1 Coríntios 4

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Ɓe mini ze, ndaɗ ɓay haŋa rì kɔ ɓúru Apolos ɓa nzoɓ peɗ Krisi. Ɓuru na Ŋgɛrɛwṵru ɗaa tusuɛ ɓay ɓe ká ɗo zaɗ muni na zuɔ nduo ɓuru, ɓay haŋa ɓuru fére ri.
1 Assim, pois, importa que os homens nos considerem como ministros de Cristo e despenseiros dos mistérios de Deus.
2 Fe ká ndaɗ ɓamba tasiri ɓay haŋa nzoɓ peɗ Ŋgɛrɛwṵru ka ɗaa na, ɓa ɗáa peɗ ɓáy zaɗɛ nzɛɗɛm.
2 Ora, além disso, o que se requer dos despenseiros é que cada um deles seja encontrado fiel.
3 A ɓi na lɛ, ze ɓa na ɓaarì, mase nzoɓri ká tusiri key hɔy ɗaa ɓay ɓo tul-i kara, mì kɔ ɓa fe mbḭw ya. Ɓi kḭ sùo-i kara mì ɗaa ɓay ɓo tul-i ya nda̰w.
3 Todavia, a mim mui pouco se me dá de ser julgado por vós ou por tribunal humano; nem eu tampouco julgo a mim mesmo.
4 Ká ɓil wa̰ra law-i na, mì kɔ fe mbḭw ká ɗaa ɓay ɓo tul-i ya, ɓe nu ku hɔy kiɛ a ɓaa mii, ɓay ti tul-i ya na munu ya. Nzoɓ káʼa ɗáa ɓay ɓo tul-i na, ɓa Ŋgɛrɛmbay.
4 Porque de nada me argui a consciência; contudo, nem por isso me dou por justificado, pois quem me julga é o Senhor.
5 Ɓe mini ze, pola nda̰w rɔɔ, ɓay haŋa nam kúŋ sal ɓay ka vi na, ì ɗaa ɓay mbḭw ka ɓo tul nzoɓ ká tul peɗ ɓe ya. A roo lɛ, ì giyaŋ ha̰ Ŋgɛrɛmbay ka vi nda̰w rɔ! Ɓe na, feri ká mṵu sùo-ri ká ɓil suŋ tilo na, a tína ri ɗo zaɗ hie gbay gbay, rɔɔ kér ɓay ká nzoɓri mṵu ɗo ɓil law-ri na kara, a tína vbaɗ vbaɗ ɗo zaɗ hie nda̰w pi. Ɓe nda̰w rɔɔ, nzoɓ ha̰a ha̰a kara Ŋgɛrɛwṵru a písi ni ɓay tul fe ɗáa ɓe na ɓáy.
5 Portanto, nada julgueis antes do tempo, até que venha o Senhor, o qual não somente trará à plena luz as coisas ocultas das trevas, mas também manifestará os desígnios dos corações; e, então, cada um receberá o seu louvor da parte de Deus.
6 Yṵ-iri, mì mbi fe líe kḭri mí ɓǎake ɓay se tul ɓúru Apolos ɓay haŋa rì kɔ́ke má̰ra sim ɓay ɓáa nzoɓri na ta-taŋ: «Ì ha̰ fe ɗáa ɓaarì ka maa ɓáy zaɗ ɓay ká i vbie ɗo mbeɗe na ɓo, i ha̰ ni ka kál zaɗɛ ya.» Ɓe ze, nzoɓ mbḭw mini ká sakra ɓaarì ka nda giri sùo-ɛ, a ɗǒke fal ŋgaŋ nzoɓ a sḭ̌irike nzoɓ ha̰w ya.
6 Estas coisas, irmãos, apliquei-as figuradamente a mim mesmo e a Apolo, por vossa causa, para que por nosso exemplo aprendais isto: não ultrapasseis o que está escrito; a fim de que ninguém se ensoberbeça a favor de um em detrimento de outro.
7 A ɓo na wa̰a, a ve nda̰w rɔɔ ha̰ mù kɔ sùo-ɔ ɓa nzoɓ ká ɓamba mba nzoɓ ha̰wri lɛ woo? Feri ká mù ɗǒke na wa̰a, ɓa Ŋgɛrɛwṵru ze ha̰ mù riw bele ku ya lɛ? Zaɗka ɗo munu na wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, mù nda giri sùo-ɔ ɓay tul fe ká mù ɗǒke na, rìi fe ká ɓa fe ini ká uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru ya lɛ?
7 Pois quem é que te faz sobressair? E que tens tu que não tenhas recebido? E, se o recebeste, por que te vanglorias, como se o não tiveras recebido?
8 Ɓaarì na kara ì ɓaa mii, feri ká ì se síeke ká luo Ŋgɛrɛwṵru na, ì ziŋ maa rì siɓ siɓ ro! Ɓaarì na, ì ɗi sùo-rì ɓa nzoɓ feziŋari ká ɓil Ɓay Ŋgɛrɛwṵru na ro! Ɓaarì na, ì kɔ sùo-rì ɓa mbayri ro! A ɓuru mǎa ɓuru ti ɓil-e mbǎa ro ya lo! Ɓi na lɛ, mì rɛ sùo-i ɓay haŋa rì ɓa mbayri na kḭ ɓay haŋa ɓuru hɔy kara, ɓuru re mbay na ka ziŋ rì nda̰w!
8 Já estais fartos, já estais ricos; chegastes a reinar sem nós; sim, tomara reinásseis para que também nós viéssemos a reinar convosco.
9 A roo lɛ, ɓi na, mì kɔ lɛ, rìi fe ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ɓuru *nzoɓ ndáy nzaapeɗri na ɗo ɔ́rɔ fal. Ɓuru na ɓuru ɗo munu ɓa nzoɓri ká i ɗaa ɓay huɗ ɓo tul-ri ká nun ruɔ nzoɓri; ɓuru ɗo ɓa fe kɔ́m nzoɓri riw bele: leɗ nzaapeɗri ká nulue nda̰w, rɔɔ ɓáy nzoɓri ká tusiri key kara nda̰w pi.
9 Porque a mim me parece que Deus nos pôs a nós, os apóstolos, em último lugar, como se fôssemos condenados à morte; porque nos tornamos espetáculo ao mundo, tanto a anjos, como a homens.
10 Ɓuru na i kɔ ɓuru ɓa mbúo ɓay tul *Krisi, roo lɛ, ɓaarì na ì kɔ sùo-rì ɓa nzoɓ nun nzɛmri ká ɓil Krisi. Ɓuru na i kɔ ɓuru ɓa nzoɓri ká hṵrusuo ɓuru tiya ɗɛk ɗɛk, a ɓaarì laa lɛ, ì kɔ sùo-rì ɓa nzoɓ hṵrusuori. Ɓuru na i ḭ̌m ɓuru, a ɓaarì mǎa, i ɗaa mbay ɓo tul-rì!
10 Nós somos loucos por causa de Cristo, e vós, sábios em Cristo; nós, fracos, e vós, fortes; vós, nobres, e nós, desprezíveis.
11 Ze kpṵru tḭi timbɛɗɛ key hɔy kara, ɓuru kɔ sɛkɛ fe kɔn nda̰w, kɔn mbii nda̰w, rɔɔ gari kara puo ɓuru nda̰w pi. I ndaka ɓuru nda̰w, a ɓúru reke ɓa puolu puolu nda̰w pi.
11 Até à presente hora, sofremos fome, e sede, e nudez; e somos esbofeteados, e não temos morada certa,
12 Ɓuru na ɓuru ɗaa peɗ ɓúru ta̰a ká ɗi pɔɗɔ pɔɗɔ nda̰w rɔɔ, ɓúru zǐŋke fe ká ɓay hɔ́lke sùo ɓuru ɓáy. Zaɗka nzoɓri raɗ ɓuru lɛ, ɓuru sa̰m fe ze zuɔ tul-ri; zaɗka i ɗaa nun ɓuru tuɔ síe lɛ, ɓuru sṵu law ɓuru ká ɗi.
12 e nos afadigamos, trabalhando com as nossas próprias mãos. Quando somos injuriados, bendizemos; quando perseguidos, suportamos;
13 Zaɗka i ra̰a ɓuru lɛ, ɓuru yḭiŋra ɓáy ɓay huoke ze ha ri. Kpṵru tḭi timbɛɗɛ key na kara, i kɔ ɓuru ɗo munu ɓa tumḭiri kiɗa nda̰w, a í kɔ ɓuru ɓa mḭ́iri hɔy nda̰w pi.
13 quando caluniados, procuramos conciliação; até agora, temos chegado a ser considerados lixo do mundo, escória de todos.
14 Mì ɗaa mbeɗe key na ha rì ɓay ɗáake sahoy ɓo nun-rì ya, roo lɛ, ɓay ɓókoke ɓaarì ká ì ɗo munu ɓa vu-iri ká mì kɔ rì ɓa nzoɓ nun-i.
14 Não vos escrevo estas coisas para vos envergonhar; pelo contrário, para vos admoestar como a filhos meus amados.
15 Ì kɔ, ze nzoɓri ká i fere rì fe se tul *Krisi na, i ruɔ na ɓamba tasiri hɔy kara, bǎa ɓaarì na mbḭw hɔy. Tusuɛke lɛ, ɓa ɓi ze mì ɓa bǎa ɓaarì ɓáy faa káa Ɓay Kere ká mì kaa ha rì ɗáake law-rì ɓo tul Krisi.
15 Porque, ainda que tivésseis milhares de preceptores em Cristo, não teríeis, contudo, muitos pais; pois eu, pelo evangelho, vos gerei em Cristo Jesus.
16 Munu zu lɛ, mì koɗ rì ɓay haŋa rì mbóro fe ɗáa ɓi.
16 Admoesto-vos, portanto, a que sejais meus imitadores.
17 Sa̰wke mini ze, mì píeke vu-i Timote ká mì kɔ ni ɓa nzoɓ nun-i, ká fe ɗáa ɓe ɗo ɓáy zaɗɛ ká ɓil peɗ Ŋgɛrɛmbay na. Ɓe na, a vǎa túma law-rì ká tul simseɗ ɓi ká ɓil Krisi, munu ká mì fere nzoɓ mbika lawri ɓáy zaɗri riw bele.
17 Por esta causa, vos mandei Timóteo, que é meu filho amado e fiel no Senhor, o qual vos lembrará os meus caminhos em Cristo Jesus, como, por toda parte, ensino em cada igreja.
18 Nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓaarì ku na, i sìi sùo-ri í ker í ɓaa mii, mì ti séke luo-rì ɓay vǎa kɔ́kɔ rì mbǎa.
18 Alguns se ensoberbeceram, como se eu não tivesse de ir ter convosco;
19 Roo lɛ, zaɗka law Ŋgɛrɛwṵru hii lɛ, ndḭi hɔy lɛ, mì séke luo-rì vǎw. Ɓe nda̰w rɔɔ, mì kɔ́kɔ ɓari nzoɓ siika sùori na ku ɓáy. Mì kɔ́kɔ ri ɓáy faa ɓay ɓáa ɓari na ku hɔy ya, roo lɛ, ɓáy faa fe ɗáa ɓari káʼa kíɛ hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru ká i ɗǒke na nda̰w rɔ!
19 mas, em breve, irei visitar-vos, se o Senhor quiser, e, então, conhecerei não a palavra, mas o poder dos ensoberbecidos.
20 Ì kɔ, nzoɓri ká Ŋgɛrɛwṵru re mbay ká tul-ri na, ɓa nzoɓri ká simseɗ ɓari kiɛ hṵrusuo Ŋgɛrɛwṵru ɓo, ɓa nzoɓri ká i ɓaa ɓa ɓay hɔy ya.
20 Porque o reino de Deus consiste não em palavra, mas em poder.
21 A wa̰a, fe ḭi ze law-rì mgba ɗi lɛ? Ì hii ɓay haŋa mì se luo-rì ɓáy ndoy, mase law ini ɓáy law huoke lɛ?
21 Que preferis? Irei a vós outros com vara ou com amor e espírito de mansidão?

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.