Gálatas 2
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Falɛ ká ɗaa mbiimbam duɔ falɛ niŋ nda̰w rɔɔ, mì yḭ̀i mí se Zuruzalɛm na ɓa kḭ. Ɓe nu ku lɛ, Barnabas se ziŋ mì, a mí mgba Tite kara se ziŋ mì mbḭw nda̰w.
1 Catorze anos depois, eu voltei para Jerusalém com Barnabé e levei Tito comigo.
2 Mì yḭ̀i mí se ɗi, ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru kiɛ mì ɓay haŋa mì se. Zaɗka mì tḭi ɗi na báyḭi lɛ, mì ziŋ nzoɓ ndáka faa pol nzoɓri ká ɗi. Lɛɛ, ɓuru mbṵ kḭ fi mbḭw ɓoɗ, a mí tina sa̰w ɓay káa Ɓay Kere ká mì kaa ha̰ nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na ha ri laa. Mì ɗaa munu ɓay haŋa peɗ ká mì ɗaa pola ɓáy taa ha̰y ká timbɛɗɛ key na, ka ɗo ɓa fe ká gɔr hɔy ya.
2 Voltei para lá porque Deus me revelou que eu devia fazer isso. Ali, numa reunião particular com os líderes da igreja, eu expliquei a eles a mensagem do evangelho que anuncio aos não judeus. Eu não queria que o trabalho que tinha feito e estava fazendo fosse um trabalho perdido.
3 Tite ká ɓa bǎw seɗ ɓi, a ɓa Gɛrɛk na hɔy kara, ɓari nzoɓ ndáka faa pol nzoɓri ká ɗi na, i ɗo ziŋ ni kpaŋ ɓay haŋa ni ka kuŋ ŋgori munu ká Ziɓri na ya.
3 Tito estava comigo, mas ele não foi obrigado a circuncidar-se , embora ele não seja judeu.
4 Feke ɗo munu, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri ká i ɗi sùo-ri ɓa nzoɓ mbika lawri ví nduo sakra naari ɓay bɛ́klɛ naari ɓay kɔ́kɔ wa̰a, faa ḭi nda̰w rɔɔ náa tḭ́ikeri saa ɓil *bol kusol Ziɓri, a náa zuɔri ziŋ Zezu *Krisi na lɛ. Ɓari na, i hii ɓay ɗáa naari ɓa koy bol kusol Ziɓri na,
4 Porém alguns tinham se juntado ao nosso grupo, fazendo de conta que eram irmãos na fé, e queriam circuncidá-lo. Eram homens que tinham entrado para o grupo como espiões a fim de espiar a liberdade que temos por estarmos unidos com Cristo Jesus e para nos tornar escravos de novo.
5 roo lɛ, ɓuru pɔŋ faa ndḭi mini kara ha ri ya, ɓay haŋa káa Ɓay Kere ká ɓa tusuɛ ɓay na, ka ɗo munu ɓay tul-rì.
5 Mas em nenhum momento nós cedemos, pois queríamos que vocês tivessem o verdadeiro evangelho.
6 A ɓari ká nzoɓ mbika lawri kɔ ri ɓa nzoɓ ndáka faa pol-ri taa tusuɛkeri na wa̰a, ɓay ḭi ze, i ɓaa lɛ? (Ze, i ɓa na nzoɓ ndáka faa pol nzoɓ, mase nzoɓ hɔykeri hɔy kara, ɗaa fe mbḭw ya, ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru kɔ nzoɓ ɓáy faa fe ká ɗo sùo-ɛ ká kɛlɛ key hɔy ya.) Ɓari ká i ɓa nzoɓ ndáka faa pol-ri na, i ɗaa ɓay kḭ mbḭw ɓo tul ɓay ɓi na ya.
6 E aqueles que pareciam ser os líderes da igreja — digo isso porque para mim não importa o que eles eram, pois Deus não julga pela aparência — aqueles líderes, repito, não me deram nenhuma ideia nova.
7 Roo lɛ, ɓari na i kɔ nda̰w mii, Ŋgɛrɛwṵru pɔŋ peɗ káa Ɓay Kere na zuɔ nduo-i ɓay haŋa mì kaa ha̰ nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na faa mbḭw munu káʼa pɔŋ peɗke zuɔ nduo Piyɛr ha̰ ni kaa ha̰ Ziɓri na.
7 Pelo contrário, eles viram que Deus me tinha dado a responsabilidade de anunciar o evangelho aos não judeus, assim como tinha dado a Pedro a responsabilidade de anunciá-lo aos judeus.
8 Rɔɓay, ì kɔ, Ŋgɛrɛwṵru ká ha̰ hṵrusuo ha̰ Piyɛr kǎwke ɓa nzoɓ ndáy nzaapeɗ ká sakra Ziɓri na, ɓa ɓe kḭ ze ka ha̰ mì hṵrusuo ha̰ mì kǎwke ɓa nzoɓ ndáy nzaapeɗ ká sakra nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na.
8 Pois pelo poder de Deus fui feito apóstolo para anunciar o evangelho aos não judeus, assim como Pedro foi feito apóstolo para anunciar o evangelho aos judeus.
9 Zak ɓáy Piyɛr nda̰w, rɔɔ Za̰a, ɓari ká nzoɓ mbika lawri kɔ ri ɓa ŋgɛrɛ tul-ri na, i kɔ ɓa Ŋgɛrɛwṵru ze ɗaa peɗ key na zuɔ nduo-i. Ɓe nu ku ro, i mbṵ nzaa-ri riw bele ha̰ ɓúru Barnabas ha̰ ni kiɛ zuɔ kḭ ɓuru. Ro, ɓuru hii ɓay maa kḭ riw bele, a ɓúru leke peɗ ká ɓay ɗáa. Ɓuru na, ɓuru vǎa ɗáa peɗ ká sakra nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya, a ɓari laa lɛ, i vǎa ɗáa peɗ ká sakra nzoɓri ká i ɓa Ziɓ na laa.
9 Por isso Tiago, Pedro e João, que eram considerados os líderes da igreja, reconheceram que Deus me tinha dado essa tarefa especial. E, como sinal de que éramos todos companheiros, eles deram a mim e a Barnabé um aperto de mãos. E todos nós combinamos que eu e Barnabé iríamos trabalhar entre os não judeus e eles, entre os judeus.
10 Fe mbḭw hɔy ká i vbi ɓuru na, ɓa haŋa ɓuru kér se tul nzoɓ kṵkuri. Ɓa fe ká mgba law-i ɓaŋguɔ ɓay ɗáa.
10 Eles nos pediram só uma coisa: que lembrássemos dos pobres das igrejas deles, e isso eu sempre tenho procurado fazer.
11 Zaɗka Piyɛr se Antiyos na, mì ɓaa ziŋ ni ká nun nzoɓ mbika lawri, ɓay ḭi lɛ, fe ɗáa ɓe ɗo ɓáy zaɗɛ ya.
11 Porém, quando Pedro veio para Antioquia da Síria, eu fiquei contra ele em público porque ele estava completamente errado.
12 Tusuɛke lɛ, pola rɔɔ ɓay haŋa Ziɓ ha̰nɛri ká i ɗo ziŋ Zak ká Zuruzalɛm i vi na, ka sṵ fe mbḭw hɔy ziŋ nzoɓ mbika lawri ká i ɓa Ziɓ ya. Roo lɛ, zaɗka i vi na báyḭi lɛ, ka naa sùo-ɛ a sṵ fe ziŋ ri mbǎa, ɓay ḭi lɛ, ka ɗaa hḭɛ Ziɓri ká ɓay *kúŋ ŋgori mgba law-ri na.
12 De fato, antes de chegarem ali alguns homens mandados por Tiago, Pedro tomava refeições com os irmãos não judeus. Mas, depois que aqueles homens chegaram, ele não queria mais tomar refeições com os não judeus porque tinha medo dos que eram a favor de circuncidar os não judeus.
13 Ziɓ ha̰wri ká i ɓa nzoɓ mbika law na kara, i tii sa̰w ɗáa huo munu ká Piyɛr na nda̰w. Fe ɗáa ka̰aya ɓari na kuɔ Barnabas kḭ sùo-ɛ ha̰ ni ɗaa sùo-ɛ nduo ɗi ziŋ ri nda̰w pi.
13 E também os outros irmãos judeus começaram a agir como hipócritas, do mesmo modo que Pedro. E até Barnabé se deixou levar pela hipocrisia deles.
14 Zaɗka mì kɔ simseɗ ɓari ká maa ɓáy tusuɛ ɓay ká ɗo ɓil káa Ɓay Kere na ya báyḭi lɛ, mì uru mí ɓaa ziŋ Piyɛr ká nun ruɔ nzoɓri riw bele mii: «Ɓo ká mù ɓa sa̰w Ziɓ kḭ, a mú vi ɓa nzoɓ mbika law mú pɔŋ fe sa̰w ɓori na wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, timbɛɗɛ key lɛ, mù yḭ̀i mú suru tigba̰a nzoɓ mbika lawri ká i ɓa Ziɓ ya na, ha ri ɗaa fe ɗáa Ziɓri lɛ?
14 Quando vi que eles não estavam agindo direito, de acordo com a verdade do evangelho , eu disse a Pedro na presença de todos: “Você é judeu, mas não está vivendo como judeu e sim como não judeu. Então, como é que você quer obrigar os não judeus a viverem como judeus?”
15 «Náa na, sa̰w náa ɓa Ziɓ kḭ ɓo, náa ɓa nzoɓri ká i ɗi ri ɓa “nzoɓ feya̰ari” munu ká nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na ya.
15 O fato é que nós somos judeus de nascimento e não “pecadores não judeus”, como eles são chamados.
16 Ze ɗo munu hɔy kara, náa kɔ ta-taŋ nda̰w mii, nzoɓ na, Ŋgɛrɛwṵru kɔ ni ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓay tul fe ká Zezu *Krisi ɗaa kḭ hɔy ɓo, ɓáy faa ɗáa vu mbom ɓo tul *bol kusol *Moyze ya. Sa̰wke mini ze, naari Ziɓri kara, náa ɗáari law naari ɓo tul Zezu Krisi ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru ka kɔ naari ɓa nzoɓri ká náa ɗori ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓay tul fe ká Krisi ɗaa ɓo, ɓáy faa ɗáa vu mbom ɓo tul bol kusol ya. Nzoɓ mbḭw mini ká Ŋgɛrɛwṵru kɔ ni ɓa nzoɓ ká ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓáy faa ɗáa vu mbom ɓo tul bol kusol na, tiya.
16 Mas sabemos que todos são aceitos por Deus somente pela fé em Jesus Cristo e não por fazerem o que a lei manda. Assim nós também temos crido em Cristo Jesus a fim de sermos aceitos por Deus pela nossa fé em Cristo e não por fazermos o que a lei manda. Pois ninguém é aceito por Deus por fazer o que a lei manda.
17 «Zaɗka Ŋgɛrɛwṵru kɔ naari ɓa nzoɓ ká náa ɗori ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ ɓay tul fe ká Krisi ɗaa, rɔɔ náa ɗori faa mbḭw munu ká nzoɓri ká náa ɗíri ri ɓa “nzoɓ feya̰ari” ká i ɓa Ziɓ ya na wa̰a, ɓa Krisi ze ha̰ náa ɗáari feya̰a na ku lɛ? Munu ya mgbaŋ!
17 Ao procurarmos ser aceitos por Deus por estarmos unidos com Cristo, fica claro que somos “pecadores” como os não judeus. Mas será que isso quer dizer que Cristo trabalha em favor do pecado? Claro que não!
18 A roo lɛ, zaɗka mì pɔŋ faa ɗáa law-i te tul ɗáa vu mbom ɓo tul bol kusol Moyze, rɔɔ mí yḭ̀i mí lie ɓo ɗi mí ɗaa ɓa kḭ na rɔɓay lɛ, ɓe nu ku na, ɓa ɓi kḭ ze, mì ɗaa feya̰a.
18 Se eu, depois de ter destruído a lei, começar a construí-la de novo como meio de ser aceito por Deus, aí, sim, fica claro que eu havia quebrado a lei.
19 Fal bol kusol ká ɗaa ɓay ɓo tul-i na ku báyḭi lɛ, mì mgba̰ŋra ni mbǎa wṵ̌m, ɓay haŋa ɓo, mi káw ɓáy kumnun ɓay tul Ŋgɛrɛwṵru. Huɗ Krisi ká tul puu say huɗ na, mì zuɔ ziŋ ni mbḭw hɔy ká ɗi.
19 Pois, quanto à lei, estou morto, morto pela própria lei, a fim de viver para Deus. Eu fui morto com Cristo na cruz.
20 Ɓi na, mì kaw ɓáy kumnun, roo lɛ, mì kaw ɓáy tul gaŋ sùo-i ya; ɓa Krisi ze kaw ɓil law-i. Káw ɓi ká timbɛɗɛ key na, mì kaw ɓáy faa ɗáa law-i ɓo tul Vu Ŋgɛrɛwṵru, ɓe káʼa hii mì a pɔŋ sùo-ɛ ha̰ huɗ ɓáy law hiiya ɓe a súoke bol-i.
20 Assim já não sou eu quem vive, mas Cristo é quem vive em mim. E esta vida que vivo agora, eu a vivo pela fé no Filho de Deus, que me amou e se deu a si mesmo por mim.
21 Fe law kere Ŋgɛrɛwṵru key na, mì hii ɓay túŋ ŋgereŋ ɓa fal ya. Ì kɔ, zaɗka ɗáa vu mbom ɓo tul bol kusol na a máa ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru kɔ nzoɓ ɗo ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm ká nun-ɛ na lɛ, huɗ Krisi na ɗo ɓa fe ká gɔr hɔy!»
21 Eu me recuso a rejeitar a graça de Deus. Pois, se é por meio da lei que as pessoas são aceitas por Deus, então a morte de Cristo não adiantou nada!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.