Atos 22

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 «Ɓaarì yṵ-iri ɓáy bǎari, ì laa ɓay ɓi ká mì ɓáa ha rì timbɛɗɛ key ɓay ya̰aŋake sùo-i na.»
1 Irmãos e pais, ouvi, agora, a minha defesa perante vós.
2 Zaɗka ruɔ nzoɓri laa mii, ka ɓaa ɓay ɓáy nzaa eboro na báyḭi lɛ, zaɗ ɗo kṵnunu. Ro, Pol mbi ɓay a ɓaa ha ri mii:
2 Quando ouviram que lhes falava em língua hebraica, guardaram ainda maior silêncio. E continuou:
3 «Ɓi na, mì ɓa Ziɓ ká i mbóŋ mì ká Tars ká tusiri Silisi. Roo lɛ, i hɔl mì ká Zuruzalɛm key, a mí kaw sa̰w ɓal *Gamaliyɛl ha̰ ni fere mì *bol kusol bulu naari na ɓáy zaɗɛ ŋgiɗ bele. Mì pɔŋ sùo-i ɓáy kér ɓay ɓi riw bele ha̰ Ŋgɛrɛwṵru munu ká ɓaarì riw bele ká vuri key nda̰w.
3 Eu sou judeu, nasci em Tarso da Cilícia, mas criei-me nesta cidade e aqui fui instruído aos pés de Gamaliel, segundo a exatidão da lei de nossos antepassados, sendo zeloso para com Deus, assim como todos vós o sois no dia de hoje.
4 Mì ɗaa nun nzoɓri ká i mbi Faa Ŋgɛrɛmbay Zezu tuɔ síe ha ri hu, mí mgba wa̰rari ɓáy má̰yri, mí siŋ ri mí ɗaa ri zuɔ hul sal.
4 Persegui este Caminho até à morte, prendendo e metendo em cárceres homens e mulheres,
5 Ŋgɛrɛnzoɓ *fe poy luye ɓáy *nzoɓ kúŋ sal ɓay luyeri riw bele kara, i naa hoɗo ɓay ɓi mii, mì ɓaa sùo ɓay. Mì ya̰a mbeɗe ká nduo-ri ɓay séke ha̰ yṵ ɓaarì Ziɓri ká Damas, a mí se ɗi ɓay mgbaka nzoɓ mbika lawri ɓay síŋ ri ɓáy sal lari, ɓay fá̰a ri ɓay víke ri Zuruzalɛm ɓay ɗáa ri sɛ-sɛ.
5 de que são testemunhas o sumo sacerdote e todos os anciãos. Destes, recebi cartas para os irmãos; e ia para Damasco, no propósito de trazer manietados para Jerusalém os que também lá estivessem, para serem punidos.
6 «Munu ká mì se faa kɔɓ rɔɓay, a mí ɗo ɗi ya deɓ ɓáy Damas, ɓáy síe ká ɗo law tul na báyḭi lɛ, zaɗɛ ku hɔy zaɗ hie gbɛrɛrɛ saa nulue a kiri mì gbuk.
6 Ora, aconteceu que, indo de caminho e já perto de Damasco, quase ao meio-dia, repentinamente, grande luz do céu brilhou ao redor de mim.
7 Mì lie raɗ ɓo siri, lɛ, mì laa kusol nzoɓ ká ɗi mì mii: “Sol! Sol woo! Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, mù ɗaa nun-i tuɔ síe munu lɛ?”
7 Então, caí por terra, ouvindo uma voz que me dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues?
8 Lɛɛ, mì yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Mbay, wa̰a, mù ɓa ve lɛ?” Báyḭi lɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ mì mii: “Mì ɓa Zezu ká Nazarɛɗ ká mù ɗaa nun-i tuɔ síe na zu.”
8 Perguntei: quem és tu, Senhor? Ao que me respondeu: Eu sou Jesus, o Nazareno, a quem tu persegues.
9 Nzoɓri ká i ɗo ziŋ mì na, i kɔ zaɗ ká hie, roo lɛ, kusol nzoɓ ká ɓaa ɓay ziŋ mì na i laa ya.
9 Os que estavam comigo viram a luz, sem, contudo, perceberem o sentido da voz de quem falava comigo.
10 Báyḭi lɛ, mì vbi ni mii: “Mbay, wa̰a, mì ɗáa mina ro zey lɛ?” Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ mì mii: “Úru siya mú se Damas, lɛ, i kíɛ mù feri riw bele ká mì leke ɓay haŋa mù vǎa ɗaa na ɓáy.”
10 Então, perguntei: que farei, Senhor? E o Senhor me disse: Levanta-te, entra em Damasco, pois ali te dirão acerca de tudo o que te é ordenado fazer.
11 Munu ká mì kɔ zaɗ ya ɓay tul zaɗ ká hie gbereŋ ká nun-i na, bǎw seɗ ɓiri mgba nduo-i mgba rɔɔ í kuɔ mì í séke Damas na ɓáy.
11 Tendo ficado cego por causa do fulgor daquela luz, guiado pela mão dos que estavam comigo, cheguei a Damasco.
12 «Lɛɛ, nzoɓ mbḭw ɗo Damas ku riŋ-ɛ ɓa Ananiyas, ka ɓa nzoɓ hḭ́ɛ Ŋgɛrɛwṵru, a ɗaa vu mbom ɓo tul bol kusol naari ɓáy zaɗɛ ŋgiɗ bele, ha̰ Ziɓri riw bele ká Damas ɓaa ɓay ɓe ɓáy kere.
12 Um homem, chamado Ananias, piedoso conforme a lei, tendo bom testemunho de todos os judeus que ali moravam,
13 Ka ví ziŋ mì a ɓaa ha̰ mì mii: “Yṵ-i Sol, mu mgbúɗa nun-a mú kɔ-kɔ́m.” Zaɗɛ ku hɔy mì ura nun-i mí mgbuɗa, lɛ, mì kɔ zaɗ a mí kɔ ni.
13 veio procurar-me e, pondo-se junto a mim, disse: Saulo, irmão, recebe novamente a vista. Nessa mesma hora, recobrei a vista e olhei para ele.
14 Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha̰ mì mii: “Ŋgɛrɛwṵru bulu naari na náa mù piɛɗ lew hɔy ɗo ɓoɗ, ɓay haŋa mù kɔ law hiiya ɓe, ɓo mú kɔ Zezu, ká ɓe huo-ɛ hɔy ɓa nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm na, ɓay haŋa mù laa ɓay ká nzi-ɛ.
14 Então, ele disse: O Deus de nossos pais, de antemão, te escolheu para conheceres a sua vontade, veres o Justo e ouvires uma voz da sua própria boca,
15 Tusuɛke lɛ, mù ɓá nzoɓ nasi ɓay ɓe ɓay ka-káa ɓay feri ká mù kɔ ɓáy nun-a, a mú laa ɓáy suk-a na ká nun nzoɓri riw bele.
15 porque terás de ser sua testemunha diante de todos os homens, das coisas que tens visto e ouvido.
16 A timbɛɗɛ key na wa̰a, ha̰ ḭi rɔɔ mù giyaŋ ɓáy lɛ? Mu úru siya mu ɗi riŋ Ŋgɛrɛmbay ha ri ɗaa tul-a nduo mbii ha̰ Ŋgɛrɛmbay ka wáa feya̰a ɓori riw bele ká ɓil law-a ha̰ mù.”
16 E agora, por que te demoras? Levanta-te, recebe o batismo e lava os teus pecados, invocando o nome dele.
17 «Falɛ ká bole ɗi maa fe na báyḭi lɛ, mì yḭ̀i mí se Zuruzalɛm. Zaɗka mì se ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, a mí ɗo ɗáa nzaa ɓay kere na, fe tina nun ha̰ mì.
17 Tendo eu voltado para Jerusalém, enquanto orava no templo, sobreveio-me um êxtase,
18 Mì kɔ Ŋgɛrɛmbay, lɛ, ka ɓaa ha̰ mì mii: “Mu úru ɓa vaa mú tḭi saa ɓil ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm key, ɓay ḭi lɛ, ɓay ká mù ɓaa se tul-i na, nzoɓkeri ti ya̰aŋa ya.”
18 e vi aquele que falava comigo: Apressa-te e sai logo de Jerusalém, porque não receberão o teu testemunho a meu respeito.
19 Lɛɛ, mì yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: “Mbay, ɓari na i kɔ ta-taŋ, ɓa ɓi kḭ ze mì se ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓariri, mí mgba nzoɓri ká i ɗaa law-ri ɓo tul-a, mí ɗaa ri zuɔ hul sal, a mí nda ri nda̰w.
19 Eu disse: Senhor, eles bem sabem que eu encerrava em prisão e, nas sinagogas, açoitava os que criam em ti.
20 Zaɗka i mgba Etḭɛn ká ɓa nzoɓ nasi ɓay ɓo, í i ni na kara mì ɗo zaɗɛ, mí hii ɓayke ziŋ ri, a mí kɔrɔ gari ɓari nzoɓ ika niri na.”
20 Quando se derramava o sangue de Estêvão, tua testemunha, eu também estava presente, consentia nisso e até guardei as vestes dos que o matavam.
21 Báyḭi lɛ, Ŋgɛrɛmbay ɓaa ha̰ mì mii: “Úru siya mú se, ɓay ḭi lɛ, ɓa ɓi kḭ ze, mì pie mù ɗi ɗi se luo nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya.”»
21 Mas ele me disse: Vai, porque eu te enviarei para longe, aos gentios.
22 Ruɔ nzoɓri te suku-ri kpṵru, í laa ɓay ká tḭi ká nzi-ɛ káʼa ɓaa mii, Ŋgɛrɛwṵru pie ɓeri ɓa luo nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya. Ɓe nu ku ro, i tii sa̰w ɓáa ɓay ɓáy nzaa-ri riw bele gbaw mii: «Nzoɓ ká mini na, ndaɗ ɓay haŋa ni ka ti tusiri key ya! Mgba ni í i ni, ka maa ɓay káw kumnun ya!»
22 Ouviram-no até essa palavra e, então, gritaram, dizendo: Tira tal homem da terra, porque não convém que ele viva!
23 Ro, í yḭw fe í nan gari ɓari í vbuku ɓa siya, rɔɔ í fa̰a siri í mii ɓa tul-ri nda̰w.
23 Ora, estando eles gritando, arrojando de si as suas capas, atirando poeira para os ares,
24 Ɓe ze ha̰ ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na mbi nzi-ɛ ɓay haŋa ri mgba Pol í séke ni ɓil hul káw nzoɓ yṵmri ká ɗo siya kávbaw nda̰w rɔɔ, ɓay vbika ni ɓay ɓáy ndoy ɓay kɔ́kɔ sa̰w fe ká ruɔ nzoɓri gúuke fe mini ká tul-e na.
24 ordenou o comandante que Paulo fosse recolhido à fortaleza e que, sob açoite, fosse interrogado para saber por que motivo assim clamavam contra ele.
25 Roo lɛ, zaɗka i mgba Pol í siŋ ni ɓay ndáka ni na báyḭi lɛ, ka vbi ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri ká ɗo pol-e na mii: «Nzoɓ ká nzoɓ réke tul puo ká Rɔm kɔ ni ɓa leɗ ɓil puɔ na wa̰a, ɓaarì ɗo ɓáy faa ɓay ndáka ni taŋ ɓay ká i ɗaa ɓo tul-e hɔy lɛ?»
25 Quando o estavam amarrando com correias, disse Paulo ao centurião presente: Ser-vos-á, porventura, lícito açoitar um cidadão romano, sem estar condenado?
26 Zaɗka ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri laa ɓay ká Pol ɓaa munu na báyḭi lɛ, ka ɗuu a se luo ŋgɛrɛ tul-e a baka ni mii: «Mu ɗáa mina ɓáy sùo-ɔ key lɛ? Leɗban na, i kɔ ni ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm!»
26 Ouvindo isto, o centurião procurou o comandante e lhe disse: Que estás para fazer? Porque este homem é cidadão romano.
27 Lɛɛ, zaɗɛ ku hɔy ŋgɛrɛ tul nzoɓke na uru a vi luo Pol, a vbi ni ɓay mii: «Mu ɓaa ha̰ mi laa! Wa̰a, mù ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm kḭ lɛ?» Pol yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ṵ́-uu, ɓe kḭ zu.»
27 Vindo o comandante, perguntou a Paulo: Dize-me: és tu romano? Ele disse: Sou.
28 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na mbi ɓay a ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓi na, mì fa̰a lari ŋgḭ-ŋgḭi mí puo nda̰w rɔɔ, ha ri kɔ mì ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm ɓáy.» Lɛɛ, Pol yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓi lɛ, ɓáy mboŋa ɓi hɔy, i kɔ mì ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm.»
28 Respondeu-lhe o comandante: A mim me custou grande soma de dinheiro este título de cidadão. Disse Paulo: Pois eu o tenho por direito de nascimento.
29 Zaɗɛ ku hɔy nzoɓri ká i hii ɓay vbika ni ɓay ɓáy ndoy na, i naa sùo-ri ká lakun-ɛ. A ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na, zaɗkaʼa kɔ Pol ɓa leɗ ɓil puɔ ká Rɔm na báyḭi lɛ, hḭɛ ɗaa ni ŋgḭi ɓamba, ɓay ḭi lɛ, ka ha ri mgba ni í siŋ ni ɓáy sal lari.
29 Imediatamente, se afastaram os que estavam para o inquirir com açoites. O próprio comandante sentiu-se receoso quando soube que Paulo era romano, porque o mandara amarrar.
30 Ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na hii ɓay kɔ́kɔ, ɓay ḭi kḭ rɔɔ Ziɓri ɗáake ɓay ɓo tul Pol lɛ! Sa̰wke mini ze, nzaaruoke na báyḭi lɛ, ka ha ri hina sal lari ká i síŋke ni, a mbi nzi-ɛ ha̰ *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy *nzoɓ kúŋ sal ɓay luyeri riw bele ha ri mbṵ kḭ. Falɛ ku rɔɔ, a sùu Pol a víke ni a ɗaa ni ɗo pol-ri.
30 No dia seguinte, querendo certificar-se dos motivos por que vinha ele sendo acusado pelos judeus, soltou-o, e ordenou que se reunissem os principais sacerdotes e todo o Sinédrio, e, mandando trazer Paulo, apresentou-o perante eles.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.