Apocalipse 10
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARIB
1 Falɛ lɛ, mì kɔ leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru kḭ mbḭw ká ɓa nzoɓ hṵrusuo uru saa nulue a ɗo ɗí ɓa tusiri. Síi mbam puɗ ni riɗiɗi; birimisi kiri tul-e gbuk, nzaa pol-e ndṵy mbeɗera mbeɗera munu ká síe so, a ɓal-ɛri kara ɗo munu bawda ŋguɔ ká ɗo haɗak a mbi huu wuo tḭi siya.
1 E vi outro anjo forte que descia do céu, vestido de uma nuvem; por cima da sua cabeça estava o arco-íris; o seu rosto era como o sol, e os seus pés como colunas de fogo,
2 Ka mgba vu mbeɗe káake ká mgbuɗa ɗo hɔy na ɗo nduo-ɛ. Ka ɗaa ɓal-ɛ hoɗo tɔ tul bawda maambii, a ɗaa ɓal-ɛ gel tɔ tusiri,
2 e tinha na mão um livrinho aberto. Pôs o seu pé direito sobre o mar, e o esquerdo sobre a terra,
3 a ɗaa fe ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ rìi fe ɗáa mbaki. Falɛ káʼa ɗaa fe na báyḭi lɛ, mbamri ká tɔnɔ say na, i hii nzi-ɛ gbaw.
3 e clamou com grande voz, assim como ruge o leão; e quando clamou, os sete trovões fizeram soar as suas vozes.
4 Zaɗka i ɓaa ɓay ɓáy zaɗ ɓari gbaw na báyḭi lɛ, mì ɗo ɗi ya ɓay vbíe ɓay ɓari na ɗo mbeɗe. Roo lɛ, mì laa kusol mbḭw mgba ká nulue a ɓaa ha̰ mì mii: «Ɓayri ká mbamri ká tɔnɔ say ɓaa na, mu kɔ́rɔ ɓa muni; mu vbie ɗo mbeɗe ya.»
4 Quando os sete trovões acabaram de soar eu já ia escrever, mas ouvi uma voz do céu, que dizia: Sela o que os sete trovões falaram, e não o escrevas.
5 Báyḭi lɛ, leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru ká mì kɔ ni pola ká ɗo siya ká tul bawda maambii ɓáy tusiri na ura nduo hoɗo ɓe ɓa siya,
5 O anjo que vi em pé sobre o mar e sobre a terra levantou a mão direita ao céu,
6 a haa huɗ ɓáy riŋ ɓe ká kaw ɓáy kumnun mbiimbam ɓáy mbiimbam ɓaŋguɔ, ɓe káʼa ɗaa tumbam ɓáy feri riw bele ká ɗo ɗi nda̰w, a ɗaa tusiri ɓáy feri riw bele ká ɗo ɗi nda̰w, rɔɔ a ɗaa bawda maambii ɓáy feri riw bele ká ɗo ɓil-e nda̰w na, ka ɓaa ta-taŋ mii: «Gíyaŋke ti mbǎa!
6 e jurou por aquele que vive pelos séculos dos séculos, o qual criou o céu e o que nele há, e a terra e o que nela há, e o mar e o que nele há, que não haveria mais demora,
7 Zaɗka leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru ndeke ɗi tɔnɔ sayke a úl tḭw ɓe na báyḭi lɛ, fe ká Ŋgɛrɛwṵru leke ká ɗo zaɗ muni na, a ɗáa ɔ ɓáy zaɗɛ munu káʼa ɓaa ɓayke ha̰ nzoɓ peɗ ɓeri ká i ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzi-ɛ na.»
7 mas que nos dias da voz do sétimo anjo, quando este estivesse para tocar a trombeta, se cumpriria o mistério de Deus, como anunciou aos seus servos, os profetas.
8 Falɛ lɛ, kusol ká mgba ká nulue ká mì laa pola na, ɓaa ɓay ha̰ mì ɓa kḭ na rɔɓay mii: «Mu se mú ya̰a mbeɗe káake ká nzi-ɛ mgbuɗa ɗo hɔy ká ɗo nduo leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵru ká ɗaa ɓal-ɛ mbḭw tɔ bawda maambii, a mbḭwke tɔ tusiri na.»
8 A voz que eu do céu tinha ouvido tornou a falar comigo, e disse: Vai, e toma o livro que está aberto na mão do anjo que se acha em pé sobre o mar e sobre a terra.
9 Báyḭi lɛ, mì se luo-ɛ na a mí vbi ni ɓay haŋa ni ka ha̰ mì vu mbeɗeke na. Lɛɛ, ka ɓaa ha̰ mì mii: «Ya̰a mú sṵ; a zoŋ bak bak ká ɓil-a, roo lɛ, ká ɓil law nzaa-a na, a mbel riki riki munu ká num zoro.»
9 E fui ter com o anjo e lhe pedi que me desse o livrinho. Disse-me ele: Toma-o, e come-o; ele fará amargo o teu ventre, mas na tua boca será doce como mel.
10 Lɛɛ, mì ya̰a vu mbeɗeke na saa nduo-ɛ a mí sṵ. Ká ɓil law nzaa-i na mbel riki riki munu ká num zoro, roo lɛ, zaɗka mì tṵu na, yḭ̀i a zoŋ bak bak ká ɓil-i.
10 Tomei o livrinho da mão do anjo, e o comi; e na minha boca era doce como mel; mas depois que o comi, o meu ventre ficou amargo.
11 Báyḭi lɛ, i ɓaa ha̰ mì mii: «Ndaɗ ɓay haŋa mù ɓaa ɓay ká tḭi saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na ɓa kḭ; ɓa ɓay ká se tul fe ká Ŋgɛrɛwṵru leke se tul sa̰w nzoɓri ŋgḭi ɓamba nda̰w, sa̰w puo nzoɓri ŋgḭi ɓamba nda̰w, nzáa ɓayri ŋgḭi ɓamba nda̰w, rɔɔ mbayri kara ŋgḭi ɓamba nda̰w pi.»
11 Então me disseram: Importa que profetizes outra vez a muitos povos, e nações, e línguas, e reis.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.