Atos 10

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Nzoɓ mbḭw munu riŋ-ɛ ɓa Kɔrney kaw Sezare. Ka ɓa ŋgɛrɛnzoɓ yṵm ká puoruo Rɔm káʼa re tul nzoɓ yṵmri ɓa isɔɗ. Kuɗu nzoɓ yṵmkeri ku na i ɗi ri ɓa «nzoɓ yṵmri ká Itali.»
1 Um homem em Cesaréia, por nome Cornélio, centurião da corte chamada italiana,
2 Leɗbanke ku na ɓa nzoɓ ká hḭɛ Ŋgɛrɛwṵru a koɗ ni ɓáy nzoɓ ini ɓeri riw bele. Ka mgba ini ŋgḭi ɓamba ziŋ nzoɓ kṵkuri ká i ɓa Ziɓri, a ɗaa nzaa ɓay kere ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ɓaŋguɔ kpaɗara.
2 piedoso e temente a Deus com toda a sua casa, e que fazia muitas esmolas ao povo e de contínuo orava a Deus,
3 Nam mbḭw munu ká síe fɛrɛ sùo-ɛ na báyḭi lɛ, fe tina nun ha̰ ni kɔ leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru mbḭw munu ta-taŋ rìi tul-e ká hula a ɗi ni mii: «Kɔrney!»
3 cerca da hora nona do dia, viu claramente em visão um anjo de Deus, que se dirigia para ele e lhe dizia: Cornélio!
4 Lɛɛ, Kɔrney kɔ leɗ nzaapeɗ na ɓáy hḭɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mina lɛ?» Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ ká nulue na ɓaa ha̰ ni mii: «Nzaa ɓay kere ɓo ká mù ɗaa na, Ŋgɛrɛwṵru la-laa, a ini ká mù mgba ziŋ nzoɓ kṵkuri kara ka kɔ nda̰w, ze a kěrke se tul-a.
4 Este, fitando nele os olhos e atemorizado, perguntou: Que é, Senhor? O anjo respondeu-lhe: As tuas orações e as tuas esmolas têm subido para memória diante de Deus;
5 Munu zu lɛ, timbɛɗɛ key na, mu pie wa̰rari ha ri se Zope í vǎa nzaa Simo̰n ká i ɗi ni ɓa Piyɛr na ha̰ ni vi.
5 agora, pois, envia homens a Jope e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro;
6 Ka naa hul Simo̰n, ɓe káʼa ɓa nzoɓ gbáa huɔ na. Hul ɓe ɗo nzaa maambii lɛr.»
6 este se acha hospedado com um certo Simão, curtidor, cuja casa fica à beira-mar. {Ele te dirá o que deves fazer.}
7 Falɛ ká leɗ nzaapeɗ ká nulue ɓaa ɓayke ha̰ ni a zɔl na báyḭi lɛ, Kɔrney ɗi leɗ káw ɓeri ɓa siɗi, a ɗi nzoɓ yṵm mbḭw ká hḭɛ Ŋgɛrɛwṵru ká sakra ɓari ku káʼa kaw tul-ri na,
7 Logo que se retirou o anjo que lhe falava, Cornélio chamou dois dos seus domésticos e um piedoso soldado dos que estavam a seu serviço;
8 a kḭi fal feri ká kal na riw bele ha ri laa. Fal ɓayri káʼa kḭi na báyḭi lɛ, ka pie ri se Zope na.
8 e, havendo contado tudo, os enviou a Jope.
9 Nzaaruoke ká i se faa rɔɓay ká í tɔ̀ŋ ɗi ya deɓ ɓáy Zope na báyḭi lɛ, Piyɛr hil a ɗo tul hul siya ɓay ɗáa nzaa ɓay kere ɓáy síe ká ɗo law tul.
9 No dia seguinte, indo eles seu caminho e estando já perto da cidade, subiu Pedro ao eirado para orar, cerca de hora sexta.
10 Lɛɛ, kɔn sɛ ni ha̰ ni hii ɓay sṵŋa fe. Zaɗka i ɗo ɗáa fe sṵm ɓay haŋa ni sṵ na báyḭi lɛ, ka kɔ fe tina nun ha̰ ni.
10 E tendo fome, quis comer; mas enquanto lhe preparavam a comida, sobreveio-lhe um êxtase,
11 Lɛɛ, ka kɔ nulue mgbuɗa ɗo hɔy gbɛrɛrɛ, ha̰ ni kɔ fe rìi gari a aa gboroŋ ká i siŋ sal ɗo tḭwke niŋ bele uru saa ɗi a ɓo siri.
11 e via o céu aberto e um objeto descendo, como se fosse um grande lençol, sendo baixado pelas quatro pontas sobre a terra,
12 Ká ɓil feke ku na, kḭri nayri ɓoɗ ɓoɗ riw bele ɗo ɓil-e, nayri ká ɓal-ri niŋ niŋ nda̰w, feri ká i koro siri ɓáy ɓil-ri nda̰w, rɔɔ ɓáy kḭri nduyri ɓoɗ ɓoɗ nda̰w pi.
12 no qual havia de todos os quadrúpedes e répteis da terra e aves do céu.
13 Lɛɛ, ka laa kusol nzoɓ ɓaa ha̰ ni mii: «Piyɛr, úru siya ɓo mú i mú sṵ!»
13 E uma voz lhe disse: Levanta-te, Pedro, mata e come.
14 Báyḭi lɛ, Piyɛr yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Úwaa! Mbay, fe ká Ziɓri haa sṵ́ŋake í kɔ ɓa fe ká ndaya, mase ɓa fe ḭ̌m ká mini key na, mì mbi ɓo nzaa-i ba mbḭw ya mgbaŋ.»
14 Mas Pedro respondeu: De modo nenhum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma comum e imunda.
15 Ndeke ɗi ba siɗike na, ka laa kusol nzoɓ ɓaa ha̰ ni mii: «Fe ká Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ta-taŋ mii, ɓa fe kere na, kɔkɔ ká mu kɔ ɓa fe ḭ̌m.»
15 Pela segunda vez lhe falou a voz: Não chames tu comum ao que Deus purificou.
16 Feke ku na vi mini faa ɓal ba say, lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy i kuɔ feke na i yḭ̌ike ɓa nulue ɓa kḭ.Fe tina nun ha̰ Piyɛr.|src="cn01945B.tif" size="span" loc="Acts 10.13-9.22" copy="David C. Cook" ref="10.16"
16 Sucedeu isto por três vezes; e logo foi o objeto recolhido ao céu.
17 Zaɗka Piyɛr kaw a ker se tul sa̰w fe ká tina nun ha̰ ni na kpṵy báyḭi lɛ, nzoɓri ká Kɔrney pie ri na, i vbi faa ká se ɓa hul Simo̰n na kpṵru, i vǎa tḭi ɗi í ɗo faa hul,
17 Enquanto Pedro refletia, perplexo, sobre o que seria a visão que tivera, eis que os homens enviados por Cornélio, tendo perguntado pela casa de Simão, pararam à porta.
18 í ɗi ɗiw í vbi ɓay mii: «Zaɗ ni key ze Simo̰n ká i ɗi ni ɓa Piyɛr na naa ɗi lɛ?»
18 E, chamando, indagavam se ali estava hospedado Simão, que tinha por sobrenome Pedro.
19 Lɛɛ, Piyɛr na ɗo kér ɓay sa̰w fe ká tina nun ha̰ ni na ɓaŋguɔ. Báyḭi lɛ, Tem Law Pie ɓaa ha̰ ni mii: «Á̰y, mu kɔ, nzoɓri ɓa say i ɗo key í vbi ɓay ɓo.
19 Estando Pedro ainda a meditar sobre a visão, o Espírito lhe disse: Eis que dois homens te procuram.
20 Mu úru siya mú ɗì mú vǎa ziŋ ri ɓo, mú se zíŋ ri taŋ má̰y ɓay, ɓay ḭi lɛ, ɓa ɓi kḭ ze mì pie ri.»
20 Levanta-te, pois, desce e vai com eles, nada duvidando; porque eu tos enviei.
21 Báyḭi lɛ, Piyɛr ɗì a ziŋ ri a ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ ká ì nzaa ni na, ɓa ɓi zu. Wa̰a, sa̰wke mina rɔɔ ì vi key lɛ?»
21 E descendo Pedro ao encontro desses homens, disse: Sou eu a quem procurais; qual é a causa por que viestes?
22 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Kɔrney ká ɓa ŋgɛrɛnzoɓ yṵm na ze pie ɓuru vi luo-ɔ key. Ɓe na, ka ɓa nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛ káʼa ruo Ŋgɛrɛwṵru, ká Ziɓri riw bele ɓaa ɓay ɓe ɓáy kere na. Ŋgɛrɛwṵru pie leɗ nzaapeɗ ɓe mbḭw saa nulue se luo-ɛ a ɓaa ɓay ziŋ ni. Ze a pie ɓuru ɓay haŋa mù se luo-ɛ ɓo, ɓay ká mù ɗǒke na, mu ɓaa ha̰ ni laa.»
22 Eles responderam: O centurião Cornélio, homem justo e temente a Deus e que tem bom testemunho de toda a nação judaica, foi avisado por um santo anjo para te chamar à sua casa e ouvir as tuas palavras.
23 Báyḭi lɛ, Piyɛr ha ri ví naa ziŋ ni. Nzaaruoke na, ka uru a se ziŋ ri. Yṵ-ɛ ha̰nɛri ká i ɓa nzoɓ mbika law ká i kaw Zope na, i su ni í se ziŋ ni nda̰w.
23 Pedro, pois, convidando-os a entrar, os hospedou. No dia seguinte levantou-se e partiu com eles, e alguns irmãos, dentre os de Jope, o acompanharam.
24 Ndeke ɗi nam siɗike na, i tḭi Sezare. Pola rɔɔ ɓay haŋa ri tḭi Sezare na, Kɔrney ɗi nzoɓ ini ɓeri ɓáy nzoɓ buɔ-ɛ ha̰yri ká i ɓa bǎw soro ɓe na ha ri kaw í giyaŋ ri.
24 No outro dia entrou em Cesaréia. E Cornélio os esperava, tendo reunido os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 Zaɗka Piyɛr ɗo ríi ɓa hula na báyḭi lɛ, Kɔrney suɔ nun-ɛ a huku siri mgbṵu a ɗiŋ tul-e ká pol-e.
25 Quando Pedro ia entrar, veio-lhe Cornélio ao encontro e, prostrando-se a seus pés, o adorou.
26 Roo lɛ, Piyɛr ura ni ɗo siya a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu ɗo ɓáy zaɗ gaŋa ɓo, ɓay ḭi lɛ, ɓi kara mì ɓa nzoɓ munu ká ɓo na nda̰w.»
26 Mas Pedro o ergueu, dizendo: Levanta-te, que eu também sou homem.
27 Lɛɛ, seɗ ɓari ɓa hula na, ka lo soro ziŋ ni, rɔɔ í tḭ́ike tul nzoɓ ruɔri ká i mbṵ kḭ na.
27 E conversando com ele, entrou e achou muitos reunidos,
28 Báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì na ì kɔ nda̰w, Ziɓ ha̰a ha̰a kara, i haa ni ɓay haŋa ni se luo nzoɓ ha̰yri ká i ɓa Ziɓ ya, mase ɓay ríi ɓil hul ɓari ya nda̰w. Roo lɛ, Ŋgɛrɛwṵru kiɛ mì ha̰ mì kɔ mii, ɗo nun haŋa mì kɔ nzoɓ mbḭw mini ɓa nzoɓ ká ndaya, mase ɓa nzoɓ ḭ̌m ya.
28 e disse-lhes: Vós bem sabeis que não é lícito a um judeu ajuntar-se ou chegar-se a estrangeiros; mas Deus mostrou-me que a nenhum homem devo chamar comum ou imundo;
29 Sa̰wke mini ze, zaɗka ì pie ha̰ mì na, mì vi taŋ má̰y ɓay. Timbɛɗɛ key na, mì hii ɓay kɔ́kɔ, wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì pie ha̰ mì vi lɛ?»
29 pelo que, sendo chamado, vim sem objeção. Pergunto pois: Por que razão mandastes chamar-me?
30 Lɛɛ, Kɔrney yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Nam niŋ ro vuri, ká síe fɛrɛ sùo-ɛ a ɗo mini ká timbɛɗɛ key ká mì ɗo ɗáa nzaa ɓay kere ká ɓil hul ɓi na, nzoɓ mbḭw munu nduo gari ndṵy zḭriri zḭriri tḭi tul-i mbuɗa a ɓaa ha̰ mì mii:
30 Então disse Cornélio: Faz agora quatro dias que eu estava orando em minha casa à hora nona, e eis que diante de mim se apresentou um homem com vestiduras resplandecentes,
31 “Kɔrney, nzaa ɓay kere ɓo ká mù ɗaa na, Ŋgɛrɛwṵru la-laa, a ini ká mù mgba ziŋ nzoɓ kṵkuri kara, ka kɔ nda̰w, ze a kěrke se tul-a.
31 e disse: Cornélio, a tua oração foi ouvida, e as tuas esmolas estão em memória diante de Deus.
32 Mu pie nzoɓri ha ri se Zope í vǎa nzaa Simo̰n ká i ɗi ni ɓa Piyɛr na ha̰ ni vi. Ka naa hul Simo̰n, ɓe káʼa ɓa nzoɓ gbáa huɔ ká hul ɓe ɗo nzaa maambii lɛr na.”
32 Envia, pois, a Jope e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro; ele está hospedado em casa de Simão, curtidor, à beira-mar.
33 Zaɗɛ ku hɔy mì pie nzoɓri vǎa nzáa mù, lɛ, mù ɗaa ɓáy kere mú vi na kḭ. Timbɛɗɛ key na, ɓuru riw bele ɓuru ɗo pol Ŋgɛrɛwṵru ɓay láa ɓayri riw bele ká Ŋgɛrɛmbay hii ɓay haŋa mù ɓaa ha̰ ɓuru laa na.»
33 Portanto mandei logo chamar-te, e bem fizeste em vir. Agora pois estamos todos aqui presentes diante de Deus, para ouvir tudo quanto te foi ordenado pelo Senhor.
34 Báyḭi lɛ, Piyɛr mbi ɓay a ɓaa mii: «Ɓa tusuɛ, timbɛɗɛ key na mì kɔ lɛ, Ŋgɛrɛwṵru naa nun nzoɓ ya,
34 Então Pedro, tomando a palavra, disse: Na verdade reconheço que Deus não faz acepção de pessoas;
35 roo lɛ, sa̰w nzoɓ ha̰a ha̰a ká hḭɛ ni a ɗaa fe ɓáy zaɗɛ na, ka ya̰a ni ɓáy kere.
35 mas que lhe é aceitável aquele que, em qualquer nação, o teme e pratica o que é justo.
36 Ɓe na, ka ha̰ nzoɓri vǎa ka-káa ɓay ɓe ha̰ leɗ Izarayɛlri. Ɓa Ɓay Kere ká se tul ɗɛkɛkɛ ká ɗo sakra ɓe ɓáy nzoɓri ɓáy faa Zezu *Krisi ká ɓa Ŋgɛrɛmbay tul nzoɓri riw bele.
36 A palavra que ele enviou aos filhos de Israel, anunciando a paz por Jesus Cristo {este é o Senhor de todos}.
37 Fal namri ká Za̰a ka-káa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru a ɗaa tul nzoɓri nduo mbii na, fe ká tḭi ká kuɗu zaɗ ká Galele ɓáy Zude riw bele na, ɓa fe ká ɓaarì hɔy kara ì kɔ nda̰w.
37 esta palavra, vós bem sabeis, foi proclamada por toda a Judéia, começando pela Galiléia, depois do batismo que João pregou,
38 Ŋgɛrɛwṵru naa Zezu ká Nazarɛɗ ɗo ɓoɗ a ha̰ Tem Law Pie mbaa ɓil law-ɛ a ha̰ ni hṵrusuo. Ka se ɓáy zaɗ zaɗ a ɗaa fe kereri nda̰w, a vaa nzoɓ ha̰yri ká i ɗo ɓil koy ŋgɛrɛtemndaya riw bele nda̰w, ɓay ḭi lɛ, Ŋgɛrɛwṵru ɗo ziŋ ni.
38 concernente a Jesus de Nazaré, como Deus o ungiu com o Espírito Santo e com poder; o qual andou por toda parte, fazendo o bem e curando a todos os oprimidos do Diabo, porque Deus era com ele.
39 Ɓuru na, ɓuru ɓa nzoɓ nasi ɓay feri riw bele káʼa ɗaa ká puo Ziɓri ɓáy ŋgɛrɛpuo ká Zuruzalɛm. Ɓe na, i ɓer ni ɗo tul puu say huɗ í i ni.
39 Nós somos testemunhas de tudo quanto fez, tanto na terra dos judeus como em Jerusalém; ao qual mataram, pendurando-o num madeiro.
40 Roo lɛ, ndeke ɗi nam sayke na, Ŋgɛrɛwṵru tina ni saa luɔ huɗ ha̰ ni kaw ɓáy kumnun. Ka kiɛ sùo-ɛ
40 A este ressuscitou Deus ao terceiro dia e lhe concedeu que se manifestasse,
41 ha̰ nzoɓri riw bele ya, roo lɛ, ka tḭi tul ɓuru ká Ŋgɛrɛwṵru naa ɓuru pola ɓa nzoɓ nasi ɓay fekeri na. Falɛ ká Ŋgɛrɛwṵru tina ni saa luɔ huɗ ha̰ ni kaw ɓáy kumnun na, ɓuru sṵ fe ziŋ ni nda̰w, a ɓúru nzɔ ziŋ ni nda̰w pi.
41 não a todo povo, mas às testemunhas que Deus antes ordenara; a nós, que comemos e bebemos juntamente com ele depois que ressurgiu dentre os mortos.
42 Ɓe kḭ ze, ka mbi nzi-ɛ ha̰ ɓuru ɓay haŋa ɓuru ka-káa ɓay ha̰ nzoɓri mii, ɓa ɓeri kḭ ze, Ŋgɛrɛwṵru naa ɓeri a ɗaa ɓeri kaw ɓa nzoɓ kúŋ sal ɓay ká tul nzoɓ káw kumnunri ɓáy nzoɓ huɗeri.
42 Este nos mandou pregar ao povo, e testificar que ele é o que por Deus foi constituído juiz dos vivos e dos mortos.
43 Nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru riw bele i ɓaa nasi ɓay ɓe mii, nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-e lɛ, ɓáy faa riŋ-ɛ na nda̰w rɔɔ, Ŋgɛrɛwṵru a ndákake buma ká tul feya̰a ɓe ziŋ ni ɓáy.»
43 A ele todos os profetas dão testemunho de que todo o que nele crê receberá a remissão dos pecados pelo seu nome.
44 Zaɗka Piyɛr ɗo ɓáa ɓay munu kɔɓ hɔy lɛ, Tem Law Pie ví ya̰a ɓil law nzoɓri riw bele ká i laa ɓay ɓe na.
44 Enquanto Pedro ainda dizia estas coisas, desceu o Espírito Santo sobre todos os que ouviam a palavra.
45 Feke ku na ɗaa ha̰ nzoɓ mbika lawri ká i ɓa sa̰w Ziɓ ká í se ziŋ Piyɛr na, tuku ri ɓay tul Tem Law Pie ká Ŋgɛrɛwṵru ha̰ ni ya̰a ɓil law nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na,
45 Os crentes que eram de circuncisão, todos quantos tinham vindo com Pedro, maravilharam-se de que também sobre os gentios se derramasse o dom do Espírito Santo;
46 ɓay ḭi lɛ, i laa ɓayri ká i ɓaa ɓáy nzaa ɓayri ɓoɗ ɓoɗ í písike Ŋgɛrɛwṵru. Báyḭi lɛ, Piyɛr mbi ɓay a ɓaa ha ri mii:
46 porque os ouviam falar línguas e magnificar a Deus.
47 «Ɓaarì ká i ziŋ Tem Law Pie munu ká ɓuru Ziɓri key na wa̰a, nzoɓ ve ze a háa rì faa ká ɓay haŋa ri ɗaa tul-rì nduo mbii na ɓáy lɛ?»
47 Respondeu então Pedro: Pode alguém porventura recusar a água para que não sejam batizados estes que também, como nós, receberam o Espírito Santo?
48 Báyḭi lɛ, ka mbi nzi-ɛ ha ri ɓay haŋa ri ɗaa tul-ri nduo mbii ɓáy riŋ Zezu *Krisi. Falɛ lɛ, i koɗ ni ɓay haŋa ni ka káw zíŋ ri nam maa fe ndḭi rɔ.
48 Mandou, pois, que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Então lhe rogaram que ficasse com eles por alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.