João 8

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ro, Zezu uru a se ɓa tul kuo ká riŋ-ɛ ɓa Oliviye.]
1 [Depois todos foram para casa, mas Jesus foi para o monte das Oliveiras.
2 [Nzaaruo kḭ ká tiɓie piɛɗ na, Zezu yḭ̀i a se ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi, lɛ, ruɔ nzoɓri riw bele soro ɓa lakun-ɛ. Ka kaw siri a tii sa̰w fére ri fe.
2 De madrugada ele voltou ao pátio do Templo, e o povo se reuniu em volta dele. Jesus estava sentado, ensinando a todos.
3 Báyḭi lɛ, nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol Ziɓri ɓáy *Fariziri, i dar má̰y ɗáa nun pie mbḭw munu ká wa̰ra nzoɓ ɗo naaŋa ziŋ ni na gbukru í mgba ni í víke luo-ɛ, í ɗaa ni ɗo pol nzoɓri riw bele,
3 Aí alguns mestres da Lei e fariseus levaram a Jesus uma mulher que tinha sido apanhada em adultério e a obrigaram a ficar de pé no meio de todos.
4 í ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, má̰y key na, ɓuru dar ni gbukru káʼa ɗo ɗáa nun pie, ze ɓúru mgba ni.
4 Eles disseram: — Mestre, esta mulher foi apanhada no ato de adultério.
5 Ká ɓil bol kusol *Moyze lɛ, kḭri má̰yri ká mini key na, ndaɗ ɓay haŋa ɓuru vbúku ri ɓáy tisaw a ɓúru i ri. A wa̰a, ɓo na, mù ɓaa taa ɓo mina ze ká ɗi lɛ?»
5 De acordo com a Lei que Moisés nos deu, as mulheres adúlteras devem ser mortas a pedradas. Mas o senhor, o que é que diz sobre isso?
6 I ɓaa munu i nzáake nzi-ɛ, ɓo ɓay zíŋ faa lɛ, í ɗáake ɓay ka ɓo tul-e. Roo lɛ, Zezu sol siri a ɗiŋ tul-e a tii sa̰w vbíe fe ɓáy vu nduo-ɛ ɗo siri.
6 Eles fizeram essa pergunta para conseguir uma prova contra Jesus, pois queriam acusá-lo. Mas ele se abaixou e começou a escrever no chão com o dedo.
7 Munu ká ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri geɗe ni kpaŋ ɓáy vbiw ɓaŋguɔ ɓa pola pola na báyḭi lɛ, Zezu ura tul-e a ndaɗa sùo-ɛ a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ ká sakra ɓaarì ku ká ɗaa feya̰a ba mbḭw ya lɛ, ka mbi tisaw a vbúke ni pola ɓo náa kɔ́ri!»
7 Como eles continuaram a fazer a mesma pergunta, Jesus endireitou o corpo e disse a eles:
8 Falɛ ku lɛ, ka sol siri a ɗiŋ tul-e ɓa kḭ a tii sa̰w vbíe fe ɗo siri na rɔɓay.
8 Depois abaixou-se outra vez e continuou a escrever no chão.
9 Zaɗka i laa ɓay na munu báyḭi lɛ, kér ɓay ɓari ɗaa ɓay ɓo tul-ri sùo-ri, ha ri náake sùo-ri í zɔl yɔ́rɔŋ yɔrɔŋ ɓáy zaɗ ɓari. Úru saa ŋgɛrɛri kpṵru mgba tul leɗri na, i pɔŋ Zezu huo-ɛ hɔy ɓáy má̰y na ɗo.
9 Quando ouviram isso, todos foram embora, um por um, começando pelos mais velhos. Ficaram só Jesus e a mulher, e ela continuou ali, de pé.
10 Báyḭi lɛ, Zezu uru siya a ndaɗa sùo-ɛ a vbi ni mii: «Má̰y, nzoɓri ká i ɗaa ɓay ɓo tul-a na, i ɗo zaɗ ha̰a lɛ? Wa̰a, nzoɓ mbḭw ɗaa ɓay ɓo tul-a ya wṵ̌m kḭ lɛ?»
10 Então Jesus endireitou o corpo e disse:
11 Lɛɛ, má̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mì kɔ nzoɓ mbḭw ya.» Ro, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓi kara mì ɗaa ɓay ɓo tul-a ya nda̰w. Mu se zaɗ seɗ ɓo, a roo lɛ, mu ɗaa feya̰a mbǎa.»]
11 — Ninguém, senhor! — respondeu ela. Jesus disse:
12 Zezu mbi ɓay a ɓaa ɓa kḭ ha̰ ruɔ nzoɓri mii: «Ɓi na, mì ɓa zaɗ taŋa nzoɓri ká tusiri key. Nzoɓ ká se fal-i lɛ, a ɗoko ɓáy zaɗ taŋa ɓay káwke ɓáy kumnun, ɓo ka ti séke seɗ ká ɓil suŋ na mbǎa mgbaŋ.»
12 De novo Jesus começou a falar com eles e disse:
13 Báyḭi lɛ, *Fariziri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓo kḭ mù ɓaa nasi ɓay ɓo sùo-ɔ. Ɓay ɓo na ɗaa fe mbḭw ya.»
13 Os fariseus disseram a Jesus: — Agora você está falando a favor de você mesmo. Por isso o que você diz não tem valor.
14 Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ze mì ɓaa nasi ɓay ɓi sùo-i hɔy kara, ɓay ká mì ɓaa na ɓa sùo ɓay. Ì kɔ, ɓi na, mì kɔ zaɗ ká mì vi saa ɗi nda̰w, a mí kɔ zaɗ ká mì séke ɓa ɓaɗi nda̰w pi. Roo lɛ, ɓaarì na, ì kɔ zaɗ ká mì uru saa ɗi ya, a í kɔ zaɗ ká mì séke ɓa ɓaɗi ya nda̰w.
14 Jesus respondeu:
15 Ɓaarì na, ì kuŋ ɓay ɓo tul nzoɓ munu ká nzoɓri ɗaa ziŋ kḭ. Ɓi na, mì ɗaa ɓay ɓo tul nzoɓ mbḭw ya.
15 Vocês julgam de modo puramente humano; mas eu não julgo ninguém.
16 Ze ɓo, ɓa ɓi ze mì kuŋ sal ɓay laa lɛ, kúŋ sal ɓay ɓi na, ɗo ɓáy zaɗɛ, ɓay ḭi lɛ, mì ɗo huo-i ze mí kuŋ sal ɓay na ya, roo lɛ, Bǎa ká pie mì na ɗo ziŋ mì.
16 E, se eu julgar, o meu julgamento é verdadeiro porque não julgo sozinho, pois o Pai, que me enviou, está comigo.
17 I ɗaa ɗo ɓil *mbeɗe bol kusol ɓaarì kḭ mii: “Zaɗka nzoɓri siɗi rɔɔ nasi ɓay ɓari maa kḭ lɛ, nasi ɓayke na ɗaa peɗ.”
17 Na
18 Ɓi na, mì ɓaa nasi ɓay ɓi sùo-i kḭ, a Bǎa ká píe mì na kara ɓaa nasi ɓay ɓi na nda̰w.»
18 Eu dou testemunho a respeito de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também dá testemunho a meu respeito.
19 Báyḭi lɛ, Fariziri vbi ni ɓay mii: «Wa̰a, bǎa-ka ɗo zaɗ ha̰a lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì na, ì tuu mì ya, a í tuu Bǎa ya nda̰w. Zaɗka ì tuu mì lɛ, ì tuuka Bǎa na nda̰w.»
19 — Onde está o seu pai? — perguntaram. Jesus respondeu:
20 Ɓe ze ɓa ɓayri ká Zezu fere nzoɓri ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká zaɗ ɓúo lari. Roo lɛ, nzoɓ mbḭw mgba ni ya, ɓay ḭi lɛ, nam ɓe na vi ya ɓáy.
20 Jesus disse essas coisas quando estava ensinando no pátio do Templo, perto da caixa das ofertas. Ninguém o prendeu porque ainda não tinha chegado a sua hora.
21 Zezu ɓaa ha̰ ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri na rɔɓay mii: «Mì zɔ́l, lɛ, ì nzáara mì kpṵy a í hu ká ɓil feya̰a ɓaarì. Zaɗ ká mì séke ɓa ɓaɗi na, ɓaarì na, ì maa ɓay séke ɗi ya.»
21 Jesus disse outra vez:
22 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri vbi ɓay ká sakra kḭ mii: «Munu káʼa ɓaa mii, ɓuru maa ɓay séke zaɗ ká ɓeri séke ɗi ya na ku wa̰a, kaʼa ika sùo-ɛ sùo-ɛ lɛ woo?»
22 Os líderes judeus disseram: — Ele diz que nós não podemos ir para onde ele vai! Será que ele vai se matar?
23 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì na, ì ɓa nzoɓri ká tusiri key, roo lɛ, ɓi na, mì uru saa nulue. Ɓaarì na, ì ɓa nzoɓ taa tusiriri key, roo lɛ, ɓi na, mì ɓa nzoɓ taa tusiri key ya.
23 Jesus continuou:
24 Ɓe mini ze, mì ɓaa ha rì mii, ì huka ká ɓil feya̰a ɓaarì. Zaɗka ì ɗaa law-rì ɓo tul-i mii, mì ɓa nzoɓ ká mì ɗo ɓaŋguɔ na ya lɛ, ì huka ká ɓil feya̰a ɓaarì.»
24 Por isso eu disse que vocês vão morrer sem o perdão dos seus pecados. De fato, morrerão sem o perdão dos seus pecados se não crerem que “
25 Báyḭi lɛ, i yḭ̀i í vbi ni ɓay mii: «Wa̰a, ɓo na mù ɓa ve lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ɓayke ɓaŋguɔ ɓáy tiikake hɔy ha rì.
25 — Quem é você? — perguntaram a Jesus. Ele respondeu:
26 Mì ɗo ɓáy ɓayri ŋgḭi ɓamba ɓay ɓáa nda̰w, ɓay ɗáa ɓo tul-rì nda̰w pi. Roo lɛ, nzoɓ ká píe mì na ɓaa sùo ɓay, a ɓayri ká mì laa ká luo-ɛ na, mì ɓaa ha̰ nzoɓri ká tusiri key.»
26 Existem muitas coisas a respeito de vocês das quais eu preciso falar e as quais eu preciso julgar. Porém quem me enviou é verdadeiro, e eu digo ao mundo somente o que ele me disse.
27 Ɓay ká Zezu ɓaa se tul Bi-ɛ na, i laa ya.
27 Eles não entenderam que ele estava falando a respeito do Pai.
28 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Zaɗka ì siŋ mì ɓi *Vu Nzoɓ í ura mì ɗo siya lɛ, ì kɔ́kɔ mì ɓa nzoɓ ká ɗo ɓaŋguɔ nda̰w, a í kɔ mì ɓa nzoɓ ká mì ɗaa fe mbḭw ɓáy tul gaŋ sùo-i ya nda̰w pi. Ɓay ká Bǎa fere mì hɔy ze mì ɓaa.
28 Por isso Jesus disse:
29 Nzoɓ ká píe mì na ka ɗo ziŋ mì, ɓo ka pɔŋ mì ɗo huo-i ya, ɓay ḭi lɛ, ɓaŋguɔ na, mì ɗaa fe ká rii law-ɛ.»
29 Quem me enviou está comigo e não me deixou sozinho, pois faço sempre o que lhe agrada.
30 Zaɗka Zezu ɗo ɓáa ɓay munu na báyḭi lɛ, nzoɓri ŋgḭi ɓamba ɗaa law-ri ɓo tul-e.
30 Quando Jesus disse isso, muitos creram nele.
31 Zezu ɓaa ɓay ha̰ Ziɓri ká i ɗaa law-ri ɓo tul-e na mii: «Zaɗka ì ɗo tul ɓay ɓi ká mì fere rì na ɓáy zaɗɛ ɓaŋguɔ lɛ, ì ɓa leɗ nduoɓal-i taa tusuɛkeri.
31 Então Jesus disse para os que creram nele:
32 Ì tuukake tusuɛ ɓay na, lɛ ɓáy faa tusuɛ ɓayke na, ì tḭ́ike saa ɓil koy feya̰a.»
32 e conhecerão a verdade, e a verdade os libertará.
33 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓuru na, ɓuru ɓa vu bulu *Abaraham, ɓuru ɓa koy nzoɓ ba mbḭw ya mgbaŋ. Wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ mù ɓaa mii, ɓuru tḭ́i saa ɓil koy feya̰a na lɛ woo?»
33 Eles responderam: — Nós somos descendentes de Abraão e nunca fomos escravos de ninguém. Como é que você diz que ficaremos livres?
34 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɗaa feya̰a na, ka ɓa koy feya̰a.
34 Jesus disse a eles:
35 Koy nzoɓ na ti ɗaa puo a kaw ɗi ɓaŋguɔ kpaɗara ya, roo lɛ, nzoɓ ká ɓa leɗ ɓil puɔ na, a káw ɗi wṵ̌m ɓaŋguɔ.
35 O escravo não fica sempre com a família, mas o filho sempre faz parte da família.
36 Zaɗka Vu Ŋgɛrɛwṵru tina rì saa ɓil koy feya̰a na lɛ, ì káw ɓáy tul-rì ɓa tusuɛ kḭ.
36 Se o Filho os libertar, vocês serão, de fato, livres.
37 Mì kɔ nda̰w, ɓaarì na, ì ɓa vu bulu Abaraham. Ɓe nu ku hɔy kara, ì nzaara mì ɓay ika mì, ɓay ḭi lɛ, ɓay ɓi na rìi ɓil law-rì ya.
37 Eu sei que vocês são descendentes de Abraão; porém estão tentando me matar porque não aceitam os meus ensinamentos.
38 Ɓi na, mì ɓaa ɓay fe ká Bǎa kiɛ mì, a ɓaarì laa lɛ, ì ɗaa fe ká bǎa ɓaarì ɓaa ha rì.»
38 Eu falo das coisas que o meu Pai me mostrou, mas vocês fazem o que aprenderam com o pai de vocês.
39 Báyḭi lɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Bǎa ɓuru na ze ɓa Abaraham.» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Úwaa, zaɗka ì ɓa vu Abaraham taa tusuɛkeri lɛ, ì ɗáa feri munu káʼa ɗaa.
39 — O nosso pai é Abraão! — responderam eles. Então Jesus disse:
40 Ì kɔ, fe ká mì ɗaa na, mì ɓaa tusuɛ ɓay ká uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru ha rì, ɓe nu ku hɔy kara, ì nzaara faa ɓay ika mì. Fe ɗáa ká munu na, Abaraham ɗaa ba mbḭw ya!
40 Mas eu lhes tenho dito a verdade que ouvi de Deus, e assim mesmo vocês estão tentando me matar. Abraão nunca fez uma coisa assim!
41 Ɓaarì na, fe ɗáa ɓaarì rìi fe ɗáa bǎa ɓaarì.»
41 Vocês estão fazendo o que o pai de vocês fez. Eles responderam: — Nós não somos filhos ilegítimos; nós temos um Pai, que é Deus!
42 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Úwaa, zaɗka Ŋgɛrɛwṵru ɓa bǎa ɓaarì ɓa tusuɛ lɛ, ì kɔ́kɔ mì ɓa nzoɓ nun-rì, ɓay ḭi lɛ, mì uru saa luo-ɛ ze mí vi. Ɓi na, mì vi ɓáy tul gaŋ sùo-i ya, roo lɛ, ɓa ɓe ze ka píe mì.
42 Jesus disse a eles:
43 Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ɓay ká mì ɓaa key lɛ, ì ta̰a láa kpṵy lɛ woo? Ɓay ḭi lɛ, ì maa ɓay láa ɓay ɓi key na ya.
43 Por que é que vocês não entendem o que eu digo? É porque não querem ouvir a minha mensagem.
44 Ɓaarì na, bǎa ɓaarì ɓa ŋgɛrɛtemndaya, ze ì hii ɗáa fe ká law bǎa ɓaarì hii. Ɓe na, ka ɓa nzoɓ ika nzoɓ ɓáy tiikake lew hɔy. Ka ɓa nzoɓ káʼa ɓaa sùo ɓay ya, ɓay ḭi lɛ, sùo ɓay mbḭw mini kara ti luo-ɛ ya. Zaɗkaʼa ɓaa ɓay kuɗ ɓay ɓeri na, ɓa fe ká ɗo ɓil naysuo-ɛ ká tii ni tii ro, ɓay ḭi lɛ, ka ɓa nzoɓ kúɗ ɓay, a ɓa bǎa nzoɓ ɓay bayluri.
44 Vocês são filhos do Diabo e querem fazer o que o pai de vocês quer. Desde a criação do mundo ele foi assassino e nunca esteve do lado da verdade porque nele não existe verdade. Quando o Diabo mente, está apenas fazendo o que é o seu costume, pois é mentiroso e é o pai de todas as mentiras.
45 Ɓi na, mì ɓaa tusuɛ ɓay. Ɓe ze, ì hii ɓay ɗáake law-rì ɓo tul-i na ya!
45 Mas, porque eu digo a verdade, vocês não creem em mim.
46 Nzoɓ ve ká sakra ɓaarì key rɔɔ, a máa ɓay zíŋ faa ɓay ɗáa ɓay feya̰a ɓo tul-i lɛ? A wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, mì ɓaa tusuɛ ɓay ha rì lɛ, ì ɗaa law-rì ɓo tul-i ya lɛ?
46 Qual de vocês pode provar que eu tenho algum pecado? Se digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Nzoɓ ká ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru na, ka laa ɓay ɓe, roo lɛ, ɓaarì na, ì laa ɓay ɓe ya, ɓay ḭi lɛ, ì ɓa taa ɓe ya.»
47 A pessoa que é de Deus escuta as palavras de Deus. Vocês não escutam as palavras de Deus porque vocês não são dele.
48 Báyḭi lɛ, Ziɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Yḭ̀i! Ɓay ɓuru ɗo ɓáy zaɗɛ. Mù ɓa nzoɓ ká Samari ya lo? Ɓo na, temndaya ɗo tul-a!»
48 Eles disseram a Jesus: — Por acaso não temos razão quando dizemos que você é
49 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Úwaa, temndaya ɗo tul-i ya, roo lɛ, mì ɗaa mbay ɓo tul Bǎa. A ɓaarì laa lɛ, ì tḭiri mì.
49 Jesus respondeu:
50 Ɓi na, mì nzaa riŋ ɗika ɓi sùo-i ya, lɛ, nzoɓ mbḭw ɗo ɗi ku ze nzaa faa ɓay ɗáa riŋ ɗika ɓo tul-i. Ɓa ɓe ze, a kúŋ sal ɓay ɓáy zaɗɛ.
50 Não procuro conseguir elogios para mim mesmo; mas existe alguém que procura consegui-los para mim, e ele é o Juiz.
51 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ká ɗaa vu mbom ɓo tul ɓay ɓi lɛ, ka ti huka ya mgbaŋ.»
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem obedecer aos meus ensinamentos não morrerá nunca.
52 Báyḭi lɛ, Ziɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Timbɛɗɛ key na, ɓuru kɔ ta-taŋ ro! Ɓo na, temndaya ɗo tul-a! Abaraham na hu, a *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru kara, i hu nda̰w. Wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, ɓo na, mù ɓaa mii: “Nzoɓ ká ɗaa vu mbom ɓo tul ɓay ɓo lɛ, ka ti huka ya mgbaŋ” lɛ?
52 Então eles disseram: — Agora temos a certeza de que você está dominado por um demônio! Abraão e todos os
53 Bulu ɓuru Abaraham na hu ro, wa̰a, ɓo na, mù mba tul-e mba lɛ woo? Nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru kara, i hu nda̰w! Wa̰a, mù mgba sùo-ɔ ɓa ḭi zu lɛ?»
53 Será que você é mais importante do que Abraão, o nosso pai, que morreu? E os profetas também morreram! Quem você pensa que é?
54 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Zaɗka mì ɗaa riŋ ɗika ɓo tul-i kḭ sùo-i lɛ, riŋ ɗika ɓi na ɗo ɓa fe ká gɔr hɔy. Nzoɓ ká ɗaa riŋ ɗika ɓo tul-i na, ɓe ze ɓa Bǎa. Ɓe kḭ ze ì ɗi ni ɓa Ŋgɛrɛwṵru ɓaarì.
54 Ele respondeu:
55 Ɓe nu ku hɔy kara, ì tuu ni ya, a ɓi lɛ, mì tuu ni tuu. Zaɗka mì ɓaa mii: “Mì tuu ni ya” lɛ, mì ɓá nzoɓ kúɗ ɓay munu ká ɓaarì nda̰w. Roo lɛ, mì tuu ni a mí ɗaa vu mbom ɓo tul ɓay ɓeri.
55 Vocês nunca conheceram a Deus, mas eu o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei mentiroso como vocês; mas eu o conheço e obedeço ao que ele manda.
56 Bulu ɓaarì Abaraham na, zaɗkaʼa ker ɓay se tul nam vika ɓi na lɛ, ka ɗaa suoriya. Zaɗkaʼa kɔ munu na, suoriya mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y.»
56 Abraão, o pai de vocês, ficou alegre ao ver o tempo da minha vinda. Ele viu esse tempo e ficou feliz.
57 Báyḭi lɛ, Ziɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Úwaa, ɓo làa ká mù ɗaa mbiimbam síŋ ndeɓe ya ɓáy key na lɛ, mù kɔ Abaraham kereŋ ro key lɛ woo!»
57 — Você não tem nem cinquenta anos e viu Abraão? — perguntaram eles.
58 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: pola rɔɔ ɓay haŋa ri mboŋ Abaraham na, mì ɗo ɗɔɗ ro zu.»
58 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: antes de Abraão nascer, “ — respondeu Jesus.
59 Zaɗka ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri laa munu na báyḭi lɛ, i uru í fa̰a tisawri ɓay vbúkuke ni. Roo lɛ, Zezu mṵu sùo-ɛ ká sakra ruɔ nzoɓri, a tḭi saa zaɗ *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na.
59 Então eles pegaram pedras para atirar em Jesus, mas ele se escondeu e saiu do pátio do Templo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.