Atos 9

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Sewke ku na Sol ɗaa nun nzoɓri ká i se fal Ŋgɛrɛmbay na tuɔ síe ɓaŋguɔ, law-ɛ nzɛ mgbuk mgbuk a hii ɓay ika ri. Ka se luo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye
1 Enquanto isso, Saulo ainda respirava ameaças de morte contra os discípulos do Senhor. Dirigindo-se ao sumo sacerdote,
2 a vbi ni mbeɗe ɓay séke *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri ká ɗo ŋgɛrɛpuo Damas ɓay haŋa ri kɔ́ke ni. Mbeɗeke ku na ɓaa mii, zaɗka ɓeri ziŋ wa̰ra nzoɓ, mase má̰y nzoɓ ká mbi Faa Ŋgɛrɛmbay lɛ, ɓeri mgba ri ɓeri séke ri Zuruzalɛm.
2 pediu-lhe cartas para as sinagogas de Damasco, de maneira que, caso encontrasse ali homens ou mulheres que pertencessem ao Caminho, pudesse levá-los presos para Jerusalém.
3 Zaɗkaʼa zɔl a se ɗi ya deɓ ɓay tḭ́i Damas na báyḭi lɛ, zaɗɛ ku hɔy zaɗ hie gbɛrɛrɛ saa nulue a kiri ni gbuk.
3 Em sua viagem, quando se aproximava de Damasco, de repente brilhou ao seu redor uma luz vinda do céu.
4 Lɛɛ, ka lie raɗ ɓo siri, a laa kusol nzoɓ ká ɗi ni mii: «Sol! Sol woo! Sa̰wke mina rɔɔ, mù ɗaa nun-i tuɔ síe munu lɛ?»Sol lie raɗ ɓo siri, lɛ, ka laa kusol nzoɓ ká ɗi ni mii: «Sol! Sol woo!»|src="CN02023B.TIF" size="span" loc="Acts 9.6-10" copy="David C. Cook" ref="9.4"
4 Ele caiu por terra e ouviu uma voz que lhe dizia: "Saulo, Saulo, por que você me persegue? "
5 Báyḭi lɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, wa̰a, mù ɓa ve lɛ?» Lɛɛ, Ŋgɛrɛmbay yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɓa Zezu ká mù ɗaa nun-i tuɔ síe na.
5 Saulo perguntou: "Quem és tu, Senhor? " Ele respondeu: "Eu sou Jesus, a quem você persegue.
6 Úru siya mú se ɓil ŋgɛrɛpuo na ku, lɛ, i kíɛ mù fe ká ɗo nun haŋa mù ɗaa na.»
6 Levante-se, entre na cidade; alguém lhe dirá o que você deve fazer".
7 Lɛɛ, wa̰rari ká i se ziŋ Sol na, i ta̰a í ɗo tul kḭ silili í laa kusol nzoɓ ká mgba na, roo lɛ, i kɔ nzoɓ mbḭw ya.
7 Os homens que viajavam com Saulo pararam emudecidos; ouviam a voz mas não viam ninguém.
8 Sol na uru saa siri, lɛ, ka kɔ zaɗ mbḭw ya ha ri mgba nduo-ɛ mgba í kuɔ ni í séke Damas.
8 Saulo levantou-se do chão e, abrindo os olhos, não conseguia ver nada. E eles o levaram pela mão até Damasco.
9 Nam ká say na, ka kɔ zaɗ ya, a sṵ fe ya nda̰w, a nzɔ mbii ya nda̰w pi.
9 Por três dias ele esteve cego, não comeu nem bebeu.
10 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw munu ká mbi fal Ŋgɛrɛmbay, riŋ-ɛ ɓa Ananiyas kaw Damas. Báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛmbay tina nun ha̰ ni a ɗi ni mii: «Ananiyas!» Lɛɛ, ka hii nzi-ɛ mii: «Mbay, mì ɗo key ɓay láa ɓay ɓo.»
10 Em Damasco havia um discípulo chamado Ananias. O Senhor o chamou numa visão: "Ananias! " "Eis-me aqui, Senhor", respondeu ele.
11 Lɛɛ, Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ ni mii: «Úru siya mú se faa ká ɓo ɓil puɔ ká i ɗi ɓa Faa Ká Ɗo Kparak, mú nzaa nzoɓ mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Sol ká uru saa Tars, a kaw ɓil puo ká Zudas ku, a ɗo ɗáa nzaa ɓay kere.
11 O Senhor lhe disse: "Vá à casa de Judas, na rua chamada Direita, e pergunte por um homem de Tarso chamado Saulo. Ele está orando;
12 Zaɗkaʼa ɗo ɗáa nzaa ɓay kere na, fe tina nun ha̰ ni. Ɓa ɓo Ananiyas ze mù rìi tul-e ɓay ɗáa nduo-ɔ ɓo tul-e, ɓo ha̰ ni kɔ zaɗ ɓa kḭ rɔɓay.»
12 numa visão viu um homem chamado Ananias chegar e impor-lhe as mãos para que voltasse a ver".
13 Báyḭi lɛ, Ananiyas yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mì laa ɓayri ŋgḭ-ŋgḭi ká nzoɓri ɓaa se tul leɗban na ká ɗaa ndaya ziŋ nzoɓ taa ɓori ká Zuruzalɛm na.
13 Respondeu Ananias: "Senhor, tenho ouvido muita coisa a respeito desse homem e de todo o mal que ele tem feito aos teus santos em Jerusalém.
14 Ka vi zaɗ ni key ɓáy mbeɗe ká uru saa luo ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓay mgbakake nzoɓri ká i ɗi riŋ-a.»
14 Ele chegou aqui com autorização dos chefes dos sacerdotes para prender todos os que invocam o teu nome".
15 Lɛɛ, Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se, ɓay ḭi lɛ, ɓi kḭ ze mì naa leɗban na key ɓay haŋa ni ka ɗaa riŋ-i nda zaɗ ká sa̰w nzoɓri ɓoɗ ɓoɗ nda̰w, pol mbayri nda̰w, rɔɔ sakra leɗ Izarayɛlri nda̰w pi.
15 Mas o Senhor disse a Ananias: "Vá! Este homem é meu instrumento escolhido para levar o meu nome perante os gentios e seus reis, e perante o povo de Israel.
16 Ɓi kḭ ze, mì kíɛ ni kɔ́kɔ sɛkɛ feri riw bele káʼa kɔ́kɔ ɓay tul-i na ɓáy.»
16 Mostrarei a ele o quanto deve sofrer pelo meu nome".
17 Zaɗka Ananiyas zɔl a tḭi puɔ na báyḭi lɛ, ka rìi a se tul Sol ká hula a ɗaa nduo-ɛ ɓo tul-e a ɓaa ha̰ ni mii: «Yṵ-i Sol, Ŋgɛrɛmbay Zezu ká tḭi tul-a ká faa ɓáy ví ɓo ká Damas na, ɓe kḭ ze ka pie mì ɓay haŋa mù kɔ zaɗ ɓa kḭ nda̰w, ɓay haŋa Tem Law Pie ka mbaa ɓil law-a nda̰w pi.»
17 Então Ananias foi, entrou na casa, impôs as mãos sobre Saulo e disse: "Irmão Saulo, o Senhor Jesus, que lhe apareceu no caminho por onde você vinha, enviou-me para que você volte a ver e seja cheio do Espírito Santo".
18 Báyḭi lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, feri ga̰y kpeɓre kpeɓre saa nun Sol munu ká hoy feri a zuɔ siri ha̰ ni kɔ-kɔ́m ɓa kḭ rɔɓay. Lɛɛ, ka uru siya a ha ri ɗaa tul-e nduo mbii.
18 Imediatamente, algo como escamas caiu dos olhos de Saulo e ele passou a ver novamente. Levantando-se, foi batizado
19 Falɛ ku lɛ, ka sṵ-sṵm ha̰ hṵrusuo-ɛ yḭ̀i a vi ɗi ɓa kḭ.
19 e, depois de comer, recuperou as forças. Saulo passou vários dias com os discípulos em Damasco.
20 Ɓa vaa hɔy lɛ, ka tii sa̰w ka-káa ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri mii, Zezu na ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru.
20 Logo começou a pregar nas sinagogas que Jesus é o Filho de Deus.
21 Nzoɓri riw bele ká i laa ɓayke na, tuku ri ha ri kaw yer í vbi kḭ ɓay mii, «Wa̰a, ɓa leɗban ni key ká ɗaa nun nzoɓri ká i ɗi riŋ Zezu na tuɔ síe ká Zuruzalɛm ya lɛ? Ɓa ɓe káʼa vi ɓay mgbaka nzoɓri ɓay séke ri ha̰ *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri na ya lɛ woo?»
21 Todos os que o ouviam ficavam perplexos e perguntavam: "Não é ele o homem que procurava destruir em Jerusalém aqueles que invocam este nome? E não veio para cá justamente para levá-los presos aos chefes dos sacerdotes? "
22 Báyḭi lɛ, Sol ziŋ hṵrusuo ɓa pola pola a káake káa ɓay a kiɛ nzoɓri fe mii, Zezu ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa a pie ni ví ya̰a nzoɓri na. Lɛɛ, Ziɓri ká i kaw Damas na, i kɔ faa ká ɓay yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mbǎa.
22 Todavia, Saulo se fortalecia cada vez mais e confundia os judeus que viviam em Damasco, demonstrando que Jesus é o Cristo.
23 Falɛ káʼa ɗaa nam ha̰nɛri na báyḭi lɛ, Ziɓri mbṵ kḭ í mbi nzaa-ri ɓay ika ni.
23 Decorridos muitos dias, os judeus decidiram de comum acordo matá-lo,
24 Roo lɛ, ɓayke tɔɗɔ ɓo suku Sol. Nzoɓri ká Damas kɔrɔ faari ká tḭi saa ŋgɛrɛpuo na riw bele, suŋ ɓáy ɓisie ɓay ika ni.
24 mas Saulo ficou sabendo do plano deles. Dia e noite eles vigiavam as portas da cidade a fim de matá-lo.
25 Báyḭi lɛ, nam mbḭw munu ɓa suŋ, nzoɓri ká i mbi lawri ɓáy faa Sol na, i mbi ni í ɗaa ni ɓo ɓil buɗu í hǐlke kɔ̀kɔ dudu, í ɗǐrake ni ɓo fal kɔ̀kɔ na ha̰ ni zɔl.
25 Mas os seus discípulos o levaram de noite e o fizeram descer num cesto, através de uma abertura na muralha.
26 Sol na yḭ̀i a se Zuruzalɛm a nzaa faa ɓay zúɔ ziŋ nzoɓ mbika lawri ká ɗi. Roo lɛ, ɓari riw bele na i ɗaa hḭɛ ɓe, ɓay ḭi lɛ, i kɔ ni ɓa nzoɓ mbika law taa tusuɛke ya.
26 Quando chegou a Jerusalém, tentou reunir-se aos discípulos, mas todos estavam com medo dele, não acreditando que fosse realmente um discípulo.
27 Báyḭi lɛ, Barnabas sùu ni a séke luo *nzoɓ ndáy nzaapeɗri, a kḭi ɓay fe ká Ŋgɛrɛmbay ɗaa ziŋ Sol ká faa ɓáy faa ká Ŋgɛrɛmbay ɓǎake ɓay ziŋ ni na. Ka ɓaa ha ri na rɔɓay mii, Sol ka-káa ɓay ká se tul Zezu ɓáy nun wa̰ra nzoɓ ká Damas.
27 Então Barnabé o levou aos apóstolos e lhes contou como, no caminho, Saulo vira o Senhor, que lhe falara, e como em Damasco ele havia pregado corajosamente em nome de Jesus.
28 Úru saa síeke ku na, Sol na zuɔ ziŋ ri mbḭw a ha̰ari ziŋ ri, a ka-káa ɓáy riŋ Zezu ɓáy nun wa̰ra nzoɓ ká Zuruzalɛm.
28 Assim, Saulo ficou com eles, e andava com liberdade em Jerusalém, pregando corajosamente em nome do Senhor.
29 Ka ɓaa ɓay a ma̰y ɓay ziŋ Ziɓri ká i ɓaa nzaa gɛrɛk nda̰w. Báyḭi lɛ, ɓari ku na i nzaa faa ɓay ika ni.
29 Falava e discutia com os judeus de fala grega, mas estes tentavam matá-lo.
30 Zaɗka ɓayke tɔɗɔ ɓo suku nzoɓ mbika lawri ká i kɔ Sol ɓa yṵ ɓari na báyḭi lɛ, i sùu ni í séke Sezare í ha̰ ni kal kpṵru a se Tars.
30 Sabendo disso, os irmãos o levaram para Cesaréia e o enviaram para Tarso.
31 Ɓe nu ku laa lɛ, nzoɓ mbika lawri riw bele ká i mbṵ tul kḭ ká kuɗu zaɗ ká Zude, Galele nda̰w, rɔɔ ɓáy Samari nda̰w na, i ya̰a ɔ̰mi fṵɔ a í kaw ɗɛkɛkɛ. Ɓari na i ha̰ hṵrusuo ha̰ kḭ í hḭɛ Ŋgɛrɛmbay ɓaŋguɔ, a í ŋgḭ̌ike ɓa pola pola ɓáy faa Tem Law Pie ká sɔ ri na.
31 A igreja passava por um período de paz em toda a Judéia, Galiléia e Samaria. Ela se edificava e, encorajada pelo Espírito Santo, crescia em número, vivendo no temor do Senhor.
32 Ɓil sewke ku na Piyɛr se ɓáy puori riw bele ɓay kɔ-kɔ́m. Lɛɛ, nam mbḭw munu na ka se ɓay kɔ́kɔ nzoɓ mbika lawri ká i kaw Lida,
32 Viajando por toda parte, Pedro foi visitar os santos que viviam em Lida.
33 lɛ, ka ziŋ leɗban mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Ene naa híi suosɛrɛm mbiimbam tɔnɔ siɗi ro, ɓay ḭi lɛ, ɓal-ɛ hu wǔɔ.
33 Ali encontrou um paralítico chamado Enéias, que estava acamado fazia oito anos.
34 Ro, a ɓaa ha̰ ni mii: «Ene, Zezu *Krisi vaa mù ro. Úru siya mú léke fe nam ɓo.» Zaɗɛ ku hɔy lɛ, leɗban na uru siya.
34 Disse-lhe Pedro: "Enéias, Jesus Cristo vai curá-lo! Levante-se e arrume a sua cama". Ele se levantou imediatamente.
35 Zaɗka nzoɓri ká Lida ɓáy nzoɓri ká Saro̰n riw bele kɔ nzoɓ ká sùo-ɛ vaa ni na báyḭi lɛ, i suo kér ɓay ɓari í ɗaa law-ri ɓo tul Ŋgɛrɛmbay.
35 Todos os que viviam em Lida e Sarona o viram e se converteram ao Senhor.
36 Lɛɛ, má̰y mbḭw munu kaw sakra nzoɓ mbika lawri ká Zope, riŋ-ɛ ɓa Tabita. (Ɓáy nzaa gɛrɛk lɛ, ɓa Dorkas, sa̰wke lɛ, ɓa kidaŋa.) Ɓe na, ka ɗaa peɗ kereri ŋgḭi ɓamba a mgba ini ziŋ nzoɓ kṵkuri.
36 Em Jope havia uma discípula chamada Tabita, que em grego é Dorcas, que se dedicava a praticar boas obras e dar esmolas.
37 Sewke ku na sùo-ɛ sɛ ni ha̰ ni hu. Falɛ ká i sùo ni mbii huɗ ɔ riw bele báyḭi lɛ, i mbi ni i vǎa ɗaa ni ɓo ɓil hul ká̰y tul kḭ ká ɗo siya.
37 Naqueles dias ela ficou doente e morreu, e seu corpo foi lavado e colocado num quarto do andar superior.
38 Munu ká Lida ɗo ɗi ya deɓ ɓáy Zope na, zaɗka nzoɓ mbika lawri ká Zope laa mii, Piyɛr ɗo Lida na báyḭi lɛ, i pie wa̰rari ɓa siɗi ɓay haŋa ri vǎa kóɗ Piyɛr ha̰ ni ka vi koɗ hɔy ziŋ ri ɓo, ka mgba roy ya.
38 Lida ficava perto de Jope, e quando os discípulos ouviram falar que Pedro estava em Lida, mandaram-lhe dois homens dizer-lhe: "Não se demore em vir até nós".
39 Piyɛr na uru ɓa vaa hɔy a se ziŋ ri. Zaɗkaʼa tḭi ɗi na báyḭi lɛ, i sùu ni í séke ɓil hul ká̰y tul kḭ ká ɗo siya. Má̰y síeri riw bele i ví kiri ni ɓáy rɛw í kiɛ ni ŋgamasiri ɓáy gari ha̰wri káʼa sa̰a ha ri ɓáy káw ɓe ɓáy kumnun rɔɓay na.
39 Pedro foi com eles e, quando chegou, foi levado para o quarto do andar superior. Todas as viúvas o rodearam, chorando e mostrando-lhe os vestidos e outras roupas que Dorcas tinha feito quando ainda estava com elas.
40 Báyḭi lɛ, Piyɛr tina nzoɓri riw bele ká i kaw hula na tḭi kɛlɛ, a huku siri a ɗaa nzaa ɓay kere. Falɛ ku lɛ, ka uru a kɔ-kɔ́m ɓa huɗ na a ɓaa ha̰ ni mii: «Tabita, úru siya!» Lɛɛ, ka mgbuɗa nun-ɛ a kɔ Piyɛr a uru a kaw.
40 Pedro mandou que todos saíssem do quarto; depois, ajoelhou-se e orou. Voltando-se para a mulher morta, disse: "Tabita, levante-se". Ela abriu os olhos e, vendo Pedro, sentou-se.
41 Ro, Piyɛr na mgba nduo-ɛ a sɔ ni ha̰ ni uru siya. Falɛ lɛ, ka ɗi nzoɓ mbika lawri ɓáy má̰y síeri na, a kiɛ ri Tabita ká yḭ̀i a kaw ɓáy kumnun na.
41 Tomando-a pela mão, ajudou-a a pôr-se de pé. Então, chamando os santos e as viúvas, apresentou-a viva.
42 Ɓayke ku na, nzoɓ Zoperi riw bele laa ha̰ nzoɓri ŋgḭi ɓamba ɗaa law-ri ɓo tul Ŋgɛrɛmbay.
42 Este fato se tornou conhecido em toda a cidade de Jope, e muitos creram no Senhor.
43 Lɛɛ, Piyɛr na kaw Zope a ɗaa nam maa fe ká ɓil puo Simo̰n ká ɓa nzoɓ gbáa huɔ.
43 Pedro ficou em Jope durante algum tempo, com um curtidor de couro chamado Simão.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.