era preciso que o
27 Falɛ ku lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa ha ri laa ɓay feri riw bele ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ká se tul-e na, tii sa̰wke saa ɓil mbeɗe *Moyze a séke kpṵru tḭi ɓil mbeɗe nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru riw bele.
27 E começou a explicar todas as passagens das Escrituras Sagradas que falavam dele, iniciando com os livros de Moisés e os escritos de todos os Profetas .
28 Zaɗka i se ɗi ya ɓáy puo ká i se ɓa ɓaɗi na báyḭi lɛ, Zezu mbi nun-ɛ tim rìi nzoɓ káʼa séke ɓa zaɗ kḭ.
28 Quando chegaram perto do povoado para onde iam, Jesus fez como quem ia para mais longe.
29 Lɛɛ, i kuŋ ni ɓay haŋa ni kaw ziŋ ri, ɓay ḭi lɛ, ɓa tilaw ká síe ti mbǎa. Zaɗkaʼa rìi a kaw ziŋ ri ká hula,
29 Mas eles insistiram com ele para que ficasse, dizendo: — Fique conosco porque já é tarde, e a noite vem chegando. Então Jesus entrou para ficar com os dois.
30 a kaw nzaa fe sṵm ziŋ ri na báyḭi lɛ, ka mbi maapa a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ a haw ha ri.
30 Sentou-se à mesa com eles, pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e deu a eles.
31 Ɓe nu ku rɔɔ, nun-ri ví taŋ ha ri kɔ ni ɓa Zezu na kḭ, roo lɛ, ka zee ká sakra ɓari ku rik.
31 Aí os olhos deles foram abertos, e eles reconheceram Jesus. Mas ele desapareceu.
32 Báyḭi lɛ, i ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: «Zaɗkaʼa ví ɓaa ɓay ha̰ ɓuru laa, a tina ɓay feri ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ká law ɓuru mbi ɓa huu ká ɗi ha̰ ɓuru ká faa na, law ɓuru vi huo mgbalak ká ɗi. Wa̰a ɗo munu ya lɛ woo?»
32 Então eles disseram um para o outro: — Não parecia que o nosso coração queimava dentro do peito quando ele nos falava na estrada e nos explicava as Escrituras Sagradas?
33 I uru koɗ hɔy í yḭ̀i í se Zuruzalɛm í vǎa ziŋ leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ mbḭw ɓáy ɓari ha̰wri ká i mbṵ kḭ na.
33 Eles se levantaram logo e voltaram para Jerusalém, onde encontraram os onze apóstolos reunidos com outros seguidores de Jesus.
34 Lɛɛ, ɓari ká i mbṵ kḭ na i ɓaa ha ri mii: «Ŋgɛrɛmbay tḭi saa luɔ huɗ kḭ ɓa tusuɛ! Simo̰n kɔ ni ɓáy nun-ɛ!»
34 E os apóstolos diziam: — De fato, o Senhor foi ressuscitado e foi visto por Simão!
35 Báyḭi lɛ, ɓari ká tul-ri siɗi na kara, i kḭi fal feri ká Zezu ɗaa ziŋ ri ká faa, ɓáy faa káʼa hǎwke maapa na, ɓe rɔɔ í kɔ́ke ni ɓa Zezu ɓáy.
35 Então os dois contaram o que havia acontecido na estrada e como tinham reconhecido o Senhor quando ele havia partido o pão.
36 Zaɗka i ɗo ɓáa ɓay kɔɓ ɓáy na báyḭi lɛ, Zezu kḭ sùo-ɛ tḭi sakra ɓari mbuɗa a ɓaa ha ri mii: «Ɗɛkɛkɛ ka sáɗ ziŋ rì.»
36 Enquanto estavam contando isso, Jesus apareceu de repente no meio deles e disse:
37 Báyḭi lɛ, hḭɛ ɗaa ri ha ri tɔ ɗɛk ɗɛk í ker í ɓaa mii, kɔ ya lɛ ɓari kɔ wṵru.
37 Eles ficaram assustados e com muito medo e pensaram que estavam vendo um fantasma.
38 Lɛɛ, Zezu vbi ri a ɓaa mii: «Mina rɔɔ law-ri nzaa ri munu lɛ? Mina rɔɔ ì ma̰y ɓay ká ɓil law-rì munu lɛ?
38 Mas ele disse:
39 Ì kɔ nduo-iri ɓáy ɓal-iri key í kɔ, ɓa ɓi kḭ ze mì kaw key! Zaa sùo-i í kɔ. Wṵru ti ɓáy naysuo ɓáy hṵru munu ká ì kɔ mì key ya.»
39 Olhem para as minhas mãos e para os meus pés e vejam que sou eu mesmo. Toquem em mim e vocês vão crer, pois um fantasma não tem carne nem ossos, como vocês estão vendo que eu tenho.
40 Zaɗkaʼa ɓaa ɓay na munu ha ri báyḭi lɛ, ka kiɛ ri bol kol nṵɔ ká ɗo nduo-ɛri ɓáy ɓal-ɛri na ha ri kɔ.
40 Jesus disse isso e mostrou as suas mãos e os seus pés.
41 Lɛɛ, suoriya mbaa ɓil law-ri a ɗaa ha ri yǎ̰ake ɓay ɓe na ya a í kaw yer. Lɛɛ, Zezu vbi ri ɓay mii: «Ì ɗo ɓáy fe sṵm lɛ?»
41 Eles ainda não acreditavam, pois estavam muito alegres e admirados. Então ele perguntou:
42 Lɛɛ, i víke ɓáy sḭ̀i túɔke mbḭw ha ni.
42 Eles lhe deram um pedaço de peixe assado,
43 Ze, ka ya̰a a sṵ ká nun-ri ku.
43 que ele pegou e comeu diante deles.
44 Falɛ ku lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓay feri ká mì ɓaa ha rì ɓáy ɗol ɓi ká mì ɗo ziŋ ri kɔɓ rɔɓay na ze ɗo key: Ɗo nun haŋa ɓayri riw bele ká i ɓaa se tul-i ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ká *Moyze ɗaa, ɓáy taa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru nda̰w, rɔɔ ɓáy Mbeɗe Simri nda̰w na, ɔ ɓáy zaɗɛ.»
44 Depois disse:
45 Ze a ha̰ nun-ri ví taŋ ɓay haŋa ri láake ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru,
45 Então Jesus abriu a mente deles para que eles entendessem as Escrituras Sagradas
46 a ɓaa ha ri mii: «Ɓay ká mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa na ze ɗo key: *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na, ɗo nun haŋa ni ka kɔ sɛkɛ fe a hu, a ndeke ɗi nam sayke lɛ, a tḭ́i saa luɔ huɗ a kaw ɓáy kumnun.
46 e disse:
47 Ndaɗ ɓay haŋa ri ka-káa Ɓay Kereke ɓáy zaɗri riw bele ɓáy riŋ-ɛ: tii sa̰wke saa ŋgɛrɛpuo Zuruzalɛm key, a se ɓáy sa̰w puo nzoɓri ɓoɗ ɓoɗ riw bele, ɓay haŋa ri suo kér ɓay ɓari ká tul feya̰a ɓari ɓo, ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ka nda buma ka ziŋ ri.
47 E que, em nome dele, a mensagem sobre o arrependimento e o perdão dos pecados seria anunciada a todas as nações, começando em Jerusalém.
48 Ɓaarì na, ì ɓa nzoɓ ɓay nasi ɓay fe niri na key.
48 Vocês são testemunhas dessas coisas.
49 A lɛ, fe ini ká Bǎa waa ziŋ rì pola na, ɓi kḭ sùo-i mì píeke ha rì ɓáy. Ze ì káw ŋgɛrɛpuo na key kpṵru ɓo, í zíŋ hṵrusuo káʼa úru saa nulue na nda̰w rɔ.»
49 E eu lhes mandarei o que o meu Pai prometeu. Mas esperem aqui em Jerusalém, até que o poder de cima venha sobre vocês.
50 Falɛ ku lɛ, Zezu tḭi saa Zuruzalɛm a se ziŋ ri ɗi ya ɓáy Betani. Ká zaɗɛ ku na, ka ura nduo-ɛ a sa̰m fe zuɔ tul-ri.Ŋgɛrɛwṵru naa ni ká sakra ɓari ha̰ ni se luo-ɛ.|src="CN01883C.TIF" size="span" loc="Luk 50-53" copy="David C. Cook" ref="24.50"
50 Então Jesus os levou para fora da cidade até o povoado de Betânia. Ali levantou as mãos e os abençoou.
51 Zaɗkaʼa ɗo sá̰m fe ha ri munu na, Ŋgɛrɛwṵru naa ni ká sakra ɓari a ha̰ ni se luo-ɛ ká nulue.
51 Enquanto os estava abençoando, Jesus se afastou deles e foi levado para o céu.
52 A ɓari laa lɛ, i ruo ni. Falɛ lɛ, í yḭ̀i í se Zuruzalɛm ɓáy bawda suoriya.
52 Eles o adoraram e voltaram para Jerusalém cheios de alegria.
53 Nam ɓáy nam na i kaw ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru a í pisi ni.
53 E passavam o tempo todo no pátio do Templo, louvando a Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.