Atos 20
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Zaɗka law nzoɓ puɔri ɓáy kér ɓay ɓari nda siri na báyḭi lɛ, Pol mbṵ nzoɓ mbika lawri a huo law-ri. Falɛ ku rɔɔ, a waɗa ri a zɔl ɓa kuɗu zaɗ ká Maseduwa̰n na ɓáy.
1 Passado o tumulto, Paulo mandou chamar os discípulos e os encorajou. Então se despediu e partiu para a Macedônia.
2 Ka se ɓáy zaɗ zaɗ ká ɓil kuɗu zaɗ na key, a ɓo nzoɓ mbika lawri ɓáy ɓayri ŋgḭi ɓamba, rɔɔ a kal a se tusiri Grɛs
2 Enquanto estava lá, encorajou os discípulos em todas as cidades por onde passou. Em seguida, desceu à Grécia,
3 a ɗaa few say ká ɗi. Zaɗkaʼa ɗo ɗi ya ɓay mbika tuo ɓay séke ɓa tusiri Siri na, ka laa ɓay Ziɓri ká i kuma ni ɓay ɗáa fe ziŋ ni. Ɓe ze ha̰ ni mbi nzi-ɛ ɓay yḭ́i ɓáy faa kuɗu zaɗ ká Maseduwa̰n na.
3 onde ficou por três meses. Quando se preparava para navegar de volta à Síria, descobriu que alguns judeus conspiravam contra sua vida e decidiu voltar pela Macedônia.
4 Nzoɓri ká i se ziŋ ni na ze riŋ ri ɗo key: Sopatɛr, nzoɓ ká Bere vu Pirus nda̰w, Arisitak ɓáy Sekundus ká i ɓa nzoɓri ká Tesalonik nda̰w, Gayus ká Dɛrbe nda̰w, Timote nda̰w, rɔɔ Tisik ɓáy Torofim ká i ɓa nzoɓri ká kuɗu zaɗ ká Azi na nda̰w pi.
4 Alguns homens viajavam com ele: Sópatro, filho de Pirro, de Bereia; Aristarco e Secundo, de Tessalônica; Gaio, de Derbe; Timóteo; e Tíquico e Trófimo, da província da Ásia.
5 Ɓari na i se pol í vǎa giyaŋ ɓuru ká nzaa maambii ká Toras.
5 Eles foram adiante e esperaram por nós em Trôade.
6 Ɓuru na, ɓuru kaw Filiɓ, ɓúru ɗaa *nam suoriya maapa ká i ɗaa taŋ fe hew fe na nda̰w rɔɔ, ɓúru hil ɓúru kaw ɓil bawda tuo ɓúru zɔl ɓáy. Falɛ ká ɗaa nam ndeɓe na báyḭi lɛ, ɓuru ziŋ kḭ ká Toras. Zaɗɛ ku ze, ɓuru ɗaa nam tɔnɔ say ká ɗi.
6 Terminada a Festa dos Pães sem Fermento, embarcamos num navio em Filipos e, cinco dias depois, nos reencontramos em Trôade, onde ficamos uma semana.
7 Fal nam mgbaka ta̰ram na, ɓuru mbṵ kḭ ziŋ nzoɓ mbika lawri ɓay ɗáa law mbḭw ziŋ kḭ. Lɛɛ, Pol ɓaa ɓay ha ri. Munu káʼa zɔ́l ruo na, ka ɓaa ɓay ŋgḭ-ŋgḭi ziŋ ri kpṵru nzaa zaɗ buo.
7 No primeiro dia da semana, nos reunimos com os irmãos de lá para o partir do pão. Paulo começou a falar ao povo e, como pretendia embarcar no dia seguinte, continuou até a meia-noite.
8 Ɓil hul ká̰y tul kḭ ká ɓuru mbṵ kḭ ká ɗi na, i ɗaa huu ndeleri zuɔ ɗi gba̰a.
8 A sala no andar superior onde estávamos reunidos era iluminada por muitas lamparinas.
9 Báyḭi lɛ, leɗ kuban mbḭw munu riŋ-ɛ ɓa Utik kaw fonɛtere. Zaɗka Pol ɗo ɓáa ɓay bole ɗi ɗi kɔɓ rɔɓay na, ka duku nam a kal nam sa̰w, a lie saa tul hul ká̰y tul kḭ ndeke ɗi sayke na gbǎ̰y nda siri. I se ɓay vǎa úra ni, lɛ, i mgba ni ɓa huɗ yek.
9 O discurso de Paulo se estendeu por horas, e um jovem chamado Êutico, que estava sentado no parapeito da janela, ficou muito sonolento. Por fim, adormeceu profundamente, caiu de uma altura de três andares e morreu.
10 Báyḭi lɛ, Pol ɗì a ɗiŋ a mbi ni mgbolka ɗo nduo-ɛ a ɓaa ha̰ nzoɓri mii: «Ì ha̰ law-rì ka nzáa rì ya, ɓay ḭi lɛ, ɔ̰mi ɓe tɔ̀ŋ ɗo ɗi rɔɓay.»
10 Paulo desceu, inclinou-se sobre o jovem e o abraçou. “Não se desesperem”, disse ele. “O rapaz está vivo!”
11 Falɛ ku lɛ, ka hil a se siya ɓa kḭ, a haw maapa a sṵ ziŋ ri. Ka lo soro ziŋ ri kḭ kpṵru, ha̰ nzaa fa̰a nzaaruo nda̰w rɔɔ, a uru a zɔl ɓáy.
11 Então todos subiram novamente, partiram o pão e comeram juntos. Paulo continuou a lhes falar até o amanhecer e depois partiu.
12 Lɛɛ, i sùu leɗ kuban na ɓáy kumnun ɓa puɔ. Káw kumnun ɓe na, ɗaa ha̰ law nzoɓri riw bele nda siri ha ri kaw ɓáy bawda suoriya.
12 Enquanto isso, o jovem foi levado para casa vivo, e todos sentiram grande alívio.
13 Fal fekeri na ku báyḭi lɛ, ɓuru uru ɓúru vǎa kaw ɓil bawda tuo, ɓúru se pola ɓúru se Asos. Ɓa zaɗ ká Pol waa ɓay zíŋ ɓuru ká ɗi, ze a hil a kaw ɓil bawda tuo na ziŋ ɓuru. Ka mbi nzi-ɛ ká ɗi munu, ɓay ḭi lɛ, ka hii ɓay séke ɓáy faa kɛlɛ.
13 Paulo foi por terra até Assôs, onde havia definido que devíamos esperar por ele, enquanto nós fomos de navio.
14 Zaɗka ɓuru ziŋ kḭ ká Asos na báyḭi lɛ, ka hil a kaw ɓil bawda tuo ziŋ ɓuru, a ɓúru kḭri ɓúru se ɓa puo ká Mitilɛn.
14 Encontrou-se conosco em Assôs e navegamos juntos até Mitilene.
15 Úru saa zaɗ nu ku na, ɓuru se ɓáy ɓil maambii kpṵru tḭi nzaaruoke ɓúru tḭi ɗi ya ɓáy tukuɗu mbii Kiyo. Nzaaruo kḭ na, ɓuru tḭi tukuɗu mbii Samos, a nzaaruoke taa kḭ na báyḭi lɛ, ɓuru tḭi puo ká Mile ká ɗo nzaa maambii.
15 No dia seguinte, passamos em frente à ilha de Quios. No outro dia, atravessamos para a ilha de Samos e, um dia depois, chegamos a Mileto.
16 Tusuɛke lɛ, Pol mbi nzi-ɛ pola hɔy ɓay tá̰a ká Efɛz na ya, ɓay ḭi lɛ, ka hii ɓay mgbaka roy ká kuɗu zaɗ ká Azi ya, ze a nzaa faa a takra a hii ɓay tḭ́i Zuruzalɛm pola nda̰w rɔɔ, *nam suoriya pantekoɗ na vi ɓáy.
16 Paulo havia decidido não aportar em Éfeso, pois não queria passar mais tempo na província da Ásia. Tinha pressa de chegar a Jerusalém, se possível, para a Festa de Pentecostes.
17 Zaɗka ɓuru kaw Mile rɔɓay na, Pol pie nzaapeɗ ha ri vǎa ɗi *ŋgɛrɛ tul peɗri ká tul nzoɓ mbika lawri ká i mbṵ tul kḭ ká Efɛz na ɓay haŋa ri vi.
17 Por isso, em Mileto, mandou chamar os presbíteros da igreja de Éfeso.
18 Zaɗka i tḭi luo-ɛ na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì na, ì kɔ simseɗ ɓi ɓáy ɗol ɓi ká mì ɗǒke sakra ɓaarì, ɓáy titire nam ká mì víke kuɗu zaɗ Azi key na nda̰w.
18 Quando chegaram, ele lhes disse: “Vocês sabem que, desde o dia em que pisei na província da Ásia até agora,
19 Mì ɗiŋ tul-i mí ɗaa peɗ ha̰ Ŋgɛrɛmbay ɓáy mbii nun, a mí kɔ sɛkɛ fe ŋgḭ-ŋgḭi ɓay tul Ziɓri ká i leke ɓay ɓay ɗáa fe ziŋ mì.
19 fiz o trabalho do Senhor humildemente e com muitas lágrimas. Suportei as provações decorrentes das intrigas dos judeus
20 Ì kɔ nda̰w, ɓayri káʼa ɓá kere ɓaarì na, mì mṵu rì mbḭw ya. Mì ka-káake riw bele ha rì, a mí fere rì fe ká zaɗ ruɔ nda̰w, ká ɓil hul ɓaarì nda̰w pi.
20 e jamais deixei de dizer a vocês o que precisavam ouvir, seja publicamente, seja em seus lares.
21 Ɓaŋguɔ na, mì ɗi Ziɓri ɓáy ɓari ká i ɓa Ziɓ ya nda̰w na, ɓay haŋa ri suo kér ɓay ɓari ká tul fe ɗáa ka̰aya ɓari, í fɛrɛ sùo-ri ɓa luo Ŋgɛrɛwṵru, a í ɗaa law-ri ɓo tul Ŋgɛrɛmbay naari Zezu.»
21 Anunciei uma única mensagem tanto para judeus como para gregos: é necessário que se arrependam, se voltem para Deus e tenham fé em nosso Senhor Jesus.
22 «Timbɛɗɛ key na, mì séke ɓa Zuruzalɛm ro munu ká Tem Law Pie ha̰ mì ɗaa, taŋ kɔ́kɔ fe káʼa tḭ́i tul-i ká ɗi.
22 “Agora, impelido pelo Espírito, vou a Jerusalém. Não sei o que me espera ali,
23 Roo lɛ, mì kɔ lɛ, ɓáy puo puo na, Tem Law Pie baka mì mii, ɗáa mì ɓo hul sal, ɓáy kɔ́kɔ sɛkɛ fe na, ɗo giyaŋ mì.
23 senão que o Espírito Santo me diz, em todas as cidades, que tenho pela frente prisão e sofrimento.
24 Ɓi na, káw kumnun, mase huɗ hɔy kara ɗaa fe mbḭw ya. Roo lɛ, fe ká mgba law-i ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓay ɗáa na, ɓa ɔ́rɔ ɓie peɗ ká Ŋgɛrɛmbay Zezu pɔŋ zuɔ nduo-i ɓay haŋa mì ɗaa. Peɗke na ɓa ka-káa Ɓay Kere ká se tul law kere Ŋgɛrɛwṵru.»
24 Mas minha vida não vale coisa alguma para mim, a menos que eu a use para completar minha carreira e a missão que me foi confiada pelo Senhor Jesus: dar testemunho das boas-novas da graça de Deus.
25 «Zaɗka mì ɗo sakra ɓaarì na, mì fere rì ɓay ká se tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru. Roo lɛ, timbɛɗɛ key na, mì kɔ lɛ, ká sakra ɓaarì na, nzoɓ ti kɔ́kɔ mì mbǎa wṵ̌m.
25 “Agora sei que nenhum de vocês, a quem anunciei o reino, me verá outra vez.
26 Ɓe ze, mì ɓaa ha rì vuri key ta-taŋ: zaɗka nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì key wṵru faa lɛ, ɓayke ti tul-i ya,
26 Por isso, declaro hoje que, se alguém se perder, não será por minha culpa,
27 ɓay ḭi lɛ, feri riw bele ká Ŋgɛrɛwṵru leke ɓay ɗáa na, mì ka-káake ha rì mí mṵu rì mbḭw ya.
27 pois não deixei de anunciar tudo que Deus quer que vocês saibam.
28 Ì nzɛ ɓáy sùo-rì, kakalke lɛ, ɓay tul nzoɓ mbika lawri riw bele ká Tem Law Pie pɔŋ ri zuɔ nduo-rì, ɓay haŋa ri nda faa pol-ri munu ká nzoɓri kɔ̌rɔke fe hɔl ɓari. Ì kɔ-kɔ́m ɓa tul nzoɓ mbika lawri ká i mbṵ tul kḭ ká i vi ɓa taa Ŋgɛrɛwṵru ɓáy faa sím Vi-e ká uo ká tul puu say huɗ na.
28 “Portanto, cuidem de si mesmos e do rebanho sobre o qual o Espírito Santo os colocou como bispos, a fim de pastorearem sua igreja, comprada com seu próprio sangue.
29 Mì kɔ lɛ, zaɗka mì zɔ́l mí pɔŋ rì na, nzoɓ law mgbɔ́rɔri ká i ɗo munu ɓa váy koyri na, i ví sakra ɓaarì í ndɔr fal-rì kpṵru ɓay ɗáa sɛkɛ ziŋ rì.
29 Sei que depois de minha partida surgirão em seu meio falsos mestres, lobos ferozes que não pouparão o rebanho.
30 Nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓaarì kḭ hɔy kara, i úru ɓay kúɗ ɓay gbaɗ gbaɗ ɓay úlake nzoɓ mbika lawri ɓay fá̰a ri zuɔ fal-ri.
30 Até mesmo entre vocês se levantarão homens que distorcerão a verdade a fim de conquistar seguidores.
31 Munu zu lɛ, ì káw ɓáy nzaa ɓal-rì kekeke. Ì ha̰ law-rì ka kér se tul ɗol ɓi ká sakra ɓaarì ká mì ɗaa mbiimbam say ɓáy ɓay ká mì fere rì mbḭw mbḭw riw bele suŋ ɓáy ɓisie ɓaŋguɔ ɓáy mbii nun-i na.
31 Portanto, vigiem! Lembrem-se dos três anos que estive com vocês, de como dia e noite nunca deixei de aconselhar com lágrimas cada um de vocês.
32 «Timbɛɗɛ key lɛ, mì ala rì zuɔ ɓil nduo Ŋgɛrɛwṵru ɓay haŋa ni ka kɔ́rɔ rì ɓáy law kere ɓe. Ka ɗo ɓáy hṵrusuo ká ɓay haŋa rì ŋgɔŋ ɓa pola pola nda̰w, ɓay haŋa fe kereri káʼa kɔrɔ ɓay haŋa nzoɓ taa ɓeri riw bele na, ì ziŋ nda̰w.
32 “E, agora, eu os entrego a Deus e à mensagem de sua graça que pode edificá-los e dar-lhes uma herança junto com todos que ele separou para si.
33 Kɔn lari ɓaarì, mase feziŋa ɓaarì, mase gari ɓaarì na, ɗáa mì mbḭw ya.
33 “Jamais cobicei a prata, o ouro ou as roupas de alguém.
34 Ɓaarì hɔy kara ì kɔ nda̰w, nduo-i kḭ ze mì ɗáake peɗ ɓay tul fe ká puo mì nda̰w, ɓay tul nzoɓri ká i ɗo ziŋ mì nda̰w pi.
34 Vocês sabem que estas minhas mãos trabalharam para prover as minhas necessidades e as dos que estavam comigo.
35 Ɓi na, feri riw bele ká mì ɗaa na, mì kǐɛke rì ɓay haŋa rì ɗaa mini key nda̰w, í sɔ́ke nzoɓri ká hṵrusuo-ri tiya, í kérke ɓay se tul ɓayri ká Ŋgɛrɛmbay Zezu kḭ sùo-ɛ ɓaa mii: “Mbika fe ɓay haŋa nzoɓ na ɓa suoriya ɓamba, mba ya̰aŋake.”»
35 Fui exemplo constante de como podemos, com trabalho árduo, ajudar os necessitados, lembrando as palavras do Senhor Jesus: ‘Há bênção maior em dar que em receber’”.
36 Zaɗka Pol ɓaa ɓayri na munu ɔ riw bele báyḭi lɛ, ka huku siri gburuk ziŋ ri riw bele, a ɗaa nzaa ɓay kere.
36 Quando Paulo terminou de falar, ajoelhou-se e orou com eles.
37 Báyḭi lɛ, ɓari riw bele na i haw rɛw saɗak, í mgbáke nduo-ɛ zuɗuɗu í ul suk-e.
37 Todos choraram muito enquanto se despediam dele com abraços e beijos.
38 I ɗaa síe ŋgḭi ɓamba ɓay tul ɓay káʼa ɓaa mii, i ti kɔ́kɔ nun ɓeri mbǎa wṵ̌m na. Falɛ ku lɛ, i su ni kpṵru í séke nzaa bawda tuo nda̰w rɔɔ, í pɔŋ ni ha̰ ni zɔl ɓáy.
38 O que mais os entristeceu foi ele ter dito que nunca mais o veriam. Então eles o acompanharam até o navio.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.