João 8

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ro, Zezu uru a se ɓa tul kuo ká riŋ-ɛ ɓa Oliviye.]
1 Dirigiu-se Jesus para o monte das Oliveiras.
2 [Nzaaruo kḭ ká tiɓie piɛɗ na, Zezu yḭ̀i a se ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi, lɛ, ruɔ nzoɓri riw bele soro ɓa lakun-ɛ. Ka kaw siri a tii sa̰w fére ri fe.
2 Ao romper da manhã, voltou ao templo e todo o povo veio a ele. Assentou-se e começou a ensinar.
3 Báyḭi lɛ, nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri ɓáy *Fariziri, i dar má̰y ɗáa nun pie mbḭw munu ká wa̰ra nzoɓ ɗo naaŋa ziŋ ni na gbukru í mgba ni í víke luo-ɛ, í ɗaa ni ɗo pol nzoɓri riw bele,
3 Os escribas e os fariseus trouxeram-lhe uma mulher que fora apanhada em adultério.
4 í ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, má̰y key na, ɓuru dar ni gbukru káʼa ɗo ɗáa nun pie, ze ɓúru mgba ni.
4 Puseram-na no meio da multidão e disseram a Jesus: Mestre, agora mesmo esta mulher foi apanhada em adultério.
5 Ká ɓil bol kusol *Moyze lɛ, kḭri má̰yri ká mini key na, ndaɗ ɓay haŋa ɓuru vbúku ri ɓáy tisaw a ɓúru i ri. A wa̰a, ɓo na, mù ɓaa taa ɓo mina ze ká ɗi lɛ?»
5 Moisés mandou-nos na lei que apedrejássemos tais mulheres. Que dizes tu a isso?
6 I ɓaa munu i nzáake nzi-ɛ, ɓo ɓay zíŋ faa lɛ, í ɗáake ɓay ka ɓo tul-e. Roo lɛ, Zezu sol siri a ɗiŋ tul-e a tii sa̰w vbíe fe ɓáy vu nduo-ɛ ɗo siri.
6 Perguntavam-lhe isso, a fim de pô-lo à prova e poderem acusá-lo. Jesus, porém, se inclinou para a frente e escrevia com o dedo na terra.
7 Munu ká ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri geɗe ni kpaŋ ɓáy vbiw ɓaŋguɔ ɓa pola pola na báyḭi lɛ, Zezu ura tul-e a ndaɗa sùo-ɛ a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ ká sakra ɓaarì ku ká ɗaa feya̰a ba mbḭw ya lɛ, ka mbi tisaw a vbúke ni pola ɓo náa kɔ́ri!»
7 Como eles insistissem, ergueu-se e disse-lhes: Quem de vós estiver sem pecado, seja o primeiro a lhe atirar uma pedra.
8 Falɛ ku lɛ, ka sol siri a ɗiŋ tul-e ɓa kḭ a tii sa̰w vbíe fe ɗo siri na rɔɓay.
8 Inclinando-se novamente, escrevia na terra.
9 Zaɗka i laa ɓay na munu báyḭi lɛ, kér ɓay ɓari ɗaa ɓay ɓo tul-ri sùo-ri, ha ri náake sùo-ri í zɔl yɔ́rɔŋ yɔrɔŋ ɓáy zaɗ ɓari. Úru saa ŋgɛrɛri kpṵru mgba tul leɗri na, i pɔŋ Zezu huo-ɛ hɔy ɓáy má̰y na ɗo.
9 A essas palavras, sentindo-se acusados pela sua própria consciência, eles se foram retirando um por um, até o último, a começar pelos mais idosos, de sorte que Jesus ficou sozinho, com a mulher diante dele.
10 Báyḭi lɛ, Zezu uru siya a ndaɗa sùo-ɛ a vbi ni mii: «Má̰y, nzoɓri ká i ɗaa ɓay ɓo tul-a na, i ɗo zaɗ ha̰a lɛ? Wa̰a, nzoɓ mbḭw ɗaa ɓay ɓo tul-a ya wṵ̌m kḭ lɛ?»
10 Então ele se ergueu e vendo ali apenas a mulher, perguntou-lhe: Mulher, onde estão os que te acusavam? Ninguém te condenou?
11 Lɛɛ, má̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mì kɔ nzoɓ mbḭw ya.» Ro, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓi kara mì ɗaa ɓay ɓo tul-a ya nda̰w. Mu se zaɗ seɗ ɓo, a roo lɛ, mu ɗaa feya̰a mbǎa.»]
11 Respondeu ela: Ninguém, Senhor. Disse-lhe então Jesus: Nem eu te condeno. Vai e não tornes a pecar.
12 Zezu mbi ɓay a ɓaa ɓa kḭ ha̰ ruɔ nzoɓri mii: «Ɓi na, mì ɓa zaɗ taŋa nzoɓri ká tusiri key. Nzoɓ ká se fal-i lɛ, a ɗoko ɓáy zaɗ taŋa ɓay káwke ɓáy kumnun, ɓo ka ti séke seɗ ká ɓil suŋ na mbǎa mgbaŋ.»
12 Falou-lhes outra vez Jesus: Eu sou a luz do mundo; aquele que me segue não andará em trevas, mas terá a luz da vida.
13 Báyḭi lɛ, *Fariziri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓo kḭ mù ɓaa nasi ɓay ɓo sùo-ɔ. Ɓay ɓo na ɗaa fe mbḭw ya.»
13 A isso, os fariseus lhe disseram: Tu dás testemunho de ti mesmo; teu testemunho não é digno de fé.
14 Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ze mì ɓaa nasi ɓay ɓi sùo-i hɔy kara, ɓay ká mì ɓaa na ɓa sùo ɓay. Ì kɔ, ɓi na, mì kɔ zaɗ ká mì vi saa ɗi nda̰w, a mí kɔ zaɗ ká mì séke ɓa ɓaɗi nda̰w pi. Roo lɛ, ɓaarì na, ì kɔ zaɗ ká mì uru saa ɗi ya, a í kɔ zaɗ ká mì séke ɓa ɓaɗi ya nda̰w.
14 Respondeu-lhes Jesus: Embora eu dê testemunho de mim mesmo, o meu testemunho é digno de fé, porque sei de onde vim e para onde vou; mas vós não sabeis de onde venho nem para onde vou.
15 Ɓaarì na, ì kuŋ ɓay ɓo tul nzoɓ munu ká nzoɓri ɗaa ziŋ kḭ. Ɓi na, mì ɗaa ɓay ɓo tul nzoɓ mbḭw ya.
15 Vós julgais segundo a aparência; eu não julgo ninguém.
16 Ze ɓo, ɓa ɓi ze mì kuŋ sal ɓay laa lɛ, kúŋ sal ɓay ɓi na, ɗo ɓáy zaɗɛ, ɓay ḭi lɛ, mì ɗo huo-i ze mí kuŋ sal ɓay na ya, roo lɛ, Bǎa ká pie mì na ɗo ziŋ mì.
16 E, se julgo, o meu julgamento é conforme a verdade, porque não estou sozinho, mas comigo está o Pai que me enviou.
17 I ɗaa ɗo ɓil *mbeɗe bol kusol ɓaarì kḭ mii: “Zaɗka nzoɓri siɗi rɔɔ nasi ɓay ɓari maa kḭ lɛ, nasi ɓayke na ɗaa peɗ.”
17 Ora, na vossa lei está escrito: O testemunho de duas pessoas é digno de fé {Dt 19,15}.
18 Ɓi na, mì ɓaa nasi ɓay ɓi sùo-i kḭ, a Bǎa ká píe mì na kara ɓaa nasi ɓay ɓi na nda̰w.»
18 Eu dou testemunho de mim mesmo; e meu Pai, que me enviou, o dá também.
19 Báyḭi lɛ, Fariziri vbi ni ɓay mii: «Wa̰a, bǎa-ka ɗo zaɗ ha̰a lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì na, ì tuu mì ya, a í tuu Bǎa ya nda̰w. Zaɗka ì tuu mì lɛ, ì tuuka Bǎa na nda̰w.»
19 Perguntaram-lhe: Onde está teu Pai? Respondeu Jesus: Não conheceis nem a mim nem a meu Pai; se me conhecêsseis, certamente conheceríeis também a meu Pai.
20 Ɓe ze ɓa ɓayri ká Zezu fere nzoɓri ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká zaɗ ɓúo lari. Roo lɛ, nzoɓ mbḭw mgba ni ya, ɓay ḭi lɛ, nam ɓe na vi ya ɓáy.
20 Estas palavras proferiu Jesus ensinando no templo, junto aos cofres de esmola. Mas ninguém o prendeu, porque ainda não era chegada a sua hora.
21 Zezu ɓaa ha̰ ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri na rɔɓay mii: «Mì zɔ́l, lɛ, ì nzáara mì kpṵy a í hu ká ɓil feya̰a ɓaarì. Zaɗ ká mì séke ɓa ɓaɗi na, ɓaarì na, ì maa ɓay séke ɗi ya.»
21 Jesus disse-lhes: Eu me vou, e procurar-me-eis e morrereis no vosso pecado. Para onde eu vou, vós não podeis ir.
22 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri vbi ɓay ká sakra kḭ mii: «Munu káʼa ɓaa mii, ɓuru maa ɓay séke zaɗ ká ɓeri séke ɗi ya na ku wa̰a, kaʼa ika sùo-ɛ sùo-ɛ lɛ woo?»
22 Perguntavam os judeus: Será que ele se vai matar, pois diz: Para onde eu vou, vós não podeis ir?
23 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì na, ì ɓa nzoɓri ká tusiri key, roo lɛ, ɓi na, mì uru saa nulue. Ɓaarì na, ì ɓa nzoɓ taa tusiriri key, roo lɛ, ɓi na, mì ɓa nzoɓ taa tusiri key ya.
23 Ele lhes disse: Vós sois cá de baixo, eu sou lá de cima. Vós sois deste mundo, eu não sou deste mundo.
24 Ɓe mini ze, mì ɓaa ha rì mii, ì huka ká ɓil feya̰a ɓaarì. Zaɗka ì ɗaa law-rì ɓo tul-i mii, mì ɓa nzoɓ ká mì ɗo ɓaŋguɔ na ya lɛ, ì huka ká ɓil feya̰a ɓaarì.»
24 Por isso vos disse: morrereis no vosso pecado; porque, se não crerdes o que eu sou, morrereis no vosso pecado.
25 Báyḭi lɛ, i yḭ̀i í vbi ni ɓay mii: «Wa̰a, ɓo na mù ɓa ve lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ɓayke ɓaŋguɔ ɓáy tiikake hɔy ha rì.
25 Quem és tu?, perguntaram-lhe eles então. Jesus respondeu: Exatamente o que eu vos declaro.
26 Mì ɗo ɓáy ɓayri ŋgḭi ɓamba ɓay ɓáa nda̰w, ɓay ɗáa ɓo tul-rì nda̰w pi. Roo lɛ, nzoɓ ká píe mì na ɓaa sùo ɓay, a ɓayri ká mì laa ká luo-ɛ na, mì ɓaa ha̰ nzoɓri ká tusiri key.»
26 Tenho muitas coisas a dizer e a julgar a vosso respeito, mas o que me enviou é verdadeiro e o que dele ouvi eu o digo ao mundo.
27 Ɓay ká Zezu ɓaa se tul Bi-ɛ na, i laa ya.
27 Eles, porém, não compreenderam que ele lhes falava do Pai.
28 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Zaɗka ì siŋ mì ɓi *Vu Nzoɓ í ura mì ɗo siya lɛ, ì kɔ́kɔ mì ɓa nzoɓ ká ɗo ɓaŋguɔ nda̰w, a í kɔ mì ɓa nzoɓ ká mì ɗaa fe mbḭw ɓáy tul gaŋ sùo-i ya nda̰w pi. Ɓay ká Bǎa fere mì hɔy ze mì ɓaa.
28 Jesus então lhes disse: Quando tiverdes levantado o Filho do Homem, então conhecereis quem sou e que nada faço de mim mesmo, mas falo do modo como o Pai me ensinou.
29 Nzoɓ ká píe mì na ka ɗo ziŋ mì, ɓo ka pɔŋ mì ɗo huo-i ya, ɓay ḭi lɛ, ɓaŋguɔ na, mì ɗaa fe ká rii law-ɛ.»
29 Aquele que me enviou está comigo; ele não me deixou sozinho, porque faço sempre o que é do seu agrado.
30 Zaɗka Zezu ɗo ɓáa ɓay munu na báyḭi lɛ, nzoɓri ŋgḭi ɓamba ɗaa law-ri ɓo tul-e.
30 Tendo proferido essas palavras, muitos creram nele.
31 Zezu ɓaa ɓay ha̰ Ziɓri ká i ɗaa law-ri ɓo tul-e na mii: «Zaɗka ì ɗo tul ɓay ɓi ká mì fere rì na ɓáy zaɗɛ ɓaŋguɔ lɛ, ì ɓa leɗ nduoɓal-i taa tusuɛkeri.
31 E Jesus dizia aos judeus que nele creram: Se permanecerdes na minha palavra, sereis meus verdadeiros discípulos;
32 Ì tuukake tusuɛ ɓay na, lɛ ɓáy faa tusuɛ ɓayke na, ì tḭ́ike saa ɓil koy feya̰a.»
32 conhecereis a verdade e a verdade vos livrará.
33 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓuru na, ɓuru ɓa vu bulu *Abaraham, ɓuru ɓa koy nzoɓ ba mbḭw ya mgbaŋ. Wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ mù ɓaa mii, ɓuru tḭ́i saa ɓil koy feya̰a na lɛ woo?»
33 Replicaram-lhe: Somos descendentes de Abraão e jamais fomos escravos de alguém. Como dizes tu: Sereis livres?
34 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɗaa feya̰a na, ka ɓa koy feya̰a.
34 Respondeu Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: todo homem que se entrega ao pecado é seu escravo.
35 Koy nzoɓ na ti ɗaa puo a kaw ɗi ɓaŋguɔ kpaɗara ya, roo lɛ, nzoɓ ká ɓa leɗ ɓil puɔ na, a káw ɗi wṵ̌m ɓaŋguɔ.
35 Ora, o escravo não fica na casa para sempre, mas o filho sim, fica para sempre.
36 Zaɗka Vu Ŋgɛrɛwṵru tina rì saa ɓil koy feya̰a na lɛ, ì káw ɓáy tul-rì ɓa tusuɛ kḭ.
36 Se, portanto, o Filho vos libertar, sereis verdadeiramente livres.
37 Mì kɔ nda̰w, ɓaarì na, ì ɓa vu bulu Abaraham. Ɓe nu ku hɔy kara, ì nzaara mì ɓay ika mì, ɓay ḭi lɛ, ɓay ɓi na rìi ɓil law-rì ya.
37 Bem sei que sois a raça de Abraão; mas quereis matar-me, porque a minha palavra não penetra em vós.
38 Ɓi na, mì ɓaa ɓay fe ká Bǎa kiɛ mì, a ɓaarì laa lɛ, ì ɗaa fe ká bǎa ɓaarì ɓaa ha rì.»
38 Eu falo o que vi junto de meu Pai; e vós fazeis o que aprendestes de vosso pai.
39 Báyḭi lɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Bǎa ɓuru na ze ɓa Abaraham.» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Úwaa, zaɗka ì ɓa vu Abaraham taa tusuɛkeri lɛ, ì ɗáa feri munu káʼa ɗaa.
39 Nosso pai, replicaram eles, é Abraão. Disse-lhes Jesus: Se fôsseis filhos de Abraão, faríeis as obras de Abraão.
40 Ì kɔ, fe ká mì ɗaa na, mì ɓaa tusuɛ ɓay ká uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru ha rì, ɓe nu ku hɔy kara, ì nzaara faa ɓay ika mì. Fe ɗáa ká munu na, Abaraham ɗaa ba mbḭw ya!
40 Mas, agora, procurais tirar-me a vida, a mim que vos falei a verdade que ouvi de Deus! Isso Abraão não o fez.
41 Ɓaarì na, fe ɗáa ɓaarì rìi fe ɗáa bǎa ɓaarì.»
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Retrucaram-lhe eles: Nós não somos filhos da fornicação; temos um só pai: Deus.
42 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Úwaa, zaɗka Ŋgɛrɛwṵru ɓa bǎa ɓaarì ɓa tusuɛ lɛ, ì kɔ́kɔ mì ɓa nzoɓ nun-rì, ɓay ḭi lɛ, mì uru saa luo-ɛ ze mí vi. Ɓi na, mì vi ɓáy tul gaŋ sùo-i ya, roo lɛ, ɓa ɓe ze ka píe mì.
42 Jesus replicou: Se Deus fosse vosso pai, vós me amaríeis, porque eu saí de Deus. É dele que eu provenho, porque não vim de mim mesmo, mas foi ele quem me enviou.
43 Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ɓay ká mì ɓaa key lɛ, ì ta̰a láa kpṵy lɛ woo? Ɓay ḭi lɛ, ì maa ɓay láa ɓay ɓi key na ya.
43 Por que não compreendeis a minha linguagem? É porque não podeis ouvir a minha palavra.
44 Ɓaarì na, bǎa ɓaarì ɓa ŋgɛrɛtemndaya, ze ì hii ɗáa fe ká law bǎa ɓaarì hii. Ɓe na, ka ɓa nzoɓ ika nzoɓ ɓáy tiikake lew hɔy. Ka ɓa nzoɓ káʼa ɓaa sùo ɓay ya, ɓay ḭi lɛ, sùo ɓay mbḭw mini kara ti luo-ɛ ya. Zaɗkaʼa ɓaa ɓay kuɗ ɓay ɓeri na, ɓa fe ká ɗo ɓil naysuo-ɛ ká tii ni tii ro, ɓay ḭi lɛ, ka ɓa nzoɓ kúɗ ɓay, a ɓa bǎa nzoɓ ɓay bayluri.
44 Vós tendes como pai o demônio e quereis fazer os desejos de vosso pai. Ele era homicida desde o princípio e não permaneceu na verdade, porque a verdade não está nele. Quando diz a mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Ɓi na, mì ɓaa tusuɛ ɓay. Ɓe ze, ì hii ɓay ɗáake law-rì ɓo tul-i na ya!
45 Mas eu, porque vos digo a verdade, não me credes.
46 Nzoɓ ve ká sakra ɓaarì key rɔɔ, a máa ɓay zíŋ faa ɓay ɗáa ɓay feya̰a ɓo tul-i lɛ? A wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, mì ɓaa tusuɛ ɓay ha rì lɛ, ì ɗaa law-rì ɓo tul-i ya lɛ?
46 Quem de vós me acusará de pecado? Se vos falo a verdade, por que me não credes?
47 Nzoɓ ká ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru na, ka laa ɓay ɓe, roo lɛ, ɓaarì na, ì laa ɓay ɓe ya, ɓay ḭi lɛ, ì ɓa taa ɓe ya.»
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus, e se vós não as ouvis é porque não sois de Deus.
48 Báyḭi lɛ, Ziɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Yḭ̀i! Ɓay ɓuru ɗo ɓáy zaɗɛ. Mù ɓa nzoɓ ká Samari ya lo? Ɓo na, temndaya ɗo tul-a!»
48 Responderam então os judeus: Não dizemos com razão que és samaritano, e que estás possesso de um demônio?
49 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Úwaa, temndaya ɗo tul-i ya, roo lɛ, mì ɗaa mbay ɓo tul Bǎa. A ɓaarì laa lɛ, ì tḭiri mì.
49 Respondeu-lhes Jesus: Eu não estou possesso de demônio, mas honro a meu Pai. Vós, porém, me ultrajais!
50 Ɓi na, mì nzaa riŋ ɗika ɓi sùo-i ya, lɛ, nzoɓ mbḭw ɗo ɗi ku ze nzaa faa ɓay ɗáa riŋ ɗika ɓo tul-i. Ɓa ɓe ze, a kúŋ sal ɓay ɓáy zaɗɛ.
50 Não busco a minha glória. Há quem a busque e ele fará justiça.
51 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ká ɗaa vu mbom ɓo tul ɓay ɓi lɛ, ka ti huka ya mgbaŋ.»
51 Em verdade, em verdade vos digo: se alguém guardar a minha palavra, não verá jamais a morte.
52 Báyḭi lɛ, Ziɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Timbɛɗɛ key na, ɓuru kɔ ta-taŋ ro! Ɓo na, temndaya ɗo tul-a! Abaraham na hu, a *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru kara, i hu nda̰w. Wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, ɓo na, mù ɓaa mii: “Nzoɓ ká ɗaa vu mbom ɓo tul ɓay ɓo lɛ, ka ti huka ya mgbaŋ” lɛ?
52 Disseram-lhe os judeus: Agora vemos que és possuído de um demônio. Abraão morreu, e também os profetas. E tu dizes que, se alguém guardar a tua palavra, jamais provará a morte...
53 Bulu ɓuru Abaraham na hu ro, wa̰a, ɓo na, mù mba tul-e mba lɛ woo? Nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru kara, i hu nda̰w! Wa̰a, mù mgba sùo-ɔ ɓa ḭi zu lɛ?»
53 És acaso maior do que nosso pai Abraão? E, entretanto, ele morreu... e os profetas também. Quem pretendes ser?
54 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Zaɗka mì ɗaa riŋ ɗika ɓo tul-i kḭ sùo-i lɛ, riŋ ɗika ɓi na ɗo ɓa fe ká gɔr hɔy. Nzoɓ ká ɗaa riŋ ɗika ɓo tul-i na, ɓe ze ɓa Bǎa. Ɓe kḭ ze ì ɗi ni ɓa Ŋgɛrɛwṵru ɓaarì.
54 Respondeu Jesus: Se me glorifico a mim mesmo, a minha glória não é nada; meu Pai é quem me glorifica, aquele que vós dizeis ser o vosso Deus
55 Ɓe nu ku hɔy kara, ì tuu ni ya, a ɓi lɛ, mì tuu ni tuu. Zaɗka mì ɓaa mii: “Mì tuu ni ya” lɛ, mì ɓá nzoɓ kúɗ ɓay munu ká ɓaarì nda̰w. Roo lɛ, mì tuu ni a mí ɗaa vu mbom ɓo tul ɓay ɓeri.
55 e, contudo, não o conheceis. Eu, porém, o conheço e, se dissesse que não o conheço, seria mentiroso como vós. Mas conheço-o e guardo a sua palavra.
56 Bulu ɓaarì Abaraham na, zaɗkaʼa ker ɓay se tul nam vika ɓi na lɛ, ka ɗaa suoriya. Zaɗkaʼa kɔ munu na, suoriya mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y.»
56 Abraão, vosso pai, exultou com o pensamento de ver o meu dia. Viu-o e ficou cheio de alegria.
57 Báyḭi lɛ, Ziɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Úwaa, ɓo làa ká mù ɗaa mbiimbam síŋ ndeɓe ya ɓáy key na lɛ, mù kɔ Abaraham kereŋ ro key lɛ woo!»
57 Os judeus lhe disseram: Não tens ainda cinqüenta anos e viste Abraão!...
58 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: pola rɔɔ ɓay haŋa ri mboŋ Abaraham na, mì ɗo ɗɔɗ ro zu.»
58 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: antes que Abraão fosse, eu sou.
59 Zaɗka ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri laa munu na báyḭi lɛ, i uru í fa̰a tisawri ɓay vbúkuke ni. Roo lɛ, Zezu mṵu sùo-ɛ ká sakra ruɔ nzoɓri, a tḭi saa zaɗ *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na.
59 A essas palavras, pegaram então em pedras para lhas atirar. Jesus, porém, se ocultou e saiu do templo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.