Atos 12
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Ká ɓil sewke ku na, mbay *Eroɗ tii sa̰w ɗáa nun nzoɓ mbika law ha̰nɛri tuɔ síe.
1 Por aquele tempo, o rei Herodes mandou prender alguns da igreja para os maltratar.
2 Ka ha ri i Zak yṵ Za̰a ɓáy maamii.
2 Mandou matar à espada Tiago, irmão de João.
3 Zaɗkaʼa kɔ fe ɗáa ɓe na rii law Ziɓri ɓamba báyḭi lɛ, ka ha ri mgba Piyɛr nda̰w. (Ɓa *nam suoriya maapa ká i ɗaa taŋ fe hew fe na.)
3 Vendo que isto agradava aos judeus, prosseguiu, mandando prender também Pedro. E eram os dias dos pães sem fermento.
4 Falɛ káʼa mgba Piyɛr na báyḭi lɛ, ka vǎa ɗaa ni ɓo hul sal, a ha̰ nzoɓ yṵmri ɓa niŋ niŋ kɔrɔ ni í suo kḭ ɓáy namri riw bele. Ka ker ɓay tína ni ká nun nzoɓri ká fal *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy ɓay kúŋ ɓay ɓo tul-e.
4 Depois de prendê-lo, lançou-o na prisão, entregando-o a quatro escoltas de quatro soldados cada uma, para o guardarem. A intenção de Herodes era apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Ɓe ze í kɔrɔ Piyɛr na ká ɓil hul sal, roo lɛ, nzoɓ mbika lawri ká i mbṵ tul kḭ na i ɗaa nzaa ɓay kere ŋgɔ-ŋgɔŋ ɓaŋguɔ ɓay tul-e.
5 E assim Pedro estava guardado na prisão; mas havia oração incessante a Deus por parte da igreja a favor dele.
6 Nam ká Eroɗ ker ɓay tína ni ká nun nzoɓri na, ká ɓil suŋke ku na Piyɛr ká i siŋ ni ɓáy sal lari na, na-nam ká sakra nzoɓ kɔ́rɔ niri ká siɗi na. Nzoɓ yṵmri ɗo faa hul ká kɛlɛ í kɔrɔ ni nda̰w.
6 Na noite anterior ao dia em que Herodes ia apresentá-lo ao povo, Pedro dormia entre dois soldados, preso com duas correntes. Sentinelas, junto à porta, guardavam a prisão.
7 Báyḭi lɛ, zaɗɛ ku hɔy leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛmbay ká nulue tḭi kpeɗere a ha̰ zaɗ hie kaɗ kaɗ ká ɓil hul sal na. Lɛɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na laŋ ni a tuma ni a ɓaa ha̰ ni mii: «Úru siya ɓa vaa!» Báyḭi lɛ, sal lariri ká i síŋke nduo-ɛri na nzuma yoroŋ zuɔ siri.
7 Eis, porém, que sobreveio um anjo do Senhor, e uma luz iluminou a prisão. O anjo tocou no lado de Pedro e o despertou, dizendo: — Levante-se depressa! Então as correntes caíram das mãos dele.
8 Lɛɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na ɓaa ha̰ ni mii: «Mu siŋ sal huɔ ɓil-a, a mú nda dikɔn ɓo ɗo ɓal-a.» Lɛɛ, Piyɛr na ɗaa munu. Leɗ nzaapeɗ ká nulue ɓaa ha̰ ni na rɔɓay mii: «Mu nduo maagari ɓo ká yururu na a mú vi fal-i.»
8 E o anjo continuou: — Coloque o cinto e calce as sandálias. E ele assim o fez. O anjo lhe disse mais: — Ponha a capa e siga-me.
9 Báyḭi lɛ, Piyɛr tḭi saa hul sal a se fal-ɛ. Fe ká leɗ nzaapeɗ ká nulue ɗaa ziŋ ni na, nun-ɛ mgbuɗa ká ɗi ya ɓáy, a kɔ ɓa fe ká tina nun ha̰ ni hɔy.
9 Então, saindo, Pedro o seguia, não sabendo que era real o que estava sendo feito pelo anjo; ele pensava que era uma visão.
10 I kal nzoɓ yṵm ká ɗo titire ɗɛkrɛ, rɔɓay i kal nzoɓ ndeke ɗi siɗike í tḭi faa kɔ̀kɔ dudu ká i ɗaa ɓáy lari na, lɛ, faa na mgbuɗa sùo-ɛ hɔy ɓoloŋ ká pol-ri ha ri tḭi. Zaɗka i tḭi í se faa ká se ɓa ɓil puɔ na báyḭi lɛ, zaɗɛ ku hɔy, leɗ nzaapeɗ ká nulue na pɔŋ ni ká ɗi a zɔl.
10 Depois de terem passado a primeira e a segunda sentinela, chegaram ao portão de ferro que dava para a cidade, o qual se abriu automaticamente; e, saindo, enveredaram por uma rua, e logo adiante o anjo se afastou dele.
11 Zaɗka nun Piyɛr taŋ ká tul fe ká kal na, ka ɓaa mii: «Timbɛɗɛ key na mì kɔ ro: ɓa Ŋgɛrɛmbay kḭ ze pie leɗ nzaapeɗ ɓe ha̰ ni ví tina mì saa nduo Eroɗ, ɓáy fe ka̰ayari riw bele ká Ziɓri giyaŋ ɓay ɗáa ziŋ mì na.»
11 Então Pedro, caindo em si, disse: — Agora sei que, de fato, o Senhor enviou o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de toda a expectativa do povo judeu.
12 Zaɗka nun Piyɛr taŋ ká tul sùo-ɛ na, ka zɔl a se ɓa puo Mari máa Za̰a ká i ɗi ni ɓa Marki. Ɓa zaɗ ká nzoɓri mbṵ kḭ ruɔ ɓamba í ɗo ɗáa nzaa ɓay kere ká ɗi.
12 Ao se dar conta disso, Pedro resolveu ir à casa de Maria, mãe de João, também chamado Marcos, onde muitas pessoas estavam congregadas e oravam.
13 Ka nda faa hul ká kɛlɛ, lɛ, leɗ káw mbḭw ká ɓa má̰y nzoɓ ká riŋ-ɛ ɓa Rod soro a se ɓay kɔ́kɔ.
13 Quando ele bateu à porta da frente, uma empregada, chamada Rode, foi ver quem era.
14 Lɛɛ, ka laa kusol Piyɛr ha̰ sùo-ɛ rii ni ŋgḭi ɓamba tasiri, a pɔŋ mgbúɗa faa na, a ɗuu a vǎa ɓaa ha nzoɓri mii: «Piyɛr ɗo faa hul ká kɛlɛ ɗi ku!»
14 Reconhecendo a voz de Pedro, ficou tão alegre que nem o fez entrar, mas voltou correndo para anunciar que Pedro estava à porta.
15 Báyḭi lɛ, i ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓala ze ɗáa mù lɛ woo?» Lɛɛ, ka geɗe a ɓaa ha ri mii: «Ɓa sùo ɓe kḭ.» I yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Munu lɛ, ɓa wṵru ɓe zu.»
15 Então os outros disseram: — Você ficou louca! Ela, porém, persistia em afirmar que era verdade. Então disseram: — É o anjo dele.
16 Báyḭi lɛ, Piyɛr nda faa hul na ɓaŋguɔ. Zaɗka i ví mgbuɗa faa hul í kɔ ɓa ɓe na báyḭi lɛ, tuku ri riw bele.
16 Enquanto isso, Pedro continuava batendo. Quando abriram a porta, viram-no e ficaram admirados.
17 Ro, Piyɛr ura nduo-ɛ a laŋ ɓay haŋa ri pɔŋ rɔɗ nzaa, rɔɔ a kḭi fal fe ká Ŋgɛrɛmbay ɗaa a tínake ni saa hul sal na ha ri laa. A yḭ̀i a ɓaa ha ri mii: «Ì vǎa ɓaa ɓayke ha̰ Zak ɓáy yṵ naari ha ri laa.» Falɛ ku lɛ, ka tḭi a se zaɗ kḭ.
17 Ele, porém, fazendo-lhes sinal com a mão para que se calassem, contou-lhes como o Senhor o tinha tirado da prisão. E acrescentou: — Anunciem isto a Tiago e aos irmãos. E, saindo, foi para outro lugar.
18 Nzaaruo sil na báyḭi lɛ, nzoɓ yṵmri se tul kḭ hali hali ɓay kɔ́kɔ zaɗ ká Piyɛr na tḭi ɓa ɓaɗi.
18 Quando amanheceu, houve grande alvoroço entre os soldados sobre o que teria acontecido com Pedro.
19 Eroɗ hɔy kara ha ri nzaara ni kpṵy í ziŋ ni ya. Falɛ káʼa vbi nzoɓ yṵmri ká i kɔrɔ Piyɛr na báyḭi lɛ, ka mbi nzi-ɛ ha̰ nzoɓ yṵm ɓeri i ɓari nzoɓ kɔ́rɔ faa hul sal na. Ro, a zɔl saa kuɗu zaɗ ká Zude a se ŋgɛrɛpuo Sezare ɓay káw ɗi ndḭi.
19 Herodes, tendo-o procurado e não o achando, submetendo as sentinelas a interrogatório, ordenou que se aplicasse a pena de morte. E, descendo da Judeia para Cesareia, Herodes passou ali algum tempo.
20 Báyḭi lɛ, law *Eroɗ na zoŋ ká tul nzoɓri ká Tir ɓáy Sido̰n. Lɛɛ, i tuɗ tul kḭ í mbṵ nzaa-ri mbḭw hɔy ɓay zíŋ ni. Falɛ ká i vǎa ziŋ Balatus ká ɓa nzoɓ kɔ́rɔ ɓil puo Mbay Eroɗ í leke ɓay ziŋ ni na báyḭi lɛ, í vǎa vbi Eroɗ ɓay haŋa ɗɛkɛkɛ ka ɗo sakra ɓari, ɓay ḭi lɛ, ɓáy faa puoruo ɓe rɔɔ, i zíŋke fe sṵm í sṵ ɓáy.
20 Havia uma séria divergência entre Herodes e os moradores de Tiro e de Sidom. Estes, porém, de comum acordo, se apresentaram a ele e, depois de obter o apoio de Blasto, que era assessor do rei, pediram paz, porque a terra deles recebia alimentos do país do rei.
21 Nam ká Eroɗ tuu ha ri na vi báyḭi lɛ, ka nduo gari mbay ɓe a kaw tul kariŋgaw mbay a baka ri ɓay.
21 Em dia designado, Herodes, vestido de traje real, assentado no trono, dirigiu-lhes a palavra.
22 Lɛɛ, ruɔ nzoɓri sìi gay ɓe ɓáy nzaa-ri gɔ̌m í ɓaa mii: «Ɓa nzoɓ ze ɓaa ɓay ku ya, roo lɛ, ɓa wṵru!»
22 E o povo gritava: — É voz de um deus, e não de um homem!
23 Ká zaɗɛ ku hɔy leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛmbay ká nulue nda ni riɓ ɓo siri, ɓay ḭi lɛ, mbay ká ɗo ɓay ɗáa ɓo tul Ŋgɛrɛwṵru na, ka ɗaa ɓo tul-e ɓe kḭ sùo-ɛ. Ze kayri sṵ ɓil-e ha̰ ni hu.
23 No mesmo instante, um anjo do Senhor feriu Herodes, por ele não haver dado glória a Deus; e, comido de vermes, morreu.
24 Ɓe nu ku ro, Ɓay Ŋgɛrɛwṵru na ya̰a zaɗ ɓa pola pola, ha̰ nzoɓ mbika lawri ŋgḭi ɓa pola pola.
24 Entretanto, a palavra de Deus crescia e se multiplicava.
25 A Barnabas ɓáy Sol na lɛ, zaɗka peɗ ɓari ká i pie ri ɓay haŋa ri vǎa ɗaa ká Zuruzalɛm na ɔ báyḭi lɛ, i yḭ̀i í se Antiyos, a í ɗaa Za̰a ká i ɗi ni ɓa Marki na ɓo fal-ri ha̰ ni se ziŋ ri mbḭw hɔy.
25 Barnabé e Saulo, cumprida a sua missão, voltaram de Jerusalém, trazendo consigo João, também chamado Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.