Gênesis 3
Udi Bible (UDI) vs ARA
1 \+w Q'ončux\+w* Buxačuğon yaratmişi bito heyvanxoxun ən bic'o dizik'ey. Dizik'en çuğo pine: «Düze ki, Buxačuğon və̌x ganu bakala xodurxoxun çuki ma ukanan pene?»
1 Mas a serpente, mais sagaz que todos os animais selváticos que o Senhor Deus tinha feito, disse à mulher: É assim que Deus disse: Não comereis de toda árvore do jardim?
2 Çuğon qaybaki dizik'ə metəre pi: «Təə, yan bito xodurxoxun çuki ukes bayankon,
2 Respondeu-lhe a mulher: Do fruto das árvores do jardim podemos comer,
3 saycə gane bı̌yex bakala xodin meyvinəne piyo ki, ma ukanan. Pene sal ef kula boxodi şot'o galmadanan, tene biyalnan».
3 mas do fruto da árvore que está no meio do jardim, disse Deus: Dele não comereis, nem tocareis nele, para que não morrais.
4 T'e vədə dizik'en çuğo metəre pi: «Hik'k'alal biyalatenan!
4 Então, a serpente disse à mulher: É certo que não morrereis.
5 Buxačuğon avane ki, t'e xodin meyvoğoxun ukala ğine efi pulmux qayeğale, şaat'a q'a pisa q'amişakiyal İçullarik' bakalnan».
5 Porque Deus sabe que no dia em que dele comerdes se vos abrirão os olhos e, como Deus, sereis conhecedores do bem e do mal.
6 Çuğon běneği ki, xodin meyvoox şaat' ukalane, içoğoy loxol běğat'anal amdari ük'e taysa, hələ sa amdara gele q'amişakalal bes baneksa. Metər fikirbiyal, t'e xodin meyvoğoxun soğo çuki kəye, oşa iz işq'aral soğo tanedi, şot'inal kəye.
6 Vendo a mulher que a árvore era boa para se comer, agradável aos olhos e árvore desejável para dar entendimento, tomou-lhe do fruto e comeu e deu também ao marido, e ele comeu.
7 Hat'e saad p'rannat'ayal pulmux qayeśi içoğoy memaçağ nu q'amişakala şeyurxot'un q'amişaksa burqi. Bět'unği memaçağ çuplaxt'un tarape, eçeriyal incilnə xazalxo suna ğaç̌p'i içoğoy běšt'an but't'unki.
7 Abriram-se, então, os olhos de ambos; e, percebendo que estavam nus, coseram folhas de figueira e fizeram cintas para si.
8 Biyəsç̌oye sərin sa muşene duğsa burqi, şot'oğonal \+w Q'ončux\+w* Buxačuğoy ganu tarapsuni səsət'un ibaki. Adam q'a iz çuux t'it'eri xodurxoy bač'ane c'ap't'unbaki.
8 Quando ouviram a voz do Senhor Deus, que andava no jardim pela viração do dia, esconderam-se da presença do Senhor Deus, o homem e sua mulher, por entre as árvores do jardim.
9 \+w Q'ončux\+w* Buxačuğon Adama k'alpi pine: «Mayanu?»
9 E chamou o Senhor Deus ao homem e lhe perguntou: Onde estás?
10 Adamenal qaybaki metəre pi: «Ganu Vi eysuni səse laft'i bez ǔmǔğo, zuval çuplağzu pi q'ı̌bi c'ap'ezbaki miya».
10 Ele respondeu: Ouvi a tua voz no jardim, e, porque estava nu, tive medo, e me escondi.
11 Buxačuğon pine: «Va şine pi ki, çuplağnu? Bezi va uksuna q'adağanbi xodin meyvinəxunen kəyo?»
11 Perguntou-lhe Deus: Quem te fez saber que estavas nu? Comeste da árvore de que te ordenei que não comesses?
12 Adamenal qaybaki "Vi za tadi me çuğone za t'e meyvinəxun çuki tadi, zuval kəyiz" pine.
12 Então, disse o homem: A mulher que me deste por esposa, ela me deu da árvore, e eu comi.
13 T'e vədə \+w Q'ončux\+w* Buxačuğon çuğo pine: «Het'u görən metər əş biq'i hun?» Çuğonal qaybaki "dizik'ene za yaq'nuxun c'evk'i, zuval kəyiz" pine.
13 Disse o Senhor Deus à mulher: Que é isso que fizeste? Respondeu a mulher: A serpente me enganou, e eu comi.
14 \+w Q'ončux\+w* Buxačuğonal dizik'ə pine: «Q'arğişi q'ončux bakalnu hun vi biq'i me əşlə görə, bito k'ojin q'a ə̌qnə heyvanxoy boş ən piyexun bitiyo bakalnu! Tapani loxol xoreśi vi ömüri axıral śirik' k'ul ukalnu hun.
14 Então, o Senhor Deus disse à serpente: Visto que isso fizeste, maldita és entre todos os animais domésticos e o és entre todos os animais selváticos; rastejarás sobre o teu ventre e comerás pó todos os dias da tua vida.
15 Zu va q'a çuğo düşmən booz sunaxun, vaxun bakiyorox q'a çuğoxun bakiyoroxal düşmən bakalt'un. Şot'ay əylen vi bula duǧi č'ak'k'ale, hunal şot'o dabanexun duğalnu».
15 Porei inimizade entre ti e a mulher, entre a tua descendência e o seu descendente. Este te ferirá a cabeça, e tu lhe ferirás o calcanhar.
16 Çuğo isə Buxačuğon metəre pi: «Əzyət zapest'oz va hun bı̌hi tarak'at'an, q'ač' zapsun əyel eçalnu hun. İşq'araxun ğaç̌ bakalnu, şot'inal vi loxol kalaluğbale».
16 E à mulher disse: Multiplicarei sobremodo os sofrimentos da tua gravidez; em meio de dores darás à luz filhos; o teu desejo será para o teu marido, e ele te governará.
17 Oşa Buxačuğon Adamane İzi əyitə pi: «Çuğoy əyitə běği Bezi va q'adağanbi xodaxunen çuki kəyi hun! İsə mone, vi biq'i me əşlə görə oç̌alal q'arğişi q'ončuxe baksa! İsə me oç̌alen tadala bara ukes bakseynak' üşe-ğena əşp'alnu hun vi ömüri axıral śirik'.
17 E a Adão disse: Visto que atendeste a voz de tua mulher e comeste da árvore que eu te ordenara não comesses, maldita é a terra por tua causa; em fadigas obterás dela o sustento durante os dias de tua vida.
18 Śaś q'a il c'eğale oç̌ali ç̌oyel, saycə vi bit'i ganuxun exp'i ukala bakalnu hun.
18 Ela produzirá também cardos e abrolhos, e tu comerás a erva do campo.
19 Ap' śipi vi sa loq'ma šuma ukalnu hun, axırdal k'ule oq'a tağalnu, mayin haq'eśenusa t'iya. Şot'o görə ki, k'ulaxunen haq'eśe hun, k'ula gərbakiyal tağalnu».
19 No suor do rosto comerás o teu pão, até que tornes à terra, pois dela foste formado; porque tu és pó e ao pó tornarás.
20 Adamen iz çuğoy s'iya Yevane laxi, şot'o görə ki, süft'ə əyel eçeriyo şone baki, metərluğenal oç̌ali ç̌oyel yəşəyinşala amdarxoy bitot'ay nanane hesabbaksa.
20 E deu o homem o nome de Eva a sua mulher, por ser a mãe de todos os seres humanos.
21 \+w Q'ončux\+w* Buxačuğon Adameynak' q'a iz çuğoynak' t'olaxun paltar düzbi şot'oğo lapesedi.
21 Fez o Senhor Deus vestimenta de peles para Adão e sua mulher e os vestiu.
22 Oşa \+w Q'ončux\+w* Buxačuğon pine: «Mone, amdaren şaat'a q'a pisa q'amişaki Beşi cörginəne baśi. Ama iz kula boxodi yəşəyinş tadala xodin meyvinəxun nu ukalane kot'in, həmişəluğ nu yəşəyinşalane».
22 Então, disse o Senhor Deus: Eis que o homem se tornou como um de nós, conhecedor do bem e do mal; assim, que não estenda a mão, e tome também da árvore da vida, e coma, e viva eternamente.
23 \+w Q'ončux\+w* Buxačuğonal amdara Eden ganuxun şəp'eśi ki, barta isə taśi iç haq'eśi t'e k'ule loxol əşp'i şot'o becərişeq'an.
23 O Senhor Deus, por isso, o lançou fora do jardim do Éden, a fim de lavrar a terra de que fora tomado.
24 Amdara şəp'eśit'uxun oşa Buxačuğon t'e Eden uk'ala gane běğc'eğalaç tərəf angelxo q'a bok'osp'i s'ik'ala q'ılınce laxi ki, yəşəyinş tadala xod bakala ganu q'orişat'un.
24 E, expulso o homem, colocou querubins ao oriente do jardim do Éden e o refulgir de uma espada que se revolvia, para guardar o caminho da árvore da vida.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.