Apocalipse 14
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARIB
1 Falɛ ku lɛ, mì kɔ-kɔ́m, lɛ, mì kɔ Vu Baɗu ká ɗo siya ká tul kuo *Sio̰n. Nzoɓri ká i ɗo ziŋ ni na i ɓa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ isɔɗ ɓáy síŋ niŋ pa̰rɛ niŋ (144.000) ká i vbie riŋ-ɛ ɓáy riŋ bi-ɛ ɗo nzáa pol-ri.
1 E olhei, e eis o Cordeiro em pé sobre o Monte Sião, e com ele cento e quarenta e quatro mil, que traziam na fronte escrito o nome dele e o nome de seu Pai.
2 Lɛɛ, mì laa kusol mgba saa nulue rìi maambii ká so gbuu gbuu, mase rìi mbam ká yḭw kpǎ̰y. Kusol ká mì laa na, mgba rìi nzaŋa koloŋ ká nzoɓ haŋakeri haŋ.
2 E ouvi uma voz do céu, como a voz de muitas águas, e como a voz de um grande trovão e a voz que ouvi era como de harpistas, que tocavam as suas harpas.
3 Bawda ruɔ nzoɓkeri ku na, i ɗo siya ká pol kariŋgaw mbay ɓáy fe ɗoko ɓáy kumnunri ká niŋ, rɔɔ ɓáy *ŋgɛrɛ tul peɗri nda̰w na, i ɗi sim fie. Simke ku na, nzoɓ mbḭw maa ɓay fére ya, ɓa ɓari huo-ri kḭ hɔy ká i ɓa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ isɔɗ ɓáy síŋ niŋ pa̰rɛ niŋ (144.000) ká Ŋgɛrɛwṵru puo mbɔl ká tul-ri ɓáy faa sím Vi-e ká tusiri key na ze, i maa ɓay fére.
3 E cantavam um cântico novo diante do trono, e diante dos quatro seres viventes e dos anciãos; e ninguém podia aprender aquele cântico, senão os cento e quarenta e quatro mil, aqueles que foram comprados da terra.
4 Ɓa ɓari ká i kɔrɔ sùo-ri *taŋ kaɗ kaɗ í zaa má̰yri ya, í se fal Vu Baɗu na ɓáy zaɗri riw bele káʼa se ɗi. I ɓa nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru puo mbɔl ká tul-ri ká sakra nzoɓri ɓáy faa sím Vi-e ha ri vi ɓa taa ɓe ɓáy Vu Baɗu. Nzoɓkeri ku na, i ɗo munu ɓa titire tul fe pay ká i mbi ha̰ Ŋgɛrɛwṵru.
4 Estes são os que não se contaminaram com mulheres; porque são virgens. Estes são os que seguem o Cordeiro para onde quer que vá. Estes foram comprados dentre os homens para serem as primícias para Deus e para o Cordeiro.
5 Kúɗ ɓay mbḭw kara tḭi saa nzaa-ri ya; i ɓa nzoɓri ká ɓay ti tul-ri ya.
5 E na sua boca não se achou engano; porque são irrepreensíveis.
6 Falɛ ku lɛ, mì kɔ leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru kḭ mbḭw zo a ha̰ari tumbam siya. Ka ɗo ɓáy Ɓay Kere ká ɗo ɓaŋguɔ ɓay ka-káake ha̰ nzoɓri ká tusiri key, ɓáy sa̰w puo ɓari ɓoɗ ɓoɗ riw bele nda̰w, sa̰w ka̰niri riw bele nda̰w, nzaa ɓayri riw bele nda̰w, rɔɔ ɓáy sa̰w nzoɓri riw bele nda̰w pi.
6 E vi outro anjo voando pelo meio do céu, e tinha um evangelho eterno para proclamar aos que habitam sobre a terra e a toda nação, e tribo, e língua, e povo,
7 Ka ɓaa ɓay mgba ɓeleŋ mii: «Ì hḭ́ɛ Ŋgɛrɛwṵru a í ɗaa riŋ ɗika ɓo tul-e, ɓay ḭi lɛ, nam káʼa kúŋ sal ɓay zuɔ tul nzoɓri na vi ro. Munu zu lɛ, ì ruo ni, ɓe ká ɗaa tumbam nda̰w, tusiri nda̰w, bawda maambii nda̰w, rɔɔ ɓáy faa luo mbiiri nda̰w pi.»
7 dizendo com grande voz: Temei a Deus, e dai-lhe glória; porque é chegada a hora do seu juízo; e adorai aquele que fez o céu, e a terra, e o mar, e as fontes das águas.
8 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru ndeke ɗi siɗike tɔŋ fal leɗ nzaapeɗ titire na a ɓaa mii: «Ì kɔ, ŋgɛrɛpuo *Babilo̰n lie ro! Bawda ŋgɛrɛpuo key ká ɗaa ha̰ nzoɓri ká sa̰w puo ɓari ɓoɗ ɓoɗ riw bele nzɔ him ɓe, í pɔŋ sùo-ri yaklak ɓo ɓil fe ɗáa lɔrɔri na, lie kpukɗu kpukɗu ro!»
8 Um segundo anjo o seguiu, dizendo: Caiu, caiu a grande Babilônia, que a todas as nações deu a beber do vinho da ira da sua prostituição.
9 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru ndeke ɗi sayke tɔŋ fal nzoɓ siɗikeri na, a ɓaa ɓay mgba ɓeleŋ mii: «Nzoɓ ká ruo fe mgbam ká ɗo yer ɓáy fe ká i mbuo rìi ni, a ha ri te surum riŋ-ɛ ɗo nzaa pol-e, mase fal nduo-ɛ lɛ,
9 Seguiu-os ainda um terceiro anjo, dizendo com grande voz: Se alguém adorar a besta, e a sua imagem, e receber o sinal na fronte, ou na mão,
10 ɓe kḭ sùo-ɛ kara a nzɔkɔ him hɛrɛ Ŋgɛrɛwṵru káʼa kuna zuɔ ɓil tuŋguo hɛrɛ ɓe taŋ zukrike. Nzoɓke ku na, a kɔ́kɔ síe ká ɓil huu ká tisaw vuo huu ká ɗi a fṵ kpiri kpiri ká pol leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru ɓáy pol Vu Baɗu.
10 também o tal beberá do vinho da ira de Deus, que se acha preparado sem mistura, no cálice da sua ira; e será atormentado com fogo e enxofre diante dos santos anjos e diante do Cordeiro.
11 Zuu huu ká ha ri kɔ síe na a tḭ́i ndururu mbiimbam ɓáy mbiimbam ɓaŋguɔ. Nzoɓ ká ruo fe mgbam na ɓáy fe ká i mbuo rìi ni, ɓáy nzoɓ ha̰a ha̰a ká ha ri te surum riŋ-ɛ ɗo sùo-ɛ na, ka ti mgbaka ta̰ram ya mgbaŋ, ɓil suŋ ya nda̰w, ɓisie ya nda̰w pi.»
11 A fumaça do seu tormento sobe para todo o sempre; e não têm repouso nem de dia nem de noite os que adoram a besta e a sua imagem, nem aquele que recebe o sinal do seu nome.
12 Ɓe ze ɓa sa̰w síe haŋa nzoɓ Ŋgɛrɛwṵruri ká i ɗaa vu mbom ɓo tul bol kusol-eri, a í ɗo tul ɓay Zezu na, i sṵu law-ri.
12 Aqui está a perseverança dos santos, daqueles que guardam os mandamentos de Deus e a fé em Jesus.
13 Falɛ ku lɛ, mì laa kusol ká mgba ká nulue mii: «Mu vbie ɓayri key ka ɗo mbeɗe: Tii sa̰wke saa vuri key na, nzoɓri ká i hu ká ɓil Ŋgɛrɛmbay na, suoriya ɓa taa ɓari.» Lɛɛ, Tem Ŋgɛrɛwṵru yḭiŋra ɓáy ɓayke mii: «Zaɗɛ zu, ɓa tusuɛ kḭ. I máa ɓay mgbaka ta̰ram sùo-ri ká tul peɗ ɓari ká i ɗaa, ɓay ḭi lɛ, fe kere ɓari ka i ɗaa na, Ŋgɛrɛwṵru ti yḭiŋra ya, a haŋa ri fe tunduoke ɓáy.»
13 Então ouvi uma voz do céu, que dizia: Escreve: Bem-aventurados os mortos que desde agora morrem no Senhor. Sim, diz o Espírito, para que descansem dos seus trabalhos, pois as suas obras os acompanham.
14 Falɛ ku lɛ, mì kɔ-kɔ́m na rɔɓay, lɛ, mì kɔ síi mbam pie. Ká tul síi mbamke ku na, nzoɓ rìi vu nzoɓ kaw ɗi; taguɓa mbay ká i ɗaa ɓáy lari ká ndṵy zḭriri zḭriri guɓa tul-e, a mgba ŋgahol ká nzi-ɛ uo pɛlɛm pɛlɛm ɗo nduo-ɛ.
14 E olhei, e eis uma nuvem branca, e assentado sobre a nuvem um semelhante a filho de homem, que tinha sobre a cabeça uma coroa de ouro, e na mão uma foice afiada.
15 Lɛɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru kḭ tḭi saa *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká nulue a ɗaa fe ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ a ɓǎake ɓay ziŋ nzoɓ ká kaw tul síi mbam na mii: «Mu mbi ŋgahol ɓo na, a mú tii sa̰w vbieke fe pay na, ɓay ḭi lɛ, sa̰w síe vbíe fe pay na vi ro; fe pay ká tusiri na ŋgɔŋ ro.»
15 E outro anjo saiu do santuário, clamando com grande voz ao que estava assentado sobre a nuvem: Lança a tua foice e ceifa, porque é chegada a hora de ceifar, porque já a seara da terra está madura.
16 Báyḭi lɛ, nzoɓ ká kaw tul síi mbam na, mbi ŋgahol ɓe na a vbieke fe payri ká tusiri na.
16 Então aquele que estava assentado sobre a nuvem meteu a sua foice à terra, e a terra foi ceifada.
17 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru kḭ tḭi saa hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ká nulue; ɓe kara ka mgba ŋgahol ká nzi-ɛ uo pɛlɛm pɛlɛm na ɗo nduo-ɛ nda̰w.
17 Ainda outro anjo saiu do santuário que está no céu, o qual também tinha uma foice afiada.
18 Leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru kḭ na rɔɓay ká ɗo ɓáy hṵrusuo ká tul huu na tḭi saa zaɗ *tutakra fe poy, a ɗaa fe ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ ziŋ nzoɓ ká mgba ŋgahol ká nzi-ɛ uo pɛlɛm pɛlɛm na mii: «Mu mbi ŋgahol ɓo ká nzi-ɛ uo pɛlɛm pɛlɛm na, a mú kúɗke lere puuri ká ɗo zúɓa zuɓa ká tusiri, ɓay ḭi lɛ, lerekeri na ŋgɔŋ ro.»
18 E saiu do altar outro anjo, que tinha poder sobre o fogo, e clamou com grande voz ao que tinha a foice afiada, dizendo: Lança a tua foice afiada, e vindima os cachos da vinha da terra, porque já as suas uvas estão maduras.
19 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru na mbi ŋgahol ɓe a kǔɗke lere puuri ká ɗo zúɓa zuɓa ká tusiri, a vbuku zuɔ zaɗ ɗuɔ mbii lere puu ká kiɛ hɛrɛ Ŋgɛrɛwṵru.
19 E o anjo meteu a sua foice à terra, e vindimou as uvas da vinha da terra, e lançou-as no grande lagar da ira de Deus.
20 I tɔɗ lere puuri ká zuɔ zaɗɛ na ká fal ŋgɛrɛpuo; lɛ, sím ká tḭi saa zaɗ ɗuɔ mbii lere puu na, hil kpṵru se kɛ̌ŋrɛŋ ká ɗo nzaa piriri. Símke ká uo na ya̰a zaɗ a maa sal faa isɔɗ sɔɗ sayri munu (300).
20 E o lagar foi pisado fora da cidade, e saiu sangue do lagar até os freios dos cavalos, pelo espaço de mil e seiscentos estádios.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.