Atos 10

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Nzoɓ mbḭw munu riŋ-ɛ ɓa Kɔrney kaw Sezare. Ka ɓa ŋgɛrɛnzoɓ yṵm ká puoruo Rɔm káʼa re tul nzoɓ yṵmri ɓa isɔɗ. Kuɗu nzoɓ yṵmkeri ku na i ɗi ri ɓa «nzoɓ yṵmri ká Itali.»
1 Havia em Cesaréia um homem, por nome Cornélio, centurião da coorte que se chamava Itálica.
2 Leɗbanke ku na ɓa nzoɓ ká hḭɛ Ŋgɛrɛwṵru a koɗ ni ɓáy nzoɓ ini ɓeri riw bele. Ka mgba ini ŋgḭi ɓamba ziŋ nzoɓ kṵkuri ká i ɓa Ziɓri, a ɗaa nzaa ɓay kere ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓaŋguɔ kpaɗara.
2 Era religioso; ele e todos os de sua casa eram tementes a Deus. Dava muitas esmolas ao povo e orava constantemente.
3 Nam mbḭw munu ká síe fɛrɛ sùo-ɛ na báyḭi lɛ, fe tina nun ha̰ ni kɔ leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu ta-taŋ rìi tul-e ká hula a ɗi ni mii: «Kɔrney!»
3 Este homem viu claramente numa visão, pela hora nona do dia, aproximar-se dele um anjo de Deus e o chamar: Cornélio!
4 Lɛɛ, Kɔrney kɔ leɗ nzaapeɗ na ɓáy hḭɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mina lɛ?» Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na ɓaa ha̰ ni mii: «Nzaa ɓay kere ɓo ká mù ɗaa na, Ŋgɛrɛwṵru la-laa, a ini ká mù mgba ziŋ nzoɓ kṵkuri kara ka kɔ nda̰w, ze a kěrke se tul-a.
4 Cornélio fixou nele os olhos e, possuído de temor, perguntou: Que há, Senhor? O anjo replicou: As tuas orações e as tuas esmolas subiram à presença de Deus como uma oferta de lembrança.
5 Munu zu lɛ, timbɛɗɛ key na, mu pie wa̰rari ha ri se Zope í vǎa nzaa Simo̰n ká i ɗi ni ɓa Piyɛr na ha̰ ni vi.
5 Agora envia homens a Jope e faze vir aqui um certo Simão, que tem por sobrenome Pedro.
6 Ka naa hul Simo̰n, ɓe káʼa ɓa nzoɓ gbáa huɔ na. Hul ɓe ɗo nzaa maambii lɛr.»
6 Ele se acha hospedado em casa de Simão, um curtidor, cuja casa fica junto ao mar.
7 Falɛ ká leɗ nzaapeɗ ká nulue ɓaa ɓayke ha̰ ni a zɔl na báyḭi lɛ, Kɔrney ɗi leɗ káw ɓeri ɓa siɗi, a ɗi nzoɓ yṵm mbḭw ká hḭɛ Ŋgɛrɛwṵru ká sakra ɓari ku káʼa kaw tul-ri na,
7 Quando se retirou o anjo que lhe falara, chamou dois dos seus criados e um soldado temente ao Senhor, daqueles que estavam às suas ordens.
8 a kḭi fal feri ká kal na riw bele ha ri laa. Fal ɓayri káʼa kḭi na báyḭi lɛ, ka pie ri se Zope na.
8 Contou-lhes tudo e enviou-os a Jope.
9 Nzaaruoke ká i se faa rɔɓay ká í tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ ɓáy Zope na báyḭi lɛ, Piyɛr hil a ɗo tul hul siya ɓay ɗáa nzaa ɓay kere ɓáy síe ká ɗo law tul.
9 No dia seguinte, enquanto estavam em viagem e se aproximavam da cidade - pelo meio-dia -, Pedro subiu ao terraço da casa para fazer oração.
10 Lɛɛ, kɔn sɛ ni ha̰ ni hii ɓay sṵŋa fe. Zaɗka i ɗo ɗáa fe sṵm ɓay haŋa ni sṵ na báyḭi lɛ, ka kɔ fe tina nun ha̰ ni.
10 Então, como sentisse fome, quis comer. Mas, enquanto lho preparavam, caiu em êxtase.
11 Lɛɛ, ka kɔ nulue mgbuɗa ɗo hɔy gbɛrɛrɛ, ha̰ ni kɔ fe rìi gari a aa gboroŋ ká i siŋ sal ɗo tḭwke niŋ bele uru saa ɗi a ɓo siri.
11 Viu o céu aberto e descer uma coisa parecida com uma grande toalha que baixava do céu à terra, segura pelas quatro pontas.
12 Ká ɓil feke ku na, kḭri nayri ɓoɗ ɓoɗ riw bele ɗo ɓil-e, nayri ká ɓal-ri niŋ niŋ nda̰w, feri ká i koro siri ɓáy ɓil-ri nda̰w, rɔɔ ɓáy kḭri nduyri ɓoɗ ɓoɗ nda̰w pi.
12 Nela havia de todos os quadrúpedes, dos répteis da terra e das aves do céu.
13 Lɛɛ, ka laa kusol nzoɓ ɓaa ha̰ ni mii: «Piyɛr, úru siya ɓo mú i mú sṵ!»
13 Uma voz lhe falou: Levanta-te, Pedro! Mata e come.
14 Báyḭi lɛ, Piyɛr yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Úwaa! Mbay, fe ká Ziɓri haa sṵ́ŋake í kɔ ɓa fe ká ndaya, mase ɓa fe ḭ̌m ká mini key na, mì mbi ɓo nzaa-i ba mbḭw ya mgbaŋ.»
14 Disse Pedro: De modo algum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma profana e impura.
15 Ndeke ɗi ba siɗike na, ka laa kusol nzoɓ ɓaa ha̰ ni mii: «Fe ká Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ta-taŋ mii, ɓa fe kere na, kɔkɔ ká mu kɔ ɓa fe ḭ̌m.»
15 Esta voz lhe falou pela segunda vez: O que Deus purificou não chames tu de impuro.
16 Feke ku na vi mini faa ɓal ba say, lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy i kuɔ feke na i yḭ̌ike ɓa nulue ɓa kḭ.Fe tina nun ha̰ Piyɛr.|src="cn01945B.tif" size="span" loc="Acts 10.13-9.22" copy="David C. Cook" ref="10.16"
16 Isto se repetiu três vezes e logo a toalha foi recolhida ao céu.
17 Zaɗka Piyɛr kaw a ker se tul sa̰w fe ká tina nun ha̰ ni na kpṵy báyḭi lɛ, nzoɓri ká Kɔrney pie ri na, i vbi faa ká se ɓa hul Simo̰n na kpṵru, i vǎa tḭi ɗi í ɗo faa hul,
17 Desconcertado, Pedro refletia consigo mesmo sobre o que significava a visão que tivera, quando os homens, enviados por Cornélio, se apresentaram à porta, perguntando pela casa de Simão.
18 í ɗi ɗiw í vbi ɓay mii: «Zaɗ ni key ze Simo̰n ká i ɗi ni ɓa Piyɛr na naa ɗi lɛ?»
18 Eles chamaram e indagaram se ali estava hospedado Simão, com o sobrenome Pedro.
19 Lɛɛ, Piyɛr na ɗo kér ɓay sa̰w fe ká tina nun ha̰ ni na ɓaŋguɔ. Báyḭi lɛ, Tem Law Pie ɓaa ha̰ ni mii: «Á̰y, mu kɔ, nzoɓri ɓa say i ɗo key í vbi ɓay ɓo.
19 Enquanto Pedro refletia na visão, disse o Espírito: Eis aí três homens que te procuram.
20 Mu úru siya mú ɗì mú vǎa ziŋ ri ɓo, mú se zíŋ ri taŋ má̰y ɓay, ɓay ḭi lɛ, ɓa ɓi kḭ ze mì pie ri.»
20 Levanta-te! Desce e vai com eles sem hesitar, porque sou eu quem os enviou.
21 Báyḭi lɛ, Piyɛr ɗì a ziŋ ri a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ ká ì nzaa ni na, ɓa ɓi zu. Wa̰a, sa̰wke mina rɔɔ ì vi key lɛ?»
21 Pedro desceu ao encontro dos homens e disse-lhes: Aqui me tendes, sou eu a quem buscais. Qual é o motivo por que viestes aqui?
22 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Kɔrney ká ɓa ŋgɛrɛnzoɓ yṵm na ze pie ɓuru vi luo-ɔ key. Ɓe na, ka ɓa nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛ káʼa ruo Ŋgɛrɛwṵru, ká Ziɓri riw bele ɓaa ɓay ɓe ɓáy kere na. Ŋgɛrɛwṵru pie leɗ nzaapeɗ ɓe mbḭw saa nulue se luo-ɛ a ɓaa ɓay ziŋ ni. Ze a pie ɓuru ɓay haŋa mù se luo-ɛ ɓo, ɓay ká mù ɗǒke na, mu ɓaa ha̰ ni laa.»
22 Responderam: O centurião Cornélio, homem justo e temente a Deus, o qual goza de excelente reputação entre todos os judeus, recebeu dum santo anjo o aviso de te mandar chamar à sua casa e de ouvir as tuas palavras.
23 Báyḭi lɛ, Piyɛr ha ri ví naa ziŋ ni. Nzaaruoke na, ka uru a se ziŋ ri. Yṵ-ɛ ha̰nɛri ká i ɓa nzoɓ mbika law ká i kaw Zope na, i su ni í se ziŋ ni nda̰w.
23 Então Pedro os mandou entrar e hospedou-os. No dia seguinte, levantou-se e partiu com eles, e alguns dos irmãos de Jope o acompanharam.
24 Ndeke ɗi nam siɗike na, i tḭi Sezare. Pola rɔɔ ɓay haŋa ri tḭi Sezare na, Kɔrney ɗi nzoɓ ini ɓeri ɓáy nzoɓ buɔ-ɛ ha̰yri ká i ɓa bǎw soro ɓe na ha ri kaw í giyaŋ ri.
24 No outro dia chegaram a Cesaréia. Cornélio os estava esperando, tendo convidado os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 Zaɗka Piyɛr ɗo ríi ɓa hula na báyḭi lɛ, Kɔrney suɔ nun-ɛ a huku siri mgbṵu a ɗiŋ tul-e ká pol-e.
25 Quando Pedro estava para entrar, Cornélio saiu a recebê-lo e prostrou-se aos seus pés para adorá-lo.
26 Roo lɛ, Piyɛr ura ni ɗo siya a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu ɗo ɓáy zaɗ gaŋa ɓo, ɓay ḭi lɛ, ɓi kara mì ɓa nzoɓ munu ká ɓo na nda̰w.»
26 Pedro, porém, o ergueu, dizendo: Levanta-te! Também eu sou um homem!
27 Lɛɛ, seɗ ɓari ɓa hula na, ka lo soro ziŋ ni, rɔɔ í tḭ́ike tul nzoɓ ruɔri ká i mbṵ kḭ na.
27 E, falando com ele, entrou e achou ali muitas pessoas que se tinham reunido e disse:
28 Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì na ì kɔ nda̰w, Ziɓ ha̰a ha̰a kara, i haa ni ɓay haŋa ni se luo nzoɓ ha̰yri ká i ɓa Ziɓ ya, mase ɓay ríi ɓil hul ɓari ya nda̰w. Roo lɛ, Ŋgɛrɛwṵru kiɛ mì ha̰ mì kɔ mii, ɗo nun haŋa mì kɔ nzoɓ mbḭw mini ɓa nzoɓ ká ndaya, mase ɓa nzoɓ ḭ̌m ya.
28 Vós sabeis que é proibido a um judeu aproximar-se dum estrangeiro ou ir à sua casa. Todavia, Deus me mostrou que nenhum homem deve ser considerado profano ou impuro.
29 Sa̰wke mini ze, zaɗka ì pie ha̰ mì na, mì vi taŋ má̰y ɓay. Timbɛɗɛ key na, mì hii ɓay kɔ́kɔ, wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì pie ha̰ mì vi lɛ?»
29 Por isso vim sem hesitar, logo que fui chamado. Pergunto, pois, por que motivo me chamastes.
30 Lɛɛ, Kɔrney yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Nam niŋ ro vuri, ká síe fɛrɛ sùo-ɛ a ɗo mini ká timbɛɗɛ key ká mì ɗo ɗáa nzaa ɓay kere ká ɓil hul ɓi na, nzoɓ mbḭw munu nduo gari ndṵy zḭriri zḭriri tḭi tul-i mbuɗa a ɓaa ha̰ mì mii:
30 Disse Cornélio: Faz hoje quatro dias que estava eu a orar em minha casa, à hora nona, quando se pôs diante de mim um homem com vestes resplandecentes, que disse:
31 “Kɔrney, nzaa ɓay kere ɓo ká mù ɗaa na, Ŋgɛrɛwṵru la-laa, a ini ká mù mgba ziŋ nzoɓ kṵkuri kara, ka kɔ nda̰w, ze a kěrke se tul-a.
31 Cornélio, a tua oração foi atendida e Deus se lembrou de tuas esmolas.
32 Mu pie nzoɓri ha ri se Zope í vǎa nzaa Simo̰n ká i ɗi ni ɓa Piyɛr na ha̰ ni vi. Ka naa hul Simo̰n, ɓe káʼa ɓa nzoɓ gbáa huɔ ká hul ɓe ɗo nzaa maambii lɛr na.”
32 Envia alguém a Jope e manda vir Simão, que tem por sobrenome Pedro. Está hospedado perto do mar em casa do curtidor Simão.
33 Zaɗɛ ku hɔy mì pie nzoɓri vǎa nzáa mù, lɛ, mù ɗaa ɓáy kere mú vi na kḭ. Timbɛɗɛ key na, ɓuru riw bele ɓuru ɗo pol Ŋgɛrɛwṵru ɓay láa ɓayri riw bele ká Ŋgɛrɛmbay hii ɓay haŋa mù ɓaa ha̰ ɓuru laa na.»
33 Por isso mandei chamar-te logo e felicito-te por teres vindo. Agora, pois, eis-nos todos reunidos na presença de Deus para ouvir tudo o que Deus te ordenou de nos dizer.
34 Báyḭi lɛ, Piyɛr mbi ɓay a ɓaa mii: «Ɓa tusuɛ, timbɛɗɛ key na mì kɔ lɛ, Ŋgɛrɛwṵru naa nun nzoɓ ya,
34 Então Pedro tomou a palavra e disse: Em verdade, reconheço que Deus não faz distinção de pessoas,
35 roo lɛ, sa̰w nzoɓ ha̰a ha̰a ká hḭɛ ni a ɗaa fe ɓáy zaɗɛ na, ka ya̰a ni ɓáy kere.
35 mas em toda nação lhe é agradável aquele que o temer e fizer o que é justo.
36 Ɓe na, ka ha̰ nzoɓri vǎa ka-káa ɓay ɓe ha̰ leɗ Izarayɛlri. Ɓa Ɓay Kere ká se tul ɗɛkɛkɛ ká ɗo sakra ɓe ɓáy nzoɓri ɓáy faa Zezu *Krisi ká ɓa Ŋgɛrɛmbay tul nzoɓri riw bele.
36 Deus enviou a sua palavra aos filhos de Israel, anunciando-lhes a boa nova da paz, por meio de Jesus Cristo. Este é o Senhor de todos.
37 Fal namri ká Za̰a ka-káa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru a ɗaa tul nzoɓri nduo mbii na, fe ká tḭi ká kuɗu zaɗ ká Galele ɓáy Zude riw bele na, ɓa fe ká ɓaarì hɔy kara ì kɔ nda̰w.
37 Vós sabeis como tudo isso aconteceu na Judéia, depois de ter começado na Galiléia, após o batismo que João pregou.
38 Ŋgɛrɛwṵru naa Zezu ká Nazarɛɗ ɗo ɓoɗ a ha̰ Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ a ha̰ ni hṵrusuo. Ka se ɓáy zaɗ zaɗ a ɗaa fe kereri nda̰w, a vaa nzoɓ ha̰yri ká i ɗo ɓil koy ŋgɛrɛtemndaya riw bele nda̰w, ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru ɗo ziŋ ni.
38 Vós sabeis como Deus ungiu a Jesus de Nazaré com o Espírito Santo e com o poder, como ele andou fazendo o bem e curando todos os oprimidos do demônio, porque Deus estava com ele.
39 Ɓuru na, ɓuru ɓa nzoɓ nasi ɓay feri riw bele káʼa ɗaa ká puo Ziɓri ɓáy ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm. Ɓe na, i ɓer ni ɗo tul puu say huɗ í i ni.
39 E nós somos testemunhas de tudo o que fez na terra dos judeus e em Jerusalém. Eles o mataram, suspendendo-o num madeiro.
40 Roo lɛ, ndeke ɗi nam sayke na, Ŋgɛrɛwṵru tina ni saa luɔ huɗ ha̰ ni kaw ɓáy kumnun. Ka kiɛ sùo-ɛ
40 Mas Deus o ressuscitou ao terceiro dia e permitiu que aparecesse,
41 ha̰ nzoɓri riw bele ya, roo lɛ, ka tḭi tul ɓuru ká Ŋgɛrɛwṵru naa ɓuru pola ɓa nzoɓ nasi ɓay fekeri na. Falɛ ká Ŋgɛrɛwṵru tina ni saa luɔ huɗ ha̰ ni kaw ɓáy kumnun na, ɓuru sṵ fe ziŋ ni nda̰w, a ɓúru nzɔ ziŋ ni nda̰w pi.
41 não a todo o povo, mas às testemunhas que Deus havia predestinado, a nós que comemos e bebemos com ele, depois que ressuscitou.
42 Ɓe kḭ ze, ka mbi nzi-ɛ ha̰ ɓuru ɓay haŋa ɓuru ka-káa ɓay ha̰ nzoɓri mii, ɓa ɓeri kḭ ze, Ŋgɛrɛwṵru naa ɓeri a ɗaa ɓeri kaw ɓa nzoɓ kúŋ sal ɓay ká tul nzoɓ káw kumnunri ɓáy nzoɓ huɗeri.
42 Ele nos mandou pregar ao povo e testemunhar que é ele quem foi constituído por Deus juiz dos vivos e dos mortos.
43 Nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru riw bele i ɓaa nasi ɓay ɓe mii, nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-e lɛ, ɓáy faa riŋ-ɛ na nda̰w rɔɔ, Ŋgɛrɛwṵru a ndákake buma ká tul feya̰a ɓe ziŋ ni ɓáy.»
43 Dele todos os profetas dão testemunho, anunciando que todos os que nele crêem recebem o perdão dos pecados por meio de seu nome.
44 Zaɗka Piyɛr ɗo ɓáa ɓay munu kɔɓ hɔy lɛ, Tem Law Pie ví ya̰a ɓil law nzoɓri riw bele ká i laa ɓay ɓe na.
44 Estando Pedro ainda a falar, o Espírito Santo desceu sobre todos os que ouviam a {santa} palavra.
45 Feke ku na ɗaa ha̰ nzoɓ mbika lawri ká i ɓa sa̰w Ziɓ ká í se ziŋ Piyɛr na, tuku ri ɓay tul Tem Law Pie ká Ŋgɛrɛwṵru ha̰ ni ya̰a ɓil law nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na,
45 Os fiéis da circuncisão, que tinham vindo com Pedro, profundamente se admiraram, vendo que o dom do Espírito Santo era derramado também sobre os pagãos;
46 ɓay ḭi lɛ, i laa ɓayri ká i ɓaa ɓáy nzaa ɓayri ɓoɗ ɓoɗ í písike Ŋgɛrɛwṵru. Báyḭi lɛ, Piyɛr mbi ɓay a ɓaa ha ri mii:
46 pois eles os ouviam falar em outras línguas e glorificar a Deus.
47 «Ɓaarì ká i ziŋ Tem Law Pie munu ká ɓuru Ziɓri key na wa̰a, nzoɓ ve ze a háa rì faa ká ɓay haŋa ri ɗaa tul-rì nduo mbii na ɓáy lɛ?»
47 Então Pedro tomou a palavra: Porventura pode-se negar a água do batismo a estes que receberam o Espírito Santo como nós?
48 Báyḭi lɛ, ka mbi nzi-ɛ ha ri ɓay haŋa ri ɗaa tul-ri nduo mbii ɓáy riŋ Zezu *Krisi. Falɛ lɛ, i koɗ ni ɓay haŋa ni ka káw zíŋ ri nam maa fe ndḭi rɔ.
48 E mandou que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Rogaram-lhe então que ficasse com eles por alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.