1 Tessalonicenses 2
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs BKJ
1 Yṵ ɓururi, ì kɔ ɓáy sùo-rì nda̰w, seɗ ɓuru ká luo-rì na, ɓuru se gɔr hɔy ya.
1 Porque vós mesmos, irmãos, sabeis que a nossa entrada para convosco não foi vã;
2 Ì kɔ nda̰w, pola rɔɔ ɓay haŋa ɓuru se luo-rì na, nzoɓri ká Filiɓ raɗ ɓuru, í ɗaa nun ɓuru tuɔ síe ɓamba. Ze nzoɓri ŋgḭi ɓamba tuŋ ɓuru ŋgereŋ ɓáy seɗ ɓuru ká luo-rì na kara, Ŋgɛrɛwṵru ha̰ ɓuru hṵrusuo, a ɗaa wa̰ra ɓo ɓil law ɓuru ɓay haŋa ɓuru káake káa Ɓay Kere ká uru saa luo-ɛ ká se tul *Krisi na ha rì.
2 mas, mesmo depois de termos antes sofrido e sido envergonhados, como sabeis, em Filipos, tornamo-nos ousados em nosso Deus, para vos falar o evangelho de Deus com grande combate.
3 Ɓay Kere ká ɓuru ka-káake ɓúru ɗíke rì na, ɓayke to faa ya nda̰w, kér ɓay ndaya kara ɗo ɓil law ɓuru ya nda̰w, ɓúru nzaa faa úla nzoɓri ká ɗi ya nda̰w;
3 Porque a nossa exortação não foi com engano, nem com imundícia, nem com malícia;
4 roo lɛ, ɓuru ɓaa ɓaŋguɔ munu ká Ŋgɛrɛwṵru hii, ɓay ḭi lɛ, ɓa ɓe kḭ ze ka kɔ ɓuru maa, a pɔŋ peɗke zuɔ nduo ɓuru. Ɓuru nzaa faa ɓay ndáɗ ká nun nzoɓ ya, roo lɛ, ɓay ndáɗke ká nun Ŋgɛrɛwṵru, ɓe káʼa ɓa nzoɓ bɛ́klɛ fe ká ɗo ɓil law nzoɓ.
4 mas, como fomos aprovados de Deus para que o evangelho nos fosse confiado, assim falamos, não como para agradar aos homens, mas a Deus, quem prova os nossos corações.
5 Ì kɔ ta-taŋ nda̰w, ɓáy nam ká ɓuru ɗǒke sakra ɓaarì ɓáy na, ɓuru ɓaa ɓay ba mbḭw ɓáy nzaa ráa ɓay ya nda̰w, a ɓúru ker ɓay ká ɓay ɓáa ɓay zíŋke fe ká luo-rì ba mbḭw ya nda̰w. Ŋgɛrɛwṵru ɓa nzoɓ ɓay nasike.
5 Porque nunca usamos de palavras lisonjeiras, como sabeis, nem houve um pretexto de avareza; Deus é testemunha.
6 Ɓuru na, ɓuru nzaa faa ɓay haŋa nzoɓri pisi ɓuru ya: ká luo-rì ya nda̰w, luo nzoɓ kḭri ya nda̰w pi.
6 E não buscamos glória dos homens, nem de vós, nem ainda de outros, quando podíamos ser-vos pesados, como os apóstolos de Cristo;
7 Ɓuru ɓa nzoɓ ndáy nzaapeɗ Krisi. Sa̰wke mini ze, ɓuru ɗo ɓáy faa ká ɓay réke mbay ká tul-rì, roo lɛ, ɓuru ɗaa munu ya. Ɓuru se ɓúru kaw sakra ɓaarì ɗɛkɛkɛ munu ká máa leɗ kɔ-kɔ́m ɓa tul vi-eri a kɔrɔ ri ɓáy kere.
7 mas fomos brandos entre vós, como a ama que cuida de seus filhos.
8 Munu ká ɓuru kɔ rì ɓa nzoɓ nun ɓuru na, ɓuru ɗo ɗi ya ɓay ka-káa Ɓay Kere Ŋgɛrɛwṵru ká se tul Krisi hɔy ha rì ya, roo lɛ, ɓuru mbi sùo ɓuru ha̰ huɗ ɓay tul-rì, ɓay ḭi lɛ, ɓuru hii rì ɓamba!
8 Assim nós, sendo-vos tão afeiçoados, de boa vontade quiséramos comunicar-vos, não o evangelho de Deus apenas, mas ainda as nossas próprias almas; porque éreis muito queridos a nós.
9 Yṵ ɓururi, peɗ ká ŋgɔŋ ɓamba ká ɓuru ɗaa sùo ɓuru taa tom ɓúru ta̰a ká ɗi pɔɗɔ pɔɗɔ na, ì yḭiŋra ya ɓa tusuɛ! Ɓuru ɗaa peɗ na ɓisie ɓáy suŋ ɓay ɓá soɓa nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì ya. Ɓe ze ɓuru káake káa Ɓay Kere Ŋgɛrɛwṵru ká se tul Krisi na ha rì.
9 Porque bem vos lembrais, irmãos, do nosso trabalho e dor; porque, trabalhando noite e dia, para não sermos pesados a nenhum de vós, vos pregamos o evangelho de Deus.
10 Fe ká ɓuru ɗaa na, ì ɓa nzoɓ ɓay nasike, Ŋgɛrɛwṵru kara nda̰w. Simseɗ ɓuru ká sakra ɓaarì nzoɓ mbika lawri na, ɓa simseɗ ká *taŋ kaɗ kaɗ, a ɗo ɓáy zaɗɛ. Nzoɓ mbḭw mini kara maa ɓay ɗáa ɓay ɓo tul ɓuru ya.
10 Vós sois testemunhas, e Deus também, de quão santa, justa e irrepreensivelmente nos portamos para convosco, os que crestes.
11 Ì kɔ nda̰w, ɓuru ɗaa ziŋ rì mbḭw mbḭw riw bele munu ká bǎa leɗ ɗaa ziŋ vi-eri.
11 Assim, como sabeis de que modo exortamos, consolamos e cobramos a cada um de vós, como o pai faz a seus filhos,
12 Ɓuru ɓo rì, ɓúru gɔ́l rì, rɔɔ ɓúru suru tigba̰a-rì ɓaŋguɔ ɓay haŋa rì se simseɗ munu ká Ŋgɛrɛwṵru hii, ɓe káʼa ɗí rì na, ɓay haŋa rì vi ɓa nzoɓri káʼa re mbay ká tul-rì a í ɗo ɓil riŋ ɗika ziŋ ni mbḭw hɔy.
12 para que vós andásseis dignamente diante de Deus, que vos chama para o seu reino e glória.
13 Ɓuru ɗaa taambɔl ɓaŋguɔ ha̰ Ŋgɛrɛwṵru na rɔɓay, ɓay ḭi lɛ, zaɗka ɓuru ka-káa Ɓay Kere Ŋgɛrɛwṵru ká se tul Krisi ha rì na, ì laa ɓayke í ya̰a ɓo ɓil law-rì ɓáy kere, a í kɔ ɓa ɓay ɓáa nzoɓri hɔy ya, roo lɛ, ɓa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru. Ɓayke na ɗo ɓa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru ɓa tusuɛ kḭ. Ɓe ze a ɗaa peɗ ɓáy hṵrusuo ká ɓil law ɓaarì ká ì ɗaa law-rì ɓo tul Zezu Krisi.
13 Por isso também damos graças a Deus sem cessar, porque, havendo recebido de nós a palavra da pregação de Deus, a recebestes, não a palavra de homens, mas segundo é, na verdade, a palavra de Deus, a qual também opera de forma eficaz em vós, os que crestes.
14 Yṵ ɓururi, ɓaarì na ì mboro fe ɗáa nzoɓ Ŋgɛrɛwṵruri ká i ɗaa law-ri ɓo tul Zezu Krisi ká i mbṵ tul kḭ ká zaɗri ɓoɗ ɓoɗ riw bele ká kuɗu zaɗ ká Zude, ɓay ḭi lɛ, ɓaarì kara nzoɓ puo ɓaarì ɗaa nun-rì tuɔ síe munu ká Ziɓri ɗaa ziŋ nzoɓ mbika lawri ká kuɗu zaɗ ká Zude na.
14 Porque vós, irmãos, haveis sido feitos seguidores das igrejas de Deus que, na Judeia, estão em Cristo Jesus; porquanto também sofrestes de vossos próprios concidadãos o mesmo que os judeus lhes fizeram,
15 Ɓa ɓari Ziɓri na ze, i i nzoɓ ha̰nɛri ká i ɓa *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru, í i Ŋgɛrɛmbay Zezu, a í niiri ɓuru kaɗ kaɗ í ɗaa nun ɓuru tuɔ síe. I ɓa nzoɓri ká i rii nun Ŋgɛrɛwṵru ya a í ɓa nzoɓ tul ŋga̰ni nzoɓri riw bele.
15 os quais também mataram o Senhor Jesus e os seus próprios profetas, e nos têm perseguido, e não agradam a Deus, e são contrários a todos os homens.
16 I haa ɓuru faa ɓay haŋa ɓuru ka-káa Ɓay Kere Krisi ha̰ nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na ha ri zǐŋke pam ya. I ɗaa munu ɓaŋguɔ, ɓe ze í ɗáake feya̰a nde tul kḭ a ŋgḭi ɓa pola pola kpṵru mini nda̰w rɔɔ hɛrɛ Ŋgɛrɛwṵru tɔɗɔ ɓo tul-ri ɓáy.
16 E nos impedem de falar aos gentios para que possam ser salvos, a fim de encherem sempre a medida de seus pecados; mas a ira de Deus caiu sobre eles até o fim.
17 Yṵ ɓururi, ɓáy nam ká náa walkeri kḭ ká bole ɗi ndḭi na (náa kɔ́ri kḭ ya hɔy kara, law naari ɓo tul kḭ ɓaŋguɔ kpaɗara) kɔn kɔ́kɔ rì ɗaa ɓuru lok lok ha̰ ɓuru ɗaa hṵrusuo ɓuru tuŋ kḭ, a ɓúru nzaa faa ɓay vǎa kɔ́kɔ rì ɓa kḭ.
17 Nós, porém, irmãos, separados da vossa presença por pouco tempo, não do coração, apressamo-nos o máximo possível para vermos vossas faces com grande desejo.
18 Ɓe ze, ɓuru hii ɓay yḭ́i se luo-rì, a ɓi Pol na, mì nzaa faa ba mbḭw mase ba siɗiri munu ɓay séke, roo lɛ, *Satan haa faake ɓáy.
18 Por isso bem quisemos ir ter convosco, pelo menos eu, Paulo, uma e outra vez; mas Satanás nos impediu.
19 Wa̰a, nzoɓ veri ɓáy rɔɔ i ɗo ɓa fe ɗáa law ɓuru nzokɗo te tul-ri, mase ɓa fe suoriya ɓuru, mase ɓa taguɓa riŋ ɗika ká ha̰ ɓuru kǎwke rìka na lɛ? Wa̰a ɓa ɓaarì ká ì ɗoko pol Ŋgɛrɛmbay naari Zezu ɓáy nam káʼa yḭ́i a vi na ya lɛ woo?
19 Porque qual é a nossa esperança, ou alegria, ou coroa de glória? Por acaso não o sois vós na presença de nosso Senhor Jesus Cristo em sua vinda?
20 Ɓa tusuɛ kḭ, ɓa ɓaarì na kḭ ze ì ɓa fe ndáka giri sùo ɓuru nda̰w, fe suoriya ɓuru nda̰w pi.
20 Porque vós sois nossa glória e alegria.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Tessalonicenses 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.