Atos 8
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Ɓay ká se tul huɗ ɓe na, Sol na hii ziŋ ri nda̰w.
1 E Saulo aprovou a morte de Estêvão. Naquele mesmo dia a igreja de Jerusalém começou a sofrer uma grande perseguição. E todos os cristãos, menos os
2 Nzoɓ ha̰nɛri ká i ɓa nzoɓ hḭ́ɛ Ŋgɛrɛwṵru na i mbi huɗ Etḭɛn na í vǎa voro, í rɛ huɗ ɓe na ɓamba ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo.
2 Alguns homens religiosos sepultaram Estêvão e choraram muito por causa da sua morte.
3 Sol laa lɛ, nzaa faa ɓáy hṵrusuo ɓay ɓíɛ nzoɓ mbika lawri, a se ɓáy hula ŋgeɓre ŋgeɓre a fa̰a má̰yri ɓáy wa̰rari ká i ɓa nzoɓ mbika lawri na ŋgiɗ bele, a ɗaa ri zuɔ hul sal.
3 Porém Saulo se esforçava para acabar com a igreja. Ele ia de casa em casa, arrastava homens e mulheres e os jogava na cadeia.
4 Báyḭi lɛ, ɓari ká i zekre kḭ na i se ɓáy zaɗ zaɗ, í ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri laa.
4 Aqueles que tinham sido espalhados anunciavam o evangelho por toda parte.
5 Filiɓ na se ŋgɛrɛpuo mbḭw munu ká kuɗu zaɗ ká Samari, a ka-káa ɓay *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa a pie ni ví ya̰a nzoɓri na ha̰ nzoɓri laa.
5 Filipe foi até a capital da Samaria e anunciava Cristo às pessoas dali,
6 Zaɗka ruɔ nzoɓri riw bele laa ɓay Filiɓ, a í kɔ fe saŋri káʼa ɗaa na báyḭi lɛ, i te suku-ri kie ɓa luo-ɛ.
6 e as multidões ouviam com atenção o que ele dizia. Todos o escutavam e viam os milagres que ele fazia.
7 Ka ha̰ temndayari tḭi saa tul nzoɓ ɓala ha̰nɛri ŋgḭi ɓamba. Tḭ́i ɓari na, i guu fe ɓeleŋ ɓeleŋ. Ka ha̰ nzoɓri ká sùo-ri hu wǔɔ ɓáy nzoɓ kpɛɗɛri ŋgḭi ɓamba vaa kɛɓrɛ kɛɓrɛ,
7 Os espíritos maus, gritando, saíam de muitas pessoas, e muitos coxos e paralíticos eram curados.
8 ha̰ nzoɓri zay sùo-ri ɓamba tasiri ká ɓil ŋgɛrɛpuoke na ku.
8 E assim o povo daquela cidade ficou muito alegre.
9 Nzoɓ mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Simo̰n kaw ɓil puoke ku, a ɓa nzoɓ fe ɗáa mgbḭi, ha̰ *nzoɓri ká Samari na i kaw yer. Ka kɔ sùo-ɛ ɓa nzoɓ luye
9 Morava ali um homem chamado Simão, que desde algum tempo atrás fazia feitiçaria entre os samaritanos e os havia deixado muito admirados. Ele se fazia de importante,
10 ha̰ ɓari riw bele, tii saa tul leɗri kpṵru tḭi tul ŋgɛrɛri na, i te suku-ri kie ɓay láa ɓay ɓe na í ɓaa mii: «Ɓe ni key na ɓa hṵrusuo taa Ŋgɛrɛwṵru ká i ɗi ni ɓa “Hṵrusuo Ŋgḭ́ike”.»
10 e os moradores de Samaria, desde os mais importantes até os mais humildes, escutavam com muita atenção o que ele dizia. Eles afirmavam: — Este homem é o poder de Deus! Ele é “o Grande Poder”!
11 I te suku-ri riw bele ɓay láa ɓay ɓe, ɓay ḭi lɛ, ɓa piɛɗ lew hɔy, ka ɗaa fe ha ri kaw yer ɓay tul fe ɗáa mgbḭi ɓeri na.
11 Eles davam atenção ao que Simão fazia porque durante muito tempo ele os havia deixado assombrados com as suas feitiçarias.
12 Roo lɛ, zaɗka i ɗaa law-ri ɓo tul Ɓay Kere ká Filiɓ ka-káake se tul Zezu Krisi, ɓáy réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri na báyḭi lɛ, má̰yri ɓáy wa̰rari na ha ri ɗaa tul-ri nduo mbii.
12 Mas eles acreditaram na mensagem de Filipe a respeito da boa notícia do Reino de Deus e a respeito de Jesus Cristo e foram batizados, tanto homens como mulheres.
13 Ɓe Simo̰n kḭ sùo-ɛ kara ɗaa law-ɛ ɓo tul ɓay na ku, a ha ri ɗaa tul-e nduo mbii na. Falɛ ku lɛ, ka zɔl mbǎa a rḭi tul Filiɓ ɓaŋguɔ. Fe saŋri ɓáy feri ká mba kɔ́kɔ ká Filiɓ ɗaa káʼa kɔ na tuku ni ha̰ ni kaw yer.
13 O próprio Simão também creu. E, depois de ser batizado, acompanhava Filipe de perto, muito admirado com os grandes milagres e maravilhas que ele fazia.
14 Báyḭi lɛ, *nzoɓ ndáy nzaapeɗri ká i kaw Zuruzalɛm na i laa mii, nzoɓri ká kuɗu zaɗ ká Samari na, i ya̰a Ɓay Ŋgɛrɛwṵru. Ro, í pie Piyɛr ɓáy Za̰a ha ri se luo-ri.
14 Os apóstolos , que estavam em Jerusalém, ficaram sabendo que o povo de Samaria também havia recebido a palavra de Deus e por isso mandaram Pedro e João para lá.
15 Zaɗka i tḭi Samari na báyḭi lɛ, i vǎa mbṵ nzoɓ mbika law fieri na, í ɗaa nzaa ɓay kere ká tul-ri ɓay haŋa Tem Law Pie ka ví ya̰a ɓil law-ri,
15 Quando os dois chegaram, oraram para que a gente de Samaria recebesse o Espírito Santo,
16 ɓay ḭi lɛ, Tem Law Pie ví ya̰a ɓil law nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku na ya rɔɓay; i ɗaa tul-ri nduo mbii ɓáy riŋ Ŋgɛrɛmbay Zezu hɔy.
16 pois o Espírito ainda não tinha descido sobre nenhum deles. Eles apenas haviam sido batizados em nome do Senhor Jesus.
17 Báyḭi lɛ, Piyɛr ɓáy Za̰a ɗaa nduo-ri ɓo tul-ri ha̰ Tem Law Pie ví ya̰a ɓil law-ri.
17 Aí Pedro e João puseram as mãos sobre eles, e assim eles receberam o Espírito Santo.
18 Zaɗka Simo̰n kɔ mii, Tem Law Pie ya̰a ɓil law nzoɓ ɓáy faa ɗáa nduo ɓo tul nzoɓ ká nzoɓ ndáy nzaapeɗri ɗaa na báyḭi lɛ, ka wal lari a ha̰ Piyɛr ɓáy Za̰a
18 Simão viu que, quando os apóstolos punham as mãos sobre as pessoas, Deus dava a elas o Espírito Santo. Por isso ofereceu dinheiro a Pedro e a João,
19 a ɓaa ha ri mii, «Ha̰ mì hṵrusuo na key nda̰w ɓo, nzoɓ ha̰a ha̰a ká mì ɗaa nduo-i ɓo tul-e lɛ, Tem Law Pie ka ya̰a ɓil law-ɛ munu na nda̰w.»
19 dizendo: — Quero que vocês me deem também esse poder. Assim, quando eu puser as mãos sobre alguém, essa pessoa receberá o Espírito Santo.
20 Lɛɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Mu ɓíɛ ɓáy lari ɓo na kpukɗu kpukɗu, ɓay ḭi lɛ, mù ker ká ɓil law-a mii, fe ini Ŋgɛrɛwṵru na, mù maa híe ɓáy lari.
20 Então Pedro respondeu: — Que Deus mande você e o seu dinheiro para o inferno! Você pensa que pode conseguir com dinheiro o
21 Peɗ ká ɓuru ɗaa na, ɓay ɓo ti ɓil-e ya, ɓay ḭi lɛ, ɓo na, mù ɗo sikɗa ká nun Ŋgɛrɛwṵru ya.
21 Você não tem direito de tomar parte no nosso trabalho porque o seu coração não é honesto diante de Deus.
22 Mu suo kér ɓay ɓo ká tul fe ɗáa ka̰aya ɓo, mú koɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓay haŋa ɓo, faa ɗo ku lɛ, ka nda buma ziŋ mù ká tul kḭri kér ɓay ɓo ká mini key na,
22 Arrependa-se, deixe o seu plano perverso e peça ao Senhor que o perdoe por essa má intenção.
23 ɓay ḭi lɛ, mì kɔ mù lɛ, law-a zoŋ bak bak ɓamba, a feya̰a kara síŋ mù kɔɗɔk nda̰w.»
23 Vejo que você está cheio de inveja, uma inveja amarga como fel, e vejo também que você está preso pelo pecado.
24 Zaɗka Simo̰n laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ Piyɛr ɓáy Za̰a mii: «Ɓaarì kara, ì ɗaa nzaa ɓay kere ha̰ Ŋgɛrɛmbay ɓay tul-i, ɓay haŋa ɓay ká ì ɓaa ziŋ mì key na, ka tḭi tul-i munu na ya.»
24 Aí Simão disse a Pedro e a João: — Por favor, peçam ao Senhor por mim para que não aconteça comigo nada do que vocês disseram.
25 Falɛ ká Piyɛr ɓáy Za̰a ɓaa nasi ɓay Zezu Krisi í ka-káa Ɓay Ŋgɛrɛmbay ha ri ká zaɗɛ ku na báyḭi lɛ, i mbi faa ɓay yḭ́i ɓa Zuruzalɛm. Seɗ ɓari ká faa na, i ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri ká ɓil puo ha̰wri ŋgḭi ɓamba ká kuɗu zaɗ ká Samari.
25 Depois de terem dado o seu testemunho e de terem pregado a palavra do Senhor, Pedro e João voltaram para Jerusalém. No caminho eles espalhavam o evangelho em muitos povoados da Samaria.
26 Leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛmbay mbḭw munu tḭi tul Filiɓ a ɓaa ha̰ ni mii: «Úru siya mú se nun-a mak ɓa fi hoɗo, mú mbi faa ká nzoɓri se ɗi ɓamba ya ká uru saa Zuruzalɛm a se ɓa Gaza na mú kɔ».
26 Um anjo do Senhor disse a Filipe: — Apronte-se e vá para o Sul, pelo caminho que vai de Jerusalém até a cidade de Gaza. (Pouca gente passava por aquele caminho.)
27 Ká zaɗɛ ku hɔy Filiɓ uru a se faa na, lɛ, ka kɔ leɗban mbḭw munu ká tusiri Etiyopi. Ɓa nzoɓ ká i lo gum-ɛ lo a ɓa leɗ káw mbay ká ɓa má̰y nzoɓ ká riŋ-ɛ ɓa Kandas, a ɓa nzoɓ kɔ́rɔ feziŋa mbay na riw bele. Leɗbanke ku na, ka se Zuruzalɛm ɓay kóɗ Ŋgɛrɛwṵru ká ɗi.
27 — ausente —
28 Yḭ́i ɓe ɓa puɔ na ka kaw ɓil puupusu ɓe, a ɗo kḭiŋa mbeɗe ká Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɗaa.
28 — ausente —
29 Lɛɛ, Tem Law Pie ɓaa ha̰ Filiɓ mii: «Mu se nun-a ɓa pola ɓa lakun puupusu ku.»
29 Então o Espírito Santo disse a Filipe: — Chegue perto dessa carruagem e acompanhe-a.
30 Báyḭi lɛ, Filiɓ ɗuu nun-ɛ ɓa pola a tḭi zaɗ na, lɛ, ka laa kusol nzoɓ ká Etiyopi ká ɗo kḭiŋa mbeɗe Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na. Ro, a vbi ni mii: «Fe ká mù kḭi key na wa̰a, mù kɔ sa̰wke kɔ kḭ lɛ?»
30 Filipe correu para perto da carruagem e ouviu o funcionário lendo o livro do profeta Isaías. Aí perguntou: — O senhor entende o que está lendo?
31 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka nzoɓ kiɛ mì ya na wa̰a, mì ɗáa mina mí kɔ sa̰wke lɛ?» Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ Filiɓ hil a kaw ziŋ ni.
31 — Como posso entender se ninguém me explica? — respondeu o funcionário. Então convidou Filipe para subir e sentar-se com ele na carruagem.
32 Ɓay káʼa kḭi ká ɓil mbeɗe na ze ɗo key:
32 A parte das Escrituras Sagradas que o funcionário estava lendo era esta: “Ele era como um cordeiro que é levado para ser morto; era como uma ovelha que fica muda quando cortam a sua lã. Ele não disse nada.
33 I ɗaa sahoy ɓo tul-e, a í ɗaa ɓay ɓe ɓáy zaɗɛ ya.
33 Foi humilhado, e foram injustos com ele. Ninguém poderá falar a respeito de descendentes dele, já que a sua vida na terra chegou ao fim.”
34 Lɛɛ, nzoɓ ká Etiyopi na vbi Filiɓ mii: «Mì koɗ mù, mu ɓaa ha̰ mì laa. Nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ni key na ɓaa ɓay se tul ve lɛ? Se tul ɓe kḭ sùo-ɛ mase, se tul nzoɓ kḭ lɛ?»
34 O funcionário perguntou a Filipe: — Por favor, me explique uma coisa! De quem é que o profeta está falando isso? É dele mesmo ou de outro?
35 Báyḭi lɛ, Filiɓ mbi ɓay káʼa kḭi ká ɓil mbeɗe na, a tii sa̰w ɓáa ɓay Ɓay Kere ká se tul Zezu na ha̰ ni.Filiɓ tina sa̰w Ɓay Kere ká se tul Zezu ha̰ nzoɓ ká Etiyopi.|src="CN01932B.TIF" size="span" loc="Acts 8.32-9.1" copy="David C. Cook " ref="8.35"
35 Então, começando com aquela parte das Escrituras, Filipe anunciou ao funcionário a boa notícia a respeito de Jesus.
36 Munu ká i se nun-ri ɓa pola ɓáy na, i tḭi zaɗ mbḭw ká mbii ɗo ɗi. Báyḭi lɛ, nzoɓ ká Etiyopi na vbi Filiɓ mii: «Mu kɔ, mbii ze ɗo key! Wa̰a, fe ḭi ze haa faa ɓay haŋa mù ɗaa tul-i nduo mbii na lɛ?»
36 Enquanto estavam viajando, chegaram a um lugar onde havia água. Então o funcionário disse: — Veja! Aqui tem água. Será que eu não posso ser batizado?
37 [Lɛɛ, Filiɓ yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka mù ɗaa law-a ɓo tul Zezu kḭ lɛ, náa ɗáa.» Nzoɓ ká Etiyopi na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɗaa law-i ɓo tul-e ɓa tusuɛ kḭ. Mì kɔ Zezu *Krisi na ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru.»]
37 [Filipe respondeu: — Se o senhor crê de todo o coração, é claro que pode. E o funcionário disse: — Sim, eu creio que Jesus Cristo é o Filho de Deus.]
38 Nzoɓ ká Etiyopi na ta̰a ɓáy puupusu na. Falɛ ku lɛ, ɓe ɓáy Filiɓ na i ɗì saa ɗi siɗi bele í vǎa ɗo ɓil mbii ha̰ Filiɓ ɗaa tul-e nduo mbii.
38 Ele mandou parar a carruagem, os dois entraram na água, e Filipe o batizou ali.
39 Zaɗka i tḭi saa mbii na ku báyḭi lɛ, Tem Ŋgɛrɛmbay mbi Filiɓ na a zéeke serere ha̰ nzoɓ ká Etiyopi na kɔ sùo-ɛ mbǎa. Ze munu hɔy kara, ka mbi bufaa ɓe ɓáy bawda suoriya ká ɓil law-ɛ.
39 Quando eles estavam saindo da água, o Espírito do Senhor levou Filipe embora. O funcionário não viu mais Filipe, porém continuou a sua viagem, cheio de alegria.
40 A Filiɓ na lɛ, tḭi ká Azot lew kpeɗere. Falɛ lɛ, ka se puo ɓáy puo a ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri kpṵru a tḭ́ike ŋgɛrɛpuo ká Sezare.
40 De repente, Filipe se encontrou na cidade de Azoto e seguiu viagem, anunciando o evangelho por todas as cidades até chegar a Cesareia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.