João 20
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Tiɓie piɛɗ ká síe dimasi ká zaɗ ɗo ɗilo ɗilo rɔɓay na báyḭi lɛ, Mari ká puo ɓe ɗo Madala tḭi a se ɓa tupal na. Zaɗkaʼa tḭi ɗi na báyḭi lɛ, ka kɔ maa tisaw ká i mbǐike nzaa luɔ huɗ na giri ɓo fi mbḭw.
1 No primeiro dia da semana, bem cedo, enquanto ainda estava escuro, Maria Madalena foi ao túmulo e viu que a pedra da entrada tinha sido removida.
2 Báyḭi lɛ, ka ɗuu a vǎa ziŋ Simo̰n Piyɛr ɓáy leɗ nduoɓal kḭ, ɓe ká Zezu hii ni ɓamba na a ɓaa ha ri mii: «I mbi huɗ Ŋgɛrɛmbay na saa luɔ huɗ, lɛ, ɓuru kɔ zaɗ ká i ɗaa ni ɓo ɗi ya.»
2 Correu e encontrou Simão Pedro e o outro discípulo, aquele a quem Jesus amava, e disse: “Tiraram do túmulo o corpo do Senhor, e não sabemos onde o colocaram!”.
3 Ro, Piyɛr ɓáy leɗ nduoɓal Zezu ha̰w na, i uru vaɗ í ɗuu ɓa tupal na.
3 Pedro e o outro discípulo foram ao túmulo.
4 Ɓari siɗi bele na, i ɗuu maa kḭ reɓ reɓ, roo lɛ, leɗ nduoɓal-ɛ ha̰w na ɗuu a kal Piyɛr likiɗ, a tḭi tupal na kpeɗere pola.
4 Os dois corriam, mas o outro discípulo foi mais rápido que Pedro e chegou primeiro ao túmulo.
5 Zaɗkaʼa duu kɔ́m ɓay kɔ́kɔ ɓil luɔ huɗ na báyḭi lɛ, ka kɔ gari ká i kǎarike Zezu na zuɔ, roo lɛ, ka rìi a se ɗi ya.
5 Abaixou-se, olhou para dentro e viu ali as faixas de linho, mas não entrou.
6 Lɛɛ, Simo̰n Piyɛr ká uru saa fal a vi na mǎa, rìi a se ɓil luɔ huɗ na a kɔ gari ká zuɔ,
6 Então Simão Pedro chegou e entrou. Também viu ali as faixas de linho
7 rɔɔ gari ká i kǎarike tul Zezu na zuɔ ɓáy gari ha̰w na mbḭw ya. Roo lɛ, garike ku na gḭm zuɔ zaɗ kḭ ɓoɗ.
7 e notou que o pano que cobria a cabeça de Jesus estava dobrado e colocado à parte.
8 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal Zezu ká tḭi tupal titire ɗɛkrɛ na, rìi a se ɓil luɔ huɗ na nda̰w. Lɛɛ, ka kɔ feke na, a ɗaa law-ɛ ɓo tul tḭi Zezu na.
8 O discípulo que havia chegado primeiro ao túmulo também entrou, viu e creu.
9 Tusuɛke lɛ, ɓay ká ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ká ɓaa mii: «Zezu a tḭ́i saa luɔ huɗ a kaw ɓáy kumnun» na, leɗ nduoɓal Zezuri laa ya ɓáy dɔrɔ zu.
9 Pois até então não haviam compreendido as Escrituras segundo as quais era necessário que Jesus ressuscitasse dos mortos.
10 Falɛ ku báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ká tul-ri siɗi na, i yḭ̀i faa puɔ.
10 Os discípulos voltaram para casa.
11 Báyḭi lɛ, Mari na yḭ̀i a ví ɗo nzaa luɔ huɗ na ɓáy rɛw mgboɓo mgboɓo. Ɓáy rɛw káʼa rɛ ɓáy mbii nun-ɛ mgboɓo mgboɓo ku na, ka ɗiŋke tul-e ɓay kɔ́kɔ ɓil luɔ huɗ na.
11 Maria estava do lado de fora do túmulo. Chorando, abaixou-se, olhou para dentro
12 Lɛɛ, ka kɔ leɗ nzaapeɗri ká nulue tul-ri siɗi, nduo gari ká ɓa pie kpa̰a kpa̰a, a í kaw ɓil luɔ huɗ ká Zezu ɓo ɗi na. Nzoɓ mbḭw kaw fi tul-e, a nzoɓ mbini laa lɛ, kaw fi ɓal-ɛ.
12 e viu dois anjos vestidos de branco, sentados à cabeceira e aos pés do lugar onde tinha estado o corpo de Jesus.
13 Báyḭi lɛ, i vbi Mari ɓay mii: «Tinam ɓuru, mina rɔɔ mù rɛ-rɛw maalɛ?» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «I mbi huɗ Ŋgɛrɛmbay ɓi na í zɔ̌lke ɗɔɗ ha̰ mì kɔ zaɗ ká i ɗaa ni ɓo ɗi ya.»
13 Os anjos lhe perguntaram: “Mulher, por que você está chorando?”. Ela respondeu: “Porque levaram o meu Senhor, e não sei onde o colocaram”.
14 Fal ɓayri káʼa ɓaa na ku báyḭi lɛ, ka fɛrɛ nun-ɛ ɓa fal, lɛ, ka kɔ Zezu ká ɗo yol ku, roo lɛ, ka kɔ ni ɓa Zezu na ya.
14 Então, ao virar-se para sair, viu alguém em pé. Era Jesus, mas ela não o reconheceu.
15 Ro, Zezu vbi ni ɓay mii: «Tina, mina rɔɔ mù rɛ-rɛw maalɛ? Wa̰a, a ve ze mù nzaa ni lɛ?»
15 “Mulher, por que está chorando?”, perguntou ele. “A quem você procura?” Pensando que fosse o jardineiro, ela disse: “Se o senhor o levou embora, diga-me onde o colocou, e eu irei buscá-lo”.
16 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mari!» Lɛɛ, ka fɛrɛ kɔ́m ɓa luo-ɛ a ɓaa ha̰ ni ɓáy nzaa eboro mii: Raboni! (Má̰rake ɓaa mii: «Gaŋ ɓi!»)
16 “Maria!”, disse Jesus. Ela se voltou para ele e exclamou: “Rabôni!” (que, em aramaico, quer dizer “Mestre!”).
17 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mgba mì ya, ɓay ḭi lɛ, mì se luo Bǎa ká nulue ya rɔɓay. Roo lɛ, mu se mú vǎa ɓaa ha̰ yṵ-iri mii, mì se ɓa luo Bǎa ká ɓa Bǎa ɓaarì nda̰w, rɔɔ luo Ŋgɛrɛwṵru ɓi ká ɓa Ŋgɛrɛwṵru ɓaarì nda̰w.»
17 Jesus lhe disse: “Não se agarre a mim, pois ainda não subi ao Pai. Mas vá procurar meus irmãos e diga-lhes: ‘Eu vou subir para meu Pai e Pai de vocês, para meu Deus e Deus de vocês’”.
18 Ro, Mari ká puo ɓe ɗo Madala na se a vǎa ɓaa ɓayke ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Mì kɔ Ŋgɛrɛmbay!» Falɛ lɛ, ka kḭi fal ɓayri káʼa ɓaa ha̰ ni na ha ri laa.
18 Maria Madalena encontrou os discípulos e lhes disse: “Vi o Senhor!”. Então contou o que Jesus havia falado.
19 Ɓa tilaw ká síe dimasike ku na, leɗ nduoɓal Zezuri mbṵ kḭ í kaw hula í dar faakeri gbak gbak ɗo ɗi, ɓay ḭi lɛ, i ɗaa hḭɛ ɓay ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri. Báyḭi lɛ, Zezu tḭi sakra ɓari mbuɗa a ɓaa ha ri mii: «Ɗɛkɛkɛ ka sáɗ ziŋ rì!»
19 Ao entardecer daquele primeiro dia da semana, os discípulos estavam reunidos com as portas trancadas, por medo dos líderes judeus. De repente, Jesus surgiu no meio deles e disse: “Paz seja com vocês!”.
20 Fal ɓayri káʼa ɓaa na ku báyḭi lɛ, ka kiɛ ri bol kol nṵɔ ká ɗo nduo-ɛri ɓáy gar-ɛ. Zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri kɔ Ŋgɛrɛmbay ɓari na báyḭi lɛ, suoriya mbaa ɓil law-ri gba̰y gba̰y.
20 Enquanto falava, mostrou-lhes as feridas nas mãos e no lado. Eles se encheram de alegria quando viram o Senhor.
21 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri ɓa kḭ na rɔɓay mii: «Ɗɛkɛkɛ ka sáɗ ziŋ rì! Munu ká Bǎa pie mì na, ɓi kara mì píe rì nda̰w.»
21 Mais uma vez, ele disse: “Paz seja com vocês! Assim como o Pai me enviou, eu os envio”.
22 Fal ɓayri na ku báyḭi lɛ, ka nda ɔ̰mi puɗ zuɔ tul-ri a ɓaa mii: «Ì ya̰a Tem Law Pie na ɓa ɓil law-rì.
22 Então soprou sobre eles e disse: “Recebam o Espírito Santo.
23 Nzoɓri ká ì naa ɓay feya̰a ɓari ká tul-ri na, ɓayke mgba tul-ri mbǎa. A ɓari ká ì naa ɓay feya̰a ká tul-ri ya laa lɛ, ɓayke mgba tul-ri ɓaŋguɔ kpaɗara.»
23 Se vocês perdoarem os pecados de alguém, eles estarão perdoados. Se não perdoarem, eles não estarão perdoados”.
24 Báyḭi lɛ, Toma ká ɓa nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi ká i ɗi ni ɓa leɗ ndɔ̰ŋɔ na, ka ɗo sakra ɓari ɓáy nam ká Zezu tḭi tul-ri na ku ya.
24 Um dos Doze, Tomé, apelidado de Gêmeo, não estava com os outros quando Jesus surgiu no meio deles.
25 Lɛɛ, leɗ nduoɓal Zezu ha̰wri ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓuru kɔ Ŋgɛrɛmbay ɓáy nun ɓuru!» Roo lɛ, Toma na yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Zaɗka mì kɔ bol kol nṵɔ ká ɗo nduo-ɛri na ya, mí ɗaa vu nduo-i nduo bol kol nṵɔke na ku ya nda̰w, a mí ɗaa nduo-i nduo bol kol nṵɔ ká gar-ɛ ku na ya nda̰w lɛ, mì ti ɗáa law-i ɓo ɗi ya mgbaŋ.»
25 Eles lhe disseram: “Vimos o Senhor!”. Ele, porém, respondeu: “Não acreditarei se não vir as marcas dos pregos em suas mãos e não puser meus dedos nelas e minha mão na marca em seu lado”.
26 Ɗaa nam tɔnɔ siɗi ká falɛ na ku báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal Zezuri mbṵ kḭ í kaw hula ɓa kḭ. Ha̰w ku báyḭi lɛ, Toma na kaw ziŋ ri nda̰w ro. Faa hulri ká i dar gbak gbak ɗo ɗi na hɔy kara, Zezu tḭi sakra ɓari na mbuɗa a ɓaa ha ri mii: «Ɗɛkɛkɛ ka sáɗ ziŋ rì!»
26 Oito dias depois, os discípulos estavam juntos novamente e, dessa vez, Tomé estava com eles. As portas estavam trancadas, mas, de repente, como antes, Jesus surgiu no meio deles. “Paz seja com vocês!”, disse ele.
27 Falɛ ku lɛ, ka fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo Toma a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu zuɗa vu nduo-ɔ ɓa key mú kɔ nduo-iri key, a mú zuɗa nduo-ɔ mú ɗaa nduo bol kol nṵɔ ká gar-i key! Pɔ́ŋ nzaa ma̰y ɓay ɓo, a mú ɗaa law-a ɓo tul-i.»
27 Então, disse a Tomé: “Ponha seu dedo aqui, e veja minhas mãos. Ponha sua mão na marca em meu lado. Não seja incrédulo. Creia!”.
28 Lɛɛ, Toma yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay ɓi! Ŋgɛrɛwṵru ɓi!»
28 “Meu Senhor e meu Deus!”, disse Tomé.
29 Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓay kɔ́kɔ ká mù kɔ mì key nda̰w rɔɔ, mú ɗaa law-a ɓo tul-i lɛ? Suoriya ɓa taa nzoɓri ká i kɔ mì ya hɔy a í ɗaa law-ri ɓo tul-i.»
29 Então Jesus lhe disse: “Você crê porque me viu. Felizes são aqueles que creem sem ver”.
30 Zezu ɗaa kḭri fe saŋri ɓoɗ ɓoɗ ŋgḭi ɓamba ká nun leɗ nduoɓal-ɛri ká i ɗaa ɓayke ɗo ɓil mbeɗe ni key ya.
30 Os discípulos viram Jesus fazer muitos outros sinais além dos que se encontram registrados neste livro.
31 Roo lɛ, feri ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe ni key na, ɓay haŋa rì ɗáake law-rì ɓo tul Zezu, a í kɔ ni ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na ka ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru. A zaɗka ì ɗaa law-rì ɓo tul-e lɛ, ì káw ɓáy kumnun ɓáy faa ɓe.
31 Estes, porém, estão registrados para que vocês creiam que Jesus é o Cristo, o Filho de Deus, e para que, crendo nele, tenham vida pelo poder do seu nome.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.