Atos 22
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 «Ɓaarì yṵ-iri ɓáy bǎari, ì laa ɓay ɓi ká mì ɓáa ha rì timbɛɗɛ key ɓay ya̰aŋake sùo-i na.»
1 — Irmãos e pais, escutem agora o que tenho a dizer em minha defesa.
2 Zaɗka ruɔ nzoɓri laa mii, ka ɓaa ɓay ɓáy nzaa eboro na báyḭi lɛ, zaɗ ɗo kṵnunu. Ro, Pol mbi ɓay a ɓaa ha ri mii:
2 Quando ouviram que Paulo lhes falava em língua hebraica, fizeram mais silêncio ainda. Paulo continuou:
3 «Ɓi na, mì ɓa Ziɓ ká i mbóŋ mì ká Tars ká tusiri Silisi. Roo lɛ, i hɔl mì ká Zuruzalɛm key, a mí kaw sa̰w ɓal *Gamaliyɛl ha̰ ni fere mì *bol kusol bulu naari na ɓáy zaɗɛ ŋgiɗ bele. Mì pɔŋ sùo-i ɓáy kér ɓay ɓi riw bele ha̰ Ŋgɛrɛwṵru munu ká ɓaarì riw bele ká vuri key nda̰w.
3 — Eu sou judeu, nasci em Tarso da Cilícia, mas fui criado nesta cidade e aqui fui instruído aos pés de Gamaliel, segundo o rigor da Lei de nossos antepassados, sendo zeloso para com Deus, assim como todos vocês o são no dia de hoje.
4 Mì ɗaa nun nzoɓri ká i mbi Faa Ŋgɛrɛmbay Zezu tuɔ síe ha ri hu, mí mgba wa̰rari ɓáy má̰yri, mí siŋ ri mí ɗaa ri zuɔ hul sal.
4 Persegui este Caminho até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na cadeia.
5 Ŋgɛrɛnzoɓ *fe poy luye ɓáy *nzoɓ kúŋ sal ɓay luyeri riw bele kara, i naa hoɗo ɓay ɓi mii, mì ɓaa sùo ɓay. Mì ya̰a mbeɗe ká nduo-ri ɓay séke ha̰ yṵ ɓaarì Ziɓri ká Damas, a mí se ɗi ɓay mgbaka nzoɓ mbika lawri ɓay síŋ ri ɓáy sal lari, ɓay fá̰a ri ɓay víke ri Zuruzalɛm ɓay ɗáa ri sɛ-sɛ.
5 Disto são testemunhas o sumo sacerdote e todos os anciãos. Deles eu recebi cartas para os irmãos judeus de Damasco, e fui até lá para trazer amarrados a Jerusalém os que também lá estivessem, para serem punidos.
6 «Munu ká mì se faa kɔɓ rɔɓay, a mí ɗo ɗi ya deɓ ɓáy Damas, ɓáy síe ká ɗo law tul na báyḭi lɛ, zaɗɛ ku hɔy zaɗ hie gbɛrɛrɛ saa nulue a kiri mì gbuk.
6 — Ora, aconteceu que, enquanto eu viajava, já perto de Damasco, quase ao meio-dia, repentinamente, uma grande luz do céu brilhou ao redor de mim.
7 Mì lie raɗ ɓo siri, lɛ, mì laa kusol nzoɓ ká ɗi mì mii: “Sol! Sol woo! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, mù ɗaa nun-i tuɔ síe munu lɛ?”
7 Então caí por terra, ouvindo uma voz que me dizia: “Saulo, Saulo, por que você me persegue?”
8 Lɛɛ, mì yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Mbay, wa̰a, mù ɓa ve lɛ?” Báyḭi lɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ mì mii: “Mì ɓa Zezu ká Nazarɛɗ ká mù ɗaa nun-i tuɔ síe na zu.”
8 Perguntei: “Senhor, quem é você?” Ao que me respondeu: “Eu sou Jesus, o Nazareno, a quem você persegue.”
9 Nzoɓri ká i ɗo ziŋ mì na, i kɔ zaɗ ká hie, roo lɛ, kusol nzoɓ ká ɓaa ɓay ziŋ mì na i laa ya.
9 — Os que estavam comigo viram a luz, sem, contudo, perceber o sentido da voz de quem falava comigo.
10 Báyḭi lɛ, mì vbi ni mii: “Mbay, wa̰a, mì ɗáa mina ro zey lɛ?” Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ mì mii: “Úru siya mú se Damas, lɛ, i kíɛ mù feri riw bele ká mì leke ɓay haŋa mù vǎa ɗaa na ɓáy.”
10 Então perguntei: “Senhor, o que devo fazer?” E o Senhor me disse: “Levante-se, entre em Damasco, onde lhe dirão tudo o que você precisa fazer.”
11 Munu ká mì kɔ zaɗ ya ɓay tul zaɗ ká hie gbereŋ ká nun-i na, bǎw seɗ ɓiri mgba nduo-i mgba rɔɔ í kuɔ mì í séke Damas na ɓáy.
11 Tendo ficado cego por causa da intensidade daquela luz, guiado pela mão dos que estavam comigo, cheguei a Damasco.
12 «Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ɗo Damas ku riŋ-ɛ ɓa Ananiyas, ka ɓa nzoɓ hḭ́ɛ Ŋgɛrɛwṵru, a ɗaa vu mbom ɓo tul bol kusol naari ɓáy zaɗɛ ŋgiɗ bele, ha̰ Ziɓri riw bele ká Damas ɓaa ɓay ɓe ɓáy kere.
12 — Um homem chamado Ananias, piedoso conforme a Lei, tendo bom testemunho de todos os judeus que ali moravam,
13 Ka ví ziŋ mì a ɓaa ha̰ mì mii: “Yṵ-i Sol, mu mgbúɗa nun-a mú kɔ-kɔ́m.” Zaɗɛ ku hɔy mì ura nun-i mí mgbuɗa, lɛ, mì kɔ zaɗ a mí kɔ ni.
13 veio procurar-me e, chegando perto de mim, disse: “Irmão Saulo, recupere a visão!” Nessa mesma hora, recuperei a visão e olhei para ele.
14 Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ mì mii: “Ŋgɛrɛwṵru bulu naari na náa mù piɛɗ lew hɔy ɗo ɓoɗ, ɓay haŋa mù kɔ law hiiya ɓe, ɓo mú kɔ Zezu, ká ɓe huo-ɛ hɔy ɓa nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm na, ɓay haŋa mù laa ɓay ká nzi-ɛ.
14 Então ele disse: “O Deus de nossos pais escolheu você de antemão para conhecer a vontade dele, ver o Justo e ouvir a voz dele.
15 Tusuɛke lɛ, mù ɓá nzoɓ nasi ɓay ɓe ɓay ka-káa ɓay feri ká mù kɔ ɓáy nun-a, a mú laa ɓáy suk-a na ká nun nzoɓri riw bele.
15 Porque você terá de ser testemunha dele diante de todos, anunciando as coisas que você tem visto e ouvido.
16 A timbɛɗɛ key na wa̰a, ha̰ ḭi rɔɔ mù giyaŋ ɓáy lɛ? Mu úru siya mu ɗi riŋ Ŋgɛrɛmbay ha ri ɗaa tul-a nduo mbii ha̰ Ŋgɛrɛmbay ka wáa feya̰a ɓori riw bele ká ɓil law-a ha̰ mù.”
16 E agora, o que está esperando? Levante-se, receba o batismo e lave os seus pecados, invocando o nome dele.”
17 «Falɛ ká bole ɗi maa fe na báyḭi lɛ, mì yḭ̀i mí se Zuruzalɛm. Zaɗka mì se ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, a mí ɗo ɗáa nzaa ɓay kere na, fe tina nun ha̰ mì.
17 — Quando voltei para Jerusalém, enquanto orava no templo, sobreveio-me um êxtase,
18 Mì kɔ Ŋgɛrɛmbay, lɛ, ka ɓaa ha̰ mì mii: “Mu úru ɓa vaa mú tḭi saa ɓil ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm key, ɓay ḭi lɛ, ɓay ká mù ɓaa se tul-i na, nzoɓkeri ti ya̰aŋa ya.”
18 e vi o Senhor. Ele me disse: “Ande logo e saia imediatamente de Jerusalém, porque não aceitarão o seu testemunho a meu respeito.”
19 Lɛɛ, mì yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Mbay, ɓari na i kɔ ta-taŋ, ɓa ɓi kḭ ze mì se ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓariri, mí mgba nzoɓri ká i ɗaa law-ri ɓo tul-a, mí ɗaa ri zuɔ hul sal, a mí nda ri nda̰w.
19 Eu respondi: “Senhor, eles bem sabem que eu ia de sinagoga em sinagoga, prendendo e açoitando os que criam em ti.
20 Zaɗka i mgba Etḭɛn ká ɓa nzoɓ nasi ɓay ɓo, í i ni na kara mì ɗo zaɗɛ, mí hii ɓayke ziŋ ri, a mí kɔrɔ gari ɓari nzoɓ ika niri na.”
20 Quando se derramava o sangue de Estêvão, tua testemunha, eu também estava presente, consentia nisso e até guardei as capas dos que o matavam.”
21 Báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ mì mii: “Úru siya mú se, ɓay ḭi lɛ, ɓa ɓi kḭ ze, mì pie mù ɗi ɗi se luo nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya.”»
21 Mas ele me disse: “Vá, porque eu o enviarei para longe, aos gentios.”
22 Ruɔ nzoɓri te suku-ri kpṵru, í laa ɓay ká tḭi ká nzi-ɛ káʼa ɓaa mii, Ŋgɛrɛwṵru pie ɓeri ɓa luo nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya. Ɓe nu ku ro, i tii sa̰w ɓáa ɓay ɓáy nzaa-ri riw bele gbaw mii: «Nzoɓ ká mini na, ndaɗ ɓay haŋa ni ka ti tusiri key ya! Mgba ni í i ni, ka maa ɓay káw kumnun ya!»
22 Até este ponto a multidão ficou ouvindo. Mas, quando Paulo disse isso, começaram a gritar bem alto: — Fora com ele! Mate-o, porque ele não merece viver!
23 Ro, í yḭw fe í nan gari ɓari í vbuku ɓa siya, rɔɔ í fa̰a siri í mii ɓa tul-ri nda̰w.
23 Enquanto eles gritavam, tiravam as suas capas e jogavam poeira para o ar,
24 Ɓe ze ha̰ ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na mbi nzi-ɛ ɓay haŋa ri mgba Pol í séke ni ɓil hul káw nzoɓ yṵmri ká ɗo siya kávbaw nda̰w rɔɔ, ɓay vbika ni ɓay ɓáy ndoy ɓay kɔ́kɔ sa̰w fe ká ruɔ nzoɓri gúuke fe mini ká tul-e na.
24 o comandante ordenou que Paulo fosse recolhido à fortaleza e que, sob açoite, fosse interrogado para saber por que motivo estavam gritando assim contra ele.
25 Roo lɛ, zaɗka i mgba Pol í siŋ ni ɓay ndáka ni na báyḭi lɛ, ka vbi ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri ká ɗo pol-e na mii: «Nzoɓ ká nzoɓ réke tul puo ká Rɔm kɔ ni ɓa leɗ ɓil puɔ na wa̰a, ɓaarì ɗo ɓáy faa ɓay ndáka ni taŋ ɓay ká i ɗaa ɓo tul-e hɔy lɛ?»
25 Quando o estavam amarrando com correias, Paulo perguntou ao centurião que ali estava: — Será que vocês têm o direito de açoitar um cidadão romano, sem que ele tenha sido condenado?
26 Zaɗka ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri laa ɓay ká Pol ɓaa munu na báyḭi lɛ, ka ɗuu a se luo ŋgɛrɛ tul-e a baka ni mii: «Mu ɗáa mina ɓáy sùo-ɔ key lɛ? Leɗban na, i kɔ ni ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm!»
26 Ouvindo isto, o centurião procurou o comandante e lhe disse: — Que é isso que o senhor está prestes a fazer? Saiba que aquele homem é cidadão romano.
27 Lɛɛ, zaɗɛ ku hɔy ŋgɛrɛ tul nzoɓke na uru a vi luo Pol, a vbi ni ɓay mii: «Mu ɓaa ha̰ mi laa! Wa̰a, mù ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm kḭ lɛ?» Pol yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ṵ́-uu, ɓe kḭ zu.»
27 Então o comandante veio e perguntou a Paulo: — Diga-me uma coisa: você é romano? Paulo respondeu: — Sou.
28 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na mbi ɓay a ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓi na, mì fa̰a lari ŋgḭ-ŋgḭi mí puo nda̰w rɔɔ, ha ri kɔ mì ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm ɓáy.» Lɛɛ, Pol yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓi lɛ, ɓáy mboŋa ɓi hɔy, i kɔ mì ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm.»
28 E o comandante disse: — Eu tive de gastar muito dinheiro para conseguir essa cidadania. Ao que Paulo respondeu: — Pois eu a tenho de nascença.
29 Zaɗɛ ku hɔy nzoɓri ká i hii ɓay vbika ni ɓay ɓáy ndoy na, i naa sùo-ri ká lakun-ɛ. A ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na, zaɗkaʼa kɔ Pol ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm na báyḭi lɛ, hḭɛ ɗaa ni ŋgḭi ɓamba, ɓay ḭi lɛ, ka ha ri mgba ni í siŋ ni ɓáy sal lari.
29 Imediatamente se afastaram os que iam interrogá-lo com açoites. O próprio comandante ficou com medo quando soube que Paulo era romano, porque tinha mandado amarrá-lo.
30 Ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na hii ɓay kɔ́kɔ, ɓay ḭi kḭ rɔɔ Ziɓri ɗáake ɓay ɓo tul Pol lɛ! Sa̰wke mini ze, nzaaruoke na báyḭi lɛ, ka ha ri hina sal lari ká i síŋke ni, a mbi nzi-ɛ ha̰ *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ kúŋ sal ɓay luyeri riw bele ha ri mbṵ kḭ. Falɛ ku rɔɔ, a sùu Pol a víke ni a ɗaa ni ɗo pol-ri.
30 No dia seguinte, querendo certificar-se dos motivos por que Paulo vinha sendo acusado pelos judeus, o comandante o soltou e ordenou que se reunissem os principais sacerdotes e todo o Sinédrio. E, mandando trazer Paulo, apresentou-o diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.