Atos 9
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Sewke ku na Sol ɗaa nun nzoɓri ká i se fal Ŋgɛrɛmbay na tuɔ síe ɓaŋguɔ, law-ɛ nzɛ mgbuk mgbuk a hii ɓay ika ri. Ka se luo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye
1 Saulo, respirando ainda ameaças e morte contra os discípulos do Senhor, dirigiu-se ao sumo sacerdote
2 a vbi ni mbeɗe ɓay séke *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri ká ɗo ŋgɛrɛpuo Damas ɓay haŋa ri kɔ́ke ni. Mbeɗeke ku na ɓaa mii, zaɗka ɓeri ziŋ wa̰ra nzoɓ, mase má̰y nzoɓ ká mbi Faa Ŋgɛrɛmbay lɛ, ɓeri mgba ri ɓeri séke ri Zuruzalɛm.
2 e lhe pediu cartas para as sinagogas de Damasco, a fim de que, caso achasse alguns que eram do Caminho, tanto homens como mulheres, os levasse presos para Jerusalém.
3 Zaɗkaʼa zɔl a se ɗi ya deɓ ɓay tḭ́i Damas na báyḭi lɛ, zaɗɛ ku hɔy zaɗ hie gbɛrɛrɛ saa nulue a kiri ni gbuk.
3 Enquanto seguia pelo caminho, ao aproximar-se de Damasco, subitamente uma luz do céu brilhou ao seu redor.
4 Lɛɛ, ka lie raɗ ɓo siri, a laa kusol nzoɓ ká ɗi ni mii: «Sol! Sol woo! Sa̰wke mina rɔɔ, mù ɗaa nun-i tuɔ síe munu lɛ?»Sol lie raɗ ɓo siri, lɛ, ka laa kusol nzoɓ ká ɗi ni mii: «Sol! Sol woo!»|src="CN02023B.TIF" size="span" loc="Acts 9.6-10" copy="David C. Cook" ref="9.4"
4 Ele caiu por terra e ouviu uma voz que lhe dizia:
5 Báyḭi lɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, wa̰a, mù ɓa ve lɛ?» Lɛɛ, Ŋgɛrɛmbay yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɓa Zezu ká mù ɗaa nun-i tuɔ síe na.
5 Ele perguntou: — Senhor, quem é você? E a resposta foi:
6 Úru siya mú se ɓil ŋgɛrɛpuo na ku, lɛ, i kíɛ mù fe ká ɗo nun haŋa mù ɗaa na.»
6 Mas levante-se e entre na cidade, onde lhe dirão o que você deve fazer.
7 Lɛɛ, wa̰rari ká i se ziŋ Sol na, i ta̰a í ɗo tul kḭ silili í laa kusol nzoɓ ká mgba na, roo lɛ, i kɔ nzoɓ mbḭw ya.
7 Os homens que viajavam com Saulo pararam emudecidos, ouvindo a voz, mas não vendo ninguém.
8 Sol na uru saa siri, lɛ, ka kɔ zaɗ mbḭw ya ha ri mgba nduo-ɛ mgba í kuɔ ni í séke Damas.
8 Então Saulo se levantou do chão e, abrindo os olhos, nada podia ver. E, guiando-o pela mão, levaram-no para Damasco.
9 Nam ká say na, ka kɔ zaɗ ya, a sṵ fe ya nda̰w, a nzɔ mbii ya nda̰w pi.
9 Esteve três dias sem ver, durante os quais nada comeu, nem bebeu.
10 Lɛɛ, nzoɓ mbḭw munu ká mbi fal Ŋgɛrɛmbay, riŋ-ɛ ɓa Ananiyas kaw Damas. Báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛmbay tina nun ha̰ ni a ɗi ni mii: «Ananiyas!» Lɛɛ, ka hii nzi-ɛ mii: «Mbay, mì ɗo key ɓay láa ɓay ɓo.»
10 Havia em Damasco um discípulo chamado Ananias. O Senhor lhe apareceu numa visão e disse: Ao que ele respondeu: — Eis-me aqui, Senhor!
11 Lɛɛ, Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ ni mii: «Úru siya mú se faa ká ɓo ɓil puɔ ká i ɗi ɓa Faa Ká Ɗo Kparak, mú nzaa nzoɓ mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Sol ká uru saa Tars, a kaw ɓil puo ká Zudas ku, a ɗo ɗáa nzaa ɓay kere.
11 Então o Senhor lhe disse:
12 Zaɗkaʼa ɗo ɗáa nzaa ɓay kere na, fe tina nun ha̰ ni. Ɓa ɓo Ananiyas ze mù rìi tul-e ɓay ɗáa nduo-ɔ ɓo tul-e, ɓo ha̰ ni kɔ zaɗ ɓa kḭ rɔɓay.»
12 e, numa visão, viu entrar um homem, chamado Ananias, e impor-lhe as mãos, para que recuperasse a vista.
13 Báyḭi lɛ, Ananiyas yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mì laa ɓayri ŋgḭ-ŋgḭi ká nzoɓri ɓaa se tul leɗban na ká ɗaa ndaya ziŋ nzoɓ taa ɓori ká Zuruzalɛm na.
13 Ananias, porém, respondeu: — Senhor, de muitos tenho ouvido a respeito desse homem, quanto mal tem feito aos teus santos em Jerusalém.
14 Ka vi zaɗ ni key ɓáy mbeɗe ká uru saa luo ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓay mgbakake nzoɓri ká i ɗi riŋ-a.»
14 E aqui em Damasco ele tem autorização dos principais sacerdotes para prender todos os que invocam o teu nome.
15 Lɛɛ, Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se, ɓay ḭi lɛ, ɓi kḭ ze mì naa leɗban na key ɓay haŋa ni ka ɗaa riŋ-i nda zaɗ ká sa̰w nzoɓri ɓoɗ ɓoɗ nda̰w, pol mbayri nda̰w, rɔɔ sakra leɗ Izarayɛlri nda̰w pi.
15 Mas o Senhor disse a Ananias:
16 Ɓi kḭ ze, mì kíɛ ni kɔ́kɔ sɛkɛ feri riw bele káʼa kɔ́kɔ ɓay tul-i na ɓáy.»
16 Pois eu mesmo vou mostrar a ele quanto deve sofrer pelo meu nome.
17 Zaɗka Ananiyas zɔl a tḭi puɔ na báyḭi lɛ, ka rìi a se tul Sol ká hula a ɗaa nduo-ɛ ɓo tul-e a ɓaa ha̰ ni mii: «Yṵ-i Sol, Ŋgɛrɛmbay Zezu ká tḭi tul-a ká faa ɓáy ví ɓo ká Damas na, ɓe kḭ ze ka pie mì ɓay haŋa mù kɔ zaɗ ɓa kḭ nda̰w, ɓay haŋa Tem Law Pie ka mbaa ɓil law-a nda̰w pi.»
17 Então Ananias foi e, entrando na casa, impôs as mãos sobre Saulo, dizendo: — Saulo, irmão, o Senhor Jesus, que apareceu a você no caminho para cá, me enviou para que você volte a ver e fique cheio do Espírito Santo.
18 Báyḭi lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, feri ga̰y kpeɓre kpeɓre saa nun Sol munu ká hoy feri a zuɔ siri ha̰ ni kɔ-kɔ́m ɓa kḭ rɔɓay. Lɛɛ, ka uru siya a ha ri ɗaa tul-e nduo mbii.
18 Imediatamente caíram dos olhos de Saulo umas coisas parecidas com escamas, e ele voltou a ver. A seguir, levantou-se e foi batizado.
19 Falɛ ku lɛ, ka sṵ-sṵm ha̰ hṵrusuo-ɛ yḭ̀i a vi ɗi ɓa kḭ.
19 E, depois de comer, sentiu-se fortalecido. Saulo permaneceu alguns dias com os discípulos em Damasco.
20 Ɓa vaa hɔy lɛ, ka tii sa̰w ka-káa ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri mii, Zezu na ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru.
20 E logo, nas sinagogas, proclamava Jesus, afirmando que ele é o Filho de Deus.
21 Nzoɓri riw bele ká i laa ɓayke na, tuku ri ha ri kaw yer í vbi kḭ ɓay mii, «Wa̰a, ɓa leɗban ni key ká ɗaa nun nzoɓri ká i ɗi riŋ Zezu na tuɔ síe ká Zuruzalɛm ya lɛ? Ɓa ɓe káʼa vi ɓay mgbaka nzoɓri ɓay séke ri ha̰ *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri na ya lɛ woo?»
21 Todos os que ouviam Saulo estavam atônitos e diziam: — Não é este o que exterminava em Jerusalém os que invocam o nome de Jesus e veio para cá precisamente para prender e levá-los aos principais sacerdotes?
22 Báyḭi lɛ, Sol ziŋ hṵrusuo ɓa pola pola a káake káa ɓay a kiɛ nzoɓri fe mii, Zezu ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa a pie ni ví ya̰a nzoɓri na. Lɛɛ, Ziɓri ká i kaw Damas na, i kɔ faa ká ɓay yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mbǎa.
22 Saulo, porém, mais e mais se fortalecia e confundia os judeus que moravam em Damasco, demonstrando que Jesus é o Cristo.
23 Falɛ káʼa ɗaa nam ha̰nɛri na báyḭi lɛ, Ziɓri mbṵ kḭ í mbi nzaa-ri ɓay ika ni.
23 Decorridos muitos dias, os judeus resolveram matar Saulo,
24 Roo lɛ, ɓayke tɔɗɔ ɓo suku Sol. Nzoɓri ká Damas kɔrɔ faari ká tḭi saa ŋgɛrɛpuo na riw bele, suŋ ɓáy ɓisie ɓay ika ni.
24 mas ele ficou sabendo do plano deles. Dia e noite guardavam também os portões da cidade, para o matar.
25 Báyḭi lɛ, nam mbḭw munu ɓa suŋ, nzoɓri ká i mbi lawri ɓáy faa Sol na, i mbi ni í ɗaa ni ɓo ɓil buɗu í hǐlke kɔ̀kɔ dudu, í ɗǐrake ni ɓo fal kɔ̀kɔ na ha̰ ni zɔl.
25 Mas os discípulos de Saulo tomaram-no de noite e, colocando-o num cesto, desceram-no pela muralha.
26 Sol na yḭ̀i a se Zuruzalɛm a nzaa faa ɓay zúɔ ziŋ nzoɓ mbika lawri ká ɗi. Roo lɛ, ɓari riw bele na i ɗaa hḭɛ ɓe, ɓay ḭi lɛ, i kɔ ni ɓa nzoɓ mbika law taa tusuɛke ya.
26 Quando chegou a Jerusalém, Saulo procurou juntar-se aos discípulos de Jesus. Porém todos tinham medo dele, não acreditando que ele fosse discípulo.
27 Báyḭi lɛ, Barnabas sùu ni a séke luo *nzoɓ ndáy nzaapeɗri, a kḭi ɓay fe ká Ŋgɛrɛmbay ɗaa ziŋ Sol ká faa ɓáy faa ká Ŋgɛrɛmbay ɓǎake ɓay ziŋ ni na. Ka ɓaa ha ri na rɔɓay mii, Sol ka-káa ɓay ká se tul Zezu ɓáy nun wa̰ra nzoɓ ká Damas.
27 Mas Barnabé, tomando-o consigo, levou-o aos apóstolos. Contou-lhes como Saulo tinha visto o Senhor no caminho, e que o Senhor tinha falado com ele. Também contou como, em Damasco, Saulo tinha pregado ousadamente em nome de Jesus.
28 Úru saa síeke ku na, Sol na zuɔ ziŋ ri mbḭw a ha̰ari ziŋ ri, a ka-káa ɓáy riŋ Zezu ɓáy nun wa̰ra nzoɓ ká Zuruzalɛm.
28 E Saulo ficou com eles em Jerusalém, entrando e saindo, pregando ousadamente em nome do Senhor.
29 Ka ɓaa ɓay a ma̰y ɓay ziŋ Ziɓri ká i ɓaa nzaa gɛrɛk nda̰w. Báyḭi lɛ, ɓari ku na i nzaa faa ɓay ika ni.
29 Falava e discutia com os helenistas, mas eles procuravam matá-lo.
30 Zaɗka ɓayke tɔɗɔ ɓo suku nzoɓ mbika lawri ká i kɔ Sol ɓa yṵ ɓari na báyḭi lɛ, i sùu ni í séke Sezare í ha̰ ni kal kpṵru a se Tars.
30 Quando isto chegou ao conhecimento dos irmãos, levaram Saulo até Cesareia e dali o enviaram para Tarso.
31 Ɓe nu ku laa lɛ, nzoɓ mbika lawri riw bele ká i mbṵ tul kḭ ká kuɗu zaɗ ká Zude, Galele nda̰w, rɔɔ ɓáy Samari nda̰w na, i ya̰a ɔ̰mi fṵɔ a í kaw ɗɛkɛkɛ. Ɓari na i ha̰ hṵrusuo ha̰ kḭ í hḭɛ Ŋgɛrɛmbay ɓaŋguɔ, a í ŋgḭ̌ike ɓa pola pola ɓáy faa Tem Law Pie ká sɔ ri na.
31 Assim, a igreja tinha paz por toda a Judeia, Galileia e Samaria, edificando-se e caminhando no temor do Senhor; e, no consolo do Espírito Santo, crescia em número.
32 Ɓil sewke ku na Piyɛr se ɓáy puori riw bele ɓay kɔ-kɔ́m. Lɛɛ, nam mbḭw munu na ka se ɓay kɔ́kɔ nzoɓ mbika lawri ká i kaw Lida,
32 Passando Pedro por toda parte, foi também visitar os santos que moravam em Lida.
33 lɛ, ka ziŋ leɗban mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Ene naa híi suosɛrɛm mbiimbam tɔnɔ siɗi ro, ɓay ḭi lɛ, ɓal-ɛ hu wǔɔ.
33 Encontrou ali certo homem, chamado Eneias, que havia oito anos jazia de cama, pois era paralítico.
34 Ro, a ɓaa ha̰ ni mii: «Ene, Zezu *Krisi vaa mù ro. Úru siya mú léke fe nam ɓo.» Zaɗɛ ku hɔy lɛ, leɗban na uru siya.
34 Pedro lhe disse: — Eneias, Jesus Cristo cura você! Levante-se e arrume a sua cama. Ele imediatamente se levantou.
35 Zaɗka nzoɓri ká Lida ɓáy nzoɓri ká Saro̰n riw bele kɔ nzoɓ ká sùo-ɛ vaa ni na báyḭi lɛ, i suo kér ɓay ɓari í ɗaa law-ri ɓo tul Ŋgɛrɛmbay.
35 Todos os habitantes de Lida e da região de Sarom viram Eneias e se converteram ao Senhor.
36 Lɛɛ, má̰y mbḭw munu kaw sakra nzoɓ mbika lawri ká Zope, riŋ-ɛ ɓa Tabita. (Ɓáy nzaa gɛrɛk lɛ, ɓa Dorkas, sa̰wke lɛ, ɓa kidaŋa.) Ɓe na, ka ɗaa peɗ kereri ŋgḭi ɓamba a mgba ini ziŋ nzoɓ kṵkuri.
36 Em Jope havia uma discípula chamada Tabita, nome este que, traduzido, é Dorcas. Ela era notável pelas boas obras e esmolas que fazia.
37 Sewke ku na sùo-ɛ sɛ ni ha̰ ni hu. Falɛ ká i sùo ni mbii huɗ ɔ riw bele báyḭi lɛ, i mbi ni i vǎa ɗaa ni ɓo ɓil hul ká̰y tul kḭ ká ɗo siya.
37 Aconteceu que, naqueles dias, ela adoeceu e veio a morrer. Depois de a lavarem, puseram o corpo num quarto do andar superior.
38 Munu ká Lida ɗo ɗi ya deɓ ɓáy Zope na, zaɗka nzoɓ mbika lawri ká Zope laa mii, Piyɛr ɗo Lida na báyḭi lɛ, i pie wa̰rari ɓa siɗi ɓay haŋa ri vǎa kóɗ Piyɛr ha̰ ni ka vi koɗ hɔy ziŋ ri ɓo, ka mgba roy ya.
38 Como Lida ficava perto de Jope, os discípulos, ouvindo que Pedro estava ali, enviaram-lhe dois homens com o seguinte pedido: — Não se demore em vir até nós.
39 Piyɛr na uru ɓa vaa hɔy a se ziŋ ri. Zaɗkaʼa tḭi ɗi na báyḭi lɛ, i sùu ni í séke ɓil hul ká̰y tul kḭ ká ɗo siya. Má̰y síeri riw bele i ví kiri ni ɓáy rɛw í kiɛ ni ŋgamasiri ɓáy gari ha̰wri káʼa sa̰a ha ri ɓáy káw ɓe ɓáy kumnun rɔɓay na.
39 Pedro se aprontou e foi com eles. Quando chegou lá, eles o levaram ao quarto do andar superior. Todas as viúvas o cercaram, chorando e mostrando-lhe túnicas e vestidos que Dorcas tinha feito enquanto estava com elas.
40 Báyḭi lɛ, Piyɛr tina nzoɓri riw bele ká i kaw hula na tḭi kɛlɛ, a huku siri a ɗaa nzaa ɓay kere. Falɛ ku lɛ, ka uru a kɔ-kɔ́m ɓa huɗ na a ɓaa ha̰ ni mii: «Tabita, úru siya!» Lɛɛ, ka mgbuɗa nun-ɛ a kɔ Piyɛr a uru a kaw.
40 Mas Pedro mandou que todos saíssem, ajoelhou-se e orou; depois, voltando-se para o corpo, disse: — Tabita, levante-se! Ela abriu os olhos e, vendo Pedro, sentou-se.
41 Ro, Piyɛr na mgba nduo-ɛ a sɔ ni ha̰ ni uru siya. Falɛ lɛ, ka ɗi nzoɓ mbika lawri ɓáy má̰y síeri na, a kiɛ ri Tabita ká yḭ̀i a kaw ɓáy kumnun na.
41 Ele, dando-lhe a mão, ajudou-a a ficar em pé; e, chamando os santos, especialmente as viúvas, apresentou-a viva.
42 Ɓayke ku na, nzoɓ Zoperi riw bele laa ha̰ nzoɓri ŋgḭi ɓamba ɗaa law-ri ɓo tul Ŋgɛrɛmbay.
42 Isto se tornou conhecido em toda a cidade de Jope, e muitos creram no Senhor.
43 Lɛɛ, Piyɛr na kaw Zope a ɗaa nam maa fe ká ɓil puo Simo̰n ká ɓa nzoɓ gbáa huɔ.
43 Pedro ficou em Jope muitos dias, na casa de um curtidor chamado Simão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.