Romanos 7

Wusyep Bwore tikin Got (URT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Tukwini ŋam da mini yip lenge toꞌ tatai ŋam. Yip lahmende ŋaiye si sisyeme wusyep erŋeme pe, yip sisyeme nange wusyep erŋeme luku ki bepyeteme lahmende ŋaiye teter yarp laip.
1 Meus irmãos, vocês todos podem compreender muito bem o que vou dizer. Vocês conhecem as leis e sabem que elas só têm poder sobre uma pessoa enquanto essa pessoa está viva.
2 Ŋupe ŋaiye tuwei windiꞌe miyeꞌ pe, wusyep erŋeme luku ŋupwaiꞌe ti nal topoꞌe miyeꞌ ti ŋaiye ka hindi yurp wahtaipe taipe yurp kekep eꞌe. Kom ŋupe ŋaiye miyeꞌ ka ole pe, wusyep erŋeme luku yukur nupwaiꞌe ti, pakai.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei ao marido enquanto ele estiver vivo; mas, se ele morrer, ela estará livre da lei que a liga ao marido.
3 Ŋupe ŋaiye miyeꞌ ti teter narp laip no, ti tahar plihe wal windiꞌe miyeꞌ ŋoinde pe, luku ti wende niŋ pinip yar. Kut ŋaiye miyeꞌ ti ka ole pe, wusyep erŋeme luku yukur nupwaiꞌe ti. O ŋupe ŋaiye ta windiꞌe miyeꞌ ambaran ende pe, luku yukur ti wende niŋ pinip yar, pakai.
3 De modo que, se ela viver com outro homem enquanto o marido estiver vivo, ela será chamada de adúltera. Mas, se o marido morrer, ela estará legalmente livre e não cometerá adultério se casar com outro homem.
4 Taꞌe luku pe, lenge toꞌ tatai ŋam, yip yukur plihe yarp tuwihme bongol tikin wusyep erŋeme. Detale, yip si tongorꞌ yal wahriꞌ tikin Krais pe, taꞌe ŋaiye yip yule yotop kin yal loutungwarmbe. Pe tukwini yip si yal jahilyeh topoꞌe miyeꞌ ŋaiye tahar nasme nule. Taꞌe luku pe, yip tatame ŋaiye pa yende ŋaiꞌe ŋaiꞌe bwore bwore junde ŋoihmbwaip bwore ŋaiye Got ŋasande.
4 O mesmo acontece com vocês, meus irmãos. Do ponto de vista da lei, vocês também já morreram, pois são parte do corpo de Cristo. E agora pertencem a ele, que foi ressuscitado para que nós possamos viver uma vida útil no serviço de Deus.
5 Ŋupe ŋaiye poi gwande ŋoihmbwaip yerkeime pe, wusyep erŋeme ŋahraꞌe ŋoihmbwaip pupwa poi nal ŋembere ŋaiye poi mende hwap. Taꞌe luku pe, ŋaimune ŋaiye poi mende luku pe, ki nember poi nal yaŋah ŋaiye ya mule.
5 Pois, quando vivíamos de acordo com a nossa natureza humana, os maus desejos despertados pela lei agiam em todo o nosso ser e nos levavam para a morte.
6 Kom tukwini pe, poi si masme bongol tikin wusyep erŋeme ŋaiye ŋoihmbwaip telei ŋaiye nupwaiꞌe poi. Tukwini poi ya mende wah me Got. Topoꞌe wah ŋaiye ya mende pe, yukur ya plihe gunde wusyep erŋeme ŋaiye tinge yainge sai tup. Ya gunde yaŋah ŋambaran ŋaiye Yohe Yirise ŋahraꞌe ŋoihmbwaip poi ŋaiye ya mende gunde.
6 Porém agora estamos livres da lei porque já morremos para aquilo que nos mantinha prisioneiros. Por isso somos livres para servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à lei escrita, mas da maneira nova, obedecendo ao Espírito de Deus.
7 Ya mininge tuꞌe la? Wusyep erŋeme ki pupwa supule ŋaiye ki ŋende yumbune ŋoihmbwaip poi no, poi mende hwap lakai? Pakai! Kom wusyep erŋeme luku ki pasam hwap ŋam ŋaiye ŋam mende. Somohon ŋam yukur sisyeme wusyep erŋeme ŋaiye ŋanange na,
7 O que vamos dizer então? Que a própria lei é pecado? É claro que não! Mas foi a lei que me fez saber o que é pecado. Pois eu não saberia o que é a cobiça se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Ŋoihmbwaip pupwa si nahaiꞌe yaŋah ende me wusyep tikin wusyep erŋeme ŋaiye ki ŋahraꞌe ŋoihmbwaip ŋam ŋaiye ma wimlal me ŋaiꞌe ŋaiꞌe. Ŋaiye wusyep erŋeme ka pakai pe, ŋoihmbwaip pupwa ka orp tuꞌe miyeꞌ ŋaiye si nule.
8 Porém o pecado se aproveitou dessa lei para despertar em mim todo tipo de cobiça. Porque, se não existe a lei, o pecado é uma coisa morta.
9 Ŋupe ŋaiye ŋam yukur sisyeme wusyep erŋeme tikin Got pe, ŋam ŋoiheryembe nange ŋam miyeꞌ bwore bwarme. Kom ŋupe ŋaiye ŋam masande gondoume wusyep erŋeme pe, ŋam sisyeme nange ŋam si mende hwap pe, ŋam mule.
9 Pois houve um tempo em que eu não conhecia a lei e estava vivo. Mas, quando fiquei conhecendo o mandamento, o pecado começou a viver,
10 Taꞌe luku pe, wah tikin wusyep erŋeme ŋaiye ka pasam ŋam yaŋah bwore ŋaiye mambaꞌe laip bwore, kom ki pasam ŋam yaŋah ŋaiye ma mule.
10 e eu morri. E o próprio mandamento que me devia trazer a vida me trouxe a morte.
11 Detale, ŋoihmbwaip pupwa si nahaiꞌe yaŋah ende ŋaiye ka homboꞌe aŋaih ŋam pe, ŋaiye ma mengelyembe wusyep erŋeme pe, yaŋah uku se ka pumbe ma mule.
11 Porque o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 Taꞌe luku pe, ya mininge tuꞌe leꞌe, wusyep erŋeme tikin Got pe, ki bwore bwarme supule, topoꞌe wusyep lalme ŋaiye sai nato wusyep erŋeme pe, ki yirise bwore bwarme.
12 Assim a lei vem de Deus; e o mandamento também vem de Deus, diz o que é certo e é bom.
13 Kom luku pe, ka tuꞌe la? Wusyep erŋeme ŋaiye bwore luku ŋende ŋam ti, ŋam mule lakai? Pakai supule. Ŋoihmbwaip pupwa luku pwambe ti, ŋam mule. Kom wusyep erŋeme ŋaiye bwore bwarme ki nahraꞌe ŋoihmbwaip pupwa ŋam ŋaiye ma mende hwap pe, yaŋah uku nenge ŋam nal wohme Got. Pe ŋam sisyeme nange ŋam si mende hwap ŋaiye moworꞌe wusyep erŋeme pe, ki ŋende hwap ŋam tataꞌ tataꞌ nanah hlaꞌ.
13 Então será que o que é bom me levou à morte? É claro que não! Foi o pecado que fez isso. Pois o pecado, usando o que é bom, me trouxe a morte para que ficasse bem claro aquilo que o pecado realmente é. E assim, por meio do mandamento, o pecado se mostrou mais terrível ainda.
14 Poi sisyeme nange wusyep erŋeme tikin Got ki bwore mise ŋaiye bepeteme yipihinge poi. Kom ŋam miyeꞌ tikin kekep eꞌe ŋaiye marp topoꞌe ŋoihmbwaip yerkeime. Detale, ŋoihmbwaip pupwa luku nupwaiꞌe ŋam pe, ŋam marp taꞌe miyeꞌ wah kin.
14 Sabemos que a lei é divina; mas eu sou humano e fraco e fui vendido ao pecado para ser seu escravo.
15 Ŋam yukur sisyeme tehei kin ŋaiye ŋam mende ŋai uku. Ŋaimune ŋaiye ŋam masande ma mende pe, yukur ŋam mende. Kom ŋaimune ŋaiye ŋam gwarnge supule ŋaiye ma mende pe, ŋam mende.
15 Eu não entendo o que faço, pois não faço o que gostaria de fazer. Pelo contrário, faço justamente aquilo que odeio.
16 Ŋupe ŋaiye ŋam mende ŋaimun ŋaiye ŋam gwarnge ma mende pe, luku ki pasam ŋam nange ŋam moworꞌe wusyep erŋeme tikin Got.
16 Se faço o que não quero, isso prova que reconheço que a lei diz o que é certo.
17 Ŋam gwarnge ŋaiye ma mende ŋai uku, kom ŋoihmbwaip pupwa ŋam tanam ŋaiye sai nato ŋam ŋende yumbune ŋam ti, ŋam mende hwap.
17 E isso mostra que, de fato, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
18 Ŋam sisyeme nange ŋoihmbwaip bwore yukur sai nato ŋoihmbwaip meleꞌe ŋam, pakai. Ki pupwa supule. Ŋam de ma mende ŋaiꞌe ŋaiꞌe bwore gunde ŋoihmbwaip bwore, kom ŋam yukur tatame ma mende.
18 Pois eu sei que aquilo que é bom não vive em mim, isto é, na minha natureza humana. Porque, mesmo tendo dentro de mim a vontade de fazer o bem, eu não consigo fazê-lo.
19 Ŋaimune bwore bwore ŋaiye ŋam masande ma mende pe, yukur ŋam mende. Kut ŋaimune pupwa ŋaiye ŋam gwarnge ma mende pe, ŋam mende.
19 Pois não faço o bem que quero, mas justamente o mal que não quero fazer é que eu faço.
20 Taꞌe luku pe, ŋoihmbwaip pupwa ŋaiye ŋam gwarnge pe, luku ŋam mende. O pupwa luku ŋaiye ŋam mende pe, yukur ŋam gwande ŋasande ŋam tanam, pakai. Ŋoihmbwaip pupwa ŋaiye sai nato ŋoihmbwaip ŋam uku ŋahraꞌe ŋoihmbwaip ŋam ti, ŋam mende.
20 Mas, se faço o que não quero, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
21 Taꞌe luku pe, ŋam metekeꞌe wusyep erŋeme luku ki bepteme laip ŋam. Ŋupe ŋaiye ŋam de ma mende ŋaimune gunde ŋoihmbwaip bwore pe, ŋoihmbwaip pupwa ki nate tatme yaŋah ŋam.
21 Assim eu sei que o que acontece comigo é isto: quando quero fazer o que é bom, só consigo fazer o que é mau.
22 Bwore mise! Nato ŋoihmbwaip meleꞌe ŋam pe, ŋam masande ŋaiye ma gunde wusyep erŋeme tikin Got.
22 Dentro de mim eu sei que gosto da lei de Deus.
23 Kom ŋam metekeꞌe wusyep erŋeme ŋoinde tikin ŋende wah nato ŋoihmbwaip pupwa ŋam. Ŋoiheryembe pupwa nato ŋam ki narmbe topoꞌe wusyep erŋeme tikin Got ŋaiye sai nato ŋoiheryembe bwore ŋam. Wusyep erŋeme ŋaiye ŋoinde tikin uku yohe wondoh pe, ki ŋende ŋam marp miyeꞌ tikin kekep tuwihme ŋoihmbwaip pupwa.
23 Mas vejo uma lei diferente agindo naquilo que faço, uma lei que luta contra aquela que a minha mente aprova. Ela me torna prisioneiro da lei do pecado que age no meu corpo.
24 Ŋam ŋoihmbwaip mane supule me ŋaimun ŋaiye ŋende me ŋam taꞌe luku. Lahmende ka se ungwisme ŋam ongohe pupwa ŋoihmbwaip ŋam?
24 Como sou infeliz! Quem me livrará deste corpo que me leva para a morte?
25 Nato naŋ tikin Lahmborenge poi Jisas Krais pe, ŋam manange wusyep hriphrip me Got ŋaiye ka ungwisme ŋam. Nato ŋoiheryembe ŋam pe, ŋam masande tikin ŋaiye ma gunde wusyep erŋeme tikin Got. Kom ŋoihmbwaip pupwa ŋam tanam ŋende yumbune ŋam pe, ŋam marp miyeꞌ wah tikin ŋoihmbwaip pupwa.
25 Que Deus seja louvado, pois ele fará isso por meio do nosso Senhor Jesus Cristo! Portanto, esta é a minha situação: no meu pensamento eu sirvo à lei de Deus, mas na prática sirvo à lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.