Romanos 10
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH
1 Haul nöbö mölöu nöbö. Rɨb ölɨsö nɨ yöx nugul aku, God nöbö mö nɨ Isrel ada ñɨgö kömö paŋ, me rön, nugwo öim öim höjöpal gɨr mɨdla.
1 Meus irmãos, desejo de todo o coração que o meu próprio povo seja salvo. E peço a Deus em favor deles
2 Ñɨŋ rɨmɨdöi mag akuyöbö nugwön nugula, an God nöbö mö nuŋwa mɨjnɨŋö, rön, mɨ ususör rɨmɨdöi aku, jɨ rɨbyöx nugw ri abölöi.
2 porque eu sou testemunha de que eles são muito dedicados a Deus. Mas a dedicação deles não está baseada no verdadeiro conhecimento,
3 “Krais wöröxöŋ aku, God anɨŋ, ‘Nöbö mö hölul mɨdöl nɨ,’ me cönɨŋö,” rön rɨb aku yöx nugwöyɨx aku, jɨ adaku rɨbyöx nugw ri abölöi. Rɨb mag ñɨŋa keir adakwör yöx nugwön yadmä, “Lo adaku rɨŋ dumɨjön aku, nöbö mö wä nuŋwa mɨjnɨŋö,” rɨmä. Makwam, lo mönö adaku mai dinɨŋö, rön, rɨp duön pɨn bɨrmä.
3 pois eles não conhecem a maneira como Deus aceita as pessoas e assim têm procurado conseguir isso da sua própria maneira. Eles rejeitaram o modo de Deus aceitar as pessoas.
4 Krais wöröxön öbɨlöŋ aku mɨ, wopik lo aku pöra. Makwam mɨ, nöbö mö kai kai Jisas mönö wä aku nugw pɨmɨjöñ akuyöbö, God ñɨgö magalɨg nöbö mö hölul mɨdöl nɨ, me cöna.
4 Porque, com Cristo, a lei chegou ao fim, e assim os que creem é que são aceitos por Deus.
5 God Mönö aku Mosɨs mönö bli kai kɨtön, lo mönö pön hölul mɨdöl nöbö mö röxg mɨjöñ mönö adaku yadön, Isrel ada ñɨgö yadöŋa, “Lo mönö aku pön, rɨg yad mag akwör cöñ aku, kömö diöñɨŋö,” röŋa.
5 Pois o que Moisés escreveu a respeito de as pessoas serem aceitas por Deus pela obediência à lei foi isto: “Viverá aquele que fizer o que a lei manda.”
6 God Mönö aku Mosɨs mönö bli kai kɨtön, Krais nugw pön hölul mɨdöl nöbö mö röxg mɨjöñ mönö adaku yadön, Isrel ada ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ, ‘Nöbö kai bɨl sö wöliönɨŋö?’ rɨmɨjeñɨŋö,” röŋa. (Mönö yadöŋ aku il aku maku, ñɨŋ wölu adöx yöd röul adö kau sebö Krais nugwo yölɨŋ pön pɨneñ.)
6 Porém, quanto a ser aceito por Deus por meio da fé, Moisés diz o seguinte: “Não fique pensando assim: quem vai subir até o céu?”, isto é, para trazer Cristo do céu.
7 Mag aliö akwör, “Ñɨŋ, ‘Nöbö kai nöbäpö höjöl rama mɨd mo pibak diönɨŋö?’ rɨmɨjeñɨŋö,” röŋa. (Mönö yadöŋ aku il aku maku, ñɨŋ du nöbäpö höjöl rama mɨd mo pibak yöbö Krais nugwo yölɨŋ pön wöleñ.)
7 “Nem pergunte: quem descerá ao mundo lá de baixo?”, isto é, para fazer com que Cristo suba do mundo dos mortos .
8 Makwam God Mönö rɨb aku, Mosɨs mönö kai kai kai kɨtön Isrel ada ñɨgö yadöŋ? Nuŋ yadöŋa, “Mönö mag aku pad piaku mɨdöl. Mönö mag aku yuörɨb madmag ñɨŋ kwo mɨdɨm öim yadmɨdöi piakwör,” me röŋa. Mosɨs nuŋ Jisas mönö wä, nugw pɨb mönö akwör yadöŋa. Nugw pɨb mönö wä akwör an öim yad nölmɨdöl mönö aku maku.
8 O que Moisés diz é isto: “A mensagem de Deus está perto de você, nos seus lábios e no seu coração” — isto é, a mensagem de fé que anunciamos.
9 Makwam, God rɨmɨn Jisas öbɨlö, rön, rɨb aku yöx nugugu mɨdön, “Jisas nuŋ Nöbö Dib nɨ,” me rön, wöxnö yajöñ aku, God ñɨgö nöbö mö hölul mɨdöl nɨ bɨlɨm, me rön, ñɨgö kömö pöna.
9 Se você disser com a sua boca: “Jesus é Senhor” e no seu coração crer que Deus ressuscitou Jesus, você será salvo.
10 Aku agapɨm: ñɨŋ rɨb madmag yuörɨb ñɨŋ kwo mönö wä nuŋwa nugw pöñ aku, God ñɨgö nöbö mö hölul mɨdöl nɨ bɨlɨm me cöna. Ajmöl ñɨŋa mönö yadön, nöbö mö akuyöbö wöxnö yad nöiöñ aku, God ñɨgö kömö pöna.
10 Porque nós cremos com o coração e somos aceitos por Deus; falamos com a boca e assim somos salvos.
11 Mag akuyöbö, Aisaia nuŋ God Mönö rɨb mɨŋi kai kɨtön yadöŋa, “Nöbö mö nugwo nugw pöñ akuyöbö, God nugwo nugwön anau peñɨŋö,” röŋa.
11 Porque as Escrituras Sagradas dizem: “Quem crer nele não ficará desiludido.”
12 Juda nöbö mö akuyöbö, Juda nöbö mö yöi akuyöbö, hörɨr mɨdöl. Nöbö Diba nuŋ nöbö mö adadö akuyöbö magalɨg Nöbö Diba paŋyöbö akwör mɨda. Adadö akuyöbö nöbö mö bɨlkai nugwo höjöpaiöñ akuyöbö, ñɨgö pɨ ösös rɨ ri aböna.
12 Isso vale para todos, pois não existe nenhuma diferença entre judeus e não judeus. Deus é o mesmo Senhor de todos e abençoa generosamente todos os que pedem a sua ajuda.
13 Mag akuyöbö, God mönö yadɨb nöbö Joel, God Mönö rɨb mɨŋi kai kɨtön yadöŋa, “Nöbö mö bɨlkai Nöbö Diba nugwo, nɨ kömö pö, rön höjöpalɨŋ, ñɨgö kömö pönɨŋö,” röŋa.
13 Como dizem as Escrituras Sagradas: “Todos os que pedirem a ajuda do Senhor serão salvos.”
14 Makwam ñɨŋ Nöbö Diba nugwo nugw peñ aku, ñɨŋ nugwo pödpödiö höjöpaiöñ? Jɨ ñɨŋ Jisas mönö wä aku audiöx nugweñ aku, ñɨŋ pödpödiö Nöbö Diba nugw pöñ? Jɨ nöbö mö bli hön Jisas mönö wä adaku yad nöleñ aku, ñɨŋ pödpödiö mönö wä aku audiöx nugwöñ?
14 Mas como é que as pessoas irão pedir, se não crerem nele? E como poderão crer, se não ouvirem a mensagem? E como poderão ouvir, se a mensagem não for anunciada?
15 Makwam nöbö mö Krais Jisas nugw pöi akuyöbö ñɨgö yad abeñ aku, ñɨŋ pödpödiö hön mönö wä aku yad nöiöñ? Mag akuyöbö, Aisaia nuŋ God Mönö rɨb mɨŋi kai kɨtön yadöŋa, “Nöbö mö mönö wä pön hömɨdöi akuyöbö, rɨ ri abmɨdöiŋö,” röŋa.
15 E como é que a mensagem será anunciada, se não forem enviados mensageiros? As Escrituras Sagradas dizem: “Como é bonito ver os mensageiros trazendo boas notícias!”
16 Makwam Isrel nöbö mö Krais Jisas mönö wä aku nugwim akuyöbö bli nugw pölim. Mönö adakwör, Aisaia nuŋ God Mönö rɨb mɨŋi kai kɨtön yadöŋa, “Nɨ mönö wä naŋ aku ñɨŋ yad nöila jɨ nöbö kai nugw pɨ?” röŋa.
16 Mas nem todos aceitam a boa notícia do evangelho . Foi Isaías quem disse: “Senhor, quem creu na nossa mensagem?”
17 Makwam, nöbö mö bli Krais mönö wä aku yad nölɨm, nöbö mö bli nugwön mönö aku mönö mɨ, me rön, nugw pöia. An Krais mönö wä aku audiöx nugumɨn, nugw pɨb mag ana kömö nɨgön wöl dib röxöna.
17 Portanto, a fé vem por ouvir a mensagem, e a mensagem vem por meio da pregação a respeito de Cristo.
18 Makwam Isrel ada mönö aku nugwölmɨŋönö pödɨr? Mɨ wöhö! Nugumä. Ñɨŋ höd nugwim makwam, Depid nuŋ God Mönö rɨb mɨŋi kai kɨtön yadöŋa,
18 Mas eu pergunto: será que eles não ouviram a mensagem? É claro que ouviram! Como dizem as Escrituras: “A voz deles se espalhou pelo mundo inteiro; as suas palavras alcançaram a terra toda.”
19 Makwam nɨ yad nugub i alɨg mɨda: Isrel ada mönö aku nugwön il aku nugwölmɨŋönö pödɨr? Mɨ wöhö! Il aku nugumä. Mosɨs nuŋ God mönö yadöŋ aku pön, God Mönö rɨb mɨŋi kai kɨtön yadöŋa,
19 Eu pergunto ainda: será que o povo de Israel não soube disso? Moisés foi o primeiro a dar uma resposta. Ele disse: “Eu farei com que vocês fiquem com ciúmes de um povo que não é uma nação; farei com que fiquem com raiva de uma nação de gente sem juízo.”
20 Aisaia nuŋ God mönö yadöŋ aku pön, God Mönö rɨb mɨŋi kai kɨtön mɨ ödöriö wöxnö yadön yadöŋa,
20 E Isaías foi mais corajoso ao anunciar o que Deus disse: “Eu fui achado por aqueles que não me procuravam e apareci aos que não perguntavam por mim.”
21 Makwam Isrel rɨmɨdöi adaku, Aisaia nuŋ God mönö yadöŋ aku pön, God Mönö rɨb mɨŋi kai kɨtön yadöŋa,
21 Mas, a respeito de Israel, Deus disse: “O dia inteiro eu abri os braços, pronto para receber um povo desobediente e rebelde.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.