1 Tessalonicenses 2
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARA
1 Yṵ ɓururi, ì kɔ ɓáy sùo-rì nda̰w, seɗ ɓuru ká luo-rì na, ɓuru se gɔr hɔy ya.
1 Porque vós, irmãos, sabeis, pessoalmente, que a nossa estada entre vós não se tornou infrutífera;
2 Ì kɔ nda̰w, pola rɔɔ ɓay haŋa ɓuru se luo-rì na, nzoɓri ká Filiɓ raɗ ɓuru, í ɗaa nun ɓuru tuɔ síe ɓamba. Ze nzoɓri ŋgḭi ɓamba tuŋ ɓuru ŋgereŋ ɓáy seɗ ɓuru ká luo-rì na kara, Ŋgɛrɛwṵru ha̰ ɓuru hṵrusuo, a ɗaa wa̰ra ɓo ɓil law ɓuru ɓay haŋa ɓuru káake káa Ɓay Kere ká uru saa luo-ɛ ká se tul *Krisi na ha rì.
2 mas, apesar de maltratados e ultrajados em Filipos, como é do vosso conhecimento, tivemos ousada confiança em nosso Deus, para vos anunciar o evangelho de Deus, em meio a muita luta.
3 Ɓay Kere ká ɓuru ka-káake ɓúru ɗíke rì na, ɓayke to faa ya nda̰w, kér ɓay ndaya kara ɗo ɓil law ɓuru ya nda̰w, ɓúru nzaa faa úla nzoɓri ká ɗi ya nda̰w;
3 Pois a nossa exortação não procede de engano, nem de impureza, nem se baseia em dolo;
4 roo lɛ, ɓuru ɓaa ɓaŋguɔ munu ká Ŋgɛrɛwṵru hii, ɓay ḭi lɛ, ɓa ɓe kḭ ze ka kɔ ɓuru maa, a pɔŋ peɗke zuɔ nduo ɓuru. Ɓuru nzaa faa ɓay ndáɗ ká nun nzoɓ ya, roo lɛ, ɓay ndáɗke ká nun Ŋgɛrɛwṵru, ɓe káʼa ɓa nzoɓ bɛ́klɛ fe ká ɗo ɓil law nzoɓ.
4 pelo contrário, visto que fomos aprovados por Deus, a ponto de nos confiar ele o evangelho, assim falamos, não para que agrademos a homens, e sim a Deus, que prova o nosso coração.
5 Ì kɔ ta-taŋ nda̰w, ɓáy nam ká ɓuru ɗǒke sakra ɓaarì ɓáy na, ɓuru ɓaa ɓay ba mbḭw ɓáy nzaa ráa ɓay ya nda̰w, a ɓúru ker ɓay ká ɓay ɓáa ɓay zíŋke fe ká luo-rì ba mbḭw ya nda̰w. Ŋgɛrɛwṵru ɓa nzoɓ ɓay nasike.
5 A verdade é que nunca usamos de linguagem de bajulação, como sabeis, nem de intuitos gananciosos. Deus disto é testemunha.
6 Ɓuru na, ɓuru nzaa faa ɓay haŋa nzoɓri pisi ɓuru ya: ká luo-rì ya nda̰w, luo nzoɓ kḭri ya nda̰w pi.
6 Também jamais andamos buscando glória de homens, nem de vós, nem de outros.
7 Ɓuru ɓa nzoɓ ndáy nzaapeɗ Krisi. Sa̰wke mini ze, ɓuru ɗo ɓáy faa ká ɓay réke mbay ká tul-rì, roo lɛ, ɓuru ɗaa munu ya. Ɓuru se ɓúru kaw sakra ɓaarì ɗɛkɛkɛ munu ká máa leɗ kɔ-kɔ́m ɓa tul vi-eri a kɔrɔ ri ɓáy kere.
7 Embora pudéssemos, como enviados de Cristo, exigir de vós a nossa manutenção, todavia, nos tornamos carinhosos entre vós, qual ama que acaricia os próprios filhos;
8 Munu ká ɓuru kɔ rì ɓa nzoɓ nun ɓuru na, ɓuru ɗo ɗi ya ɓay ka-káa Ɓay Kere Ŋgɛrɛwṵru ká se tul Krisi hɔy ha rì ya, roo lɛ, ɓuru mbi sùo ɓuru ha̰ huɗ ɓay tul-rì, ɓay ḭi lɛ, ɓuru hii rì ɓamba!
8 assim, querendo-vos muito, estávamos prontos a oferecer-vos não somente o evangelho de Deus, mas, igualmente, a própria vida; por isso que vos tornastes muito amados de nós.
9 Yṵ ɓururi, peɗ ká ŋgɔŋ ɓamba ká ɓuru ɗaa sùo ɓuru taa tom ɓúru ta̰a ká ɗi pɔɗɔ pɔɗɔ na, ì yḭiŋra ya ɓa tusuɛ! Ɓuru ɗaa peɗ na ɓisie ɓáy suŋ ɓay ɓá soɓa nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì ya. Ɓe ze ɓuru káake káa Ɓay Kere Ŋgɛrɛwṵru ká se tul Krisi na ha rì.
9 Porque, vos recordais, irmãos, do nosso labor e fadiga; e de como, noite e dia labutando para não vivermos à custa de nenhum de vós, vos proclamamos o evangelho de Deus.
10 Fe ká ɓuru ɗaa na, ì ɓa nzoɓ ɓay nasike, Ŋgɛrɛwṵru kara nda̰w. Simseɗ ɓuru ká sakra ɓaarì nzoɓ mbika lawri na, ɓa simseɗ ká *taŋ kaɗ kaɗ, a ɗo ɓáy zaɗɛ. Nzoɓ mbḭw mini kara maa ɓay ɗáa ɓay ɓo tul ɓuru ya.
10 Vós e Deus sois testemunhas do modo por que piedosa, justa e irrepreensivelmente procedemos em relação a vós outros, que credes.
11 Ì kɔ nda̰w, ɓuru ɗaa ziŋ rì mbḭw mbḭw riw bele munu ká bǎa leɗ ɗaa ziŋ vi-eri.
11 E sabeis, ainda, de que maneira, como pai a seus filhos, a cada um de vós,
12 Ɓuru ɓo rì, ɓúru gɔ́l rì, rɔɔ ɓúru suru tigba̰a-rì ɓaŋguɔ ɓay haŋa rì se simseɗ munu ká Ŋgɛrɛwṵru hii, ɓe káʼa ɗí rì na, ɓay haŋa rì vi ɓa nzoɓri káʼa re mbay ká tul-rì a í ɗo ɓil riŋ ɗika ziŋ ni mbḭw hɔy.
12 exortamos, consolamos e admoestamos, para viverdes por modo digno de Deus, que vos chama para o seu reino e glória.
13 Ɓuru ɗaa taambɔl ɓaŋguɔ ha̰ Ŋgɛrɛwṵru na rɔɓay, ɓay ḭi lɛ, zaɗka ɓuru ka-káa Ɓay Kere Ŋgɛrɛwṵru ká se tul Krisi ha rì na, ì laa ɓayke í ya̰a ɓo ɓil law-rì ɓáy kere, a í kɔ ɓa ɓay ɓáa nzoɓri hɔy ya, roo lɛ, ɓa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru. Ɓayke na ɗo ɓa Ɓay Ŋgɛrɛwṵru ɓa tusuɛ kḭ. Ɓe ze a ɗaa peɗ ɓáy hṵrusuo ká ɓil law ɓaarì ká ì ɗaa law-rì ɓo tul Zezu Krisi.
13 Outra razão ainda temos nós para, incessantemente, dar graças a Deus: é que, tendo vós recebido a palavra que de nós ouvistes, que é de Deus, acolhestes não como palavra de homens, e sim como, em verdade é, a palavra de Deus, a qual, com efeito, está operando eficazmente em vós, os que credes.
14 Yṵ ɓururi, ɓaarì na ì mboro fe ɗáa nzoɓ Ŋgɛrɛwṵruri ká i ɗaa law-ri ɓo tul Zezu Krisi ká i mbṵ tul kḭ ká zaɗri ɓoɗ ɓoɗ riw bele ká kuɗu zaɗ ká Zude, ɓay ḭi lɛ, ɓaarì kara nzoɓ puo ɓaarì ɗaa nun-rì tuɔ síe munu ká Ziɓri ɗaa ziŋ nzoɓ mbika lawri ká kuɗu zaɗ ká Zude na.
14 Tanto é assim, irmãos, que vos tornastes imitadores das igrejas de Deus existentes na Judeia em Cristo Jesus; porque também padecestes, da parte dos vossos patrícios, as mesmas coisas que eles, por sua vez, sofreram dos judeus,
15 Ɓa ɓari Ziɓri na ze, i i nzoɓ ha̰nɛri ká i ɓa *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru, í i Ŋgɛrɛmbay Zezu, a í niiri ɓuru kaɗ kaɗ í ɗaa nun ɓuru tuɔ síe. I ɓa nzoɓri ká i rii nun Ŋgɛrɛwṵru ya a í ɓa nzoɓ tul ŋga̰ni nzoɓri riw bele.
15 os quais não somente mataram o Senhor Jesus e os profetas, como também nos perseguiram, e não agradam a Deus, e são adversários de todos os homens,
16 I haa ɓuru faa ɓay haŋa ɓuru ka-káa Ɓay Kere Krisi ha̰ nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na ha ri zǐŋke pam ya. I ɗaa munu ɓaŋguɔ, ɓe ze í ɗáake feya̰a nde tul kḭ a ŋgḭi ɓa pola pola kpṵru mini nda̰w rɔɔ hɛrɛ Ŋgɛrɛwṵru tɔɗɔ ɓo tul-ri ɓáy.
16 a ponto de nos impedirem de falar aos gentios para que estes sejam salvos, a fim de irem enchendo sempre a medida de seus pecados. A ira, porém, sobreveio contra eles, definitivamente.
17 Yṵ ɓururi, ɓáy nam ká náa walkeri kḭ ká bole ɗi ndḭi na (náa kɔ́ri kḭ ya hɔy kara, law naari ɓo tul kḭ ɓaŋguɔ kpaɗara) kɔn kɔ́kɔ rì ɗaa ɓuru lok lok ha̰ ɓuru ɗaa hṵrusuo ɓuru tuŋ kḭ, a ɓúru nzaa faa ɓay vǎa kɔ́kɔ rì ɓa kḭ.
17 Ora, nós, irmãos, orfanados, por breve tempo, de vossa presença, não, porém, do coração, com tanto mais empenho diligenciamos, com grande desejo, ir ver-vos pessoalmente.
18 Ɓe ze, ɓuru hii ɓay yḭ́i se luo-rì, a ɓi Pol na, mì nzaa faa ba mbḭw mase ba siɗiri munu ɓay séke, roo lɛ, *Satan haa faake ɓáy.
18 Por isso, quisemos ir até vós (pelo menos eu, Paulo, não somente uma vez, mas duas); contudo, Satanás nos barrou o caminho.
19 Wa̰a, nzoɓ veri ɓáy rɔɔ i ɗo ɓa fe ɗáa law ɓuru nzokɗo te tul-ri, mase ɓa fe suoriya ɓuru, mase ɓa taguɓa riŋ ɗika ká ha̰ ɓuru kǎwke rìka na lɛ? Wa̰a ɓa ɓaarì ká ì ɗoko pol Ŋgɛrɛmbay naari Zezu ɓáy nam káʼa yḭ́i a vi na ya lɛ woo?
19 Pois quem é a nossa esperança, ou alegria, ou coroa em que exultamos, na presença de nosso Senhor Jesus em sua vinda? Não sois vós?
20 Ɓa tusuɛ kḭ, ɓa ɓaarì na kḭ ze ì ɓa fe ndáka giri sùo ɓuru nda̰w, fe suoriya ɓuru nda̰w pi.
20 Sim, vós sois realmente a nossa glória e a nossa alegria!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Tessalonicenses 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.