João 10

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Zezu ɓaa mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ká rìi ɓáy faa kpaŋ baɗuri na ya, rɔɔ a hil tul kpaŋ ká zaɗ kḭ lɛ, nzoɓke ku na ɓa nzoɓ riiɓa nda̰w, a ɓa dɔmbirim nzoɓ nda̰w pi.
1 Em verdade, em verdade vos digo: quem não entra pela porta no aprisco das ovelhas, mas sobe por outra parte, esse é ladrão e salteador.
2 Roo lɛ, nzoɓ ká rìi ɓáy faa kpaŋke na lɛ, ka ɓa nzoɓ kɔ́rɔ baɗuri na.
2 Mas o que entra pela porta é o pastor das ovelhas.
3 Nzoɓ ká kɔrɔ faa kpaŋ na, mgbuɗa faake ha̰ nzoɓ kɔrɔ baɗu na. Zaɗka nzoɓ kɔ́rɔ baɗu na ɗi baɗuri lɛ, baɗuri na i laa kusol-e. Baɗu ha̰yri ká i ɓa taa ɓeri na, ka ɗi ri ɓáy riŋ-ri riŋ-ri, a tḭ́ike ziŋ ri kɛlɛ.
3 A este o porteiro abre; e as ovelhas ouvem a sua voz; e ele chama pelo nome as suas ovelhas, e as conduz para fora.
4 Zaɗkaʼa ha ri tḭi kɛlɛ riw bele na báyḭi lɛ, ka nda faa pol-ri, lɛ, baɗuri na, i mbi fal-ɛ, ɓay ḭi lɛ, i laa kusol-e laa.
4 Depois de conduzir para fora todas as que lhe pertencem, vai adiante delas, e as ovelhas o seguem, porque conhecem a sua voz;
5 A nzoɓ ká uru ká zaɗ kḭ ɓoɗ ɓa varu nzoɓ na, i ti mbika fal-ɛ ya, roo lɛ, i ɗúu ni ɗi ɗi, ɓay ḭi lɛ, i laa ɓa kusol-e na ya.
5 mas de modo algum seguirão o estranho, antes fugirão dele, porque não conhecem a voz dos estranhos.
6 Zezu ɓaa law ɓay key na ha ri, roo lɛ, sa̰w fe káʼa ɓǎake ɓay key ha ri na, i kɔ ya.»
6 Jesus propôs-lhes esta parábola, mas eles não entenderam o que era que lhes dizia.
7 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri na rɔɓay mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ɓi na, mì ɓa faa kpaŋ ríi baɗuri na.
7 Tornou, pois, Jesus a dizer-lhes: Em verdade, em verdade vos digo: eu sou a porta das ovelhas.
8 Nzoɓri riw bele ká i vi pola ha̰ mì na, i ɓa nzoɓ riiɓari nda̰w, a í ɓa dɔmbirim nzoɓ nda̰w pi. A lɛ, baɗuri na i laa kusol-ri ya.
8 Todos quantos vieram antes de mim são ladrões e salteadores; mas as ovelhas não os ouviram.
9 Ɓa ɓi kḭ ze mì ɓa faa hul. Nzoɓ ká rìi ɓáy faa hul ká mì ɗo ɗi na lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a ya̰aŋa ni. Kaʼa máa ɓay ríi ɗi a tḭi saa ɗi munu ká law-ɛ hii, a ziŋ fe sṵmri ká ɓay hɔ́lke sùo-ɛ.
9 Eu sou a porta; se alguém entrar a casa; o filho fica entrará e sairá, e achará pastagens.
10 Nzoɓ riiɓa na ka vi ɓay ríi ri nda̰w, ɓay ika ri nda̰w, rɔɔ ɓay ɓíɛ ri nda̰w pi. A roo lɛ, ɓi na, mì vi ɓay haŋa baɗuri kaw ɓáy kumnun nda̰w, a í kaw ɓil ndaɗi hɔɗɔk hɔɗɔk nda̰w pi.
10 O ladrão não vem senão para roubar, matar e destruir; eu vim para que tenham vida e a tenham em abundância.
11 «Ɓi na, mì ɓa nzoɓ kɔ́rɔ baɗu taa tusuɛke. Nzoɓ kɔ́rɔ baɗu tusuɛke na, ka pɔŋ sùo-ɛ yak ha̰ huɗ ɓay tul baɗu ɓeri.
11 Eu sou o bom pastor; o bom pastor dá a sua vida pelas ovelhas.
12 Nzoɓ ká kɔrɔ baɗuri ɓay zíŋke lari hɔy na, zaɗka váy koy ví ziŋ ri lɛ, ka haw ɗul a pɔŋ baɗuri na ha̰ váy koy ví ziŋ ri, a ruu ha̰nɛri a mgba̰m ri a ɓɛrɛ ri kpɛrkɛ kpɛrkɛ, ɓay ḭi lɛ, i ɓa taa ɓe ya.
12 Mas o que é mercenário, e não pastor, de quem não são as ovelhas, vendo vir o lobo, deixa as ovelhas e foge; e o lobo as arrebata e dispersa.
13 Nzoɓke ku na haw ɗul a ɗuu, ɓay ḭi lɛ, ka ɓa nzoɓ peɗ lari hɔy ɓo, ɓay baɗuri na mgba law-ɛ ya.
13 Ora, o mercenário foge porque é mercenário, e não se importa com as ovelhas.
14 — ausente —
14 Eu sou o bom pastor; conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem,
15 — ausente —
15 assim como o Pai me conhece e eu conheço o Pai; e dou a minha vida pelas ovelhas.
16 Mì ɗo ɓáy baɗu kḭri ɓoɗ ɗo ku ká i ɗo ɓil kpaŋ key ya. Ɓari na hɔy kara, Ŋgɛrɛwṵru hii ɓay haŋa mì víke ri a mí nda faa pol-ri. I láa ɗiw ɓi í mbṵ́ kḭ kuɗuke mbḭw, a nzoɓ kɔ́rɔ ri hɔy kara, a ɓá mbḭw hɔy nda̰w.
16 Tenho ainda outras ovelhas que não são deste aprisco; a essas também me importa conduzir, e elas ouvirão a minha voz; e haverá um rebanho e um pastor.
17 Bǎa kɔ mì ɓa nzoɓ nun-ɛ, ɓay ḭi lɛ, mì pɔŋ sùo-i yak ha̰ huɗ ɓay haŋa ɓo, mi yḭ̀i mí káw ɓáy kumnun ɓa kḭ.
17 Por isto o Pai me ama, porque dou a minha vida para a retomar.
18 Nzoɓ mbḭw ti náa kumnun ɓi na ya, roo lɛ, mì ha̰ ɓáy law hiiya ɓi kḭ. Mì ɗo ɓáy hṵrusuo ká ɓay haŋa, a mí ɗo ɓáy hṵrusuo ká ɓay ya̰aŋa ɓa kḭ. Ɓe ze, ɓa fe ká Bǎa mbi nzi-ɛ ɓay haŋa mì ɗaa.»
18 Ninguém ma tira de mim, mas eu de mim mesmo a dou; tenho autoridade para a dar, e tenho autoridade para retomá-la. Este mandamento recebi de meu Pai.
19 Ɓay tul ɓayri káʼa ɓaa munu na, Ziɓri téke ɓil kḭ ɓa kḭ rɔɓay.
19 Por causa dessas palavras, houve outra dissensão entre os judeus.
20 Ruɔ nzoɓri ká ɓil-e ku i ɓaa mii: «Ɓe na, temndaya ɗo tul-e a ɗaa ni ɓa ɓala! Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì laa ɓay ɓe na lɛ woo?»
20 E muitos deles diziam: Tem demônio, e perdeu o juízo; por que o escutais?
21 Nzoɓ ha̰wri ɓaa mii: «Nzoɓ ká temndaya ɗo tul-e na ti ɓáa ɓay mini key ya. Wa̰a, nzoɓ ká temndaya ɗo tul-e na, a máa ɓay mgbúɗa nun nzoɓ ra̰wri nda̰w pi lɛ woo?»
21 Diziam outros: Essas palavras não são de quem está endemoninhado; pode porventura um demônio abrir os olhos aos cegos?
22 Ká ɓil ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm na, i ɗaa nam suoriya ká ɓay tul hul Ŋgɛrɛwṵru. Ɓa few lew teɗ.
22 Celebrava-se então em Jerusalém a festa da dedicação. E era inverno.
23 Zezu ha̰ari ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi ká zaɗ ká i ɗi ɓa boro Mbay Salomo̰n.
23 Andava Jesus passeando no templo, no pórtico de Salomão.
24 Báyḭi lɛ, Ziɓri kiri ni í vbi ni ɓay mii: «Síe ha̰a nda̰w rɔɔ, mù haŋa law ɓuru nda siri key lɛ? Mu ɓaa ha̰ ɓuru laa mgbum, wa̰a, mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na lɛ?»
24 Rodearam-no, pois, os judeus e lhe perguntavam: Até quando nos deixarás perplexos? Se tu és o Cristo, dize-no-lo abertamente.
25 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓay key na, mì ɓaa ha rì pola ro, ze ì ɗaa law-rì ɓo ɗi ya. Fe saŋri ká mì ɗaa ɓáy hṵrusuo Bǎa na, ɓaa nasi ɓay ká se tul-i.
25 Respondeu-lhes Jesus: Já vo-lo disse, e não credes. As obras que eu faço em nome de meu Pai, essas dão testemunho de mim.
26 Roo lɛ, ì ɗaa law-rì ɓo tul-i ya, ɓay ḭi lɛ, ì ɓa baɗu taa ɓiri ya.
26 Mas vós não credes, porque não sois das minhas ovelhas.
27 Baɗu ɓiri na i laa kusol-i, a ɓi laa lɛ, mì tuu ri, lɛ, i mbi fal-i.
27 As minhas ovelhas ouvem a minha voz, e eu as conheço, e elas me seguem;
28 Mì ha ri kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ. I ti huka ya mgbaŋ, a nzoɓ mbḭw mini kara ti náa ri saa nduo-i ya.
28 eu lhes dou a vida eterna, e jamais perecerão; e ninguém as arrebatará da minha mão.
29 Ì kɔ, Bǎa ká ɗaa baɗuri zuɔ nduo-i na, ka ɗo ɓáy hṵrusuo kal feri riw bele. Nzoɓ mbḭw mini kara maa ɓay náa ri ká nduo-ɛ ya.
29 Meu Pai, que mas deu, é maior do que todos; e ninguém pode arrebatá-las da mão de meu Pai.
30 Ɓuru Bǎa na ɓuru ɓa nzoɓ ká mbḭw.»
30 Eu e o Pai somos um.
31 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri fa̰a tisawri ɓa kḭ ɓay ikake ni.
31 Os judeus pegaram então outra vez em pedras para o apedrejar.
32 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Mì ɗaa fe kereri ŋgḭi ɓamba tasiri ɓáy hṵrusuo Bǎa ha rì kɔ ɓáy nun-rì gbak gbak. Wa̰a, ɓay fe taa ha̰a ká sakrake key nda̰w rɔɔ, ì hii ɓay vbuka mì ɓáy tisaw ɓay ika mì ɓayke ɓáy lɛ?»
32 Disse-lhes Jesus: Muitas obras boas da parte de meu Pai vos tenho mostrado; por qual destas obras ides apedrejar-me?
33 Lɛɛ, Ziɓri na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓuru hii ɓay ika mù ɓay tul fe kere ɓori ká mù ɗaa ya, roo lɛ, ɓay tul Ŋgɛrɛwṵru ká mù tḭiri ni. Ɓo ká mù ɓa nzoɓ hɔy lɛ, mù hii ɗáa sùo-ɔ ɓa Ŋgɛrɛwṵru lɛ woo!»
33 Responderam-lhe os judeus: Não é por nenhuma obra boa que vamos apedrejar-te, mas por blasfêmia; e porque, sendo tu homem, te fazes Deus.
34 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «I ɗaa ɗo ɓil *mbeɗe bol kusol ɓaarì kḭ mii: “Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii, ì ɗo munu ɓa ŋgɛrɛwṵruri.”
34 Tornou-lhes Jesus: Não está escrito na vossa lei: Eu disse: Vós sois deuses?
35 Ɓuru kɔ nda̰w, fe ká mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru hii ɓayke na, nzoɓ ti máa ɓay bumra ya. Zaɗka ɓari nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru ha ri ɓay ɓe na, ka ɗi ri ɓa ŋgɛrɛwṵruri lɛ,
35 Se a lei chamou deuses àqueles a quem a palavra de Deus foi dirigida {e a Escritura não pode ser anulada},
36 ɓi káʼa náa mì ɗo ɓoɗ a pie mì vi tusiri key na, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, ì ɓaa mii, mì tḭiri Ŋgɛrɛwṵru, ɓay ɗika ká mì ɗi sùo-i ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru lɛ?
36 àquele a quem o Pai santificou, e enviou ao mundo, dizeis vós: Blasfemas; porque eu disse: Sou Filho de Deus?
37 Zaɗka mì ɗaa fe kereri ká Bǎa pɔŋ zuɔ nduo-i na ya lɛ, ɗo nun haŋa rì ɗaa law-rì ɓo tul-i ya.
37 Se não faço as obras de meu Pai, não me acrediteis.
38 Roo lɛ, zaɗka mì ɗaa fekeri, ze ì ɗaa law-rì ɓo tul-i ya hɔy kara, ndaɗ ɓay ɗáa law-rì ɓo tul fe saŋri ká mì ɗaa na. Ɓe nda̰w rɔɔ, ì kɔ́kɔke ta-taŋ mii, ɓi na mì ɗo ɓil law Bǎa, a Bǎa kara ɗo ɓil law-i.»
38 Mas se as faço, embora não me creiais a mim, crede nas obras; para que entendais e saibais que o Pai está em mim e eu no Pai.
39 Ɓe nu ku báyḭi lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri nzaa faa rɔɓay ɓay mgbaka ni, roo lɛ, ka tḭi saa nduo-ri yoroŋ,
39 Outra vez, pois, procuravam prendê-lo; mas ele lhes escapou das mãos.
40 a se ɓa nzaa kporombii Zurdɛ̰ ká fi kɛlu ɓa kḭ, a kaw zaɗ ká Za̰a na ɗaa tul nzoɓri nduo mbii ká ɗi pola.
40 E retirou-se de novo para além do Jordão, para o lugar onde João batizava no princípio; e ali ficou.
41 Nzoɓri ŋgḭi ɓamba tasiri vi luo-ɛ í ɓaa mii: «Za̰a ɗaa fe saŋ mbḭw ya, roo lɛ, ɓayri riw bele káʼa ɓaa se tul leɗban ni key na ɗo ɓa tusuɛ kḭ.»
41 Muitos foram ter com ele, e diziam: João, na verdade, não fez sinal algum, mas tudo quanto disse deste homem era verdadeiro.
42 Ɓe mini ze, ká zaɗɛ ku na nzoɓri ŋgḭi ɓamba ɗaa law-ri ɓo tul Zezu.
42 E muitos ali creram nele.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.