Atos 23
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARC
1 Pol na kɔ-kɔ́m ɓa luo nzoɓ kúŋ sal ɓay luyeri a ɓaa ha ri mii: «Yṵ-iri, ɓáy kér ɓay ká *taŋ kaɗ kaɗ ze, mì séke simseɗ ká sa̰w ɓal Ŋgɛrɛwṵru kpṵru tḭi vuri key.»
1 E, pondo Paulo os olhos no conselho, disse: Varões irmãos, até ao dia de hoje tenho andado diante de Deus com toda a boa consciência.
2 Lɛɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye ká ɓa Ananiyas mbi nzi-ɛ ha̰ nzoɓri ká i kaw lakun Pol na nda tinzi-ɛ wɔɓ ɗo ɗi.
2 Mas o sumo sacerdote, Ananias, mandou aos que estavam junto dele que o ferissem na boca.
3 Báyḭi lɛ, Pol ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓo ká mù ɗo munu ɓa tɔy kere ká ɓo tupal hɔy na, Ŋgɛrɛwṵru a ndáka tinzaa-a ɓáy. Mù kaw ɓay kúŋ sal ɓay ɓo tul-i munu ɓáy faa *bol kusol naari na, roo lɛ, mù waɗ tul bol kusolke na mú ha ri nda mì.»
3 Então, Paulo lhe disse: Deus te ferirá, parede branqueada! Tu estás aqui assentado para julgar-me conforme a lei e, contra a lei, me mandas ferir?
4 Lɛɛ, nzoɓri ká i kaw ɗi ya ɓáy lakun-ɛ deɓ na i ɓaa ha̰ ni mii: «Ŋgɛrɛnzoɓ *fe poy luye taa Ŋgɛrɛwṵru zu waa, mù raɗ ni lɛ woo!»
4 E os que ali estavam disseram: Injurias o sumo sacerdote de Deus?
5 Báyḭi lɛ, Pol yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Yṵ-iri, mì kɔ ni ɓa ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye lɛ, mì ti ɓáa munu ya, ɓay ḭi lɛ, mì kɔ nda̰w, i ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii: “Mbay tul nzoɓ ɓori na, mù ti ɓáa ɓay ka̰aya se tul-e munu ya.”»
5 E Paulo disse: Não sabia, irmãos, que era o sumo sacerdote; porque está escrito: Não dirás mal do príncipe do teu povo.
6 Pol na kɔ nda̰w, nzoɓri ká i ɓa nzoɓ kúŋ sal ɓay luyeri na, nzoɓ ha̰nɛri ɓa *Sadusiri, a nzoɓ ha̰wri ɓa *Fariziri. Sa̰wke mini ze, ka ɓaa ɓay ɓeleŋ ɓa siya ha ri mii: «Yṵ-iri, ɓi na mì ɓa Farizi, a mí ɓa vu ɓil Fariziri! Ɓay tul ɗáa law nzokɗo te tul tḭ́i nzoɓri saa luɔ huɗ na ze, i ɗáake ɓay ɓo tul-i ká vuri ká pol-rì key!»
6 E Paulo, sabendo que uma parte era de saduceus, e outra, de fariseus, clamou no conselho: Varões irmãos, eu sou fariseu, filho de fariseu! No tocante à esperança e ressurreição dos mortos sou julgado!
7 Zaɗkaʼa ɓaa ɓay key na munu báyḭi lɛ, Fariziri ɓáy Sadusiri na, i ma̰y kḭ ɓayke ká zaɗ mbṵ́ kḭ ha̰ nzoɓri téke ɓil kḭ.
7 E, havendo dito isto, houve dissensão entre os fariseus e saduceus; e a multidão se dividiu.
8 (I ma̰y kḭ ɓay, ɓay ḭi lɛ, Sadusiri kɔ í ɓaa mii, nzoɓ huɗeri ti tḭ́i saa luɔ huɗ kpay ya mgbaŋ. Leɗ nzaapeɗri ká nulue ɓáy temri kara tiya nda̰w. Roo lɛ, Fariziri na i ɗaa law-ri ɓo tul fe niri na key riw bele).
8 Porque os saduceus dizem que não há ressurreição, nem anjo, nem espírito; mas os fariseus reconhecem uma e outra coisa.
9 Má̰y ɓayke ku na ŋgɔŋ ɓamba tasiri ha̰ zaɗ ɗo giŋgiŋ. Nzoɓ fére nzoɓri bol kusol ha̰nɛri ká i ɓa Fariziri na, i uru siya í ɓaa ɓay ɓáy ŋgɔ́ŋke ha̰ nzoɓri mii: «Leɗban key na ɓuru ziŋ ka̰aya ɓe mbḭw ya! Kɔ ya lɛ, tem, mase leɗ nzaapeɗ ká nulue ze ɓaa ɓay ha̰ ni.»
9 E originou-se um grande clamor; e, levantando-se os escribas da parte dos fariseus, contendiam, dizendo: Nenhum mal achamos neste homem, e se algum espírito ou anjo lhe falou, não resistamos a Deus.
10 Má̰y ɓay ɓari na ŋgɔŋ ɓamba tasiri ha̰ ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na ɗaa hḭɛ a ɓaa mii, kɔ ya lɛ, i mgbaka Pol na í gɔɗ ni mbɛɗkɛ mbɛɗkɛ. Sa̰wke ze, ka ha̰ kuɗu nzoɓ yṵmri se í vǎa mgba Pol ká sakra ɓari na, a í se ziŋ ni ɓil hul káw nzoɓ yṵmri ká ɗo siya na rɔɓay.
10 E, havendo grande dissensão, o tribuno, temendo que Paulo fosse despedaçado por eles, mandou descer a soldadesca, para que o tirassem do meio deles e o levassem para a fortaleza.
11 Suŋke ku na báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛmbay tḭi tul Pol a ɓaa ha̰ ni mii: «Siŋ law-a, ɓay ḭi lɛ, nasi ɓay ɓi ká mù ɓaa ha̰ nzoɓri ká Zuruzalɛm key na, ɗo nun haŋa mù ɗaa munu ká Rɔm nda̰w.»
11 E, na noite seguinte, apresentando-se-lhe o Senhor, disse: Paulo, tem ânimo! Porque, como de mim testificaste em Jerusalém, assim importa que testifiques também em Roma.
12 Zaɗka nzaaruo sil ha̰ síe tḭi na báyḭi lɛ, Ziɓri mbṵ kḭ í sṵ mḭiri zuɔ nduo kḭ í ɓaa mii: «Náa sṵ́ri fe ya nda̰w, náa nzɔ́ri mbii ya nda̰w, kpṵru maa ɓáy ika Pol nda̰w rɔ.»
12 Quando já era dia, alguns dos judeus fizeram uma conspiração e juraram dizendo que não comeriam nem beberiam enquanto não matassem a Paulo.
13 Nzoɓri ká i leke ɓay ika ni na i kal síŋ niŋ.
13 E eram mais de quarenta os que fizeram esta conjuração.
14 Ro, í vǎa ziŋ *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy ŋgɛrɛ Ziɓri í ɓaa ha ri mii: «Ɓuru na, ɓuru mbi nzaa ɓuru ɓúru sṵ mḭiri zuɔ nduo kḭ ɓay sṵŋa fe ya kpṵru ɓo, ɓúru i Pol na nda̰w rɔ.
14 Estes foram ter com os principais dos sacerdotes e anciãos e disseram: Conjuramo-nos, sob pena de maldição, a nada provarmos até que matemos a Paulo.
15 Munu zu lɛ, ɓaarì ɓáy *nzoɓ kúŋ sal ɓay luyeri na, ì pie nzaapeɗ timbɛɗɛ key ha̰ ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri ha̰ ni ka tina Pol a víke ni pol-rì key munu rìi fe ká ì hii ɓay bɛ́klɛ fe ɗáa ɓeri lɛm lɛm ɓáy zaɗɛ. A ɓuru lɛ, pola rɔɔ ɓay haŋa ni ka vi lɛ, ɓuru ɗo ɗi ya ɓay ika ni.»
15 Agora, pois, vós, com o conselho, rogai ao tribuno que vo-lo traga amanhã, como querendo saber mais alguma coisa de seus negócios, e, antes que chegue, estaremos prontos para o matar.
16 Zaɗka vu tinam Pol laa ɓay ká i leke ɓay ika ni-ɛ na munu báyḭi lɛ, ka zɔl a vǎa rìi ɓil hul káw nzoɓ yṵmri na, a ɓaa ɓayke ha̰ ni.
16 E o filho da irmã de Paulo, tendo ouvido acerca desta cilada, foi, e entrou na fortaleza, e o anunciou a Paulo.
17 Báyḭi lɛ, Pol ɗi ŋgɛrɛnzoɓ yṵm mbḭw munu a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu sùu leɗ kuban key na mú séke ni luo ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri, ɓay ḭi lɛ, ka ɗo ɓáy ɓay ha̰nɛ ɓay ɓáa ha̰ ni.»
17 E Paulo, chamando a si um dos centuriões, disse: Leva este jovem ao tribuno, porque tem alguma coisa que lhe comunicar.
18 Lɛɛ, ka sùu leɗ kuban na ɓo pol-e a séke ni luo ŋgɛrɛ tul-e a ɓaa ha̰ ni mii: «Pol, nzoɓ ká naa hul sal na ɗí mì, a koɗ mì ɓay haŋa mì sùu leɗ kuban key na, mí víke luo-ɔ ha̰ ni ɓaa ɓay ha̰ mù laa.»
18 Tomando-o ele, pois, o levou ao tribuno e disse: O preso Paulo, chamando-me a si, me rogou que te trouxesse este jovem, que tem alguma coisa que dizer-te.
19 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri mgba leɗ kuban na ɓáy nduo-ɛ, a tḭ́ike ni ɓa nzaa zaɗ ndḭi, a vbi ni ɓay mii: «Ɓay ḭi rɔɔ, mù vi ɓay ɓáa ha̰ mì lɛ?»
19 E o tribuno, tomando- o pela mão e pondo-se à parte, perguntou-lhe em particular: Que tens que me contar?
20 Lɛɛ, leɗ kuban na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ziɓri siŋ tul ɓay ɓay kóɗ mù ɓo, ruo báyḭi lɛ, mu tína Pol ha̰ ni se zaɗ kúŋ sal ɓay luye munu ká i hii ɓay bɛ́klɛ fal ɓay ɓe lɛm lɛm ha̰ ni ɗo ɓáy zaɗɛ na.
20 E disse ele: Os judeus se concertaram rogar-te que amanhã leves Paulo ao conselho como tendo de inquirir dele mais alguma coisa ao certo.
21 Roo lɛ, ɓo na, mu hii puu ɓay ɓari na ya, ɓay ḭi lɛ, nzoɓri kal síŋ niŋ ká sakra ɓari ku i mṵu sùo-ri ɓay ɗáa fe sɛkɛ ziŋ ni. Ɓari na, i sṵ mḭiri zuɔ nduo kḭ ɓay sṵŋa fe ya nda̰w, ɓay nzɔkɔ mbii ya nda̰w kpṵru ɓay ika Pol na nda̰w rɔ! Timbɛɗɛ key na, i giyaŋ kekeke ɓay láa nzaa-a kḭ hɔy.»
21 Mas tu não os creias, porque mais de quarenta homens dentre eles lhe andam armando ciladas, os quais se obrigaram, sob pena de maldição, a não comerem nem beberem até que o tenham morto; e já estão apercebidos, esperando de ti promessa.
22 Ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na baka leɗ kuban na ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓay haŋa ni ka ɓaa ɓay key na ha̰ nzoɓ mbḭw ka laa ya. Falɛ ku lɛ, ka pɔŋ ni ha̰ ni zɔl.
22 Então, o tribuno despediu o jovem, mandando-lhe que a ninguém dissesse que lhe havia contado aquilo.
23 Falɛ ku lɛ, ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na ɗi ŋgɛrɛnzoɓ yṵmri siɗi a ɓaa ha ri mii: «Ì léke sùo-rì í mbṵ nzoɓ yṵmri ɓa isɔɗ siɗi, nzoɓ piriri ɓa síŋ tɔnɔ say nda̰w, rɔɔ nzoɓ nzawri ɓa isɔɗ siɗi nda̰w, a í ɗo ɗi ya ɓay séke ɓa Sezare suŋ key ɓáy huu mgbaŋ káʼa táa korok.
23 E, chamando dois centuriões, lhes disse: Aprontai para as três horas da noite duzentos soldados, e setenta de cavalo, e duzentos lanceiros para irem até Cesareia;
24 Ì léke piriri ha̰ Pol ka séke ɓáy kere ɗɛkɛkɛ ha̰ fe mbḭw kara ka záa sùo-ɛ ya, a se luo Felis ká ɓa nzoɓ réke tul puo.»
24 e aparelhai cavalgaduras, para que, pondo nelas a Paulo, o levem salvo ao governador Félix.
25 Ka ɗaa mbeɗe ɓay píe ha̰ Felis. Ɓay káʼa ɗaa ɗo ɓil mbeɗeke na ze ɗo key:
25 E escreveu uma carta que continha isto:
26 «Ɓi Kolod Liziyas, mì ɗaa mbeɗe key ha̰ mù ɓo Felis, nzoɓ réke tul puo ká mù ɓa nzoɓ luye na, mí hǐike soko ŋgḭ-ŋgḭi ha̰ mù.
26 Cláudio Lísias a Félix, potentíssimo governador, saúde.
27 Leɗban ká mì pie ni ha̰ mù na, Ziɓri mgba ni í hii ika ni. Zaɗka mì laa mii, ka ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm na báyḭi lɛ, mì fa̰a nzoɓ yṵm ɓiri mí séke mí yǎ̰ake tul-e, a mí naa ni saa nduo-ri.
27 Este homem foi preso pelos judeus; e, estando já a ponto de ser morto por eles, sobrevim eu com a soldadesca e o livrei, informado de que era romano.
28 Munu ká mì hii ɓay kɔ́kɔ sa̰w fe ká Ziɓri ɗáake ɓay ɓo tul-e na, mì mgba ni mí séke ni luo nzoɓ kúŋ sal ɓay ɓari na.
28 Querendo saber a causa por que o acusavam, o levei ao seu conselho.
29 Lɛɛ, ɓay ká i ɗaa ɓo tul-e na ɗo ɓay tul *bol kusol ɓari kḭ hɔy ɓo, ɓa ɓay ká maa ɗáake ɓay huɗ ɓo tul-e ya nda̰w, ɓay haŋa ni ka náake hul sal ya nda̰w pi.
29 E achei que o acusavam de algumas questões da sua lei, mas que nenhum crime havia nele digno de morte ou de prisão.
30 Zaɗka mì laa mii, Ziɓri siŋ tul ɓay ɓay ika ni na, mì pie ni ɓa vaa munu hɔy ha̰ mù, a mí ɓaa ha̰ ɓari ká i ɗaa ɓay ɓo tul-e na mii, i se luo-ɔ kḭ nda̰w rɔɔ, í vǎa ɓaa ɓay ɓari na ha̰ mù laa ɓáy. Soko ro zu.»
30 E, sendo-me notificado que os judeus haviam de armar ciladas a esse homem, logo to enviei, mandando também aos acusadores que perante ti digam o que tiverem contra ele. Passa bem.
31 Báyḭi lɛ, nzoɓ yṵmri na i ɗaa fe káʼa ɓaa ha ri na. I sùu Pol ká suŋke ku hɔy í séke ni kpṵru í tḭ́ike puo ká Antipatis.
31 Tomando, pois, os soldados a Paulo, como lhes fora mandado, o trouxeram de noite a Antipátride.
32 Nzaaruoke na, ɓari nzoɓ yṵmri ká i se ɓáy ɓal-rì na í yḭ̀i faa puɔ, a í pɔŋ nzoɓ piriri se ziŋ Pol nun-ri ɓa pola.
32 No dia seguinte, deixando aos de cavalo irem com ele, tornaram à fortaleza;
33 Zaɗka ɓari nzoɓ piriri na i tḭi Sezare báyḭi lɛ, i vǎa zuɗa mbeɗe na nduo ndúo nzoɓ réke tul puo a í ɗaa Pol nduo nduo-ɛ.
33 os quais, logo que chegaram a Cesareia e entregaram a carta ao governador, lhe apresentaram Paulo.
34 Zaɗkaʼa kḭi mbeɗe na ɔ riw bele na báyḭi lɛ, ka vbi Pol ɓay mii: «Mù ɓa nzoɓ ká kuɗu zaɗ ká ha̰a lɛ?» Zaɗkaʼa laa mii, ka ɓa nzoɓ ká tusiri Silisi na báyḭi lɛ,
34 E o governador, lida a carta, perguntou de que província era; e, sabendo que era da Cilícia,
35 ka ɓaa ha̰ ni mii: «Zaɗka nzoɓ ɗáa ɓay ɓo tul-ari na, i vi rɔɔ mì ɗáa ɓay ɓo na ɓáy.» Lɛɛ, ka mbi nzi-ɛ ɓay haŋa ri kɔrɔ Pol ɗo ɓil boro mbay ká ɓil pile mbay *Eroɗ.
35 disse: Ouvir-te-ei quando também aqui vierem os teus acusadores. E mandou que o guardassem no pretório de Herodes.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.