Mateus 25
YÃHÃ NAAMBIYÃRFÃN SABA (XRB) vs VC
1 Yesu n maha kakuãcran nde gbã pe ye ma yee: «U Nawee Puee ma ba dur ba, Yãhã yai klo wãdyeŋ ga ba nii mii cabii sẽnsye mpãy wĩĩ dyaŋ. Pe cabii sẽnsye pe naalɔr gbe, ma yi ma n gaha cafuɛ̃ yigifua wããsaha wo.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Pe laam wo, cabii bua pye napley, pe sẽ ba kai- cã ye. Bua mii -sẽ ba kai- cã, pe pye laantorfa.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Pe cabii napley n pe naalɔr gbe, pe sẽ sẽm- gbe yigi ye.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Pe cabii laantorfa poo n pe naalɔr gbe, ma suhu sẽm- ne ngaa laam wo.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 U cafuɛ̃ yigifua sẽ naa n pai ye, wãy n sya ba pe cabii byɛ yigi, pe n sã wãy.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Yĩndyaha n ba dye, waa n tẽ sya ma yee: ‹U cafuɛ̃ yigifua nwo, -ye ka yaa u wãã!›
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Loo na, pe cabii byɛ n yir wãy na, poo ga pe naalɔr gbihi, pe sẽm- mpãy le taha.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Pe cabii napley n pe laantorfa pye ma yee: ‹-Ye ye sẽm- mpãy laha wo kẽ! Ye sẽ yãã, wo naalɔr n fege wo ye.›
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Pe laantorfa n pe yɛ̃ wãã sya ma yee: ‹Aye, sẽm- mpãy pe ma wo ye, pe saha wo lay yi ye lay ne ye. -Ye ka sẽm- parsaha fla wo, yaa mpãy par, ye le!›
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Pe cabii napley n ka loo na sẽm- parsaha wo, u cafuɛ̃ yigifua n pa loo yale wo. Mpãy pe ba pe ya gbihi ta, pe n dye u cafuɛ̃ yigifua ne te cafãn didi nwongbãŋ laam wo, pe n ke nwonyɛ̃ tã tã.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Loo kur ye, pe cabii bua mii n ba pa, maa tẽ sya ma yee: ‹Yĩŋfua, Yĩŋfua, ke nwonyɛ̃ yãr wo kẽ.›
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 U cafuɛ̃ yigifua n pe yɛ̃ sya ma yee: ‹Ta n cĩĩnde nde pãã ye ye, n sẽ ye cã ye.› »
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Yesu tuu ke kaplãŋ pãã wa pe ye, u n pe yar taha ma yee: «Tee sẽ u Nawee Puee wãdurba per cã, ke yale ne ye, -ye ma n faha yãã yii na ye!»
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Yesu n maha kakuãcran laa gbã pe ye u wãdurba wĩĩ na ma yee: «Ta wãdurba wĩĩ ga ba nii mii dya waa dyaŋ, tuu ga yrãhã yi. Tuu ga yrãhã yi, u n u tẽntẽ- yee ba, ma ba u koho wale le soho pe koho wo.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 U n war milyɔ̃ bua le soho u tẽntẽ nen waa koho wo, ma milyɔ̃ syãm le soho waa koho wo, ma milyɔ̃ nen le soho u tãã wuhu koho wo. Tuu u tẽntẽ- cã wa, pe nanem ga waha yia pe tẽn lii tẽ, u n pe war la pe kẽ koo syi, ma tɛr.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Wii tuu pe war milyɔ̃ bua yãã, u n yir le yalebya wo, ma ga nii tẽn tẽ pe war ne, ma sya ba war milyɔ̃ bua mpãy yãã.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Wii tuu ba pe war milyɔ̃ syãm yãã, u bya n ga tẽn tẽ pe war ne, ma sya ba war milyɔ̃ syãm mpãy yãã.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Wii tuu -sẽ ba pe war milyɔ̃ nen yãã, u n ga wihi tugu kãntraha wo, ma u yĩŋfua war wũhũ yaha ke fla na.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Le n ba ma- pe tẽntẽ- yĩŋfua n dur ba. U n nii pe yey, pe waha tẽn lii tẽ pe war ne.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Wii, u yĩŋfua ba war milyɔ̃ bua le soho u koho wo, u n yũhũ crã, ma pe war milyɔ̃ bua flɛ sĩĩ yar ma yee: ‹Yĩŋfua, ma ba war milyɔ̃ bua le soho ra koho wo. Yãŋ, n maha war milyɔ̃ bua mpãy yãã taha.›
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 U yĩŋfua n u pye ma yee: ‹Le yɔ̃; ma ma tẽntẽyɔ̃, ma maha n sroŋ. Ma sroŋ kasyĩmbɛhɛ wo; loo nde na n ga ma taha kai- nkãy na ke yĩŋ ke gbaha. Pa, wo n ba gbar.›
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Tẽntẽ wii, u yĩŋfua ba pe war milyɔ̃ syãm le soho u koho wo, u bya n yũhũ crã, ma pe war milyɔ̃ syãm flɛ sĩĩ yar ma yee: ‹Yĩŋfua, ma ba war milyɔ̃ syãm le soho ra koho wo. Yãŋ, n maha war milyɔ̃ syãm mpãy yãã taha.›
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 U yĩŋfua n u pye ma yee: ‹Le yɔ̃; ma ma tẽntẽyɔ̃, ma maha n sroŋ. Ma sroŋ kasyĩmbɛhɛ wo, loo nde na n ga ma taha kai- nkãy na ke yĩŋ ke gbaha. Pa, wo n ba gbar.›
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Loo kur ye, wii u yĩŋfua ba war milyɔ̃ nen le soho u koho wo, u n yũhũ crã ma yee: ‹Yĩŋfua, n ba cã ma laam waha. Tar rii nawee- pe n war, ma n ta pe ma myaha taha re na. Dir rii nawee- pe n gbihi, ma n ta pe te le ma myaha pɛn wo.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 N ba fya, ma ga ma war wũhũ yaha kãntraha wo. Yãŋ, ma war mii, sya pe ne.›
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 U yĩŋfua n u yɛ̃ sya ma yee: ‹Tẽntẽ napee nwo, napar difua kẽ ma ne! Ma cã, tar rii nawee- pe n war, n n ta pe ta myaha taha re na. Ma maha cã, dir rii nawee- pe n gbihi, n n ta pe te le ta myaha pɛn wo.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Ma ne pye ma ga ra war wãã fuɛ na war cãtrohosaha wo. Loo na, tẽ dur ba, n saa ne yãã la u war see, ta n sya?›
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Loo kur ye, u n pe nawee- pye ma yee: ‹-Ye pe war milyɔ̃ nen sya kãã u koho wo, ye pe wãã wii kẽ u ma pe war milyɔ̃ bua ne!
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Ye sẽ yãã, wii ma pye ngaa ne, pe ga ba wãã taha u kẽ dege. Wii ma -sẽ yee u wee ngaa ne ye, car gii ke ma u koho wo, ke ga ba tyĩn sya kãã u ye.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Ma yee u tẽntẽ nwo na, tuu saha laa yɔ̃ ye, -ye u gbe miy yi wãã nkur ye wam fla wo, u n naa n wũn, u naa nkãhã yĩhĩ.› »
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Yesu n maha yee: «Yaliile wo u Nawee Puee ma ba pa u yãhãyĩŋ nayɔ̃r ne, pe yãhãyĩŋ tẽnlɛhɛ byɛ ne, u ga ba nii u nangbãŋ niisayũhũ wo.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Teebɛhɛ byɛ nawee- ga ba wãã ta u yaha ye, u n pe tyɔ̃r mii mbanaha dyaŋ, tuu mbaa tyɔ̃r n yi sẽngaa wo.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 U ga pe mbaa ta u kãndigi kuɛ ye, tuu pe sẽngaa ta u kãmaŋ kuɛ ye.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Loo na, mpãy pe ga ba pye u yĩŋfua kãndigi kuɛ ye, u ga pe pye: ‹Ye wĩĩ n tãy ta Tuhufua Yãhã ye. -Ye pa, ye ba Yãhã Yai kayũhũ sya, kayũhũ nkãy ke bii cãã gbihi yaha wa ye kẽ, driyɛ̃ wãtãhã cãã na.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Ye sẽ yãã, fãã ba ra yigi, ye n ba dir wãã ra n di, koo kẽ. Loho fãã ba ra yigi, ye n ba loho wãã ra n wɔ. N pye nampay, ye n ba ra yigi yɔ̃.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Nayroho sẽ pye ra ye ye, ye n ba kaa wãã ra n le. N pye yanfua, ye n ba ra traha. N pye nwompihi wo, ye n ba pa ra fla na maa ra yãŋ.›
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Loo na, pe nasroŋ ga ba u yɛ̃ sya pe yee: ‹Yĩŋfua, wo ma yãã na, fãã ba ma yigi, wo n ma kẽ dir ne ma n di, loho fãã ne, wo n ma kẽ loho ne ma n wɔ?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Ma pye nampay teelii wo, wo n ma yãã, ma ma yigi yɔ̃? Wo ma yãã na, nayroho sẽ pye ma ye ye, wo n kaa wãã ma kẽ ma n le?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Ma pye yanfua na, ma pye nwompihifua teelii wo, wo n ka maa ma yãŋ?›
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 U yĩŋfua ga pe yar, u yee: ‹Ta n cĩĩnde nde pãã ye ye: Tee naa kai- ngĩĩ pye ta nawee- kẽ, mpãy gɛ pe ma naflam, le ma mii ye naa ke pye ndoo gɛ kẽ.›
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Loo kur ye, mpãy pe ga ba pye u kãmaŋ kuɛ ye, u ga pe pye: ‹-Ye dey kãã ra na, Yãhã yoosẽn ma ye na! -Ye ka naa fla wo, naa gii wãfegeyãã wee ke na ye! Koo naa gbihi Setane kẽ, tesẽ u sãndãpee ne.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Ye sẽ yãã, fãã ba ra yigi, ye sẽ ngaa wãã ra n di ye, koo kẽ. Loho fãã ba ra yigi, ye sẽ loho wãã ra n wɔ ye.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 N pye nampay, ye sẽ ba ra yigi yɔ̃ ye. Nayroho sẽ pye ra ye ye, ye sẽ ba kaa wãã ra n le ye. N pye yanfua, n pye nwompihifua, ye sẽ pa maa ra yãŋ ye.›
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Pe ga ba u pye pe yee: ‹Yĩŋfua, wo ba ma yãã na, fãã ba ma yigi, loho fãã ne, ma pye nampay, nayroho sẽ pye ma ye ye, ma pye yanfua, ma pye nwompihi wo, wo sẽ kayĩĩ pye ma kẽ ye?›
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 U Yĩŋfua -sẽ ga ba pe pye: ‹Ta n cĩĩnde nde pãã ye ye: Tee sẽ naa kai- ngĩĩ pye ta nawee- mpãy kẽ pe ma naflam ye, le ma mii ye sẽ naa ke pye ndoo gɛ kẽ ye.› »
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Yesu n pe yar taha ma yee: «Poo mpãy pe wee nasroŋ ye, pe ga ba wãpẽn yãã, kii wãkuayãã wee ke na ye. Mpãy pe -sẽ ma nasroŋ, pe ga ba cĩĩnde yrã yãã, lii wãkuayãã wee le na ye.»
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.