Atos 8
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Ɓay ká se tul huɗ ɓe na, Sol na hii ziŋ ri nda̰w.
1 E Saulo concordou inteiramente com a morte de Estêvão. Uma grande onda de perseguição começou naquele dia e varreu a igreja de Jerusalém. Todos eles, com exceção dos apóstolos, foram dispersos pelas regiões da Judeia e de Samaria.
2 Nzoɓ ha̰nɛri ká i ɓa nzoɓ hḭ́ɛ Ŋgɛrɛwṵru na i mbi huɗ Etḭɛn na í vǎa voro, í rɛ huɗ ɓe na ɓamba ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo.
2 (Alguns homens devotos vieram e, com grande tristeza, sepultaram Estêvão.)
3 Sol laa lɛ, nzaa faa ɓáy hṵrusuo ɓay ɓíɛ nzoɓ mbika lawri, a se ɓáy hula ŋgeɓre ŋgeɓre a fa̰a má̰yri ɓáy wa̰rari ká i ɓa nzoɓ mbika lawri na ŋgiɗ bele, a ɗaa ri zuɔ hul sal.
3 Saulo, porém, procurava destruir a igreja. Ia de casa em casa, arrastava para fora homens e mulheres e os lançava na prisão.
4 Báyḭi lɛ, ɓari ká i zekre kḭ na i se ɓáy zaɗ zaɗ, í ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri laa.
4 Os que haviam sido dispersos, porém, anunciavam as boas-novas a respeito de Jesus por onde quer que fossem.
5 Filiɓ na se ŋgɛrɛpuo mbḭw munu ká kuɗu zaɗ ká Samari, a ka-káa ɓay *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa a pie ni ví ya̰a nzoɓri na ha̰ nzoɓri laa.
5 Filipe foi para a cidade de Samaria e ali falou ao povo sobre o Cristo.
6 Zaɗka ruɔ nzoɓri riw bele laa ɓay Filiɓ, a í kɔ fe saŋri káʼa ɗaa na báyḭi lɛ, i te suku-ri kie ɓa luo-ɛ.
6 Quando as multidões ouviram sua mensagem e viram os sinais que ele realizava, deram total atenção às suas palavras.
7 Ka ha̰ temndayari tḭi saa tul nzoɓ ɓala ha̰nɛri ŋgḭi ɓamba. Tḭ́i ɓari na, i guu fe ɓeleŋ ɓeleŋ. Ka ha̰ nzoɓri ká sùo-ri hu wǔɔ ɓáy nzoɓ kpɛɗɛri ŋgḭi ɓamba vaa kɛɓrɛ kɛɓrɛ,
7 Muitos espíritos impuros eram expulsos e, aos gritos, deixavam suas vítimas, e muitos paralíticos e aleijados eram curados.
8 ha̰ nzoɓri zay sùo-ri ɓamba tasiri ká ɓil ŋgɛrɛpuoke na ku.
8 Por isso, houve grande alegria naquela cidade.
9 Nzoɓ mbḭw ká riŋ-ɛ ɓa Simo̰n kaw ɓil puoke ku, a ɓa nzoɓ fe ɗáa mgbḭi, ha̰ *nzoɓri ká Samari na i kaw yer. Ka kɔ sùo-ɛ ɓa nzoɓ luye
9 Um homem chamado Simão praticava feitiçaria ali havia anos. Ele deixava o povo de Samaria admirado, e afirmava ser alguém importante.
10 ha̰ ɓari riw bele, tii saa tul leɗri kpṵru tḭi tul ŋgɛrɛri na, i te suku-ri kie ɓay láa ɓay ɓe na í ɓaa mii: «Ɓe ni key na ɓa hṵrusuo taa Ŋgɛrɛwṵru ká i ɗi ni ɓa “Hṵrusuo Ŋgḭ́ike”.»
10 Todos, dos mais simples aos mais importantes, se referiam a ele como “o Grande Poder de Deus”.
11 I te suku-ri riw bele ɓay láa ɓay ɓe, ɓay ḭi lɛ, ɓa piɛɗ lew hɔy, ka ɗaa fe ha ri kaw yer ɓay tul fe ɗáa mgbḭi ɓeri na.
11 Ouviam-no com atenção, pois, durante muito tempo, ele os tinha deixado admirados com sua magia.
12 Roo lɛ, zaɗka i ɗaa law-ri ɓo tul Ɓay Kere ká Filiɓ ka-káake se tul Zezu Krisi, ɓáy réke mbay Ŋgɛrɛwṵru ká tul nzoɓri na báyḭi lɛ, má̰yri ɓáy wa̰rari na ha ri ɗaa tul-ri nduo mbii.
12 No entanto, quando Filipe lhes levou a mensagem sobre as boas-novas do reino de Deus e sobre o nome de Jesus Cristo, eles creram e, como resultado, muitos homens e mulheres foram batizados.
13 Ɓe Simo̰n kḭ sùo-ɛ kara ɗaa law-ɛ ɓo tul ɓay na ku, a ha ri ɗaa tul-e nduo mbii na. Falɛ ku lɛ, ka zɔl mbǎa a rḭi tul Filiɓ ɓaŋguɔ. Fe saŋri ɓáy feri ká mba kɔ́kɔ ká Filiɓ ɗaa káʼa kɔ na tuku ni ha̰ ni kaw yer.
13 O próprio Simão creu e foi batizado. Começou a seguir Filipe por toda parte, admirando-se dos sinais e milagres que ele realizava.
14 Báyḭi lɛ, *nzoɓ ndáy nzaapeɗri ká i kaw Zuruzalɛm na i laa mii, nzoɓri ká kuɗu zaɗ ká Samari na, i ya̰a Ɓay Ŋgɛrɛwṵru. Ro, í pie Piyɛr ɓáy Za̰a ha ri se luo-ri.
14 Quando os apóstolos em Jerusalém souberam que o povo de Samaria havia aceitado a mensagem de Deus, enviaram para lá Pedro e João.
15 Zaɗka i tḭi Samari na báyḭi lɛ, i vǎa mbṵ nzoɓ mbika law fieri na, í ɗaa nzaa ɓay kere ká tul-ri ɓay haŋa Tem Law Pie ka ví ya̰a ɓil law-ri,
15 Assim que os dois chegaram, oraram para que aqueles convertidos recebessem o Espírito Santo,
16 ɓay ḭi lɛ, Tem Law Pie ví ya̰a ɓil law nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ku na ya rɔɓay; i ɗaa tul-ri nduo mbii ɓáy riŋ Ŋgɛrɛmbay Zezu hɔy.
16 pois, apesar de terem sido batizados em nome do Senhor Jesus, o Espírito Santo ainda não havia descido sobre nenhum deles.
17 Báyḭi lɛ, Piyɛr ɓáy Za̰a ɗaa nduo-ri ɓo tul-ri ha̰ Tem Law Pie ví ya̰a ɓil law-ri.
17 Então Pedro e João impuseram as mãos sobre eles, e receberam o Espírito Santo.
18 Zaɗka Simo̰n kɔ mii, Tem Law Pie ya̰a ɓil law nzoɓ ɓáy faa ɗáa nduo ɓo tul nzoɓ ká nzoɓ ndáy nzaapeɗri ɗaa na báyḭi lɛ, ka wal lari a ha̰ Piyɛr ɓáy Za̰a
18 Simão viu que as pessoas recebiam o Espírito quando os apóstolos impunham as mãos sobre elas. Então ofereceu-lhes dinheiro,
19 a ɓaa ha ri mii, «Ha̰ mì hṵrusuo na key nda̰w ɓo, nzoɓ ha̰a ha̰a ká mì ɗaa nduo-i ɓo tul-e lɛ, Tem Law Pie ka ya̰a ɓil law-ɛ munu na nda̰w.»
19 dizendo: “Deem-me este poder também, para que, quando eu impuser as mãos sobre as pessoas, elas recebam o Espírito Santo!”.
20 Lɛɛ, Piyɛr ɓaa ha̰ ni mii: «Mu ɓíɛ ɓáy lari ɓo na kpukɗu kpukɗu, ɓay ḭi lɛ, mù ker ká ɓil law-a mii, fe ini Ŋgɛrɛwṵru na, mù maa híe ɓáy lari.
20 Pedro, porém, respondeu: “Que seu dinheiro seja destruído com você, por imaginar que o dom de Deus pode ser comprado!
21 Peɗ ká ɓuru ɗaa na, ɓay ɓo ti ɓil-e ya, ɓay ḭi lɛ, ɓo na, mù ɗo sikɗa ká nun Ŋgɛrɛwṵru ya.
21 Você não tem parte nem direito neste ministério, pois seu coração não é justo diante de Deus.
22 Mu suo kér ɓay ɓo ká tul fe ɗáa ka̰aya ɓo, mú koɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓay haŋa ɓo, faa ɗo ku lɛ, ka nda buma ziŋ mù ká tul kḭri kér ɓay ɓo ká mini key na,
22 Arrependa-se de sua maldade e ore ao Senhor. Talvez ele perdoe esses seus maus pensamentos,
23 ɓay ḭi lɛ, mì kɔ mù lɛ, law-a zoŋ bak bak ɓamba, a feya̰a kara síŋ mù kɔɗɔk nda̰w.»
23 pois vejo que você está cheio de amarga inveja e é prisioneiro do pecado”.
24 Zaɗka Simo̰n laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ Piyɛr ɓáy Za̰a mii: «Ɓaarì kara, ì ɗaa nzaa ɓay kere ha̰ Ŋgɛrɛmbay ɓay tul-i, ɓay haŋa ɓay ká ì ɓaa ziŋ mì key na, ka tḭi tul-i munu na ya.»
24 Simão exclamou: “Orem ao Senhor por mim, para que essas coisas terríveis não me aconteçam!”.
25 Falɛ ká Piyɛr ɓáy Za̰a ɓaa nasi ɓay Zezu Krisi í ka-káa Ɓay Ŋgɛrɛmbay ha ri ká zaɗɛ ku na báyḭi lɛ, i mbi faa ɓay yḭ́i ɓa Zuruzalɛm. Seɗ ɓari ká faa na, i ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri ká ɓil puo ha̰wri ŋgḭi ɓamba ká kuɗu zaɗ ká Samari.
25 Depois de terem testemunhado e proclamado a palavra do Senhor em Samaria, Pedro e João voltaram a Jerusalém. Ao longo do caminho, pararam em muitas vilas samaritanas para anunciar as boas-novas.
26 Leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛmbay mbḭw munu tḭi tul Filiɓ a ɓaa ha̰ ni mii: «Úru siya mú se nun-a mak ɓa fi hoɗo, mú mbi faa ká nzoɓri se ɗi ɓamba ya ká uru saa Zuruzalɛm a se ɓa Gaza na mú kɔ».
26 Um anjo do Senhor disse a Filipe: “Vá para o sul, para a estrada no deserto que liga Jerusalém a Gaza”.
27 Ká zaɗɛ ku hɔy Filiɓ uru a se faa na, lɛ, ka kɔ leɗban mbḭw munu ká tusiri Etiyopi. Ɓa nzoɓ ká i lo gum-ɛ lo a ɓa leɗ káw mbay ká ɓa má̰y nzoɓ ká riŋ-ɛ ɓa Kandas, a ɓa nzoɓ kɔ́rɔ feziŋa mbay na riw bele. Leɗbanke ku na, ka se Zuruzalɛm ɓay kóɗ Ŋgɛrɛwṵru ká ɗi.
27 Filipe partiu e encontrou no caminho um alto oficial etíope, o eunuco responsável pelos tesouros de Candace, rainha da Etiópia. Ele tinha ido a Jerusalém para participar da adoração
28 Yḭ́i ɓe ɓa puɔ na ka kaw ɓil puupusu ɓe, a ɗo kḭiŋa mbeɗe ká Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɗaa.
28 e estava no caminho de volta. Sentado em sua carruagem, lia em voz alta o livro do profeta Isaías.
29 Lɛɛ, Tem Law Pie ɓaa ha̰ Filiɓ mii: «Mu se nun-a ɓa pola ɓa lakun puupusu ku.»
29 Então o Espírito disse a Filipe: “Aproxime-se e acompanhe a carruagem”.
30 Báyḭi lɛ, Filiɓ ɗuu nun-ɛ ɓa pola a tḭi zaɗ na, lɛ, ka laa kusol nzoɓ ká Etiyopi ká ɗo kḭiŋa mbeɗe Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na. Ro, a vbi ni mii: «Fe ká mù kḭi key na wa̰a, mù kɔ sa̰wke kɔ kḭ lɛ?»
30 Filipe correu até a carruagem e, ouvindo que o homem lia o profeta Isaías, perguntou-lhe: “O senhor compreende o que lê?”.
31 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka nzoɓ kiɛ mì ya na wa̰a, mì ɗáa mina mí kɔ sa̰wke lɛ?» Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ Filiɓ hil a kaw ziŋ ni.
31 O homem respondeu: “Como posso entender sem que alguém me explique?”. E convidou Filipe a subir na carruagem e sentar-se ao seu lado.
32 Ɓay káʼa kḭi ká ɓil mbeɗe na ze ɗo key:
32 Era esta a passagem das Escrituras que ele estava lendo: “Ele foi levado como ovelha para o matadouro; como cordeiro mudo diante dos tosquiadores, não abriu a boca.
33 I ɗaa sahoy ɓo tul-e, a í ɗaa ɓay ɓe ɓáy zaɗɛ ya.
33 Foi humilhado e a justiça lhe foi negada. Quem pode falar de seus descendentes? Pois sua vida foi tirada da terra”.
34 Lɛɛ, nzoɓ ká Etiyopi na vbi Filiɓ mii: «Mì koɗ mù, mu ɓaa ha̰ mì laa. Nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ni key na ɓaa ɓay se tul ve lɛ? Se tul ɓe kḭ sùo-ɛ mase, se tul nzoɓ kḭ lɛ?»
34 O eunuco perguntou a Filipe: “Diga-me, o profeta estava falando de si mesmo ou de outro?”.
35 Báyḭi lɛ, Filiɓ mbi ɓay káʼa kḭi ká ɓil mbeɗe na, a tii sa̰w ɓáa ɓay Ɓay Kere ká se tul Zezu na ha̰ ni.Filiɓ tina sa̰w Ɓay Kere ká se tul Zezu ha̰ nzoɓ ká Etiyopi.|src="CN01932B.TIF" size="span" loc="Acts 8.32-9.1" copy="David C. Cook " ref="8.35"
35 Então Filipe, começando com essa mesma passagem das Escrituras, anunciou-lhe as boas-novas a respeito de Jesus.
36 Munu ká i se nun-ri ɓa pola ɓáy na, i tḭi zaɗ mbḭw ká mbii ɗo ɗi. Báyḭi lɛ, nzoɓ ká Etiyopi na vbi Filiɓ mii: «Mu kɔ, mbii ze ɗo key! Wa̰a, fe ḭi ze haa faa ɓay haŋa mù ɗaa tul-i nduo mbii na lɛ?»
36 Prosseguindo, chegaram a um lugar onde havia água. Então o eunuco disse: “Veja, aqui tem água! O que me impede de ser batizado?”.
37 [Lɛɛ, Filiɓ yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗka mù ɗaa law-a ɓo tul Zezu kḭ lɛ, náa ɗáa.» Nzoɓ ká Etiyopi na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɗaa law-i ɓo tul-e ɓa tusuɛ kḭ. Mì kɔ Zezu *Krisi na ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru.»]
37 Filipe disse: “Nada o impede, se você crê de todo o coração”. O eunuco respondeu: “Creio que Jesus Cristo é o Filho de Deus”.
38 Nzoɓ ká Etiyopi na ta̰a ɓáy puupusu na. Falɛ ku lɛ, ɓe ɓáy Filiɓ na i ɗì saa ɗi siɗi bele í vǎa ɗo ɓil mbii ha̰ Filiɓ ɗaa tul-e nduo mbii.
38 Então mandou parar a carruagem, os dois desceram até a água e Filipe o batizou.
39 Zaɗka i tḭi saa mbii na ku báyḭi lɛ, Tem Ŋgɛrɛmbay mbi Filiɓ na a zéeke serere ha̰ nzoɓ ká Etiyopi na kɔ sùo-ɛ mbǎa. Ze munu hɔy kara, ka mbi bufaa ɓe ɓáy bawda suoriya ká ɓil law-ɛ.
39 Quando saíram da água, o Espírito do Senhor tomou Filipe e o levou. O eunuco não tornou a vê-lo, mas seguiu viagem cheio de alegria.
40 A Filiɓ na lɛ, tḭi ká Azot lew kpeɗere. Falɛ lɛ, ka se puo ɓáy puo a ka-káa Ɓay Kere ha̰ nzoɓri kpṵru a tḭ́ike ŋgɛrɛpuo ká Sezare.
40 Então Filipe apareceu mais ao norte, na cidade de Azoto. Anunciou as boas-novas ali e em todas as cidades ao longo do caminho, até chegar a Cesareia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.