João 13
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Tɔ̀ŋ nam mbḭw hɔy ɓay haŋa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ka maa báyḭi lɛ, Zezu kɔ nda̰w, nam ká ɓay álake tusiri key ɓay séke luo Bi-ɛ na vi ro. Ka hii nzoɓ taa ɓeri ká tusiri key ɓaŋguɔ. Ka hii ri kpṵru maa ɓáy huɗ ɓe.
1 Antes da festa da Páscoa, Jesus sabia que havia chegado sua hora de deixar este mundo e voltar para o Pai. Ele tinha amado seus discípulos durante seu ministério na terra, e os amou até o fim.
2 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i ɗo réke ŋgaw. Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛtemndaya ɗaa ɓay zuɔ ɓil law Zudas vu Simo̰n Iskariyoɗ ha̰ ni mbi tul-e.
2 Estava na hora do jantar, e o diabo já havia instigado Judas, filho de Simão Iscariotes, a trair Jesus.
3 Zezu na kɔ ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa feri riw bele zuɔ nduo-ɛ, a vi saa luo-ɛ na, káʼa yḭ́i ɓa luo-ɛ na nda̰w pi.
3 Jesus sabia que o Pai lhe dera autoridade sobre todas as coisas e que viera de Deus e voltaria para Deus.
4 Báyḭi lɛ, ka uru siya ká nzaa fe sṵm na a naa maagari ɓe, a ɗaa ɓo fi mbḭw a mbi vay gari a síŋke puu si-ɛ.
4 Assim, levantou-se da mesa, tirou a capa e enrolou uma toalha na cintura.
5 Falɛ ku lɛ, ka kaa mbii zuɔ ɓil tuŋguo, a tii sa̰w wáake ɓal leɗ nduoɓal-ɛri, a nzṵn ɓáy vay gari káʼa síŋke puu si-ɛ na.
5 Depois, derramou água numa bacia e começou a lavar os pés de seus discípulos, enxugando-os com a toalha que estava em sua cintura.
6 Zaɗkaʼa tḭi tul Simo̰n Piyɛr na báyḭi lɛ, Simo̰n Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, úwaa, lɛ, mù wáa ɓal-i nda̰w lɛ woo!»
6 Quando Jesus chegou a Simão Pedro, este lhe disse: “O Senhor vai lavar os meus pés?”.
7 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓo na, fe ká mì ɗaa key na mù kɔ sa̰wke taŋ ya ɓáy, roo lɛ, ɓil nam ha̰nɛ lɛ, mù kɔ́kɔ ɓáy.»
7 Jesus respondeu: “Você não entende agora o que estou fazendo, mas algum dia entenderá”.
8 Báyḭi lɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Ṵ́-uu, mù ti wáa ɓal-i na ya mgbaŋ!» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka mì wàa ɓal-a na ya lɛ, náa ti zúɔ ziŋ kḭ mbǎa mgbaŋ.»
8 “Lavar os meus pés? De jeito nenhum!”, protestou Pedro. Jesus respondeu: “Se eu não os lavar, você não terá comunhão comigo”.
9 Báyḭi lɛ, Simo̰n Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, munu zu lɛ, mu wáa ɓal-i hɔy ya, roo lɛ, mu wáa nduo-i nda̰w, tul-i nda̰w pi.»
9 Simão Pedro exclamou: “Senhor, então lave também minhas mãos e minha cabeça, e não somente os pés!”.
10 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Nzoɓ ká sùo mbii na sùo-ɛ *taŋ kaɗ kaɗ ro ɓo, ka se síe súo mbii mbǎa, a wáa ɓa ɓal-ɛ hɔy. Ɓaarì na, sùo-rì taŋ kaɗ kaɗ ro, roo lɛ, ɓa ɓaarì riw bele ya.»
10 Jesus respondeu: “A pessoa que tomou banho completo só precisa lavar os pés para ficar totalmente limpa. E vocês estão limpos, mas nem todos”.
11 (Zezu ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ nzoɓ káʼa mbika tul-e na ro. Sa̰wke mini ze, ka ɓaa mii: «Ɓaarì na, sùo-rì taŋ kaɗ kaɗ riw bele ya.»)
11 Pois Jesus sabia quem o trairia. Foi a isso que se referiu quando disse: “Nem todos vocês estão limpos”.
12 Falɛ káʼa wàa ɓal-ri a mbi gari ɓe a nduo na báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a kaw nzaa fe sṵm ziŋ ri a ɓaa ha ri mii: «Fe ká mì ɗaa ziŋ rì key na wa̰a, ì kɔ sa̰wke kɔ kḭ zu lɛ?
12 Depois de lavar os pés deles, Jesus vestiu a capa novamente, retornou a seu lugar e perguntou: “Vocês entendem o que fiz?
13 Ì kɔ, ɓaarì na, ì ɗí mì ɓa Gaŋ tul-rì ɓáy Mbay ɓaarì. Ì ɗí mì ɓáy zaɗɛ kḭ, ɓay ḭi lɛ, mì ɓa ɓe na kḭ.
13 Vocês me chamam ‘Mestre’ e ‘Senhor’, e têm razão, porque eu sou.
14 Ze, munu ká ì ɗí mì ɓa Mbay ɓáy Gaŋ tul-rì ká mì wàa ɓal-rì na, ɓaarì kara, ndaɗ ɓay haŋa rì wàa ɓal kḭ na nda̰w.
14 E uma vez que eu, seu Senhor e Mestre, lavei seus pés, vocês devem lavar os pés uns dos outros.
15 Mì ɗaa ɓa fe kíɛ kḭ ha rì ɓay haŋa ɓaarì kara, ì ɗaa faa mbḭw munu ka zíŋ kḭ nda̰w.
15 Eu lhes dei um exemplo a ser seguido. Façam como eu fiz a vocês.
16 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: leɗ káw ká mba tul bǎa káw ɓe na tiya. Ze leɗ nzaapeɗ ká mba tul nzoɓ ká pie ni na kara tiya nda̰w pi.
16 Eu lhes digo a verdade: o escravo não é maior que o seu senhor, nem o mensageiro é mais importante que aquele que o envia.
17 Zaɗka ì laa ɓay fekeri key na a í ɗáake peɗ ɓáy zaɗɛ lɛ, ì ɗoko ɓáy suoriya.
17 Agora que vocês sabem estas coisas, serão felizes se as praticarem.”
18 «Mì ɓaa ɓay key na ɓay tul-rì riw bele ya. Nzoɓri ká mì nan ri na, mì tuu ri tuu. Roo lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ɓay ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii: “Nzoɓ ká ɓuru kḭ ɓúru sṵ fe mbḭw na, fɛrɛ a ɓa nzoɓ tul ŋga̰ni ɓi.”
18 “Não digo estas coisas a todos vocês; conheço os que escolhi. Mas isto cumpre as Escrituras que dizem: ‘Aquele que come do meu alimento voltou-se contra mim’.
19 Mì ɓaa ha rì timbɛɗɛ key pola nda̰w rɔɔ, ɓay haŋa feke ka tḭi ɓáy. Ɓe nda̰w rɔɔ, zaɗka feke na tḭi lɛ, ì ɗáa law-rì ɓo tul-i mii: Ɓi na, mì ɗo ɓaŋguɔ.
19 Eu lhes digo isso de antemão, para que, quando acontecer, vocês creiam que eu sou aquele de quem falam as Escrituras.
20 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ká ya̰a nzoɓ ká mì pie na, ka ya̰a mì nda̰w zu. A nzoɓ ká ya̰a mì na, ka ya̰a nzoɓ ká pie mì vi na nda̰w.»
20 Eu lhes digo a verdade: quem recebe aquele que envio recebe a mim, e quem recebe a mim recebe o Pai, que me enviou”.
21 Falɛ ká Zezu ɓaa ɓayri munu na báyḭi lɛ, law-ɛ fuu ni mgbuk mgbuk, a ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì na a mbika tul-i.»
21 Então Jesus sentiu profunda angústia e exclamou: “Eu lhes digo a verdade: um de vocês vai me trair!”.
22 Báyḭi lɛ, i kɔ-kɔ́m ɓa nun kḭ ɓa lie ɓa lew í vbi ɓay mii, wa̰a, ɓa nzoɓ ve kḭ ze ka ɓaa ɓay se tul-e ku lɛ?
22 Os discípulos olharam uns para os outros, sem saber a quem ele se referia.
23 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká Zezu hii ni ɓamba na kaw lakun-ɛ.
23 O discípulo a quem Jesus amava ocupava o lugar ao lado dele à mesa.
24 Ro, Simo̰n Piyɛr te ta̰y nun-ɛ zima ha̰ ni ɓay haŋa ni ka vbi Zezu, wa̰a, ɓa ve ze ka ɓaa ɓay se tul-e lɛ?
24 Simão Pedro lhe fez um sinal para que perguntasse a quem Jesus se referia.
25 Leɗ nduoɓalke ku na, fɛrɛ nzi-ɛ ɓa luo Zezu a vbi ni mii: «Mbay, wa̰a, ɓa ve kḭ zu lɛ?»
25 Então o discípulo se inclinou para Jesus e perguntou: “Senhor, quem é?”.
26 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɗáa ŋguɗ maapa nduo vay náy. Ze, nzoɓ ká mì ha̰ ni lɛ, ɓa ɓe na kḭ zu.» Ro, Zezu mbi ŋguɗ maapa na a ɗaa nduo ɗi a ha̰ Zudas vu Simo̰n Iskariyoɗ.
26 Jesus respondeu: “É aquele a quem eu der o pedaço de pão que molhei na tigela”. E, depois de molhar o pedaço de pão, deu-o a Judas, filho de Simão Iscariotes.
27 Zaɗɛ ká Zudas ya̰a ŋguɗ maapa na ku báyḭi lɛ, *Satan nduo ɓil law-ɛ. Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Fe ká mù hii ɓay ɗáa lɛ, mu ɗaa koɗ kḭ hɔy.»
27 Quando Judas comeu o pão, Satanás entrou nele. Então Jesus lhe disse: “O que você vai fazer, faça logo”.
28 (Ɓari ká i kaw nzaa fe sṵm ziŋ ni na, nzoɓ mbḭw mini kara kɔ sa̰w fe káʼa ɓǎake ɓay ha̰ ni na ya.
28 Nenhum dos outros à mesa entendeu o que Jesus quis dizer.
29 Munu ká Zudas ɓa nzoɓ kɔ́rɔ lari ɓari na, nzoɓ ha̰nɛri ker mii, Zezu pie ni ɓay haŋa ni ka vǎa hie fe ha̰nɛ ɓay tul nam suoriyake, mase, ɓay haŋa ni ka ha̰ fe ha̰nɛri ha̰ nzoɓ kṵkuri.)
29 Como Judas era o tesoureiro, alguns imaginaram que Jesus tinha mandado que ele comprasse o necessário para a festa ou desse algum dinheiro aos pobres.
30 Ká zaɗɛ káʼa ya̰a ŋguɗ maapa na ku hɔy lɛ, ka tḭi a zɔl. Lɛɛ, zaɗ sii ro zu.
30 Judas saiu depressa, e era noite.
31 Zaɗka Zudas mbi faa a zɔl na báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa mii: «Timbɛɗɛ key na, riŋ ɗika ká ɓo tul ɓi *Vu Nzoɓ na, tina sùo-ɛ ɗo kɛlɛ ro, a Ŋgɛrɛwṵru kara ziŋ riŋ ɗika ɓáy faa ɓi na.
31 Assim que Judas saiu, Jesus disse: “Chegou a hora de o Filho do Homem ser glorificado e, por causa dele, Deus será glorificado.
32 [Munu ká Ŋgɛrɛwṵru ziŋ riŋ ɗika ɓáy faa ɓi na,] waka ya hɔy lɛ, kaʼa ɗáa riŋ ɗika ɓo tul-e nda̰w.
32 Uma vez que Deus recebe glória por causa do Filho, ele dará ao Filho sua glória, de uma vez por todas.
33 Ɓaarì vu-iri ká mì kɔ rì ɓa nzoɓ nun-i na, mì káw ziŋ rì ndḭi rɔɓay. Munu ká mì ɓaa ha̰ Ziɓri pola na, mì ɓaa ha rì timbɛɗɛ key nda̰w: ì nzáara mì, roo lɛ, ì maa ɓay séke zaɗ ká mì séke ɗi ya.
33 Meus filhos, estarei com vocês apenas mais um pouco. E, como eu disse aos líderes judeus, vocês me procurarão, mas não poderão ir para onde eu vou.
34 Timbɛɗɛ key na mì ha rì *bol kusol fie: ì hii kḭ ɓa lie ɓa lew. Munu ká mì hii rì na, ì hii kḭ ɓa lie ɓa lew.
34 Por isso, agora eu lhes dou um novo mandamento: Amem uns aos outros. Assim como eu os amei, vocês devem amar uns aos outros.
35 Zaɗka ì hii kḭ ɓa lie ɓa lew lɛ, ɓe nda̰w rɔɔ nzoɓri riw bele i kɔ́kɔ mii, ì ɓa leɗ nduoɓal-iri na ɓáy.»
35 Seu amor uns pelos outros provará ao mundo que são meus discípulos”.
36 Báyḭi lɛ, Simo̰n Piyɛr vbi ni ɓay mii: «Mbay, wa̰a, mù séke ɓa zaɗ ha̰a lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗ ká mì séke ɗi timbɛɗɛ key na, mù maa ɓay séke ɗi ya ɓáy. Roo lɛ, nam ha̰nɛ lɛ, mù séke ɗi ɓáy.»
36 Simão Pedro perguntou: “Para onde o Senhor vai?”. Jesus respondeu: “Para onde vou vocês não podem ir agora, mas me seguirão mais tarde”.
37 Báyḭi lɛ, Piyɛr vbi ni mii: «Mbay, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, mì maa ɓay séke fal-a timbɛɗɛ key ya lɛ? Mì ɗo ɗi ya ɓay pɔ́ŋ sùo-i ha̰ huɗ ɓay tul-a!»
37 “Senhor, por que não posso ir agora?”, perguntou ele. “Estou disposto a morrer pelo senhor.”
38 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Wa̰a, mù ɗo ɗi ya ɓa tusuɛ ɓay pɔ́ŋ sùo-ɔ ha̰ huɗ ɓay tul-i kḭ lɛ? Mì ɓaa ha̰ mù ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: pola rɔɔ ɓay haŋa tuo ka-káa lɛ, mù má̰y ɓay faa ɓal ba say mii, mù kɔ mì ya.»
38 “Morrer por mim?”, disse Jesus. “Eu lhe digo a verdade, Pedro: antes que o galo cante, você me negará três vezes.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.