Lucas 15

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Nzoɓ ya̰aŋa larimbuori ɓáy nzoɓ kḭri ká soro ɓay ɓari mgba ndaya i soro ɓa lakun Zezu riw bele ɓay láa ɓay ɓe káʼa ɗo ɓáake.
1 Cobradores de impostos e outros pecadores vinham ouvir Jesus ensinar.
2 Lɛɛ, *Fariziri ɓáy *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri, i ŋgṵri ɓay ká sakra kḭ í ɓaa mii: «Leɗban ni key na, ka ya̰a nzoɓri ká soro ɓay ɓari mgba ndaya, a sṵ fe ziŋ ri!»
2 Os fariseus e mestres da lei o criticavam, dizendo: “Ele se reúne com pecadores e até come com eles!”.
3 Báyḭi lɛ, Zezu mbi law ɓay key a ɓaa ha ri mii:
3 Então Jesus lhes contou esta parábola:
4 «Nzoɓ ve ká sakra ɓaarì key ká ɗo ɓáy baɗu ɓa isɔɗ mbḭw, rɔɔ zee mbḭw ká sakrake lɛ, ka ti pɔ́ŋ ha̰yri ká síŋ tɔnɔ mbḭw pa̰rɛ tɔnɔ mbḭw na ɗo zaɗ ɗol ɓari ká ɓisuy, ɓay vǎa nzáa taa ha̰y ká zee na ku kpṵru, a ziŋ ni ya lɛ woo?
4 “Se um homem tiver cem ovelhas e uma delas se perder, o que acham que ele fará? Não deixará as outras noventa e nove no pasto e buscará a perdida até encontrá-la?
5 A zaɗkaʼa ziŋ ha̰y ká mbḭw ká zee na lɛ, ka mbi ni a ɗaa ni ɓo tul kpa̰a nduo-ɛ ɓáy suoriya a tḭ́ike puɔ.
5 E, quando a encontrar, ele a carregará alegremente nos ombros e a levará para casa.
6 Zaɗkaʼa tḭi puɔ na báyḭi lɛ, ka ɗi nzoɓ buɔ-ɛri ɓáy nzoɓ tul kpaŋ ɓeri a ɓaa ha ri mii: “Ì ɗaa suoriya ka zíŋ mì, ɓay ḭi lɛ, baɗu ɓi ká zee na mì ziŋ ni ro.”
6 Quando chegar, reunirá os amigos e vizinhos e dirá: ‘Alegrem-se comigo, pois encontrei minha ovelha perdida!’.
7 Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, mì ɓaa ha rì: suoriya káʼa ɗoko nulue ɓay tul nzoɓ feya̰a mbḭw ká suo kér ɓay ɓe ká tul feya̰a ɓe na, a mbaka tul suoriya ɓay tul nzoɓri ká síŋ tɔnɔ mbḭw pa̰rɛ tɔnɔ mbḭw ká i kɔ sùo-ri ɓa nzoɓri ká i ɗaa fe ɓáy zaɗɛ, a í se síe súo kér ɓay ɓari ya na.»
7 Da mesma forma, há mais alegria no céu por causa do pecador perdido que se arrepende do que por noventa e nove justos que não precisam se arrepender.”
8 «Mase, má̰y ha̰a ze ɗo ɓáy lari ɓa sak duɔ rɔɔ tɔɗɔ sak mbḭw a zee lɛ, ka ti ɗáa huu taa huu ndele, a fá̰ake ɓil hul ɓe ɗaka ɗaka a nzǎarake kpṵru a ziŋ ya lɛ woo?
8 “Ou suponhamos que uma mulher tenha dez moedas de prata e perca uma. Acaso não acenderá uma lâmpada, varrerá a casa inteira e procurará com cuidado até encontrá-la?
9 Zaɗkaʼa nzaara kpṵru a ziŋ na báyḭi lɛ, ka ɗi nzoɓ buɔ-ɛri ɓáy nzoɓ tul kpaŋ ɓeri a ɓaa ha ri mii: “Ì ɗaa suoriya ka zíŋ mì, ɓay ḭi lɛ, lari ɓi ká zee na mì ziŋ ro.”
9 E, quando a encontrar, reunirá as amigas e vizinhas e dirá: ‘Alegrem-se comigo, pois encontrei a minha moeda perdida!’.
10 Munu zu lɛ, mì ɓaa ha rì: ɗo faa mbḭw munu ɓa má̰y ká ziŋ lari ɓe ká mbḭw káʼa ɗaa suoriya na, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri ká nulue na i ɗaa suoriya ɓay tul nzoɓ feya̰a mbḭw ká suo kér ɓay ɓe ká tul feya̰a ɓe.»
10 Da mesma forma, há alegria na presença dos anjos de Deus quando um único pecador se arrepende”.
11 Zezu ɓaa na rɔɓay mii: «Nzoɓ mbḭw munu ɗo ɓáy leɗ wa̰rari ɓa siɗi.
11 Jesus continuou: “Um homem tinha dois filhos.
12 Lɛɛ, nzoɓ vbiele na ɓaa ha̰ bi-ɛ mii: “Bǎa, feziŋa ɓori káʼa ɗoko ɓay tul-i na mu wál taa ɓi ha̰ mì timbɛɗɛ key.” Báyḭi lɛ, bi-ɛ na wal feziŋa ɓeri na ha̰ ni ɓáy yṵ-ɛ siɗi bele.
12 O filho mais jovem disse ao pai: ‘Quero a minha parte da herança’, e o pai dividiu seus bens entre os filhos.
13 Falɛ ku ɗaa nam ndḭi hɔy lɛ, nzoɓ vbiele na mbṵ fe ɓeri na ŋgiɗ bele a hie a zɔl se tusiri kḭ ká ɗi ɗi, a vǎa ɓiɛ larikeri na vɛɓ vɛɓ riw bele ɓay tul feri ká law-ɛ hii.
13 “Alguns dias depois, o filho mais jovem arrumou suas coisas e se mudou para uma terra distante, onde desperdiçou tudo que tinha por viver de forma desregrada.
14 Falɛ káʼa ɓiɛ lari ɓeri na ɔ riw bele báyḭi lɛ, kɔn luye lie gbiɓ ɓo tusirike na ku riw bele ha̰ fe sṵm tii sa̰w púo nduo-ɛ.
14 Quando seu dinheiro acabou, uma grande fome se espalhou pela terra, e ele começou a passar necessidade.
15 Báyḭi lɛ, ka se a vǎa ziŋ nzoɓ mbḭw munu ká tusirike ku a nduo tul-e. Lɛɛ, nzoɓke na pie ni se wáa ɓeri ha̰ ni vǎa kɔrɔ mbel puɔri ká ɗi.
15 Convenceu um fazendeiro da região a empregá-lo, e esse homem o mandou a seus campos para cuidar dos porcos.
16 Ká zaɗɛ ku na, pa̰ra puuri ká mbelri sṵ na hɔy kara, ka rɛ sùo-ɛ ɓay sṵŋa mbaa ɓil-e, roo lɛ, nzoɓ mbḭw mini kara ha̰ ni sṵ ya.Ka rɛ sùo-ɛ ɓay sṵŋa pa̰ra puuri ká mbelri sṵ.|src="cn01759C.tif" size="span" loc="Luk 15.11-19" copy="David C. Cook" ref="15.16"
16 Embora quisesse saciar a fome com as vagens dadas aos porcos, ninguém lhe dava coisa alguma.
17 Báyḭi lɛ, ka tii sa̰w kér ɓay ká ɓil law-ɛ a ɓaa mii: “Nzoɓ peɗ bǎari ɓa mina ze i kaw ɓil ndaɗi baɗak í sṵ fe, rɔɔ mì huka huɗ kɔn ká zaɗ ni key mgbum lɛ?
17 “Quando finalmente caiu em si, disse: ‘Até os empregados de meu pai têm comida de sobra, e eu estou aqui, morrendo de fome.
18 Ɓi na mì yḭ́i ɓay séke luo bǎa, a mí vǎa ɓaa ha̰ ni mii: ‘Bǎa, mì ɗaa feya̰a ziŋ Ŋgɛrɛwṵru nda̰w, a mí ɗaa feya̰a ziŋ mù nda̰w.
18 Vou retornar à casa de meu pai e dizer: Pai, pequei contra o céu e contra o senhor,
19 Mì maa ɓay haŋa mù ɗí mì ɓa vu-ɔ mbǎa ro. Ze munu hɔy kara, mu ɗaa zíŋ mì munu ká mù ɗáake ziŋ nzoɓ peɗ ɓori na.’”
19 e não sou mais digno de ser chamado seu filho. Por favor, trate-me como seu empregado’.
20 Ro, a uru siya a se ɓa luo bi-ɛ na.
20 “Então voltou para a casa de seu pai. Quando ele ainda estava longe, seu pai o viu. Cheio de compaixão, correu para o filho, o abraçou e o beijou.
21 Lɛɛ, vi-e na ɓaa ha̰ ni mii: “Bǎa, mì ɗaa feya̰a ziŋ Ŋgɛrɛwṵru, a mí ɗaa feya̰a ziŋ mù nda̰w. Mì maa ɓay haŋa mù ɗi mì ɓa vu-ɔ mbǎa ro.”
21 O filho disse: ‘Pai, pequei contra o céu e contra o senhor, e não sou mais digno de ser chamado seu filho’.
22 Ro, bi-ɛ na ɓaa ha̰ leɗ káw ɓeri mii: “Ì se ɓa vaa ɓo, í vǎa mbi maagari kere ká pie yururu í vǎa nduo ni, í ɗaa ŋgama ka nduo nduo-ɛ, a í ɗaa dikɔn ka zúɔ ɓal-ɛ.
22 “O pai, no entanto, disse aos servos: ‘Depressa! Tragam a melhor roupa da casa e vistam nele. Coloquem-lhe um anel no dedo e sandálias nos pés.
23 Ì se í vǎa mgba vu nday ká ŋgɔɓ ndaɓ ndaɓ í ví i ha̰ ni. A ɓo, náa sṵ́ri náa ɗáakeri suoriya,
23 Matem o novilho gordo. Faremos um banquete e celebraremos,
24 ɓay ḭi lɛ, vu-i key ká ɗo ɓa sondori nzoɓ huɗe na, ka yḭ̀i a ví ha̰ mì ziŋ ni ɓáy kumnun rɔɓay. Ɓe na, ka ze-zee, rɔɔ a yḭ̀i ha̰ mì ziŋ ni ɓa kḭ rɔɓay.” Báyḭi lɛ, i tii sa̰w záy sùo-ri.
24 pois este meu filho estava morto e voltou à vida. Estava perdido e foi achado!’. E começaram a festejar.
25 «Lɛɛ, ŋgɛrɛ leɗ na tɔ̀ŋ ɓa wáa kɔɓ rɔɓay. Zaɗkaʼa uru saa wáa a tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ ɓáy puɔ na báyḭi lɛ, ka laa gire fe haŋri nda̰w, gire nday ká nzoɓri nda rǐŋma rǐŋma nda̰w pi.
25 “Enquanto isso, o filho mais velho trabalhava no campo. Na volta para casa, ouviu música e dança,
26 Ro, a ɗi leɗ káw mbḭw munu ká sakra nzoɓ ha̰wri a vbi ni sa̰w feke.
26 e perguntou a um dos servos o que estava acontecendo.
27 Lɛɛ, ɓe na ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Yṵ-ɔ na ze yḭ̀i a vi ze, bǎa-ka i vu nday ká ŋgɔɓ ndaɓ ndaɓ, ɓay ḭi lɛ, ka ziŋ vi-e ká zee na ɓáy kere.”
27 O servo respondeu: ‘Seu irmão voltou, e seu pai matou o novilho gordo, pois ele voltou são e salvo!’.
28 Zaɗka ŋgɛrɛ ɓe na laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, ka ɗaa hɛrɛ a hii ɓay ndúo se ɓil puo bi-ɛ na ya. Ro ze bi-ɛ na tḭi a ví koɗ ni ɓay haŋa ni ka se puɔ.
28 “O irmão mais velho se irou e não quis entrar. O pai saiu e insistiu com o filho,
29 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ bi-ɛ na mii: “Mu kɔ, mbiimbam ɓa mina mì kaw ziŋ mù key mí ɗaa peɗri ŋgḭi ɓamba ha̰ mù, a mí mba nzaa-a ba mbḭw ya mgbaŋ. Lɛɛ, ɓi na mǎa mù ha̰ mì vu vuy mbḭw mini kara, ɓay haŋa mì i ɓo ɓúru nzoɓ buɔ-iri, ɓúru ɗáake suoriya ya.
29 mas ele respondeu: ‘Todos esses anos, tenho trabalhado como um escravo para o senhor e nunca me recusei a obedecer às suas ordens. E o senhor nunca me deu nem mesmo um cabrito para eu festejar com meus amigos.
30 Roo lɛ, vu-ɔ ká ɗo key káʼa fa̰a feziŋa ɓori a vǎa ɓiɛ vɛɓ vɛɓ ɓay tul má̰y nun pieri, a yḭ̀i a vi lɛ, ɓe na mǎa mù i vu nday ká ŋgɔɓ ndaɓ ndaɓ ha̰ ni lɛ!”
30 Mas, quando esse seu filho volta, depois de desperdiçar o seu dinheiro com prostitutas, o senhor comemora matando o novilho!’.
31 Lɛɛ, bi-ɛ na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Vu-i, ɓo na mù kaw ziŋ mì ɓaŋguɔ tḭi vuri key. Ze feri riw bele ká mì ɗǒke na ɓa fe ɓo zu.
31 “O pai lhe respondeu: ‘Meu filho, você está sempre comigo, e tudo que eu tenho é seu.
32 Roo lɛ, ɗo nun haŋa náa ɗáari suoriya, a náa záyri sùo naari, ɓay ḭi lɛ, yṵ-ɔ ká ɗo ɓa sondori nzoɓ huɗe na, ka yḭ̀i a vi ɓáy kumnun rɔɓay. Ɓe káʼa ze-zee na, ka yḭ̀i ha̰ mì ziŋ ni ɓa kḭ rɔɓay.”»«Yṵ-ɔ ká ɗo ɓa sondori nzoɓ huɗe na, ka yḭ̀i a vi ɓáy kumnun rɔɓay.»|src="cn01762C.tif" size="span" loc="Luk 15.25-16.1" copy="David C. Cook" ref="15.32"
32 Mas tínhamos de comemorar este dia feliz, pois seu irmão estava morto e voltou à vida. Estava perdido e foi achado!’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.