Romanos 3
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NVT
1 Aliö rɨmɨdɨl aku, nöbö i yajöna, “Juda nöbö mö yöi akuyöbö uña ödörölöi aliö mɨdölɨx aku wä röxɨm, ” me cön aku, jɨ adaku yadöi.
1 Então qual é a vantagem de ser judeu? A circuncisão tem algum valor?
2 An Juda nöbö mö mɨdöl aku ri abmɨdöla. Mönö na keir nöbö mö bli ñɨgö yad nölɨŋ, me rön, God anɨŋ Juda nöbö mö akwör mönö wä nuŋwa nölöŋa.
2 Sim, há muitos benefícios. Em primeiro lugar, aos judeus foi confiada toda a revelação de Deus.
3 Makwam Juda nöbö mö bli nöhönɨŋ nöbö mönö ölɨsö rɨg yadim akuyöbö rölim. Almä aku, God mönö ölɨsö ñɨgö yadöŋ aku röböxönɨŋö ä?
3 É verdade que alguns deles foram infiéis, mas isso significa que Deus será infiel?
4 Mɨ wöhö, röböxen. Nöbö mö piaku magalɨg wop bli mönö inakmönö hörön yajöña, jɨ God nuŋ nöbö mɨ ödöriö yadön, rɨg yadmɨd mag akwör cöna. Mönö akuyöbö God Mönö aku kai kɨtön yadmä,
4 De maneira nenhuma! Ainda que todos sejam mentirosos, Deus é verdadeiro. E as Escrituras dizem a seu respeito: “Será provado que tens razão no que dizes, e ganharás tua causa no juízo”.
5 “An öim öim rɨ gwogwam rɨmɨjnɨŋ aku, nöbö mö bli nugwön, God öim öim mag wä rɨ aku wöxnö nugwöña. Makwam, God anɨŋ ölɨsö rödön mönö diba yadɨba rɨmɨd aku wä röl,” cɨnɨŋ ä? (Makwam mönö aku, nöbö mö nugwön rɨg yadöi höjɨl akwör yadmɨdla.)
5 Alguém poderia dizer: “Mas nosso pecado não cumpre um bom propósito, ajudando os outros a verem como Deus é justo? Não é uma injustiça, portanto, Deus nos castigar?”. (Estou seguindo o ponto de vista humano.)
6 Mɨ wöhö! God nöbö mö magalɨg mönö diba yajön aku, adöi mönö adöi duen; ödöriö mɨd akwör yajöna.
6 Claro que não! Se fosse assim, como Deus poderia julgar o mundo?
7 Makwam ñɨŋ bli yajöña, “An öim öim inakmönö adö bli rɨmɨjnɨŋ aku, nöbö mö bli nugwön, God öim öim mör yad aku wöxnö nugwön, Nöbö mil alɨga ödöriö mɨdö, rön, ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö diöna. Makwam, pödpöd rɨmɨn God anɨŋ nöbö mö ap kib mag gwogwo röiŋe, rön, mönö diba yadön, ölɨŋ höb diba pɨ nöiönɨŋö?” rɨmɨjöñ.
7 Alguém poderia argumentar, ainda: “Mas por que Deus me condena como pecador se minha mentira ressalta sua verdade e lhe traz mais glória?”.
8 Mönö inakmönö akuyöbö hörön yajöña, “Ap kib mag gwogwo akwör rɨmɨn rɨmɨn, God anɨŋ mɨ ödöriö uliöxön, ap kib mag gwogwo hörɨrör mɨ mɨga cɨnɨŋ aku nugwön röböxön aku, nöbö mö akuyöbö nugwön, nuŋ nöbö mɨ wä mɨdö, me rön, ib nuŋwa yadɨŋ adöx sö diönɨŋö,” cöña. Makwam nöbö mö bli nɨ keir yad höimöuön, Pol mönö akuyöbö yadö, röia. Mönö akuyöbö nɨ yadöi! Inakmönö höröi akuyöbö, God ñɨgö mönö diba yadön, paiŋö ölɨŋ höb diba pɨ nöiöna.
8 E alguns até nos difamam, afirmando que dizemos: “Quanto mais pecarmos, melhor!”. Quem diz essas coisas merece condenação.
9 Makwam, pödi yajnɨŋ? God nugumɨn, an Juda nöbö mö bla mɨd ri aböla; Juda nöbö mö yöi piaku mɨd ri abölöiŋö, cɨnɨŋönö? Wöhö! Maduö rɨg yadɨl akuyöbö, an nöbö mö magalɨg, Juda nöbö mö akuyöbö aipam, Juda nöbö mö yöi akuyöbö aipam, ap kib mag gwogwo mag adaku anɨŋ ususör rön pɨxɨp duba rɨmɨda.
9 Pois bem, devemos concluir que nós, judeus, somos melhores que os outros? Não, de maneira nenhuma, pois já mostramos que todos, judeus ou gentios, estão sob o poder do pecado.
10 Mönö akuyöbö, God Mönö kai kɨtön yadmä,
10 Como afirmam as Escrituras: “Ninguém é justo, nem um sequer.
11 Nöbö mö, mag rol aku wä,
11 Ninguém é sábio, ninguém busca a Deus.
12 Nöbö mö akuyöbö magalɨg God nugwo röböxön,
12 Todos se desviaram, todos se tornaram inúteis. Ninguém faz o bem, nem um sequer.”
13 — ausente —
13 “Sua conversa é repulsiva, como o odor de um túmulo aberto; sua língua é cheia de mentiras.” “Veneno de serpentes goteja de seus lábios.”
14 — ausente —
14 “Sua boca é cheia de maldição e amargura.”
15 Ölɨsö diba rödön,
15 “Apressam-se em cometer homicídio;
16 nöbö mö akuyöbö ñɨgö öim rɨ gwogwam rɨm,
16 por onde passam, deixam destruição e sofrimento.
17 Nöbö mö akuyöbö pɨsaŋ mɨdön,
17 Não sabem onde encontrar paz.”
18 God nöbö diba nugugu mɨdö, rön,
18 “Não têm o menor temor de Deus.”
19 God lo mönö aku anɨŋ Juda nöbö mö ör nölöŋ makwam, mönö aku magalɨg anɨŋ Juda nöbö mö yadmɨda. Makwam, God mönö diba yajön wop aku, nöbö mö mögörɨb piaku piaku magalɨg mönö paiŋö i yadɨb maga mɨden; ñɨŋ magalɨg mönö mɨjöna.
19 É evidente que a lei se aplica àqueles a quem ela foi entregue, pois seu propósito é evitar desculpas e mostrar que todo o mundo é culpado diante de Deus.
20 Makwam, nöbö i lo mönö rɨg yad akuyöbö rɨmɨjön aku, God nöbö aku nugwo, nöbö kömö wä nɨ, me ren. Makwam God lo rɨg yad akuyöbö nugwön, an ap kib mag gwogwo rölɨŋö, rön, nugunɨŋa.
20 Pois ninguém será declarado justo diante de Deus por fazer o que a lei ordena. A lei simplesmente mostra quanto somos pecadores.
21 — ausente —
21 Agora, porém, conforme prometido na lei de Moisés e nos profetas, Deus nos mostrou como somos declarados justos diante dele sem as exigências da lei:
22 — ausente —
22 somos declarados justos diante de Deus por meio da fé em Jesus Cristo, e isso se aplica a todos que creem, sem nenhuma distinção.
23 An nöbö mö magalɨg ap kib mag gwogwo röl aku mɨ, God mil mag wä nuŋwa nöl aku pɨbä maga mɨdöl aku,
23 Pois todos pecaram e não alcançam o padrão da glória de Deus,
24 jɨ God anɨŋ uliöxön mönö, Krais Jisas yad abmɨn hön anɨŋ wobön höbkal pɨ makwam, God anɨŋ nöbö mö kömö wä nɨ, me cöna.
24 mas ele, em sua graça, nos declara justos por meio de Cristo Jesus, que nos resgatou do castigo por nossos pecados.
25 Nɨ agö magɨm rön, nöbö mö ap kib mag gwogwo röi akuyöbö ñɨgö nöbö mö kömö wä nɨ, me cɨn aku nugwöñɨŋö, rön, God nuŋ Krais Jisas nugwo höjöpal ur nölɨb ap i röxg mögörɨb il kɨ yad aböŋa. God nuŋ nöbö mö ap kib mag gwogwo höd rim akuyöbö, mönö diba yadön, ölɨsö rödön, ölɨŋ höb paiŋö pɨ nölön, aŋadö pɨl pal nɨgöx aku, jɨ nuŋ tar höimöliö mɨdön mag akuyöbö rölöŋ. Makwam wopik Krais Jisas nuŋ hön, nöbö mö ap kib mag gwogwo röi ömörö dib aku magalɨg pɨ mɨxɨñ nuŋwa keir ölɨŋ höb diba pön wöröxöŋa. Makwam, nöbö mö yön yön, Jisas hañ nuŋwa ap kib mag gwogwo ana örɨx abö, rön, Jisas nugw pɨmɨjöñ nöbö mö akuyöbö, God ñɨgö nugwön ölɨsö rödön ölɨŋ höb paiŋö i pɨ nölen.
25 Deus apresentou Jesus como sacrifício pelo pecado, com o sangue que ele derramou, mostrando assim sua justiça em favor dos que creem. No passado ele se conteve e não castigou os pecados antes cometidos,
26 Nɨ agö magɨm rön, nöbö mö ap kib mag gwogwo röi akuyöbö ñɨgö nöbö mö kömö wä nɨ, me cɨn aku nugwöñɨŋö, rön, God nuŋ mag akuyöbö röŋa. Mönö diba yadön döŋö, ap kib mag gwogwo röi akuyöbö paiŋö ölɨŋ höba algör ör pɨ nöinö, röŋ makwam, nuŋ rɨg yadöŋ mag akwör rön, Krais Jisas nugwo höjöpal ur nölɨb ap i röxg yad abmɨn, nöbö mö nugwo nugw pɨmɨjöñ akuyöbö ñɨgö nöbö mö kömö wä nɨ, me cöna.
26 pois planejava revelar sua justiça no tempo presente. Com isso, Deus se mostrou justo, condenando o pecado, e justificador, declarando justo o pecador que crê em Jesus.
27 Makwam, lo rola rɨmɨŋa, God anɨŋ nöbö mö kömö wä nɨ, me rön pɨmɨn, nöbö mö nuŋwa mɨdölɨŋö, rön, ib ana keir yadɨŋ bɨl sö dubä maga nɨgöl. Jisas anɨŋ me rön wöröxöŋ mönö wä aku nugw pön mönö, God nöbö mö nuŋwa mɨdöla.
27 Podemos então nos vangloriar de ter feito algo para sermos aceitos por Deus? Não, pois nossa absolvição não vem pela obediência à lei, mas pela fé.
28 Makwam, nöbö mö piaku lo mönö rɨg yad mag akuyöbö röiŋö, rön, God ñɨgö nöbö mö kömö wä nɨ me ren. Nöbö mö Krais Jisas röŋ mönö waiö aku nugw pöiŋö, rön aku, God ñɨgö nöbö mö kömö wä nɨ me cöna.
28 Portanto, somos declarados justos por meio da fé, e não pela obediência à lei.
29 God nuŋ an Juda nöbö mö God anör yöi; nuŋ Juda nöbö mö yöi akuyöbö God ñɨŋa aipam mɨda.
29 Afinal, Deus é Deus apenas dos judeus? Não é também Deus dos gentios? Claro que sim!
30 Aku agapɨm: God nuŋ Nöbö paŋyöbö makwam, nöbö mö ha uña ödöröi akuyöbö aipam, nöbö mö uña ödörölöi akuyöbö aipam, ñɨŋ ödöi paŋyöbö akwör dumɨdɨŋ, God ñɨgö nöbö mö kömö wä nɨ me cöna. Makwam, ñɨŋ magalɨg Krais Jisas röŋ mönö wä akwör nugw pɨŋ.
30 Existe um só Deus, e ele declara justos tanto judeus como gentios somente pela fé.
31 Makwam an Jisas mönö wä aku nugw pɨŋ, God anɨŋ nöbö mö kömö wä nɨ me cönɨŋö, rɨl aku, lo mönö akuyöbö röböxnɨŋö, rön yadmɨdöi, wöhö. Jisas mönö wä aku nugw pɨmɨjöñ nöbö mö akuyöbö, ñɨŋ mönö wä aku rɨg yad mag akwör rɨŋ, lo mönö aku du ölɨsö piöna.
31 Então, se enfatizamos a fé, quer dizer que podemos abolir a lei? Claro que não! Na realidade, é só quando temos fé que cumprimos verdadeiramente a lei.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.