Atos 8
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC
1 Ɓay ká se tul huɗ ɓe na, Sol na hii ziŋ ri nda̰w.
1 E Saulo havia aprovado a morte de Estêvão. Naquele dia, rompeu uma grande perseguição contra a comunidade de Jerusalém. Todos se dispersaram pelas regiões da Judéia e de Samaria, com exceção dos apóstolos.
2 Nzoɓ ha̰nɛri ká i ɓa nzoɓ hḭ́ɛ Ŋgɛrɛwṵru na i mbi huɗ Etḭɛn na í vǎa voro, í rɛ huɗ ɓe na ɓamba ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo.
2 Entretanto, alguns homens piedosos trataram de enterrar Estêvão e fizeram grande pranto a seu respeito.
3 Sol laa lɛ, nzaa faa ɓáy hṵrusuo ɓay ɓíɛ nzoɓ mbika lawri, a se ɓáy hula ŋgeɓre ŋgeɓre a fa̰a má̰yri ɓáy wa̰rari ká i ɓa nzoɓ mbika lawri na ŋgiɗ bele, a ɗaa ri zuɔ hul sal.
3 Saulo, porém, devastava a Igreja. Entrando pelas casas, arrancava delas homens e mulheres e os entregava à prisão.
4 Báyḭi lɛ, ɓari ká i zekre kḭ na i se ɓáy zaɗ zaɗ, í ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri laa.
4 Os que se haviam dispersado iam por toda parte, anunciando a palavra {de Deus}.
5 Filiɓ na se ŋgɛrɛpuo mbḭw munu ká kuɗu zaɗ ká Samari, a ka-káa ɓay *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa a pie ni ví ya̰a nzoɓri na ha̰ nzoɓri laa.
5 Assim Filipe desceu à cidade de Samaria, pregando-lhes Cristo.
6 Zaɗka ruɔ nzoɓri riw bele laa ɓay Filiɓ, a í kɔ fe saŋri káʼa ɗaa na báyḭi lɛ, i te suku-ri kie ɓa luo-ɛ.
6 A multidão estava atenta ao que Filipe lhe dizia, escutando-o unanimemente e presenciando os prodígios que fazia.
7 Ka ha̰ temndayari tḭi saa tul nzoɓ ɓala ha̰nɛri ŋgḭi ɓamba. Tḭ́i ɓari na, i guu fe ɓeleŋ ɓeleŋ. Ka ha̰ nzoɓri ká sùo-ri hu wǔɔ ɓáy nzoɓ kpɛɗɛri ŋgḭi ɓamba vaa kɛɓrɛ kɛɓrɛ,
7 Pois os espíritos imundos de muitos possessos saíam, levantando grandes brados. Igualmente foram curados muitos paralíticos e coxos.
8 ha̰ nzoɓri zay sùo-ri ɓamba tasiri ká ɓil ŋgɛrɛpuoke na ku.
8 Por esse motivo, naquela cidade reinava grande alegria.
9 Nzoɓ mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Simo̰n kaw ɓil puoke ku, a ɓa nzoɓ fe ɗáa mgbḭi, ha̰ *nzoɓri ká Samari na i kaw yer. Ka kɔ sùo-ɛ ɓa nzoɓ luye
9 Ora, havia ali um homem, por nome Simão, que exercia magia na cidade, maravilhando o povo de Samaria, e fazia-se passar por um grande personagem.
10 ha̰ ɓari riw bele, tii saa tul leɗri kpṵru tḭi tul ŋgɛrɛri na, i te suku-ri kie ɓay láa ɓay ɓe na í ɓaa mii: «Ɓe ni key na ɓa hṵrusuo taa Ŋgɛrɛwṵru ká i ɗi ni ɓa “Hṵrusuo Ŋgḭ́ike”.»
10 Todos lhe davam ouvidos, do menor até o maior, comentando: Este homem é o poder de Deus, chamado o Grande.
11 I te suku-ri riw bele ɓay láa ɓay ɓe, ɓay ḭi lɛ, ɓa piɛɗ lew hɔy, ka ɗaa fe ha ri kaw yer ɓay tul fe ɗáa mgbḭi ɓeri na.
11 Eles o atendiam, porque por muito tempo os havia deslumbrado com as suas artes mágicas.
12 Roo lɛ, zaɗka i ɗaa law-ri ɓo tul Ɓay Kere ká Filiɓ ka-káake se tul Zezu Krisi, ɓáy réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri na báyḭi lɛ, má̰yri ɓáy wa̰rari na ha ri ɗaa tul-ri nduo mbii.
12 Mas, depois que acreditaram em Filipe, que lhes anunciava o Reino de Deus e o nome de Jesus Cristo, homens e mulheres pediam o batismo.
13 Ɓe Simo̰n kḭ sùo-ɛ kara ɗaa law-ɛ ɓo tul ɓay na ku, a ha ri ɗaa tul-e nduo mbii na. Falɛ ku lɛ, ka zɔl mbǎa a rḭi tul Filiɓ ɓaŋguɔ. Fe saŋri ɓáy feri ká mba kɔ́kɔ ká Filiɓ ɗaa káʼa kɔ na tuku ni ha̰ ni kaw yer.
13 Simão também acreditou e foi batizado. Ele não abandonava Filipe, admirando, estupefato, os grandes milagres e prodígios que eram feitos.
14 Báyḭi lɛ, *nzoɓ ndáy nzaapeɗri ká i kaw Zuruzalɛm na i laa mii, nzoɓri ká kuɗu zaɗ ká Samari na, i ya̰a Ɓay Ŋgɛrɛwṵru. Ro, í pie Piyɛr ɓáy Za̰a ha ri se luo-ri.
14 Os apóstolos que se achavam em Jerusalém, tendo ouvido que a Samaria recebera a palavra de Deus, enviaram-lhe Pedro e João.
15 Zaɗka i tḭi Samari na báyḭi lɛ, i vǎa mbṵ nzoɓ mbika law fieri na, í ɗaa nzaa ɓay kere ká tul-ri ɓay haŋa Tem Law Pie ka ví ya̰a ɓil law-ri,
15 Estes, assim que chegaram, fizeram oração pelos novos fiéis, a fim de receberem o Espírito Santo,
16 ɓay ḭi lɛ, Tem Law Pie ví ya̰a ɓil law nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku na ya rɔɓay; i ɗaa tul-ri nduo mbii ɓáy riŋ Ŋgɛrɛmbay Zezu hɔy.
16 visto que não havia descido ainda sobre nenhum deles, mas tinham sido somente batizados em nome do Senhor Jesus.
17 Báyḭi lɛ, Piyɛr ɓáy Za̰a ɗaa nduo-ri ɓo tul-ri ha̰ Tem Law Pie ví ya̰a ɓil law-ri.
17 Então os dois apóstolos lhes impuseram as mãos e receberam o Espírito Santo.
18 Zaɗka Simo̰n kɔ mii, Tem Law Pie ya̰a ɓil law nzoɓ ɓáy faa ɗáa nduo ɓo tul nzoɓ ká nzoɓ ndáy nzaapeɗri ɗaa na báyḭi lɛ, ka wal lari a ha̰ Piyɛr ɓáy Za̰a
18 Quando Simão viu que se dava o Espírito Santo por meio da imposição das mãos dos apóstolos, ofereceu-lhes dinheiro, dizendo:
19 a ɓaa ha ri mii, «Ha̰ mì hṵrusuo na key nda̰w ɓo, nzoɓ ha̰a ha̰a ká mì ɗaa nduo-i ɓo tul-e lɛ, Tem Law Pie ka ya̰a ɓil law-ɛ munu na nda̰w.»
19 Dai-me também este poder, para que todo aquele a quem impuser as mãos receba o Espírito Santo.
20 Lɛɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Mu ɓíɛ ɓáy lari ɓo na kpukɗu kpukɗu, ɓay ḭi lɛ, mù ker ká ɓil law-a mii, fe ini Ŋgɛrɛwṵru na, mù maa híe ɓáy lari.
20 Pedro respondeu: Maldito seja o teu dinheiro e tu também, se julgas poder comprar o dom de Deus com dinheiro!
21 Peɗ ká ɓuru ɗaa na, ɓay ɓo ti ɓil-e ya, ɓay ḭi lɛ, ɓo na, mù ɗo sikɗa ká nun Ŋgɛrɛwṵru ya.
21 Não terás direito nem parte alguma neste ministério, já que o teu coração não é puro diante de Deus.
22 Mu suo kér ɓay ɓo ká tul fe ɗáa ka̰aya ɓo, mú koɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓay haŋa ɓo, faa ɗo ku lɛ, ka nda buma ziŋ mù ká tul kḭri kér ɓay ɓo ká mini key na,
22 Arrepende-te desta tua maldade e roga a Deus, para que, sendo possível, te seja perdoado este pensamento do teu coração.
23 ɓay ḭi lɛ, mì kɔ mù lɛ, law-a zoŋ bak bak ɓamba, a feya̰a kara síŋ mù kɔɗɔk nda̰w.»
23 Pois estou a ver-te no fel da amargura e nos laços da iniqüidade.
24 Zaɗka Simo̰n laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ Piyɛr ɓáy Za̰a mii: «Ɓaarì kara, ì ɗaa nzaa ɓay kere ha̰ Ŋgɛrɛmbay ɓay tul-i, ɓay haŋa ɓay ká ì ɓaa ziŋ mì key na, ka tḭi tul-i munu na ya.»
24 Retorquiu Simão: Rogai vós por mim ao Senhor, para que nada do que haveis dito venha a cair sobre mim.
25 Falɛ ká Piyɛr ɓáy Za̰a ɓaa nasi ɓay Zezu Krisi í ka-káa Ɓay Ŋgɛrɛmbay ha ri ká zaɗɛ ku na báyḭi lɛ, i mbi faa ɓay yḭ́i ɓa Zuruzalɛm. Seɗ ɓari ká faa na, i ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri ká ɓil puo ha̰wri ŋgḭi ɓamba ká kuɗu zaɗ ká Samari.
25 Os apóstolos, depois de terem dado testemunho e anunciado a palavra do Senhor, voltaram para Jerusalém e pregavam a boa nova em muitos lugares dos samaritanos.
26 Leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛmbay mbḭw munu tḭi tul Filiɓ a ɓaa ha̰ ni mii: «Úru siya mú se nun-a mak ɓa fi hoɗo, mú mbi faa ká nzoɓri se ɗi ɓamba ya ká uru saa Zuruzalɛm a se ɓa Gaza na mú kɔ».
26 Um anjo do Senhor dirigiu-se a Filipe e disse: Levanta-te e vai para o sul, em direção do caminho que desce de Jerusalém a Gaza, a Deserta.
27 Ká zaɗɛ ku hɔy Filiɓ uru a se faa na, lɛ, ka kɔ leɗban mbḭw munu ká tusiri Etiyopi. Ɓa nzoɓ ká i lo gum-ɛ lo a ɓa leɗ káw mbay ká ɓa má̰y nzoɓ ká riŋ-ɛ ɓa Kandas, a ɓa nzoɓ kɔ́rɔ feziŋa mbay na riw bele. Leɗbanke ku na, ka se Zuruzalɛm ɓay kóɗ Ŋgɛrɛwṵru ká ɗi.
27 Filipe levantou-se e partiu. Ora, um etíope, eunuco, ministro da rainha Candace, da Etiópia, e superintendente de todos os seus tesouros, tinha ido a Jerusalém para adorar.
28 Yḭ́i ɓe ɓa puɔ na ka kaw ɓil puupusu ɓe, a ɗo kḭiŋa mbeɗe ká Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɗaa.
28 Voltava sentado em seu carro, lendo o profeta Isaías.
29 Lɛɛ, Tem Law Pie ɓaa ha̰ Filiɓ mii: «Mu se nun-a ɓa pola ɓa lakun puupusu ku.»
29 O Espírito disse a Filipe: Aproxima-te para bem perto deste carro.
30 Báyḭi lɛ, Filiɓ ɗuu nun-ɛ ɓa pola a tḭi zaɗ na, lɛ, ka laa kusol nzoɓ ká Etiyopi ká ɗo kḭiŋa mbeɗe Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na. Ro, a vbi ni mii: «Fe ká mù kḭi key na wa̰a, mù kɔ sa̰wke kɔ kḭ lɛ?»
30 Filipe aproximou-se e ouviu que o eunuco lia o profeta Isaías, e perguntou-lhe: Porventura entendes o que estás lendo?
31 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka nzoɓ kiɛ mì ya na wa̰a, mì ɗáa mina mí kɔ sa̰wke lɛ?» Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ Filiɓ hil a kaw ziŋ ni.
31 Respondeu-lhe: Como é que posso, se não há alguém que mo explique? E rogou a Filipe que subisse e se sentasse junto dele.
32 Ɓay káʼa kḭi ká ɓil mbeɗe na ze ɗo key:
32 A passagem da Escritura, que ia lendo, era esta: Como ovelha, foi levado ao matadouro; e como cordeiro mudo diante do que o tosquia, ele não abriu a sua boca.
33 I ɗaa sahoy ɓo tul-e, a í ɗaa ɓay ɓe ɓáy zaɗɛ ya.
33 Na sua humilhação foi consumado o seu julgamento. Quem poderá contar a sua descendência? Pois a sua vida foi tirada da terra {Is 53,7s.}.
34 Lɛɛ, nzoɓ ká Etiyopi na vbi Filiɓ mii: «Mì koɗ mù, mu ɓaa ha̰ mì laa. Nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ni key na ɓaa ɓay se tul ve lɛ? Se tul ɓe kḭ sùo-ɛ mase, se tul nzoɓ kḭ lɛ?»
34 O eunuco disse a Filipe: Rogo-te que me digas de quem disse isto o profeta: de si mesmo ou de outrem?
35 Báyḭi lɛ, Filiɓ mbi ɓay káʼa kḭi ká ɓil mbeɗe na, a tii sa̰w ɓáa ɓay Ɓay Kere ká se tul Zezu na ha̰ ni.Filiɓ tina sa̰w Ɓay Kere ká se tul Zezu ha̰ nzoɓ ká Etiyopi.|src="CN01932B.TIF" size="span" loc="Acts 8.32-9.1" copy="David C. Cook " ref="8.35"
35 Começou então Filipe a falar, e, principiando por essa passagem da Escritura, anunciou-lhe Jesus.
36 Munu ká i se nun-ri ɓa pola ɓáy na, i tḭi zaɗ mbḭw ká mbii ɗo ɗi. Báyḭi lɛ, nzoɓ ká Etiyopi na vbi Filiɓ mii: «Mu kɔ, mbii ze ɗo key! Wa̰a, fe ḭi ze haa faa ɓay haŋa mù ɗaa tul-i nduo mbii na lɛ?»
36 Continuando o caminho, encontraram água. Disse então o eunuco: Eis aí a água. Que impede que eu seja batizado?
37 [Lɛɛ, Filiɓ yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka mù ɗaa law-a ɓo tul Zezu kḭ lɛ, náa ɗáa.» Nzoɓ ká Etiyopi na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɗaa law-i ɓo tul-e ɓa tusuɛ kḭ. Mì kɔ Zezu *Krisi na ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru.»]
37 {Filipe respondeu: Se crês de todo o coração, podes sê-lo. Eu creio, disse ele, que Jesus Cristo é o Filho de Deus.}
38 Nzoɓ ká Etiyopi na ta̰a ɓáy puupusu na. Falɛ ku lɛ, ɓe ɓáy Filiɓ na i ɗì saa ɗi siɗi bele í vǎa ɗo ɓil mbii ha̰ Filiɓ ɗaa tul-e nduo mbii.
38 E mandou parar o carro. Ambos desceram à água e Filipe batizou o eunuco.
39 Zaɗka i tḭi saa mbii na ku báyḭi lɛ, Tem Ŋgɛrɛmbay mbi Filiɓ na a zéeke serere ha̰ nzoɓ ká Etiyopi na kɔ sùo-ɛ mbǎa. Ze munu hɔy kara, ka mbi bufaa ɓe ɓáy bawda suoriya ká ɓil law-ɛ.
39 Mal saíram da água, o Espírito do Senhor arrebatou Filipe dos olhares do eunuco, que, cheio de alegria, continuou o seu caminho.
40 A Filiɓ na lɛ, tḭi ká Azot lew kpeɗere. Falɛ lɛ, ka se puo ɓáy puo a ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri kpṵru a tḭ́ike ŋgɛrɛpuo ká Sezare.
40 Filipe, entretanto, foi transportado a Azoto. Passando além, pregava o Evangelho em todas as cidades, até que chegou a Cesaréia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.