Mateus 6

MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 “Makwam ñɨŋ, ib diba pɨnɨŋö, rön, nöbö mö mämäg il rol ñɨŋ akwör God rɨg yad mag akwör rɨŋö, rön, röi aku, Nuö ñɨŋa adöx yöd röul adö kau sö mɨd aku nuŋ nugwön ñɨgö paiŋö ap wä i nölen.
1 — Tenham o cuidado de não praticarem os seus deveres religiosos em público a fim de serem vistos pelos outros. Se vocês agirem assim, não receberão nenhuma recompensa do Pai de vocês, que está no céu.
2 Nöbö mö bli, God nugw pölɨŋö, rön, inakmönö hörön röia. Ib diba pɨnɨŋö, rön, ñɨŋ nöbö mö lɨblɨb mɨdö bla rɨg ap bli nöinöb, Juda mögum rɨb rama nöbö mö mɨga mɨjöñ yuadö aku mönö ödöi diba nöbö mö mɨga uhömɨjöñ akuyöbö duön, nöbö mö mämäg il rol yöra nöiöña. Aiöñ aku nɨ ñɨgö yadmɨdla: ib diba pɨnɨŋö, rön, ñɨŋ paiŋö pöñ apa maku; Acö ñɨgö ap bli kwo nölen. Ñɨŋ almɨdöi mag akuyöbö almɨjeñ.
2 — Quando você der alguma coisa a uma pessoa necessitada, não fique contando o que fez, como os hipócritas fazem nas
3 “Makwam ñɨŋ nöbö mö lɨblɨb rɨ mɨdö bla ap nöinöb, wöxnö nölmɨjeñ;
3 Mas você, quando ajudar alguma pessoa necessitada, faça isso de tal modo que nem mesmo o seu amigo mais íntimo fique sabendo do que você fez.
4 tar umadiö nöiöña. Ap agapɨm tar rɨmɨdöi aku, Nuö ñɨŋa magalɨg nugw aku, agap ap bɨlɨm cöña nugwön, ñɨgö paiŋö ap wä nöiöna.
4 Isso deve ficar em segredo; e o seu Pai, que vê o que você faz em segredo, lhe dará a recompensa.
5 “Ñɨŋ God höjöpainöb cöñ aku, nöbö mö bli, God rɨbyöx nugwölɨŋö, rön, inakmönö hörön rɨg rɨmɨdöi mag akuyöbö almɨjeñ. Ñɨŋ nöbö mö bli an nugwɨŋ, ib diba pɨnɨŋö, rön, du Juda mögum rɨb ram mibɨl piaku mɨdön mönö du ödöi römögɨl bla mɨdön, nöbö mö mämäg il yöra God höjöpalöia. Alöi akuyöbö nɨ ñɨgö yadmɨdla, ib diba pɨnɨŋö, rön, ñɨŋ paiŋö pöñ apa maku; God nuŋ mönö ñɨŋ aku yöxenɨm.
5 — Quando vocês orarem, não sejam como os hipócritas. Eles gostam de orar de pé nas
6 Makwam, ñɨŋ God höjöpainöb cöñ aku, ram ñɨŋa ram möl yuebö wöluön, uba idɨxön, Acö ana mämäga nugwölöl Nöbö aku höjöpaiöña. Ap kai tar umadiö röi aku, Nuö ñɨŋa magalɨg nugw aku, agap ap bɨlɨm rɨmɨdɨŋ nugwön, mönö ñɨŋa yöxön, ñɨgö paiŋö ap wä nöiöna.
6 Mas você, quando orar, vá para o seu quarto, feche a porta e ore ao seu Pai, que não pode ser visto. E o seu Pai, que vê o que você faz em segredo, lhe dará a recompensa.
7 “Nöbö mö God Mönö nugwölöi bla, höjöpainöb, mönö mɨxɨla pöxöia. Rɨb ñɨŋ akwör yöxön yadöia, ‘Mönö mɨxɨla pɨxɨŋ nuŋ nugwönɨŋö,’ röia.
7 — Nas suas orações, não fiquem repetindo o que vocês já disseram, como fazem os pagãos. Eles pensam que Deus os ouvirá porque fazem orações compridas.
8 Makwam ñɨŋ mag akuyöbö almɨjeñ. Mönö kai ñɨŋ Nuö ñɨŋa höjöpainöb cöñ aku, nuŋ höd nugwa.
8 Não sejam como eles, pois, antes de vocês pedirem, o Pai de vocês já sabe o que vocês precisam.
9 Makwam, God höjöpainöb rön, aliö yajöña,
9 Portanto, orem assim:
10 Naŋ nöbö mö pön nugwidɨx mɨjɨnö wop aku rɨmgör haŋ.
10 Venha o teu
11 Naŋ wop paŋ paŋ anɨŋ ap nuöm nɨg nöilö mag akuyöbö,
11 Dá-nos hoje o alimento que precisamos.
12 Nöbö mö bli anɨŋ rɨ gwogwam röia nugwön röböxöl aku,
12 Perdoa as nossas ofensas
13 Kɨjaki an pɨxmɨn, mag gwogwo rɨba maga ra aku,
13 E não deixes que sejamos tentados,
14 “Nöbö mö bli ñɨgö mɨ rɨ gwogwam rɨmɨdɨŋ nugwön röböxöñ aku, Nuö ñɨŋa adöx yöd röul adö kau sö mɨd aku ap kib mag gwogwo ñɨŋ rɨmɨjöñ aku kwo algör nugwön röböxöna.
14 — Porque, se vocês perdoarem as pessoas que ofenderem vocês, o Pai de vocês, que está no céu, também perdoará vocês.
15 Jɨ nöbö mö bli ñɨgö rɨ gwogwam rɨmɨdɨŋ nugwön röböxeñ aku, Nuö ñɨgö ap kib mag gwogwo ñɨŋ rɨmɨjöñ aku kwo algör nugwön röböxen.
15 Mas, se não perdoarem essas pessoas, o Pai de vocês também não perdoará as ofensas de vocês.
16 “Ñɨŋ ap mag möjnöb, nöbö mö God nugwo rɨbyöx nugwölɨŋö, rön, inakmönö hörön röi mag akuyöbö, almɨjeñ. Ñɨŋ, ‘An mab ab gɨba alɨg alɨg mɨdɨŋ, nöbö mö nugwön yajöña, “God rɨbyöx nugwön, ap mödön rɨmɨdöi aku, mab ab gɨba alɨg alɨg mɨdöiŋö,” cöñɨŋö,’ rön, inakmönö hörön akuyöbö alöia. Nɨ ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla: nöbö mö an nugwɨŋ, me rön, cöñ mag aku, nöbö mö piaku nugwön ib ñɨŋa yadɨŋ bɨl sö diön aku, jɨ God ñɨgö ap wä nölen.
16 — Quando vocês jejuarem, não façam uma cara triste como fazem os hipócritas, pois eles fazem isso para todos saberem que eles estão jejuando. Eu afirmo a vocês que isto é verdade: eles já receberam a sua recompensa.
17 Ñɨŋ piöŋö ap nɨmɨb bla mödön rɨmɨjöñ aku, mab ab gɨba alɨg mɨdmɨjeñ. Röbö pal ri abön, wel röbö pɨlön, kwom rön, mɨjöña.
17 Mas você, quando jejuar, lave o rosto e penteie o cabelo
18 Akuyöbö almɨjöñ aku, ñɨgö nöbö mö ap mag mödöi piaku, me rön, nugweñ. Ap tar röi aku, Nuö ñɨŋa, an mämäga nugwölöl Nöbö aku, nuŋ magalɨg nugwa aku, ñɨgö paiŋö nölön ap wä nöiöna.
18 para os outros não saberem que você está jejuando. E somente o seu Pai, que não pode ser visto, saberá que você está jejuando. E o seu Pai, que vê o que você faz em segredo, lhe dará a recompensa.
19 “Makwam mögörɨb mɨgrö kɨ ap wä wä akuyöbö pɨ mögum cɨnɨŋö, rön, rɨb aliö yöx nugumɨjeñ. Aku agapɨm: ap piaku pɨ mögum rɨmɨjöñ aku, sɨpnö nɨmön, lɨduön, kib pön, cöña.
19 — Não ajuntem riquezas aqui na terra, onde as traças e a ferrugem destroem, e onde os ladrões arrombam e roubam.
20 Makwam, ap wä ñɨŋ akuyöbö, God mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö pɨ mögum rɨŋ, sɨpnö nɨmenɨm, lɨduenɨm, kib peñɨm, mɨd bör mɨjöna.
20 Pelo contrário, ajuntem riquezas no céu, onde as traças e a ferrugem não podem destruí-las, e os ladrões não podem arrombar e roubá-las.
21 Ap wä ñɨŋa mögörɨb mɨgrö kɨ pɨ mögum rɨmɨjöñ aku, rɨb ñɨŋa mɨjön mögörɨb mɨgrö kɨ ör; ap wä ñɨŋa God mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö pɨ mögum rɨmɨjöñ aku, rɨb ñɨŋa diön paŋ sar.
21 Pois onde estiverem as suas riquezas, aí estará o coração de vocês.
22 “Mämäga mɨxɨñ hötɨkö mil röxg mɨda. Mämäg ñɨŋ aku wä mɨdaŋ, mil wä abaŋ nugw ri aböña.
22 — Os olhos são como uma luz para o corpo: quando os olhos de vocês são bons, todo o seu corpo fica cheio de luz.
23 Jɨ mämäg ñɨŋ aku gwogwo raŋ, mɨxɨñ ñɨŋ aku pɨxmag guyöna. Mil aböxa jɨ aŋadö pɨxmag guraŋ, ap i nugweñ. Ñɨŋ mila nugwölöi aku, pɨxmag rɨg gur aliö mɨdöia.
23 Porém, se os seus olhos forem maus, o seu corpo ficará cheio de escuridão. Assim, se a luz que está em você virar escuridão, como será terrível essa escuridão!
24 “Nöbö paŋyöbö i, nöbö dib mös mabö rɨ nölɨb maga mɨdöl. Aku agapɨm: nöbö dib i nugwo nugwaŋ wä rɨmɨdaŋ, i röböxöna: jɨ nöbö dib i nugwo nugwaŋ wä rɨmɨdaŋ, i röböxöna. Makwam, ñɨŋ rɨg ap wä mögörɨb mɨgrö kɨ mɨd akuyöbö nugumɨn wä rɨmɨn, God nugwo röböxbä maga ra aku, nugw ri aböña.
24 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
25 “Mag aliö akuyöbö nɨ ñɨgö yadmɨdla: ap pikai yöbö nɨmön mɨjnɨŋ, wölɨja pikai yöbö yömön mɨjnɨŋö, rön, rɨb diba yöxmɨjeñ. Kömö mɨdɨb mag aku ap dib; ap mag nɨmɨb mag ap ulmɨdö. Wopik mɨdöl kɨ, mɨxɨña ap yöbö; mɨxɨña wölɨj röbɨb aku ap ulmɨdö. Almɨn nugwön, God ñɨgö rɨ nɨgöŋ aku, nuŋ ap nɨmɨb, wölɨj mɨxɨñ röbɨb, ap ulmɨdö piaku nölenɨŋö, rön, rɨbyöx nugwöiŋ ä?
25 — Por isso eu digo a vocês: não se preocupem com a comida e com a bebida que precisam para viver nem com a roupa que precisam para se vestir. Afinal, será que a vida não é mais importante do que a comida? E será que o corpo não é mais importante do que as roupas?
26 Ñɨŋ nugwöia, yöur bla ap iñ yuölöi; wit ap bla ödör pön hö mögum rölöi. Jɨ Nuö ñɨŋa adöx yöd röul adö kau sö mɨd aku ñɨgö nugwidɨx mɨdmɨn, ap nɨmöia. Makwam, yöur bla hör ap jɨ nuŋ ap mag rɨm nɨmöi aku mɨ, ñɨgö kwo algör nölenɨŋö, rön, rɨbyöx nugwöiŋ ä?
26 Vejam os passarinhos que voam pelo céu: eles não semeiam, não colhem, nem guardam comida em depósitos. No entanto, o Pai de vocês, que está no céu, dá de comer a eles. Será que vocês não valem muito mais do que os passarinhos?
27 Owa, rɨb mɨga yöxön mönö, mɨŋi uplöb mɨdön wöröxnɨŋö, rön, rɨbyöx nugwöiŋ ä?
27 E nenhum de vocês pode encompridar a sua vida, por mais que se preocupe com isso.
28 “Makwam pödpöd rɨmɨn wölɨj ap akuyöbö rɨb mɨga yöxmɨdöi? Ap kia wölön pɨpɨl yax bla, mabö rölöi, wölɨj rölöi.
28 — E por que vocês se preocupam com roupas? Vejam como crescem as flores do campo: elas não trabalham, nem fazem roupas para si mesmas.
29 Jɨ kiŋ Solomon rɨg mɨga mɨdmɨn ud wä wabɨl ri abön rɨmɨd aku, ap pɨpɨl piaku röxgɨb ud wä wabɨlön rölöŋ.
29 Mas eu afirmo a vocês que nem mesmo Salomão, sendo tão rico, usava roupas tão bonitas como essas flores.
30 Ap pɨpɨl piaku hör ap. Öim mɨden wöhö, weik yöbö mɨdön, laŋ yöbö uröia. Makwam God hör ap piaku rɨ nɨgön ud wabɨl nöl ri ab aku, pödpöd rɨmɨn an nugwidɨx mɨdenɨŋö, rön, rɨbyöx nugwöi? Ñɨŋ aliö rɨbyöx nugwöñ aku, ñɨŋ God nugw pɨ ri abölöi.
30 É Deus quem veste a erva do campo, que hoje dá flor e amanhã desaparece, queimada no forno. Então é claro que ele vestirá também vocês, que têm uma fé tão pequena!
31 “Makwam, ap kai nɨmön, röbö kai nɨmön, wölɨj kai röbön cɨnɨŋö, rön, rɨb diba yöxmɨjeñ.
31 Portanto, não fiquem preocupados, perguntando: “Onde é que vamos arranjar comida?” ou “Onde é que vamos arranjar bebida?” ou “Onde é que vamos arranjar roupas?”
32 Nöbö mö God Mönö nugwölöi piaku, ap piaku pɨnɨŋö, rön, rɨb diba aku aliö yöx nugwöia. Jɨ ñɨŋ nugwöia, Nuö ñɨŋa adöx yöd röul adö kau sö mɨd aku, ñɨŋ ap bɨl kai mɨdöl aku nugwa.
32 Pois os pagãos é que estão sempre procurando essas coisas. O Pai de vocês, que está no céu, sabe que vocês precisam de tudo isso.
33 Makwam, God nöbö mö bli pön nugwidɨx mɨjön aku, an kwo algör pönɨŋö, rön, rɨb paŋyöbö akwör yöx nugwöña; God nuŋ rɨg yadöŋ maga akwör rɨ mɨjnɨŋö, rön, rɨb paŋyöbö akwör yöx nugwöña; ñɨŋ akuyöbö alɨŋ diön aku, ap nɨmɨb, röbö nɨmɨb, wölɨj röbɨb, ap piaku magalɨg ñɨgö nöiöna.
33 Portanto, ponham em primeiro lugar na sua vida o
34 Makwam, laŋ lonkwo agapɨm rön mɨjnɨŋö, rön, rɨb dib aku yöxmɨjeñ. Wopik aku weik. Weik ör ömörö bli mɨd aku, paŋ akwör rɨbyöx nugwöña.
34 Por isso, não fiquem preocupados com o dia de amanhã, pois o dia de amanhã trará as suas próprias preocupações. Para cada dia bastam as suas próprias dificuldades.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.