Lucas 23
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVI
1 Báyḭi lɛ, ɓari kuɗu *nzoɓ kúŋ sal ɓay luyeri riw bele ká i mbṵ tul kḭ na, i uru í sùu Zezu í séke ni pol Pilaɗ ká ɓa nzoɓ réke tul puo.
1 Então toda a assembléia levantou-se e o levou a Pilatos.
2 Ká zaɗɛ ku na i tii sa̰w gúo ni í ɓaa mii: «Leɗban key na, ɓuru ziŋ ni ká zaɗ úla nzoɓ ɓururi, a ɗaa ha̰ tul nzoɓri ŋgɔŋ a haa ri ɓay haŋa ri puo larimbuo ha̰ Mbay Sezar ya. Ka ɓaa mii, ɓeri kḭ ze ɓeri ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ɓeri ví ya̰a nzoɓri na, ɓa mbay ɓuru Ziɓri.»
2 E começaram a acusá-lo, dizendo: "Encontramos este homem subvertendo a nossa nação. Ele proíbe o pagamento de imposto a César e se declara ele próprio o Cristo, um rei".
3 Báyḭi lɛ, Pilaɗ vbi Zezu mii: «Ɓo kḭ ze, mù ɓa mbay Ziɓri kɛ́lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓe kḭ ze mù ɓaa ku.»
3 Pilatos perguntou a Jesus: "Você é o rei dos judeus? " "Tu o dizes", respondeu Jesus.
4 Báyḭi lɛ, Pilaɗ ɓaa ha̰ *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri, ɓáy ruɔ nzoɓri mii: «Mì kɔ ɓay mbḭw ká ɓay ɗáa ɓo tul leɗban key na ya.»
4 Então Pilatos disse aos chefes dos sacerdotes e à multidão: "Não encontro motivo para acusar este homem".
5 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, nzoɓri geɗe ɓayke ŋgɔ-ŋgɔŋ kpṵru kpṵru í ɓaa mii: «Fe fére ɓe na ɗaa ha̰ nzoɓri tḭ̀i ɓay ɓíɛ tusiri ɓuru riw bele, tii sa̰wke saa kuɗu zaɗ ká Galele, a tḭ́ike kuɗu zaɗ ká Zude riw bele, kpṵru mini key rɔɔ a víke zaɗ ni key.»
5 Mas eles insistiam: "Ele está subvertendo o povo em toda a Judéia com os seus ensinamentos. Começou na Galiléia e chegou até aqui".
6 Báyḭi lɛ, ka vbi ri ɓay mii: «Leɗban key na, ka ɓa nzoɓ ká Galele kḭ kɛlɛ?»
6 Ouvindo isso, Pilatos perguntou se Jesus era galileu.
7 Zaɗka Pilaɗ laa mii, Zezu vi saa kuɗu zaɗ ká Galele, ɓa tusiri ká *Eroɗ re mbay ká ɗi na báyḭi lɛ, ka pie ni se luo-ɛ, ɓay ḭi lɛ, síeke ku na, Eroɗ ɗo Zuruzalɛm.
7 Quando ficou sabendo que ele era da jurisdição de Herodes, enviou-o a Herodes, que também estava em Jerusalém naqueles dias.
8 Zaɗka Eroɗ kɔ Zezu ku na báyḭi lɛ, sùo-ɛ rii ni ŋgḭi ɓamba, ɓay ḭi lɛ, ɓa piɛɗ ká lew hɔy ka laa soro ɓay ɓe, a hii ɓay kɔ́kɔ ni, a ɗaa law-ɛ te tul haŋa ni ka ɗaa fe saŋ mbḭw munu ha̰ ni kɔ.
8 Quando Herodes viu Jesus, ficou muito alegre, porque havia muito tempo queria vê-lo. Pelo que ouvira falar dele, esperava vê-lo realizar algum milagre.
9 Báyḭi lɛ, Eroɗ na vbi ni ɓayri ŋgḭi ɓamba. Lɛɛ, Zezu fɛrɛ nzi-ɛ mgbuɗ ya.
9 Interrogou-o com muitas perguntas, mas Jesus não lhe deu resposta.
10 Ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ká i ɗo zaɗɛ na, i ɗaa ɓayri ká ndaya ndaya zuɔ tul-e.
10 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da lei estavam ali, acusando-o com veemência.
11 Falɛ lɛ, Eroɗ ɓáy nzoɓ yṵm ɓeri na, i siɛ ni í luo mbúo ká tul-e, í nduo ni maagari mbay ká ndṵy mgbilik mgbilik, rɔɔ í píeke ni ha̰ Pilaɗ ɓa kḭ rɔɓay.
11 Então Herodes e os seus soldados ridicularizaram-no e zombaram dele. Vestindo-o com um manto esplêndido, mandaram-no de volta a Pilatos.
12 Ká ɓil namke ku hɔy, Pilaɗ ɓáy Eroɗ i pɔŋ tul ŋga̰ni ɓari ká pola na, a í vi ɓa nzoɓ buɔ kḭ.
12 Herodes e Pilatos, que até ali eram inimigos, naquele dia tornaram-se amigos.
13 Pilaɗ mbṵ *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri, ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri ɓáy ruɔ nzoɓri
13 Pilatos reuniu os chefes dos sacerdotes, as autoridades e o povo,
14 a ɓaa ha ri mii: «Ì víke ɓáy leɗban key na ha̰ mì í ɓaa mii, ka ula nzoɓri a ɗaa ha̰ tul-ri ŋgɔŋ. Nda ndaɗ! Roo lɛ, zaɗka mì vbi ni ɓaykeri ká pol-rì lɛ, mì ziŋ ka̰aya mbḭw ká ì ɗáake ɓay ɓo tul-e na ya.
14 dizendo-lhes: "Vocês me trouxeram este homem como alguém que estava incitando o povo à rebelião. Eu o examinei na presença de vocês e não achei nenhuma base para as acusações que fazem contra ele.
15 *Eroɗ kara ziŋ ka̰aya ɓe ya nda̰w. Sa̰wke mini ze, ka píeke ni ha̰ mì rɔɓay. Leɗban key na, ka ɗaa ka̰aya mbḭw ká maa ɓay haŋa ni zǐŋke huɗ ya!
15 Nem Herodes, pois ele o mandou de volta para nós. Como podem ver, ele nada fez que mereça a morte.
16 Munu kara, mì haŋa ri zɔɗ ni ɓáy ndoy dɔŋ. Falɛ lɛ, mì pɔ́ŋ ni.»
16 Portanto, eu o castigarei e depois o soltarei.
17 [Ɓaŋguɔ, ká ɓil nam fe sṵm *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na, Pilaɗ tina nzoɓ mbḭw saa hul sal ha̰ ruɔ Ziɓri, ɓay ḭi lɛ, ɓa fe sa̰w puo ɓari.]
17 Ele era obrigado a soltar-lhes um preso durante a festa".
18 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri ɗaa fe ɓáy nzaa-ri gɔ̌m riw bele mii: «I leɗban na key, a í tína Barabas ha̰ ɓuru!»
18 A uma só voz eles gritaram: "Acaba com ele! Solta-nos Barrabás! "
19 Ɓe Barabas na, ka ɓa nzoɓ ká i mgba ni ɓo hul sal, ɓay ḭi lɛ, ka suru tigba̰a nzoɓri ha ri tḭ̀i ká ɓil ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm, a i nzoɓ mbḭw ká ɗi.
19 ( Barrabás havia sido lançado na prisão por causa de uma insurreição na cidade e por assassinato. )
20 Munu ká Pilaɗ hii ɓay pɔ́ŋ Zezu na, ka ɓaa ɓay ɓa kḭ rɔɓay ha̰ ruɔ nzoɓri.
20 Desejando soltar a Jesus, Pilatos dirigiu-se a eles novamente.
21 Roo lɛ, i ɗaa fe ɓáy nzaa-ri gǔrum kpṵru mii: «Ɓer ni! Ɓer ni ɓer maa! Ɓer ni ɗo tul puu say huɗ!»
21 Mas eles continuaram gritando: "Crucifica-o! Crucifica-o! "
22 Lɛɛ, Pilaɗ mbi ɓay faa ɓal ba sayke a ɓaa mii: «A ku wa̰a, ka̰aya ḭi rɔɔ ka ɗaa lɛ? Mì ziŋ fe mbḭw ká ɓay haŋa ni zǐŋke huɗ ya. Munu kara, mì haŋa ri nda ni ɓáy ndoy dɔŋ. Falɛ lɛ, mì pɔ́ŋ ni.»
22 Pela terceira vez ele lhes falou: "Por quê? Que crime este homem cometeu? Não encontrei nele nada digno de morte. Vou mandar castigá-lo e depois o soltarei".
23 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, i geɗe ɓayke í gúuke fe ɓa pola pola ɓay haŋa ni ɓer Zezu ɗo tul puu say huɗ. Lɛɛ, fe gúu ɓari na kal tul Pilaɗ,
23 Eles, porém, pediam insistentemente, com fortes gritos, que ele fosse crucificado; e a gritaria prevaleceu.
24 ro ha̰ ni mbi nzi-ɛ ká ɗi, a pɔŋ faa ha ri ɓay haŋa ri ɗaa fe ká law-ri hii.
24 Então Pilatos decidiu fazer a vontade deles.
25 Ɓe ze, nzoɓ ká tḭ̀-tḭi a i nzoɓ ká i mgba ni ɓo hul sal na, Pilaɗ tina ni munu ká law-ri hii, a pɔŋ Zezu na mǎa nduo ndúo nzoɓ yṵmri, ɓay haŋa ri ɗaa fe ziŋ ni munu ká law ruɔ nzoɓkeri hii.
25 Libertou o homem que havia sido lançado na prisão por insurreição e assassinato, aquele que eles haviam pedido, e entregou Jesus à vontade deles.
26 Zaɗka i séke Zezu ɓa zaɗ ika ni na, i dar nzoɓ mbḭw ká Sirɛ̰n ká uru saa puo ɓisuy, riŋ-ɛ ɓa Simo̰n. Lɛɛ, nzoɓ yṵmri mgba ni í haa ni ya̰a puu say huɗ Zezu a soɓ a séke fal-ɛ.
26 Enquanto o levavam, agarraram Simão de Cirene, que estava chegando do campo, e lhe colocaram a cruz às costas, fazendo-o carregá-la atrás de Jesus.
27 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri se fal-ɛ ŋgḭi ɓamba. Má̰yri kara se fal-ɛ í rɛ-rɛw ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo, a í nda law-ri zaɗ zaɗ ɓay tul-e.
27 Um grande número de pessoas o seguia, inclusive mulheres que lamentavam e choravam por ele.
28 Lɛɛ, Zezu fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo-ri a ɓaa ha ri mii: «Má̰y Zuruzalɛmri! I rɛ-rɛw ɓay tul-i ya! Roo lɛ, ì rɛ ɓay tul-rì ɓáy tul vu ɓaarì maa,
28 Jesus voltou-se e disse-lhes: "Filhas de Jerusalém, não chorem por mim; chorem por vocês mesmas e por seus filhos!
29 ɓay ḭi lɛ, namri káʼa ví vuku na, nzoɓri ɓáa mii, suoriya ɓa taa máa suori ká i mboŋ nzoɓ ba mbḭw ya, ká leɗ a̰w wa̰n ɓari ya.
29 Pois chegará a hora em que vocês dirão: ‘Felizes as estéreis, os ventres que nunca geraram e os seios que nunca amamentaram! ’
30 Namke ku na, nzoɓri tiika sa̰w rɛ́kɛ sùo-ri ɓay haŋa kuo ka tɔ́ɗɔ a rɛ̰ŋ ri, mase mbɔrɔ ka guɓa tul-ri gbukru a púɗ ri.
30 "Então dirão às montanhas: ‘Caiam sobre nós! ’ e às colinas: ‘Cubram-nos! ’
31 Ì kɔ, zaɗka i ɗaa fe mini key ziŋ pam puu na wa̰a, fe ḭiri ze i ɗáa ziŋ puu huɔke na ro lɛ?»
31 Pois, se fazem isto com a árvore verde, o que acontecerá quando ela estiver seca? "
32 Ro, í vi ɓáy dɔmbirimri siɗi ziŋ Zezu ɓay ika ri ziŋ ni.
32 Dois outros homens, ambos criminosos, também foram levados com ele, para serem executados.
33 Zaɗka i tḭ́ike ri zaɗ ká riŋ-ɛ ɓa Tuŋguo Tul na báyḭi lɛ, nzoɓ yṵmri ɓer Zezu ɗo tul puu say huɗ ká ɗi. Dɔmbirimri na, i ɓer ri siɗi bele nda̰w. Nzoɓ mbini ɗo tul puu say huɗ kḭ ká tunduo hoɗo ɓe, a nzoɓ mbḭɛ laa lɛ, ɗo tul puu say huɗ kḭ ká tunduo gel ɓe.
33 Quando chegaram ao lugar chamado Caveira, ali o crucificaram com os criminosos, um à sua direita e o outro à sua esquerda.
34 Lɛɛ, Zezu ɓaa mii: «Bǎa! Mu nda buma ziŋ ri, ɓay ḭi lɛ, fe ká i ɗaa ku na, i kɔ ya.» Ro, nzoɓ yṵmri fa̰a gari ɓeri í ɗaa dḭi dḭi rɔɔ í leke kḭ.
34 Jesus disse: "Pai, perdoa-lhes, pois não sabem o que estão fazendo". Então eles dividiram as roupas dele, tirando sortes.
35 Nzoɓri ɗo zaɗɛ na ku, a í kɔ feri ká kal na. A ɓari ŋgɛrɛ Ziɓri laa lɛ, i siɛ Zezu í ɓaa mii: «Zaɗkaʼa ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru naa ni ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na lɛ, ka ya̰a sùo-ɛ ɓe kḭ sùo-ɛ munu káʼa ya̰a nzoɓ ha̰wri na ha̰ ɓuru kɔ!»
35 O povo ficou observando, e as autoridades o ridicularizavam. "Salvou os outros", diziam; "salve-se a si mesmo, se é o Cristo de Deus, o Escolhido".
36 Nzoɓ yṵmri kara i siɛ ni nda̰w, í soro ɓa lakun-ɛ, a í ha̰ ni mbii fe sṵ́uke
36 Os soldados, aproximando-se, também zombavam dele. Oferecendo-lhe vinagre,
37 í ɓaa mii: «Zaɗka mù ɓa mbay Ziɓri lɛ, mu ya̰a sùo-ɔ sùo-ɔ ha̰ ɓuru kɔ!»
37 diziam: "Se você é o rei dos judeus, salve-se a si mesmo".
38 Mbeɗe huɗ ká Pilaɗ ha ri ɓer ɗo tul-e na ɓaa mii: «Ɓe key na, ka ɓa mbay Ziɓri.»
38 Havia uma inscrição acima dele, que dizia: ESTE É O REI DOS JUDEUS.
39 Lɛɛ, sakra dɔmbirimri ká siɗi ká i ɓer ri ɗo tul puu say huɗ na, nzoɓ mbini loɗ Zezu a ɓaa mii: «Mù ɓa Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na ya lɛ woo! Mu ya̰a sùo-ɔ sùo-ɔ kḭ, a mú ya̰a ɓuru nda̰w!»
39 Um dos criminosos que ali estavam dependurados lançava-lhe insultos: "Você não é o Cristo? Salve-se a si mesmo e a nós! "
40 Báyḭi lɛ, nzoɓ taa ha̰w uru ziŋ kṵ-ɛ na a ɓaa ha̰ ni mii: «Mù hḭɛ Ŋgɛrɛwṵru ya lɛ woo! Ɓay ká i kuŋ ɓo tul-a na ɗo munu ká taa ɓe nda̰w.
40 Mas o outro criminoso o repreendeu, dizendo: "Você não teme a Deus, nem estando sob a mesma sentença?
41 Taa náa lɛ, ɗo ɓáy zaɗɛ, ɓay ḭi lɛ, náa ziŋ fe ka̰aya náa ká maa ɓáy peɗ ɗáa náa. Roo lɛ, ɓe na, ka ɗaa fe ka̰aya mbḭw ya.»
41 Nós estamos sendo punidos com justiça, porque estamos recebendo o que os nossos atos merecem. Mas este homem não cometeu nenhum mal".
42 Ro, a fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo Zezu a ɓaa ha̰ ni mii: «Zezu, zaɗka mù ví réke mbay na lɛ, mu kér se tul-i.»
42 Então ele disse: "Jesus, lembra-te de mim quando entrares no teu Reino".
43 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mì ɓaa ha̰ mù ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: vuri key na, mù káw ziŋ mì ká zaɗ káw ndaɗi ká luo Ŋgɛrɛwṵru.»
43 Jesus lhe respondeu: "Eu lhe garanto: Hoje você estará comigo no paraíso".
44 — ausente —
44 Já era quase meio dia, e trevas cobriram toda a terra até às três horas da tarde;
45 — ausente —
45 o sol deixara de brilhar. E o véu do santuário rasgou-se ao meio.
46 Báyḭi lɛ, Zezu ɗaa fe ɓeleŋ a ɓaa mii: «Bǎa! Mì pɔŋ ɔ̰mi ɓi ɓo ɓil nduo-ɔ!» Fal ɓay na ku báyḭi lɛ, law-ɛ ví tuo.
46 Jesus bradou em alta voz: "Pai, nas tuas mãos entrego o meu espírito". Tendo dito isso, expirou.
47 Zaɗka ŋgɛrɛnzoɓ yṵm kɔ feri ká kal na munu báyḭi lɛ, ka pisi Ŋgɛrɛwṵru a ɓaa mii: «Ɓa tusuɛ, leɗban key na, ka ɓa nzoɓ ká ɓay ti tul-e ya.»
47 O centurião, vendo o que havia acontecido, louvou a Deus, dizendo: "Certamente este homem era justo".
48 Ruɔ nzoɓri ká i ví ɗo zaɗɛ ɓay kɔ́kɔ feri ku na, zaɗka i kɔ feri ká kal na munu báyḭi lɛ, i ɗaa síe í nda law-ri zaɗ zaɗ, a í yḭ̌ike faa puɔ.
48 E todo o povo que se havia juntado para presenciar o que estava acontecendo, ao ver isso, começou a bater no peito e a afastar-se.
49 Nzoɓri riw bele ká i ɓa nzoɓ buɔ Zezu, ɓáy má̰yri ká i su Zezu saa kuɗu zaɗ ká Galele na, i ɗo ɗi ɗi í kɔ feri ká kal na ɗeke.
49 Mas todos os que o conheciam, inclusive as mulheres que o haviam seguido desde a Galiléia, ficaram de longe, observando essas coisas.
50 — ausente —
50 Havia um homem chamado José, membro do Conselho, homem bom e justo,
51 — ausente —
51 que não tinha consentido na decisão e no procedimento dos outros. Ele era da cidade de Arimatéia, na Judéia, e esperava o Reino de Deus.
52 Báyḭi lɛ, ka uru a se luo Pilaɗ a vbi ni huɗ Zezu na ɓay voro.
52 Dirigindo-se a Pilatos, pediu o corpo de Jesus.
53 Zaɗka Pilaɗ hii ziŋ ni na báyḭi lɛ, ka se a vǎa mbi huɗ Zezu na a kaari ɓáy gari pie ká ndaɗ ɓamba, a ɗaa ɓo huo tisaw ká i kpɛrɛ ɓa luɔ huɗ ɓa tá̰w ká i ɗaa huɗ ɓo ɗi ba mbḭw ya ɓáy.
53 Então, desceu-o, envolveu-o num lençol de linho e o colocou num sepulcro cavado na rocha, no qual ninguém ainda fora colocado.
54 Ɓa nam peɗ ndeɓe ká sa̰w síe tɔ̀ŋ ndḭi hɔy ɓay haŋa *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri ka tḭi na.
54 Era o Dia da Preparação, e estava para começar o sábado.
55 Má̰yri ká i su Zezu saa kuɗu zaɗ ká Galele na, i se fal Zezeɓ ɓa zaɗ luɔ huɗ ɓay kɔ́kɔ tupal nda̰w, ɓay kɔ́kɔ fe ká i ɗáa ɓáy huɗ Zezu nda̰w pi.Má̰yri se ɓay kɔ́kɔ zaɗ ká i ɗaa huɗ Zezu ɓo ɗi.|src="DN00494b.tif" size="span" loc="Luk 23.50-56" copy="Darwin Dunham" ref="23.55"
55 As mulheres que haviam acompanhado Jesus desde a Galiléia, seguiram José e viram o sepulcro, e como o corpo de Jesus fora colocado nele.
56 Zaɗka i kɔ zaɗɛ na báyḭi lɛ, i yḭ̀i í se puɔ, í leke numri ɓáy vay feri ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy ɓay ɗáa zuɔ tul huɗ Zezu na. Falɛ ku lɛ, i mgba ta̰ram sùo-ri ká nam mgbaka ta̰ram na, munu ká *bol kusol ɓari Ziɓri ɓaa na.
56 Então, foram para casa e prepararam perfumes e especiarias aromáticas. E descansaram no sábado, em obediência ao mandamento.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.