João 13

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Tɔ̀ŋ nam mbḭw hɔy ɓay haŋa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ka maa báyḭi lɛ, Zezu kɔ nda̰w, nam ká ɓay álake tusiri key ɓay séke luo Bi-ɛ na vi ro. Ka hii nzoɓ taa ɓeri ká tusiri key ɓaŋguɔ. Ka hii ri kpṵru maa ɓáy huɗ ɓe.
1 Faltava somente um dia para a Festa da Páscoa . Jesus sabia que tinha chegado a hora de deixar este mundo e ir para o Pai. Ele sempre havia amado os seus que estavam neste mundo e os amou até o fim.
2 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i ɗo réke ŋgaw. Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛtemndaya ɗaa ɓay zuɔ ɓil law Zudas vu Simo̰n Iskariyoɗ ha̰ ni mbi tul-e.
2 Jesus e os seus discípulos estavam jantando. O Diabo já havia posto na cabeça de Judas, filho de Simão Iscariotes, a ideia de trair Jesus.
3 Zezu na kɔ ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa feri riw bele zuɔ nduo-ɛ, a vi saa luo-ɛ na, káʼa yḭ́i ɓa luo-ɛ na nda̰w pi.
3 Jesus sabia que o Pai lhe tinha dado todo o poder. E sabia também que tinha vindo de Deus e ia para Deus.
4 Báyḭi lɛ, ka uru siya ká nzaa fe sṵm na a naa maagari ɓe, a ɗaa ɓo fi mbḭw a mbi vay gari a síŋke puu si-ɛ.
4 Então se levantou, tirou a sua capa , pegou uma toalha e amarrou na cintura.
5 Falɛ ku lɛ, ka kaa mbii zuɔ ɓil tuŋguo, a tii sa̰w wáake ɓal leɗ nduoɓal-ɛri, a nzṵn ɓáy vay gari káʼa síŋke puu si-ɛ na.
5 Em seguida pôs água numa bacia e começou a lavar os pés dos discípulos e a enxugá-los com a toalha.
6 Zaɗkaʼa tḭi tul Simo̰n Piyɛr na báyḭi lɛ, Simo̰n Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, úwaa, lɛ, mù wáa ɓal-i nda̰w lɛ woo!»
6 Quando chegou perto de Simão Pedro, este lhe perguntou: — Vai lavar os meus pés, Senhor?
7 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓo na, fe ká mì ɗaa key na mù kɔ sa̰wke taŋ ya ɓáy, roo lɛ, ɓil nam ha̰nɛ lɛ, mù kɔ́kɔ ɓáy.»
7 Jesus respondeu:
8 Báyḭi lɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Ṵ́-uu, mù ti wáa ɓal-i na ya mgbaŋ!» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka mì wàa ɓal-a na ya lɛ, náa ti zúɔ ziŋ kḭ mbǎa mgbaŋ.»
8 — O senhor nunca lavará os meus pés! — disse Pedro.
9 Báyḭi lɛ, Simo̰n Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, munu zu lɛ, mu wáa ɓal-i hɔy ya, roo lɛ, mu wáa nduo-i nda̰w, tul-i nda̰w pi.»
9 — Então, Senhor, não lave somente os meus pés; lave também as minhas mãos e a minha cabeça! — pediu Simão Pedro.
10 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Nzoɓ ká sùo mbii na sùo-ɛ *taŋ kaɗ kaɗ ro ɓo, ka se síe súo mbii mbǎa, a wáa ɓa ɓal-ɛ hɔy. Ɓaarì na, sùo-rì taŋ kaɗ kaɗ ro, roo lɛ, ɓa ɓaarì riw bele ya.»
10 Aí Jesus disse:
11 (Zezu ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ nzoɓ káʼa mbika tul-e na ro. Sa̰wke mini ze, ka ɓaa mii: «Ɓaarì na, sùo-rì taŋ kaɗ kaɗ riw bele ya.»)
11 Jesus sabia quem era o traidor. Foi por isso que disse: “Todos menos um.”
12 Falɛ káʼa wàa ɓal-ri a mbi gari ɓe a nduo na báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a kaw nzaa fe sṵm ziŋ ri a ɓaa ha ri mii: «Fe ká mì ɗaa ziŋ rì key na wa̰a, ì kɔ sa̰wke kɔ kḭ zu lɛ?
12 Depois de lavar os pés dos seus discípulos, Jesus vestiu de novo a capa, sentou-se outra vez à mesa e perguntou:
13 Ì kɔ, ɓaarì na, ì ɗí mì ɓa Gaŋ tul-rì ɓáy Mbay ɓaarì. Ì ɗí mì ɓáy zaɗɛ kḭ, ɓay ḭi lɛ, mì ɓa ɓe na kḭ.
13 Vocês me chamam de “Mestre” e de “Senhor” e têm razão, pois eu sou mesmo.
14 Ze, munu ká ì ɗí mì ɓa Mbay ɓáy Gaŋ tul-rì ká mì wàa ɓal-rì na, ɓaarì kara, ndaɗ ɓay haŋa rì wàa ɓal kḭ na nda̰w.
14 Se eu, o Senhor e o Mestre, lavei os pés de vocês, então vocês devem lavar os pés uns dos outros.
15 Mì ɗaa ɓa fe kíɛ kḭ ha rì ɓay haŋa ɓaarì kara, ì ɗaa faa mbḭw munu ka zíŋ kḭ nda̰w.
15 Pois eu dei o exemplo para que vocês façam o que eu fiz.
16 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: leɗ káw ká mba tul bǎa káw ɓe na tiya. Ze leɗ nzaapeɗ ká mba tul nzoɓ ká pie ni na kara tiya nda̰w pi.
16 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o empregado não é mais importante do que o patrão, e o mensageiro não é mais importante do que aquele que o enviou.
17 Zaɗka ì laa ɓay fekeri key na a í ɗáake peɗ ɓáy zaɗɛ lɛ, ì ɗoko ɓáy suoriya.
17 Já que vocês conhecem esta verdade, serão felizes se a praticarem.
18 «Mì ɓaa ɓay key na ɓay tul-rì riw bele ya. Nzoɓri ká mì nan ri na, mì tuu ri tuu. Roo lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ɓay ká i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii: “Nzoɓ ká ɓuru kḭ ɓúru sṵ fe mbḭw na, fɛrɛ a ɓa nzoɓ tul ŋga̰ni ɓi.”
18 — Não estou falando de vocês todos; eu conheço aqueles que escolhi. Pois tem de se cumprir o que as
19 Mì ɓaa ha rì timbɛɗɛ key pola nda̰w rɔɔ, ɓay haŋa feke ka tḭi ɓáy. Ɓe nda̰w rɔɔ, zaɗka feke na tḭi lɛ, ì ɗáa law-rì ɓo tul-i mii: Ɓi na, mì ɗo ɓaŋguɔ.
19 Digo isso a vocês agora, antes que aconteça, para que, quando acontecer, vocês creiam que “
20 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ká ya̰a nzoɓ ká mì pie na, ka ya̰a mì nda̰w zu. A nzoɓ ká ya̰a mì na, ka ya̰a nzoɓ ká pie mì vi na nda̰w.»
20 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem receber aquele que eu enviar estará também me recebendo; e quem me recebe recebe aquele que me enviou.
21 Falɛ ká Zezu ɓaa ɓayri munu na báyḭi lɛ, law-ɛ fuu ni mgbuk mgbuk, a ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì na a mbika tul-i.»
21 Depois de dizer isso, Jesus ficou muito aflito e declarou abertamente aos discípulos:
22 Báyḭi lɛ, i kɔ-kɔ́m ɓa nun kḭ ɓa lie ɓa lew í vbi ɓay mii, wa̰a, ɓa nzoɓ ve kḭ ze ka ɓaa ɓay se tul-e ku lɛ?
22 Então eles olharam uns para os outros, sem saber de quem ele estava falando.
23 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri ká Zezu hii ni ɓamba na kaw lakun-ɛ.
23 Ao lado de Jesus estava sentado um deles, a quem Jesus amava.
24 Ro, Simo̰n Piyɛr te ta̰y nun-ɛ zima ha̰ ni ɓay haŋa ni ka vbi Zezu, wa̰a, ɓa ve ze ka ɓaa ɓay se tul-e lɛ?
24 Simão Pedro fez um sinal para ele e disse: — Pergunte de quem o Mestre está falando.
25 Leɗ nduoɓalke ku na, fɛrɛ nzi-ɛ ɓa luo Zezu a vbi ni mii: «Mbay, wa̰a, ɓa ve kḭ zu lɛ?»
25 Então aquele discípulo chegou mais perto de Jesus e perguntou: — Senhor, quem é ele?
26 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɗáa ŋguɗ maapa nduo vay náy. Ze, nzoɓ ká mì ha̰ ni lɛ, ɓa ɓe na kḭ zu.» Ro, Zezu mbi ŋguɗ maapa na a ɗaa nduo ɗi a ha̰ Zudas vu Simo̰n Iskariyoɗ.
26 — É aquele a quem vou dar um pedaço de pão passado no molho! — respondeu Jesus. Em seguida pegou um pedaço de pão, passou no molho e deu a Judas, filho de Simão Iscariotes.
27 Zaɗɛ ká Zudas ya̰a ŋguɗ maapa na ku báyḭi lɛ, *Satan nduo ɓil law-ɛ. Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Fe ká mù hii ɓay ɗáa lɛ, mu ɗaa koɗ kḭ hɔy.»
27 E assim que Judas recebeu o pão, Satanás entrou nele. Então Jesus disse a Judas:
28 (Ɓari ká i kaw nzaa fe sṵm ziŋ ni na, nzoɓ mbḭw mini kara kɔ sa̰w fe káʼa ɓǎake ɓay ha̰ ni na ya.
28 Nenhum dos que estavam à mesa entendeu por que Jesus disse isso.
29 Munu ká Zudas ɓa nzoɓ kɔ́rɔ lari ɓari na, nzoɓ ha̰nɛri ker mii, Zezu pie ni ɓay haŋa ni ka vǎa hie fe ha̰nɛ ɓay tul nam suoriyake, mase, ɓay haŋa ni ka ha̰ fe ha̰nɛri ha̰ nzoɓ kṵkuri.)
29 Como era Judas que tomava conta da bolsa do dinheiro, alguns pensaram que Jesus tinha mandado que ele comprasse alguma coisa para a festa ou desse alguma ajuda aos pobres.
30 Ká zaɗɛ káʼa ya̰a ŋguɗ maapa na ku hɔy lɛ, ka tḭi a zɔl. Lɛɛ, zaɗ sii ro zu.
30 Judas recebeu o pão e saiu logo. E era noite.
31 Zaɗka Zudas mbi faa a zɔl na báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa mii: «Timbɛɗɛ key na, riŋ ɗika ká ɓo tul ɓi *Vu Nzoɓ na, tina sùo-ɛ ɗo kɛlɛ ro, a Ŋgɛrɛwṵru kara ziŋ riŋ ɗika ɓáy faa ɓi na.
31 Quando Judas saiu, Jesus disse:
32 [Munu ká Ŋgɛrɛwṵru ziŋ riŋ ɗika ɓáy faa ɓi na,] waka ya hɔy lɛ, kaʼa ɗáa riŋ ɗika ɓo tul-e nda̰w.
32 E, se por meio dele a natureza gloriosa de Deus for revelada, então Deus revelará em si mesmo a natureza divina do Filho do Homem. E Deus fará isso agora mesmo.
33 Ɓaarì vu-iri ká mì kɔ rì ɓa nzoɓ nun-i na, mì káw ziŋ rì ndḭi rɔɓay. Munu ká mì ɓaa ha̰ Ziɓri pola na, mì ɓaa ha rì timbɛɗɛ key nda̰w: ì nzáara mì, roo lɛ, ì maa ɓay séke zaɗ ká mì séke ɗi ya.
33 Meus filhos, não vou ficar com vocês por muito tempo. Vocês vão me procurar, mas eu digo agora o que já disse aos líderes judeus: vocês não podem ir para onde eu vou.
34 Timbɛɗɛ key na mì ha rì *bol kusol fie: ì hii kḭ ɓa lie ɓa lew. Munu ká mì hii rì na, ì hii kḭ ɓa lie ɓa lew.
34 Eu lhes dou este novo mandamento: amem uns aos outros. Assim como eu os amei, amem também uns aos outros.
35 Zaɗka ì hii kḭ ɓa lie ɓa lew lɛ, ɓe nda̰w rɔɔ nzoɓri riw bele i kɔ́kɔ mii, ì ɓa leɗ nduoɓal-iri na ɓáy.»
35 Se tiverem amor uns pelos outros, todos saberão que vocês são meus discípulos.
36 Báyḭi lɛ, Simo̰n Piyɛr vbi ni ɓay mii: «Mbay, wa̰a, mù séke ɓa zaɗ ha̰a lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗ ká mì séke ɗi timbɛɗɛ key na, mù maa ɓay séke ɗi ya ɓáy. Roo lɛ, nam ha̰nɛ lɛ, mù séke ɗi ɓáy.»
36 Simão Pedro perguntou a Jesus: — Senhor, para onde é que o senhor vai? Jesus respondeu:
37 Báyḭi lɛ, Piyɛr vbi ni mii: «Mbay, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, mì maa ɓay séke fal-a timbɛɗɛ key ya lɛ? Mì ɗo ɗi ya ɓay pɔ́ŋ sùo-i ha̰ huɗ ɓay tul-a!»
37 Pedro tornou a perguntar: — Senhor, por que eu não posso segui-lo agora? Eu estou pronto para morrer pelo senhor!
38 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Wa̰a, mù ɗo ɗi ya ɓa tusuɛ ɓay pɔ́ŋ sùo-ɔ ha̰ huɗ ɓay tul-i kḭ lɛ? Mì ɓaa ha̰ mù ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: pola rɔɔ ɓay haŋa tuo ka-káa lɛ, mù má̰y ɓay faa ɓal ba say mii, mù kɔ mì ya.»
38 — Está mesmo? — perguntou Jesus. — Pois eu afirmo a você que isto é verdade: antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.