Atos 25
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Zaɗka Fetus tḭi zaɗ káʼa réke mbay ká ɗi, a ɗaa nam say ká falɛ na ku báyḭi lɛ, ka uru ká Sezare a se ɓa Zuruzalɛm.
1 Três dias depois que Festo chegou a Cesareia para assumir suas novas responsabilidades no governo da província, partiu para Jerusalém,
2 Zaɗkaʼa tḭi ɗi na báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri mbi riŋ Pol í séke nzaa Fetus
2 onde os principais sacerdotes e outros líderes judeus se reuniram com ele e lhe apresentaram as acusações contra Paulo.
3 í koɗ ni ɓay haŋa ni ka ɗaa fe ká law-ri hii ɓo, a yḭiŋra Pol vi Zuruzalɛm ɓa kḭ, ɓay ḭi lɛ, ɓari na i leke ɓay ziŋ kḭ pola ɓay haŋa nzoɓri mṵu faa í i ni.
3 Pediram a Festo, como favor, que transferisse Paulo para Jerusalém, pois planejavam armar uma emboscada para matá-lo no caminho.
4 Roo lɛ, Fetus yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Pol na i kɔrɔ ni ɗo Sezare ká lew. A ɓi kara mì yḭ́i ɓay séke ɗi ká timbɛɗɛ key.
4 Festo respondeu que Paulo estava em Cesareia e que ele próprio voltaria para lá em breve.
5 Ndaɗ ɓay haŋa ŋgɛrɛri ká sakra ɓaarì key i se zíŋ mì mbḭw hɔy. Ze zaɗka leɗban na ɗaa fe ká ka̰aya lɛ, i ɗáa ɓay ɓo tul-e.»
5 “Alguns de vocês que têm autoridade voltem comigo”, disse ele. “Se Paulo tiver feito algo de errado, vocês poderão apresentar suas acusações.”
6 Fetus na ɗaa nam tɔnɔ siɗi, mase duɔri munu ká sakra ɓari rɔɔ a yḭ̀i a se Sezare na ɓáy. Nzaaruoke báyḭi lɛ, ka tḭi a vǎa kaw zaɗ fɔ́ŋ ɓay a mbi nzi-ɛ ɓay haŋa ri vǎa mgba Pol í víke ni ha̰ ni ka káw pol-e.
6 Oito ou dez dias depois, Festo voltou a Cesareia e, no dia seguinte, convocou o tribunal e mandou que trouxessem Paulo.
7 Zaɗka i mgba Pol í víke ni na báyḭi lɛ, Ziɓri ká i uru saa Zuruzalɛm na, i uru vbuɓuɓu í ví kiri ni í tii sa̰w ɗáa bawda ɓayri ŋgḭi ɓamba ɓoɗ ɓoɗ zuɔ nzi-ɛ, roo lɛ, i maa ɓay kɔ́kɔ fe ká i ɗáake ɓay ɓo tul-e na ya.
7 Quando Paulo chegou, os líderes judeus vindos de Jerusalém se juntaram ao seu redor e fizeram várias acusações graves que não podiam provar.
8 Báyḭi lɛ, Pol mbi ɓay ká ɓay ya̰aŋake tul-e na a ɓaa mii: «Mì ɗaa fe mbḭw ká ɓay haŋa ɓay ka mgbáke tul-i ya. Mì ɗaa fe mí wǎɗke *bol kusol Ziɓri ya nda̰w, mì ɗaa fe mí ɓǐɛke *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ya nda̰w, a mí tuŋ Mbay Sezar ŋgereŋ ya nda̰w pi.»
8 Paulo se defendeu: “Não sou culpado de nenhum crime contra as leis judaicas, nem contra o templo, nem contra o governo romano”.
9 Báyḭi lɛ, Fetus ká hii ɓay ɗáa fe ká rii law Ziɓri na ka vbi Pol ɓay mii: «Wa̰a, mù ɗo ɓáy law hiiya ká ɓay séke Zuruzalɛm ɓay haŋa mì vǎa ɗaa ɓay ɓori ká zaɗ fɔ́ŋ ɓay na ku ti mbḭw ha̰ mù lɛ?»
9 Então Festo, querendo agradar aos judeus, perguntou: “Você está disposto a ir a Jerusalém e ali ser julgado diante de mim?”.
10 Lɛɛ, Pol yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì ɗo zaɗ fɔ́ŋ ɓay Mbay Sezar key. Zaɗ ni key ze, ɓa zaɗ ká ɗo nun haŋa rì ɗaa ɓay ɓi na ká ɗi. Mì ɗaa ka̰aya ndḭi mini kara ziŋ Ziɓri ya, ɓo sùo-ɔ kara mù kɔ ta-taŋ nda̰w.
10 Paulo respondeu: “Este é um tribunal oficial romano, portanto devo ser julgado aqui mesmo. O senhor sabe muito bem que não fiz nenhum mal aos judeus.
11 Zaɗka mì ɗaa fe ka̰aya ká maa ɓay haŋa mì ziŋ huɗ lɛ, mì ti má̰y ɓay huɗ ɓi na ya. Roo lɛ, zaɗka ɓay feri ká i ɗaa ɓo tul-i na ɓa kúɗ ɓay hɔy lɛ, nzoɓ mbḭw mini kara ɗo ɓáy faa ká ɓay mgbaka mì ɓay ɗáa mì ɓo nduo-ri na ya. Munu lɛ, mì séke ɓáy ɓay ɓi key na ɓa zaɗ áake ha̰ Mbay Sezar ká Rɔm ze ka ɗaa.»
11 Se fiz algo para merecer a pena de morte, não me recuso a morrer. Mas, se sou inocente, ninguém tem o direito de me entregar a estes homens. Eu apelo para César”.
12 Báyḭi lɛ, Fetus mbṵ kḭ ziŋ nzoɓ haŋa nzaa ɓoko ɓeri ká zaɗ fɔ́ŋ ɓay na. Falɛ ká i ɓaa ɓay ziŋ kḭ na báyḭi lɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ Pol mii: «Zaɗka mù hii ɓáy haŋa Mbay Sezar ze ka ɗaa ɓay ɓo lɛ, mu séke pol-e ká lew.»
12 Festo consultou seus conselheiros e, por fim, respondeu: “Muito bem, você apelou para César, então irá para César”.
13 Falɛ ká nam kal maa fe na báyḭi lɛ, Mbay *Agiripa ɓáy Berenis i se Sezare ɓay híi soko ha̰ Fetus.
13 Alguns dias depois, o rei Agripa chegou com sua irmã, Berenice, para visitar Festo.
14 Munu ká i ɗaa namri ká ɗi ŋgḭi maa fe na báyḭi lɛ, Fetus tina fe ɗáa Pol na ha̰ Mbay Agiripa a ɓaa ha̰ ni mii: «Mì ɗo ɓáy nzoɓ mbḭw munu ká zaɗ ni key ká Felis pɔŋ ni naa hul sal.
14 Durante a estada deles, que durou vários dias, Festo discutiu o caso de Paulo com o rei. “Tenho aqui um prisioneiro que Félix deixou para mim”, disse ele.
15 Zaɗka mì se Zuruzalɛm na báyḭi lɛ, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri mbi riŋ-ɛ í séke nzaa-i, í vbi mì ɓay haŋa mì ɗaa ɓay huɗ ɓo tul-e.
15 “Quando estive em Jerusalém, os principais sacerdotes e líderes judeus apresentaram acusações contra ele e pediram que eu o condenasse.
16 Lɛɛ, mì yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Sa̰w ɓuru Rɔmri na ɓuru ɗaa fe munu ya. Nzoɓ ká i mbi riŋ-ɛ í séke nzaa nzoɓ ɗáa ɓayri lɛ, ɓuru ha̰ ni ɗo zaɗ fɔ́ŋ ɓay ká nun nzoɓri ká i ɗaa ɓay ɓo tul-e na ɓay haŋa ni ka tína sa̰w feri ká i ɗáake ɓay ɓo tul-e na, ha̰ nzoɓ ɗáa ɓayri na i laa. Ɓo munu ya lɛ, ɓuru ti pɔ́ŋ ni ɓo ɓil nduo nzoɓri gɔr hɔy ya.”
16 Eu lhes disse que a lei romana não condena ninguém sem julgamento. O acusado deve ter a oportunidade de confrontar seus acusadores e se defender.
17 Ɓari na i vi ziŋ mì ká zaɗ ni key, lɛ, mì mgba roy ya. Nzaaruoke ku hɔy lɛ, mì se zaɗ fɔ́ŋ ɓay na, a mí mbi nzaa-i ɓay haŋa ri mgba leɗban na í víke ni.
17 “Quando eles vieram aqui para o julgamento, não me demorei. Convoquei o tribunal logo no dia seguinte e mandei chamar Paulo.
18 A lɛ, nzoɓri ká i ɗaa ɓay ɓo tul-e na i vi. Lɛɛ, mì ker mí ɓaa mii, i ɗáa bawda ɓay ɓo tul-e.
18 Os judeus, porém, não o acusaram de nenhum dos crimes que eu esperava.
19 Roo lɛ, i ma̰y ɓay ziŋ ni se tul fe sa̰w puo ɓari ká ɓa faa kóɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓari, a í ma̰y ɓay ziŋ ni se tul nzoɓ mbḭw munu ká riŋ-ɛ ɓa Zezu ká hu ká Pol ɓaa mii, ka kaw ɓáy kumnun timbɛɗɛ key na.
19 Ao contrário, era algo relacionado à sua religião e a um morto chamado Jesus, que Paulo insiste que está vivo.
20 Ɓi na, mì kɔ faa bɛ́klɛ kḭri ɓayri ká mini key na ya. Sa̰wke mini ze, mì vbi Pol mii, zaɗkaʼa ɗo ɓáy law hiiya lɛ, ka se Zuruzalɛm ɓo ha̰ mì ɗaa ɓay ɓe na ká ɗi.
20 Sem saber como investigar essas questões, perguntei a Paulo se estava disposto a ir a Jerusalém e ali ser julgado por essas acusações,
21 Roo lɛ, Pol hii ɓay séke ɓáy ɓay ɓe na ká zaɗ áake, a hii ɓay haŋa mì kɔrɔ ni ɗo hul sal ha̰ Mbay Sezar ká Rɔm ze ka ɗaa ɓay ɓe. Báyḭi lɛ, mì mbi nzaa-i ɓay haŋa ri kɔrɔ ni kpṵru maa nam ká mì píeke ni ɓay haŋa ni ka se luo Mbay Sezar na.»
21 mas ele apelou ao imperador para que julgue seu caso. Por isso, ordenei que fosse mantido sob custódia até eu tomar as providências necessárias para enviá-lo a César.”
22 Báyḭi lɛ, Agiripa yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ Fetus mii: «Ɓi hɔy kara, mì hii ɓay láa ɓay leɗban na ku nda̰w.» Lɛɛ, Fetus yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ruo lɛ, mù láa ɓay ɓe na ɓáy.»
22 Então Agripa disse a Festo: “Gostaria de ouvir esse homem pessoalmente”. E Festo respondeu: “Amanhã poderá ouvi-lo!”.
23 Nzaaruoke na báyḭi lɛ, Agiripa ɓáy Berenis i tḭi ɓáy nzoɓri tururu ká nun nzoɓri, í rìi ɓil bawda *hul mbṵ́ kḭ, ɓáy ŋgɛrɛnzoɓ yṵmri nda̰w, ɓáy ŋgɛrɛri ká ɓil ŋgɛrɛpuo nda̰w pi. Lɛɛ, Fetus mbi nzi-ɛ ha ri tina Pol í mgba ni í vieke ni pol-ri.
23 No dia seguinte, Agripa e Berenice chegaram à sala de audiência com grande pompa, acompanhados de oficiais militares e homens importantes da cidade. Festo mandou trazer Paulo e,
24 Báyḭi lɛ, Fetus mbi ɓay a ɓaa mii: «Ɓo Mbay Agiripa, ɓáy ɓaarì riw bele ká ì kaw zaɗ ni key ziŋ ɓuru na, ì kɔ leɗban ni key. Ruɔ Ziɓri riw bele ká Zuruzalɛm ɓáy zaɗ ni key na, i ví rɛ ɓay ɓe ká luo-i mii, ɗo nun haŋa ni ka káw ɓáy kumnun mbǎa.
24 em seguida, disse: “Rei Agripa e demais presentes, este é o homem cuja morte é exigida pelos judeus tanto daqui como de Jerusalém.
25 Ɓi na, mì ziŋ fe mbḭw mini ká ɓay ɗáake ɓay huɗ ɓo tul-e ya. Munu ká ɓe kḭ sùo-ɛ hii ɓay haŋa Mbay Sezar ká Rɔm ze ka ɗaa ɓay ɓe na, mì mbi nzaa-i ɓay píeke ni se luo-ɛ.
25 Em minha opinião, ele não fez coisa alguma para merecer a morte. Contudo, uma vez que apelou ao imperador para que julgue seu caso, decidi enviá-lo a Roma.
26 Roo lɛ, mì kɔ ɓay mbḭw ká ɓay ɗáake mbeɗe se tul-e ɓay píeke ni ha̰ Mbay Sezar ká Rɔm ya. Sa̰wke mini ze, mì ɗi ni ha̰ ni ɗo pol-rì key, kakalke lɛ, ká pol ɓo Mbay Agiripa, ɓay haŋa ɓo, fal bɛ́klɛ ɓay ɓe na lɛ, mì kɔ́kɔ faa ɗáa mbeɗeke na ɓáy.
26 “Não sei, porém, o que escrever ao imperador, pois não há nenhuma acusação clara contra ele. Por isso eu o trouxe hoje diante dos senhores, especialmente do rei Agripa, para que, depois de o interrogarmos, eu tenha algo para escrever.
27 Tusuɛke lɛ, ɓay haŋa mì pie ɓáy nzoɓ ká naa hul sal taŋ ɗáa mbeɗe ká kiɛ sa̰w fe ɗáa ɓeri ha̰ Mbay Sezar ká Rɔm na, mì kɔ ɓa fe ɗáa mbúo hɔy.»
27 Pois não faz sentido enviar um prisioneiro ao imperador sem especificar as acusações contra ele”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.