Atos 26

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Báyḭi lɛ, Mbay *Agiripa ɓaa ha̰ Pol mii: «Mì pɔŋ faa ha̰ mù ɓay haŋa mù ɓaa ɓay ɓori na ha̰ ɓuru laa.» Lɛɛ, Pol ura nduo-ɛ a tii sa̰w ɓáa ɓay ɓay ya̰aŋake sùo-ɛ a ɓaa mii:
1 A seguir, Agripa, dirigindo-se a Paulo, disse: — Você está autorizado a falar em sua defesa. Então Paulo, estendendo a mão, passou a defender-se nestes termos:
2 «Mbay Agiripa, sùo-i ríi mì ɓamba vuri key ɓay haŋa mì ɗo pol-a mí ɓaa ɓay feri riw bele ká Ziɓri ɗáake ɓay ɓo tul-i na ha̰ mù laa. Sùo-i ríi mì ɓamba ɓay haŋa mì ɓaa ɓay ya̰aŋa sùo-i ká pol-a,
2 — Tenho-me por feliz, ó rei Agripa, pelo privilégio de, hoje, na presença do senhor, poder produzir a minha defesa de todas as acusações que os judeus fazem contra mim,
3 ɓay ḭi lɛ, mù kɔ fe sa̰w puo Ziɓri na ɓáy zaɗɛ riw bele, a mú kɔ má̰y ɓay ɓari na kara nda̰w. Ɓe ze, mì koɗ mù ɓay haŋa mù iki law-a mú láake ɓay ɓi key.»
3 especialmente porque o senhor é versado em todos os costumes e questões que há entre os judeus. Por isso, peço que o senhor me ouça com paciência.
4 «Ɓi na, ɓáy kuban ɓi hɔy na, Ziɓri riw bele kɔ simseɗ ɓiri. I kɔ ɗol ɓi ká ɓa ɗḭ̌ɛ ká sakra nzoɓ ɓiri ká puo ɓi nda̰w, ká Zuruzalɛm nda̰w pi.
4 — Quanto à minha vida, desde a mocidade, como decorreu desde o princípio entre o meu povo e em Jerusalém, todos os judeus a conhecem;
5 I kɔ mì ɓa ɗḭ̌ɛ ká lew hɔy ká mì zuɔ ziŋ *Fariziri, ká ɓúru kḭri ɓúru yḭŋ ká tul fe sa̰w bulu naari ká ɓay mgbaka mba nzoɓ ha̰wri. Ɓari na, i kɔ nda̰w, zaɗka i hii lɛ, i máa ɓáa ɓayke na ha̰ mù.
5 pois, na verdade, eu era conhecido deles desde o princípio, se assim o quiserem testemunhar, porque, na condição de fariseu, vivi conforme o partido mais rigoroso da nossa religião.
6 Timbɛɗɛ key na, i ha̰ mì vi zaɗ fɔ́ŋ ɓay ni key, ɓay ḭi lɛ, mì ɗaa law-i nzokɗo te tul ɓay ká Ŋgɛrɛwṵru waa ziŋ bulu naari.
6 E agora estou sendo julgado por causa da esperança da promessa feita por Deus aos nossos pais,
7 Ɓayke ku na, sa̰w ka̰ni naari ká duɔ falɛ siɗi bele na, i ɗaa law-ri ɓo ɗi í giyaŋ ɓay kɔ́kɔ feke í ɗáake peɗ ha̰ Ŋgɛrɛwṵru suŋ ɓáy ɓisie ɓaŋguɔ. Agiripa Mbay luye, ɓay law-i ká mì ɗaa nzokɗo te tul ɓay ká Ŋgɛrɛwṵru waa na ze, Ziɓri ɗáake ɓay ɓo tul-i.
7 a qual as nossas doze tribos, servindo a Deus fervorosamente, noite e dia, almejam alcançar. É por causa dessa esperança, ó rei, que eu sou acusado pelos judeus.
8 Kúy! Ɓay haŋa Ŋgɛrɛwṵru tina nzoɓ huɗeri saa luɔ huɗ na wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, ɓaarì Ziɓri na ì kɔ ɓa fe ká ɓay ɗáa law ɓo ɗi ya lɛ woo!»
8 Por que se julga incrível entre vocês que Deus ressuscite os mortos?
9 «Ɓi na hɔy kara, pola lew na mì nzaa faari ɓoɗ ɓoɗ mí ɗaa hṵrusuo-i tuŋ kḭ ɓay haŋa riŋ Zezu ká Nazarɛɗ na ka gbṵ.
9 — Na verdade, eu pensava que devia fazer muitas coisas contra o nome de Jesus, o Nazareno;
10 Ɓe ze ɓa fe ɗáa ɓi ká Zuruzalɛm. Zaɗka *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ha̰ mì faa na, mì mgba nzoɓ mbika lawri ŋgḭi ɓamba zuɔ hul sal. A zaɗka i kuŋ ɓay huɗ ɓo tul-ri kara, mì hii ɓayke ziŋ ri nda̰w.
10 e foi exatamente o que fiz em Jerusalém. Havendo eu recebido autorização dos principais sacerdotes, encerrei muitos dos santos na prisão; e, quando os condenavam à morte, eu dava o meu voto contra eles.
11 Mì ha̰ari ɓáy ɓil hul mbṵ́ kḭri riw bele mí ɗaa ri kɔ sɛkɛ fe, a mí nzaa faa ɓay haŋa ri ma̰y ɓay ká tul mbika law ɓari. Law fá̰a ɓi na nda siri ká tul-ri ya ɓáy, ha̰ mì ɗaa nun-ri tuɔ síe kpṵru mí tḭ́ike ɓil ŋgɛrɛpuori ká zaɗ kḭ.»
11 Muitas vezes, os castiguei por todas as sinagogas, obrigando-os até a blasfemar. E, demasiadamente enfurecido contra eles, eu os perseguia até em cidades estrangeiras.
12 «Ɓe mini ze, mì ya̰a mbeɗe ká nduo *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri, mí séke Damas ɓáy bol kusol-ri ká i ha̰ mì.
12 — Com isto em mente, parti para Damasco, levando autorização dos principais sacerdotes e por eles comissionado.
13 *Agiripa Mbay luye, zaɗka mì se faa rɔɓay, ká síe ɗo law tul na báyḭi lɛ, mì kɔ zaɗ taŋa uru saa nulue a hie mba síe a kiri mì ɓáy bǎw seɗ ɓiri gbuk riw bele.
13 Ao meio-dia, ó rei, enquanto eu seguia pelo caminho, vi uma luz no céu, mais resplandecente que o sol, que brilhou ao redor de mim e dos que iam comigo.
14 Báyḭi lɛ, ɓuru riw bele na, ɓuru lie raɗ zuɔ siri, lɛ, mì laa kusol nzoɓ ká ɗi mì ɓáy nzaa eboro mii: “Sol! Sol woo! Sa̰wke mina rɔɔ, mù ɗaa nun-i tuɔ síe munu lɛ? Ɗo ŋgɔŋ ɓamba ɓay haŋa mù ruu ziŋ mì munu ká nday ruu bǎa gaŋ ɓe.”
14 E, caindo todos nós por terra, ouvi uma voz que me falava em língua hebraica: “Saulo, Saulo, por que você me persegue? É duro para você ficar dando coices contra os aguilhões!”
15 Lɛɛ, mì yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Mbay, wa̰a, mù ɓa ve lɛ?” Báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛmbay na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ mì mii: “Mì ɓa Zezu ká mù ɗaa nun-i tuɔ síe na.
15 Então eu perguntei: “Senhor, quem é você?” Ao que o Senhor respondeu: “Eu sou Jesus, a quem você persegue.
16 Mu úru siya mú ɗo sikɗa, ɓay ḭi lɛ, mì tḭi tul-a mini ɓay náa mù ha̰ mù vi ɓa nzoɓ peɗ ɓi. Mù ɓá nzoɓ nasi ɓay ɓi, mú ɓaa ɓay feri ká mù kɔ ká timbɛɗɛ key, rɔɔ ɓáy fe kḭri ká mì kíɛ mù ha̰ mù kɔ nda̰w na.
16 Mas levante-se e fique em pé. Eu apareci a você para constituí-lo ministro e testemunha, tanto das coisas em que você me viu como daquelas pelas quais ainda lhe aparecerei.
17 Mì kɔ́rɔ mù ká sakra Ziɓri ɓáy sa̰w nzoɓ ha̰wri ká mì píe mù se luo-ri na.
17 Vou livrar você do seu próprio povo e dos gentios, para os quais eu o envio,
18 Mì píe mù ɓay haŋa mù se luo-ri mú vǎa mgbúɗa nun-ri, mú tína ri saa ɓil suŋ ha ri vi zaɗ taŋa, a mú tína ri saa nduo *Satan ká re mbay ká tul-ri ha ri vi luo Ŋgɛrɛwṵru, ɓay haŋa ɓo, ɓari na kara ɓáy faa law-ri ká i ɗaa ɓo tul-i na, mi ndǎke buma ká tul feya̰a ɓari ha ri vi ɓa nzoɓ taa ɓiri a í ɗo sakra nzoɓ ha̰wri ká Ŋgɛrɛwṵru nan ri a ɗaa ri zuɔ ɓoɗ na.”»
18 para abrir os olhos deles e convertê-los das trevas para a luz e do poder de Satanás para Deus, a fim de que eles recebam remissão de pecados e herança entre os que são santificados pela fé em mim.”
19 «Ɓe ze, Mbay *Agiripa, fe ká uru saa nulue káʼa tḭi tul-i na, mì tuŋ ŋgereŋ ya.
19 — Assim, ó rei Agripa, não fui desobediente à visão celestial,
20 Roo lɛ, titire na mì ka-káa Ɓay Kere ká Damas ɓáy Zuruzalɛm, rɔɔ ɓáy puori riw bele ká kuɗu zaɗ ká Zude nda̰w, a mí se luo sa̰w nzoɓri ká i tuu Ŋgɛrɛwṵru ya na nda̰w pi. Mì ka-káake ha ri ɓay haŋa ri suo kér ɓay ɓari ká tul fe ɗáa ya̰a ɓari, í fɛ́rɛ sùo-ri ɓa luo Ŋgɛrɛwṵru, a í ɗaa ha̰ fe ɗáa ɓari na ka kíɛ nzoɓri mii, i suo kér ɓay ɓari ká tul fe ɗáa ya̰a ɓari na.
20 mas anunciei primeiramente aos de Damasco e em Jerusalém, por toda a região da Judeia, e também aos gentios, que se arrependessem e se convertessem a Deus, praticando obras dignas de arrependimento.
21 Sa̰wke mini ze, Ziɓri mgbáke mì ká ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, a í nzaa faa ɓay ika mì.
21 Por causa disto, alguns judeus me prenderam, quando eu estava no templo, e tentaram me matar.
22 Roo lɛ, Ŋgɛrɛwṵru sɔ mì a kɔrɔ mì ha̰ mì kaw kpṵru tḭi vuri, a mí ɓaa nasi ɓay ɓe ha̰ nzoɓri riw bele, nzoɓ luyeri nda̰w, nzoɓ hɔykeri nda̰w pi. Ɓay ká mì ɓaa na, ɗo munu ɓáy taa ha̰y ká *Moyze ɓáy *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa na. I ɓaa ɓay feri káʼa ví fal-ri na
22 Mas, com a ajuda de Deus, permaneço até o dia de hoje, dando testemunho, tanto a pequenos como a grandes, nada dizendo, a não ser o que os profetas e Moisés disseram que ia acontecer,
23 mii, ɗo nun haŋa nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na a kɔ́kɔ sɛkɛ fe. Ɓe kḭ ze a ɓá titire nzoɓ káʼa tḭ́i saa luɔ huɗ, a ka-káa ɓay zaɗ taŋa ká ha̰ pam ha̰ naari Ziɓri ɓáy sa̰w nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya.»
23 isto é, que o Cristo devia padecer e, sendo o primeiro da ressurreição dos mortos, anunciaria a luz ao seu próprio povo e aos gentios.
24 Munu ká Pol ɓaa ɓay munu ɓay ya̰aŋake sùo-ɛ na báyḭi lɛ, Fetus kuŋ nzaa ɓay ɓe a ɓaa ɓay ɓeleŋ mii: «Pol, ɓa ɓala ro ze ɗáa mù key ya! Fe kɔ́kɔ ɓo ká mù kɔ ɓamba na mbi mù ɓa ɓala ro!»
24 Quando Paulo estava dizendo estas coisas em sua defesa, Festo o interrompeu, gritando: — Você está louco, Paulo! Ficou louco de tanto estudar!
25 Báyḭi lɛ, Pol yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Fetus, ɓo ká mù ɓa mbay luye na, mu kɔ, ɓa ɓala ze ɗáa mì ya. Ɓayri ká mì ɓaa na ɓa tusuɛ ɓay, a ɓa ɓay ká ɗo ɓáy faake.
25 Paulo, porém, respondeu: — Não estou louco, ó excelentíssimo Festo! Pelo contrário, digo palavras de verdade e de bom senso.
26 Mbay *Agiripa na kɔ sa̰w fekeri key na ta-taŋ. Ɓe ze ha̰ mì maa ɓáa ɓaykeri key na ɓáy nun wa̰ra nzoɓ ká pol-e. Mì kɔ ku na, ka kɔ fe niri key na riw bele, ɓay ḭi lɛ, ɓa feri ká kal ká zaɗ hie ɓo, ká zaɗ muni ya.
26 Porque tudo isto é do conhecimento do rei, a quem me dirijo com franqueza, pois estou persuadido de que nenhuma destas coisas lhe é oculta, pois nada se passou em algum lugar escondido.
27 Mbay Agiripa, ɓay ká *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa na, mù ɗaa law-a ɓo ɗi kḭ lɛ? Mì kɔ ku na, mù ɗaa law-a ɓo ɗi na kḭ.»
27 — Por isso, pergunto: Rei Agripa, o senhor acredita nos profetas? Eu sei que o senhor acredita.
28 Báyḭi lɛ, Mbay Agiripa na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ Pol mii: «Vu ɓay ɓo ká ndḭi key hɔy, mù hii ɓay haŋa mì fɛrɛ sùo-i mí vi ɓa nzoɓ *Krisi lɛ?»
28 Então Agripa se dirigiu a Paulo e disse: — Por pouco você me convence a me tornar cristão.
29 Lɛɛ, Pol yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Bole ɗi ya hɔy, mase bole a ɗi ndḭi hɔy kara, mì koɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓay haŋa ni fɛ́rɛ mù, ɓo ɓáy nzoɓri riw bele ká i laa ɓay ɓi vuri key na ha rì ɗo munu ká ɓi key, roo lɛ, sal lari ká i síŋke mì na, ka síŋ rì ya.»
29 Paulo respondeu: — Peço a Deus que faça com que, por pouco ou por muito, não apenas o senhor, ó rei, mas todos os que hoje me ouvem venham a ser alguém como eu, mas sem estas correntes.
30 Báyḭi lɛ, Mbay Agiripa na uru siya, rɔɔ nzoɓ réke tul puo nda̰w, Berenis nda̰w, ɓáy nzoɓri ká i kaw ziŋ ri na, i uru siya gbaw.
30 A essa altura, levantou-se o rei, e também o governador, e Berenice, bem como os que estavam assentados com eles.
31 Zaɗka i naa sùo-ri na, i ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: «Leɗban ni key na ɗaa fe mbḭw ká maa huɗ ya nda̰w, maa naaŋa hul sal ya nda̰w pi.»
31 E, ao saírem, falavam uns com os outros, dizendo: — Este homem não fez nada passível de morte ou de prisão.
32 Lɛɛ, Mbay Agiripa ɓaa ha̰ Fetus mii: «Leɗban ni key na, ɓa fe káʼa mbi nzi-ɛ ɓay haŋa Mbay Sezar ká Rɔm ze ka ɗaa ɓay ɓe ya lɛ, a ndáɗ ɓay tína ni ká ɓil hul sal na.»
32 Então Agripa se dirigiu a Festo e disse: — Este homem bem podia ser solto, se não tivesse apelado para César.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.